Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316206392
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316206392.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: R. J., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX, J., štátna
občianka SR proti odporcom: 1/ L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX/XX, W. G. K., štátna občianka SR, 2/
M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, G., štátny občan SR a 3/ C. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX,
X., štátna občianka SR, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, o zaplatenie 54 417,11 eur a o nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo

dňa 9.5.2016, č. k. 24C/91/2016 - 33, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporkyni v 3/ rade povinnosť zdržať sa akejkoľvek
právnej dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä aby jej zakázal predmetné nehnuteľnosti

scudziť, založiť, zaťažiť, rozdeliť, prenajať a zriadiť na nich vecné bremeno, do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) a § 102 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že v danej veci
neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Konštatoval, že v danom prípade okrem tvrdenia navrhovateľky o uzatvorení zmluvy o pôžičke,
nemal k dispozícii žiadne iné dôkazy, na základe ktorých by bola osvedčená existencia takejto zmluvy. Z
výpisu z účtu, ktorý predložila v konaní navrhovateľka bolo síce zrejmé, že došlo k zaplateniu 56.429,66
eur (1.700.000,- Sk) z účtu navrhovateľky na určitý účet (špecifikovaný vo výpise) a zároveň došlo
k výberu sumy 2.987,45 (90.000,- Sk) z bankového účtu navrhovateľky v hotovosti (súčet ktorých sa

rovná sume ktorú navrhovateľka vyčíslila ako celkovú sumu pôžičky), avšak zo samotného výpisu nie je
zrejmé, či suma zaplatená z účtu navrhovateľky bola poukázaná na účet odporcu v 2/ rade, a rovnako
výber peňazí v hotovosti nepreukazuje skutočnosť, že tieto peniaze v hotovosti vybral odporca v 2/
rade tak, ako to tvrdila navrhovateľka. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že aj v prípade, že by pripustil,
že peniaze navrhovateľky sa dostali do dispozície odporcov v 1/ a 2/ rade, vo výpise z účtu v banke
absentuje akýkoľvek údaj týkajúci sa účelu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorý by potvrdzoval

uzatvorenie zmluvy o pôžičke, a preto nárok navrhovateľky na nesplatenú časť pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o pôžičke nemôže bez ďalšieho považovať za osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Rovnako nepovažoval tvrdenie navrhovateľky, že za poskytnutú pôžičku jej malo
byťzabezpečenébývanievbytovejjednotkevrámcirodinnéhodomuaždojejsmrtiaodporcoviav1/a2/
rade ju mali doopatrovať, za preukázané. Ďalej vyvodil, že pokiaľ nemá za preukázanú existenciu zmluvy
o pôžičke na základe ktorej sú odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní plniť navrhovateľke z dôvodu nesplnenia

podmienok poskytnutia pôžičky (ktoré rovnako nemal za osvedčené), nemožno ďalej argumentovať
ani snahou odporcov ako dlžníkov ukrátiť navrhovateľku ako veriteľku tým, že právny úkon (predajnehnuteľností) bol urobený s úmyslom ukrátiť navrhovateľku a to bez ohľadu na to, aká je alebo bola
trhová cena predávaných nehnuteľností a za akú cenu sa práve inzerujú; v tomto kontexte uviedol,
že vydaním predbežného opatrenia, ktorým by sa odporkyni v 3/ rade zakázala

akákoľvek dispozícia s nehnuteľnosťami, by sa bez náležitého osvedčenia opodstatnenosti nároku
navrhovateľky nedôvodne a neprimerane zasiahlo do vlastníckeho práva odporkyne v 3/ rade a tak sa
znemožnila ochrana jej oprávnených záujmov. Pokiaľ ide o nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
až nenapraviteľnej ujmy konštatoval, že uvedené možno vyvodzovať iba z osvedčeného nároku, čo sa
navrhovateľke nepodarilo preukázať a preto nebol splnený ani druhý predpoklad na nariadenie

predbežného opatrenia. Na záver uviedol, že nielen vydaním predbežného opatrenia je možné podať do
príslušného katastra nehnuteľností návrh na vyznačenie poznámky o nariadení predbežného opatrenia
- ako uvádza navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - ale dobromyseľnosť tretej
osoby je možné vylúčiť aj zápisom poznámky o prebiehajúcom konaní na návrh navrhovateľky, čo sa
vo vzťahu k danej veci súdu javí ako primeraný zabezpečovací prostriedok, nakoľko nebol osvedčený
nárok ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie tak, že nariadi predbežné opatrenie v znení podaného návrhu a uloží odporcom povinnosť
nahradiť jej trovy konania. V odvolaní poukázala na to, že pre zmluvu o pôžičke nie je potrebné
uzavretie zmluvy v písomnej forme, prevody na jej bankovom účte boli jednoznačne preukázané a

skutočnosť, že vo výpise z bankového účtu absentuje údaj, že sa jedná o pôžičku, nemôže byť na
jej ťarchu, pričom záveru o existencii zmluvy o pôžičke nasvedčuje aj skutočnosť, že odporca v 2/
rade zaslal na jej účet sumu 5 000 eur; túto skutočnosť (t.j. že ide o vrátenie pôžičky) môže dosvedčiť
aj svedok označený v podanom návrhu na začatie konania a návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Ďalej uviedla, že ani pri tomto bankovom prevode nie je uvedená bližšia špecifikácia,

uvedené je rovnako možné preukázať v ďalšom dokazovaní, keď si súd môže od banky vyžiadať údaj o
vlastníkovi bankového účtu. Konštatovala, že predbežné opatrenie má dočasný charakter a súčasného
vlastníka neobmedzuje v užívaní nehnuteľnosti, je však nevyhnutné obmedziť jeho právnu dispozíciu
s touto nehnuteľnosťou, nakoľko táto je predmetom sporu a vedie sa konanie o neúčinnosť kúpnej
zmluvy E.-XXX/XX, pričom v prípade, že by sa v priebehu konania neosvedčilo niektoré z tvrdení

navrhovateľky, je možné predbežné opatrenie kedykoľvek zrušiť. V odvolaní poukázala na to, že v
súčasnosti je predmetná nehnuteľnosť opätovne inzerovaná na predaj a v prípade jej prevodu môžu
byť ďalšie osoby chránené ako dobromyseľní nadobúdatelia; zároveň skutočnosť, že v priebehu pár
mesiacov sa nehnuteľnosť opäť inzeruje na predaj nasvedčuje tomu, že v postupe odporcov v 1/ až
3/ rade môže existovať dohoda a snaha ukrátiť jej pohľadávku. Existencia bezprostredne hroziacej

ujmy je preto podľa odvolateľky reálna, pričom zápis informatívnej poznámky na odbore katastrálnych
konaní jej nedokáže poskytnúť dostatočnú ochranu jej práv, navyše vydaním predbežného opatrenia
sa nezasiahne neprimerane do práva odporkyne v 3/ rade. Podľa názoru navrhovateľky je potrebné
dočasne upraviť vzťahy účastníkov konania formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa
odporkyni v 3/ rade ako výlučnej vlastníčke nehnuteľnosti nariadi zdržať sa predaja a nakladania s

nehnuteľnosťou. Takisto bola splnená podmienka na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá vyžaduje
aspoň osvedčenie uplatneného nároku či práva, keďže navrhovateľka existenciu práva preukazuje
skutočnosťami uvádzanými v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v podanej
žalobe. Poukázala na to, že zásadná zmena vo vlastníctve nehnuteľnosti je spôsobilá znemožniť
uspokojenie jej pohľadávky, vydanie predbežného opatrenia je spôsobilé odvrátiť súčasný stav, pri

ktorom by v dôsledku počínania z rozhodnutia odporkyne v 3/ rade mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti navrhovateľky úspešne sa domôcť žalovaného nároku alebo prinajmenšom k podstatnému
sťaženiu jeho vymoženia. Podľa jej názoru nemožno nechať bez povšimnutia ani to, že ak by odporkyňa
v 3/ rade už urobila právny úkon smerujúci k zbaveniu sa jej vlastníctva, niet tu prakticky žiadneho
efektívneho prostriedku schopného zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v

katastri. Zároveň aj odporovacia žaloba má význam najmä vtedy, ak sa predmet odporovateľného úkonu
nachádza u žalovaného subjektu, pretože v prípade prevodu nehnuteľnosti na tretie subjekty by boli
tieto pravdepodobne dobromyseľné.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 212

ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a po vyhodnotení dôvodov uvádzaných navrhovateľkou v odvolaní
ako aj predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že jej odvolaniu nemožno vyhovieť.Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

NariadeniepredbežnéhoopatreniajepodľazákonnýchpredpokladovuvedenýchvObčianskomsúdnom

poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, nevytvorí sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nenávratný stav,
pričom sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Predbežné
opatrenie môže súd nariadiť aj vtedy, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Úpravou predbežných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný zásah súdu.
Účelom predbežných opatrení je dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov

alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.
Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej a dočasnej úpravy. Základnou podmienkou na nariadenie
predbežného opatrenia je teda skutočnosť, že navrhovateľ osvedčí uplatňovaný nárok a preukáže,
že ohrozenie jeho záujmov je také naliehavé, že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným

opatrenímpomeryúčastníkovdočasneupravilalebožebybudúcivýkonrozhodnutiamoholbyťzmarený.
Navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, akým konaním odporcu boli ohrozené jeho právom chránené záujmy,
v čom toho ohrozenie spočíva a aká ujma navrhovateľovi reálne hrozí. Z dočasného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka návrhom vo veci samej domáha voči odporcom v 1/ až 3/ rade
neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2016, evidovanej Okresným úradom Senec pod č.k. E.-XXX/XX,
uzatvorenej medzi odporcami v 1/ a 2/ rade ako predávajúcimi a odporkyňou v 3/ rade ako kupujúcou.
Ďalej sa voči odporcovi v 1/ a odporcovi v 2/ rade domáha zaplatenia sumy 54 417,11 eur a trov konania

v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že odporcom v 1/ a 2/ rade poskytla
pôžičku na výstavbu rodinného domu v W. G. K. v celkovej výške 59 417,11 eur, ktorá bola poskytnutá
v dvoch splátkach (dňa 16.7.2008 suma 56 429,66 eur z účtu navrhovateľky na účet odporcu v 2/
rade a dňa 18.12.2008 suma 2 987,45 eur vybratá odporcom v 2/ rade z účtu navrhovateľky), pričom
pôžička bola dohodnutá ako bezúročná a mala byť vrátená vo forme výstavby bytovej jednotky v rámci

rodinného domu, ktorý začali spoločne stavať a aj postavili odporcovia v 1/ a 2/ rade s ich povinnosťou
zabezpečenia samostatnej bytovej jednotky v rámci rodinného domu pre navrhovateľku až do jej smrti a
jejdoopatrovania.Vnávrhuďalejuviedla,žeposkytnutéfinančnéprostriedkynebolidarom,alepôžičkou,
pričom odporcovia v 1/ a 2/ rade navrhovateľke bývanie nezabezpečili, nepostarali sa o jej doopatrovanie
a rovnako jej nevrátili poskytnutú finančnú pôžičku. Napriek poskytnutiu pôžičky zo strany navrhovateľky,

odporcovia v 1/ a 2/ rade zaťažili nehnuteľnosť záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne,
a.s., hoci pohľadávka navrhovateľky mala byť uspokojená prednostne. Napokon sa vo februári 2016
dozvedela, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sa rozhodli predmetnú nehnuteľnosť predať, pričom
dňa 2.3.2016 nadobudla vlastnícke právo k nej odporkyňa v 3/ rade. Navrhovateľka dôvodila tým, že
odporcovia v 1/ a 2/ rade sa uhradeniu pohľadávky úmyselne vyhýbajú a znižujú svoj majetok, aby

úhrada bola znemožnená. Následne bola na bankový účet navrhovateľky vložená suma 5 000
eur. Podľa vedomosti navrhovateľky bola nehnuteľnosť predaná za sumu 130 000 eur, ktorú považuje
za neprimerane nízku s ohľadom na sumu, ktorá bola inzerovaná pred jej predajom (194 990 eur),
vzhľadomnacenuobdobnýchrodinnýchdomovvdanejlokalite(okolo180000eur)avzhľadomnasumu
uvedenú v inzercii predaja domu zo dňa 15.4.2016, ktorá sa obsahom zhoduje s inzerciou odporcov v

1/ a 2/ rade z roku 2013 (198 000 eur).

Po posúdení obsahu spisu a v ňom doložených listinných dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, keď nemal osvedčenú danosť práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a na základe uvedeného vyvodil, že konanie odporcov, resp. odporkyne v 3/ rade nemožno
potom kvalifikovať ako také, ktoré je svojim charakterom snahou o ukrátenie navrhovateľky.Odvolací súd je názoru (obdobne ako uviedol aj súd prvého stupňa), že hoci pre potreby nariadenia
predbežného opatrenia nie je potrebné danosť práva nepochybne preukázať, ale postačuje ju

iba osvedčiť, v danom prípade nemožno konštatovať ani len osvedčenie právneho vzťahu medzi
navrhovateľkou a odporcami v 1/ a 2/ rade. Napriek tomu, že navrhovateľka spolu s návrhom na
začatie konania predložila súdu výpis zo svojho bankového účtu, ktorý preukazuje prevod a výber
finančných prostriedkov, nie je z neho vôbec zrejmé, či sa tieto finančné prostriedky dostali do dispozície
odporcu v 2/ rade tak ako to tvrdí navrhovateľka, rovnako potvrdenie o vklade sumy 5 000 eur

nepreukazuje skutočnosť, že tento vykonal odporca v 2/ rade. Odvolací súd zdôrazňuje, že nič nebránilo
navrhovateľke, aby uvedené skutočnosti pri podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
preukázala, a to vzhľadom na to, že v danom prípade ide o jej bankový účet, s možnosťou prístupu k
informáciám o tomto účte. Odvolací súd ďalej zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že
v konaní doposiaľ nie je osvedčené, či finančné prostriedky boli poskytnuté z titulu pôžičky, nakoľko
to nevyplýva zo žiadneho dôkazu predloženého navrhovateľkou v konaní. Pokiaľ ide o osvedčenie

právneho vzťahu v časti tvrdenej povinnosti odporcov v 1/ a 2/ rade spočívajúcej v zabezpečení bývania
a doopatrovania navrhovateľky, odvolací súd nepovažoval osvedčenie uvedeného za významné pre
potrebu nariadenia predbežného opatrenia, nakoľko splnenia tejto povinnosti sa navrhovateľka v návrhu
na začatie konania ani nedomáha. Súd prvého stupňa rovnako správne vyvodil, že ak v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia nebola osvedčená danosť práva, nemožno bez ďalšieho konštatovať

a charakterizovať konanie odporcov ako také, ktorého snahou a úmyslom je ukrátenie navrhovateľky
v súvislosti s vrátením finančných prostriedkov. Bez osvedčenia opodstatnenosti nároku navrhovateľky
prvostupňový súd správne vyvodil, že by nariadením predbežného opatrenia došlo k neprimeranému
zásahu do vlastníckeho práva odporkyne v 3/ rade.

Odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniunemožnovyhovieťzdôvoduabsenciezákonnýchpodmienok
na nariadenie predbežného opatrenia a na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 O.s.p. ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade

trov konania vo veci samej /§ 145 O.s.p./.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.