Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/268/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206856
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206856.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Hlamešovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej : N. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., K. E. XX/X, o zaplatenie 344 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 15C/342/2013-185 zo dňa 4. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým

sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 344,- eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 344
eur od 25.12.2009 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 344 eur od 10.3.2010
do zaplatenia a zmenkovou odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,15 eur z dôvodu, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 2.7.2009 na
zmenkovú sumu 344,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od
25.12.2009 a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4

rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej
sumy nič nezaplatil.

2. Súd prvej inštancie vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom 15C/342/2013 -118 zo dňa 20.11.2015
tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. V dôsledku žalobcom podaného odvolania Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením č.k.
7Co/407/2016 - 155 zo dňa 30.6.2016 tak, že odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu v

časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje
a konanie zastavuje. Zároveň odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšku zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie riešil v prvom rade
splatnosťzmenky,ktorejnesprávnosťmalamaťzanásledokneplatnosťzmenky,novôbecsanezaoberal
tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie
uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia. Vzhľadom na to v spojení s právnym záverom
o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba

žalobcu zamietnutá, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude postupovať v naznačenom
smere, t. j. nariadi pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením
sa so zmenkou, so zmluvou č. 408500006 spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom(ak bolo vedené exekučné konanie), prípadne vykoná aj ďalšie potrebné dokazovanie. Svoje nové
rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám.

3.1 Súd prvej inštancie na základe doplneného dokazovania vo veci opätovne rozhodol napadnutým
rozsudkom ( v poradí druhým) tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný
nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na
ustanovenia čl. 2 písm.a), čl. 3 ods. 1 a 3 smernice 93/13 EHS, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 písm. k), l) , §
3,§39,Občianskehozákonníka,§2písm.a,b,§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.,Čl.I.§77ods.1,2,Čl.

I§5ods.1,2,3,Čl.I§10,Čl.I.§11ods.1, Čl.I.§14ods.1,Čl.I.§17, §48ods.1zákonazmenkovéhoa
šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“). Na základe vykonaného dokazovania
súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na území Českej republiky,
a žalovaný je fyzická osoba s trvalým bydliskom na území Slovenskej republiky. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že dňa 2.7.2009 žalovaný ako dlžník uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava ako veriteľom zmluvu o úvere č. 4870015 na základe ktorej mu bol poskytnutý

úver vo výške 200,- eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver spolu s poplatkom vo výške 196,-
eur, t.j. celkovo čiastku 396,- eur a to v 12 mesačných splátkach po 33,- eur počnúc dňom 20.7.2009.
V zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania a zároveň na
druhejstranezmluvyoúveresanachádzajúvšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,kdevčlánku17sú
uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmeniek, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku

dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník
neuhradívčasštyriposebeidúcesplátkyprípadneuhradílenčastisplátokaleboneuhradívčasposlednú

splátku alebo časť poslednej splátky. Zároveň žalovaný dňa 2.7.2009 podpísal veriteľovi zmenku s tým,
že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 344,- eur a
zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.12.2009, pričom zmenková suma, ako aj dátum začiatku úročenia
boli do zmenky dopísané dodatočne, keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a že je splatná pre POHOTOVOSŤ

s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava ( zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a
zmenka ).

3.2 Zo spisu sp. zn. 8Er/876/2010 súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ako
oprávnená sa domáhala nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinného 344,- eur s

príslušenstvom, pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o
úvere č. 4870015 zo dňa 2.7.2009 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR 03988/10
zo dňa 25.5.2010, ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa
2.7.2009. Oprávnený doložil aj uvedenú zmenku, pričom Okresný súd Komárno svojim uznesením
8Er/876/2010-13 zo dňa 25.2.2011 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 30.3.2011. Následne uznesením 8Er/876/2010-23 zo dňa
20.3.2013 Okresný súd Komárno zastavil exekučné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
1.5.2013. V súdnom konaní 15C/342/2013, v ktorom si žalobca uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 344 eur spolu so zmenkovým úrokom, ako aj s úrokom zo zmenkovej sumy podľa článku 4
ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, žalobca predložil zmenku totožnú

so zmenkou predloženou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava v konaní tunajšieho súdu
8Er/876/2010 s tým, že na druhej strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava
uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting s.r.o. , K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705

3.3 Súd prvej inštancie konštatoval, že Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie
daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ( ES ) č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní
a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník
zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)

nariadenia. Ďalej súd poukázal v danej veci na to, že vzhľadom na ustanovenia článku 17 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného
na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s
údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumompodpisu zmluvy o úvere, súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobcom bola
vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade
s článkom 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Vo všeobecnosti môže

mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu
alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia
funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4
ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v
súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011.

Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania je teda nárok žalobcu vyplývajúci z
vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť,
či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná, a teda či vôbec
vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedená Zmluva o úvere č. 4870015 je spotrebiteľskou
zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o

predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah.
Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Na
tomto nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve bolo vyznačené, že finančné prostriedky sa poskytujú

na výkon povolania, avšak z rozhodovacej praxe súdu je známe, že tieto úvery neboli poskytované na
výkon zamestnania, pričom údaje do zmluvy zapisoval pracovník spoločnosti, ktorý cielene uvádzal účel
poskytnutia úveru na výkon zamestnania, aby sa zmluva neposudzovala ako spotrebiteľská.
Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd
prvej inštancie k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená

rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach
o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca,
uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty,
blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech
veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť

podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva
(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu
nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani
právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho

vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo),
nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Ustanovenie
článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa 2.7.2009 je jednoznačne
v rozpore s § 3 OZ, ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa (§ 53 a
§ 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu a preto zmenku,

ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania je potrebné považovať za neplatnú, keďže
samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná vzhľadom na vyššie uvedené.

3.4 Nakoniec súd prvej inštancie poukázal aj na to, že napriek abstraktnému charakteru zmenky už
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný
ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že z takejto
zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súdmu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie
vykonal, pričom ustanovenie § 120 ods. 1 OSP súdu umožňuje v sporovom konaní vykonať aj iné

než navrhované dôkazy len výnimočne. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
preukazujúcujasne,úplneazrozumiteľnejehoprávonaúhraduzmenkovejsumyajejpríslušenstva.Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanému neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe

čl. 5 ods. 3, 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky
musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd
nesprávnevykonávalahodnotildôkazynaskutočnosti,ktoréniktonetvrdil,pretodospelkrozhodnutiuna
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. V ďalšom texte odvolania poukázal na rozhodnutia iných súdov,
ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. V odvolaní ďalej uviedol, že je majiteľom zmenky

na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu, pričom predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17
Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Kauzálne námietky sú
po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je irelevantný;

jemu nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku poukázal na
ustanovenie § 79 ods. 3 OSP po novelizácii zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015,
tak je pravda, že ustanovenie § 372y ods. 1 OSP uvádza, že ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti
tohto zákona, ale na porovnanie zákonodarca v súvislosti s novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) uložil povinnosť oprávneného
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona, no
pri ustanovení § 79 ods. 3 OSP to obdobne neupravil. Ak by ustanovenie § 79 ods. 3 OSP malo
pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred účinnosťou uvedenej novely, tak zákonodarca by musel
postupovať rovnako ako pri novele Exekučného poriadku a musel by stanoviť „doplniť“ návrh. Ak to

zákonodarca neurobil, súd svojím výkladom nemal dotvárať nedostatky účinku procesného predpisu
vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť návrh na začatie konania v prechodných
ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 79 ods. 3 OSP sa preto nemôže aplikovať
na podania podané pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. On poskytol súdu dostatočne jasné a
primerané informácie o uplatnenej pohľadávke z platnej zmenky, ktorej originál predložil, a zmenkové

informácie preniesol presne do návrhu. Vzhľadom na to neostáva z jeho strany čo doplniť alebo
opraviť; on disponuje len indosovanou zmenkou a iné primerané a presné údaje alebo listiny nemá k
dispozícii. Ak súd konštatoval, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, tak samotný zákon č. 258/2001
Z. z. pripúšťal vystavenie zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru. Limitovaná

bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredí spotrebiteľských úverov.

5. Žalovaná sa k odvolaniu písomne vyjadrila a uviedla, že súd prvej inštancie správne rozhodol a

odvolaniežalobcujenedôvodné.Pretonavrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilakovecne
správny.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a

odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru , že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods.

2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane
citácieustanoveníprávnychpredpisovvzťahujúcichsanatentoprípad.Nadôvažokodvolacísúddodáva
nasledovné:7. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Podľa
predloženej žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v

lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti zmenky a
jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo

zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotousporuupravenéhoNariadením.Odvolacísúdurobilzáverotom,žeakbysúdprvejinštancievo
všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu predstavujúceho žalobu podľa uvedeného
Nariadenia k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na
doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom

Nariadenia totiž nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto
vykladať tak, že by na základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné
tlačivá, a nemal by aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou

zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je

ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod číslom 93/2015.

8. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné
aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu
znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či
ochrany dobrých mravov. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o

vyplňovacomprávezmenkyobsiahnutejvovšeobecnýchúverovýchpodmienkachprávnehopredchodcu
žalobcu spojených so spotrebiteľskou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu
a všeobecne uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal
charakter tohto vzťahu a výnimočne vykonal aj tie dôkazy, ktoré nikto z účastníkov konania nenavrhol.
Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Základnou

črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné
úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, lebo boli vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov.

9. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského

úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadalna kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

10. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v
súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriekvýslovnémuzákazuprijalanáslednejupreviedolnažalobcu.Zmenkabolavystavenávrozpores
právnympredpisom,apretoje-akotouzavrelajsúdprvejinštancie-podľa§39Občianskehozákonníka
neplatným právnym úkonom.

11. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však pre žalovanú nevyplývajú žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu

nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohto cenného papiera bolo žalovanému zhoršené jej zmluvné postavenie. Pritom je podstatné aj
zistenie, že potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala zo samotnej zmluvy,
ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania

zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

12. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a
keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010

zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy
vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky v nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu nemohol
vzniknúť platný zmenkový záväzok. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, u ktorej by bol dôvod na to, aby jej odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Podľa obsahu spisu jej však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol, že sa jej nárok na náhradu týchto trov nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).