Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202870
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716202870.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: P. V., O..

XX.XX.XXXX, Z. V. P.. L. XXX/XX, XXX XX F., R. O. Y. P.: F. XX, XXX XX P., občan SR, právne
zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 o zdržanie sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy
o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.10.2005, uzavretej medzi

žalobcomaVÚB,a.s.,Mlynskénivy1,82990 Bratislava25,IČO:31320155, navýkonzrážokzomzdy.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 04.04.2016 žalobu voči žalovanému o zdržanie sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a VÚB, a.s. dňa 05.10.2005. Zároveň podal návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia

Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o vydaní a používaní pôzičkovej karty Quatro
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a VÚB, a.s. dňa 05.10.2005 na výkon zrážok zo mzdy do
právoplatného skončenia veci samej a aby uložil zamestnávateľovi žalobcu F., R..F.., Š. XXX, XXX XX
F., C.: XX XXX XXX povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného podľa
Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a VÚB, a.s. dňa 05.10.2005.

2. Žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami.

3. Žalobca uzavrel Zmluvu o vydaní a používaní pôzičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX s právnym
predchodcom žalovaného, VÚB, a.s., dňa 05.10.2005.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola samostatne uzavretá, dokonca nebola ani súčasťou zmluvy o úvere.
Zmienka o nej sa nachádza až v Obchodných podmienkach pre vydanie a požívanie platobných kariet,
účinných od 01.06.2005, ktorých čitateľnou kópiou nedisponuje. O existencii tejto Dohody o zrážkach

zo mzdy sa dozvedel až potom, čo bola žalovaným využitá.
Žalovaný ako postupník požiadal žalobcovho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť,
zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť.Jeho zamestnávateľ je povinný podľa zákona vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu
sporu. Veriteľ sám výšku dlhu jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba
akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Zamestnávateľom žalobcu je F., R..F..,
Š.E. XXX, XXX XX F., C.: XX XXX XXX. Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi o vykonávanie zrážok zo
mzdypreukázalžalobcalistomzodňa10.10.2013apotvrdenímzamestnávateľaovykonanýchzrážkach
zo mzdy zo dňa 17.02.2016, čím osvedčil vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou
o zrážkach zo mzdy.

Žalobca ďalej poukázal na § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2014,
dôvodovú správu k zákonu č. 102/2014 Z. z., ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný s
poukázaním na skutočnosť, že prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. mája 2014 v § 29b
zák. č. 250/2007 Z. z. neobsahuje úpravu § 5a ods. 1 písm. a) a judikatúru.
Uplatnenie tohto právneho úkonu už za účinnosti tohto ustanovenia je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v rozpore so zákonom a jedná sa teda o absolútne neplatný právny úkon. Je tomu tak aj z

dôvodu jeho obsiahnutia v obchodných podmienkach zmluvy.

4. Uznesením č. k. 9C/105/2016 - 27 zo dňa 03/05/2016 súd návrhu žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia vyhovel.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že jej chýba podstatný
predpoklad úspešnosti určovacej žaloby a to existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Samotné
obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nakoľko sa nachádzali na jej druhej strane.
Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Žalovaný poukázal

na § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) CSP, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa účinného do 01.05.2014 t.j. po podpise zmluvy a judikatúru. Keďže žalobca
neuhradil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti zo zmluvy, uplatnil si žalovaný
iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a zmluvy samotnej, pri ktorej
VÚB a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým

systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky, resp. k
rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov sporových strán, výsluchom žalobcu,
oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe, nie je si vedomý, že by
podpisoval nejakú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Pri podpisovaní tejto zmluvy mu nikto nehovoril nič o
nejakej Dohode o zrážkach zo mzdy ani o nejakých prípadných možných následných zrážkach zo mzdy
a postihoch.

V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že priamo zamestnávateľ mu vykonával zrážky zo mzdy, ale na
základe čoho mu tie zrážky zo mzdy vykonával nevedel a nemohol to nijako ovplyvniť. Išlo o sumu
33,20 eur a zaujímal sa o to až následne po určitom čase a to na základe ročného výpisu zúčtovania
dane. Za predpokladu, že by o tejto dohode vedel, určite by zmluvu neuzavrel. Veriteľov má viac.

8. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

9. Žalobca uzavrel dňa 05.10.2005 s právnym predchodcom žalovaného VÚB, a.s. Zmluvu o vydaní a
používaní pôzičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX s úverovým rámcom 30.000,- Sk.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola samostatne uzavretá, nebola ani súčasťou formulárovej zmluvy

o úvere. Zmienka o nej sa nachádza v Obchodných podmienkach pre vydanie a požívanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou
Slovenskékreditnékartya.s.,časťV.bod31písm.f),ktorýchčitateľnoukópiouanižalobcanedisponoval.
(Celkovo možno konštatovať, že veľkosť písma je pod hranicou čitateľnosti bez použitia optických
pomôcok). O existencii tejto Dohody o zrážkach zo mzdy sa dozvedel až potom, čo bola žalovaným

využitá.
Žalovaný ako postupník požiadal žalobcovho zamestnávateľa F., R..F.., Š. XXX, XXX XX F., C.: XX
XXX XXX o vykonávanie zrážok zo mzdy listom zo dňa 10.10.2013. Podľa potvrdenia zamestnávateľao vykonaných zrážkach zo mzdy zo dňa 17.02.2016 celkom v období od 12/2014 do 01/2016 bolo
zrazených 464,80 eur.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno

zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú
byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

12. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52a ods. 1 OZ ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo
sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

17. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených

v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s
obdobnými právnymi účinkami.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, výrobca, predávajúci,
dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné,
nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby
alebo o nákupných podmienkach.24. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) citovaného zákona neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v

prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

25. V predmetnom konaní súd skúmal, či medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi

a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje z dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade
so zákonom. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

26. Súd zistil, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobca
nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupoval ako dodávateľ, uvedené skutočnosti
ani sporné neboli.

27. Postup žalovaného pri tzv. uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy sa dá s poukazom na už uvedené

dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže
požívať právnu ochranu. Súd poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné

podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa
v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie
písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHSz 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu nariadiť predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania

zrážok z dlžníkovej mzdy.

28. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že

dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozporesustanovením§53OZ.

29. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom
výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii

primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedených skutočností je možné jednoznačne konštatovať, že uvedený zabezpečovací
inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si
uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo podľa

názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto
konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl
uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za
neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.30. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa
aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych

úkonov a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je
povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl u platného nároku dodávateľa.

31. Dohoda o zrážkach zo mzdy je tiež neprípustná podľa citovaného § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. v znení účinnom od 01.05.2014, nakoľko novelizácia neobsahuje
prechodné ustanovenia (rozsudok NS SR 3MCdo/12/2014 z 21.04.2015).

32. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd

so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

33. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

34. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,bod
27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod

39).

35. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje
vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda
zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie

cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,
Cofidis,C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie
Pohotovosť, bod 41).

36. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov.
rozsudokC-106/77 Simmenthal).

37. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

38. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.39. Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na
poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor
s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú

(§53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

40. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné
(kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a i.), resp. súd môže uložiť povinnosť zdržať sa použitia takéhoto
právneho úkonu. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam
bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje

siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktoré môžu byť neprijateľné.

41. Pokiaľ ide o namietaný nedostatok naliehavého právneho záujmu, zo samotného zákonného
ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento
naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky

a vyslovenia jej neplatnosti. „Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa
môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením
neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi,
aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja
od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom

určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra
je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím
jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej
výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V
opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude mať potrebu

nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho
taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

42. Na základe uvedeného súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj za
neplatnú v zmysle citovaných zákonných ustanovení a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa
použitia takejto dohody o zrážkach zo mzdy.

43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

45. O náhrade trov konania medzi sporovými stranami bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu vo veci
v zmysle citovaných zákonných ustanovení, úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).