Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200285
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, za účasti W. H., bytom V. B. XXXX/XX, W., o
preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 26. mája 2015 číslo: V XXXX/XXXX-Bu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 26. mája 2015 číslo: V XXXX/XXXX/Bu.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.05.2015 rozhodol odporca ako orgán príslušný podľa § 18 ods.
2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) v konaní o povolenie vkladu záložného práva do
katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy č. XX/XXXX-PTR uzavretej medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a W. H. ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona návrh
na vklad záložnej zmluvy zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 04.05.2015 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-

PTR zo dňa 16.3.2015 týkajúca sa nehnuteľností v k.ú. W.. Preskúmaním návrhu na vklad záložného
práva a jeho príloh správny orgán zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu
podpísal splnomocnenec DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) na
základe plnej moci zo dňa 06.03.2014. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že
záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere (viď článok II. zmluvy o zriadení záložného práva)
nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah
nemohol ovplyvniť. Tým nastal konflikt podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964

Zb.) keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude
za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral svoje občianske
združenie je v kontexte s predmetom a obsahom splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a
splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej odporca
citoval § 22 ods. 1, 2 a § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zmluva o zriadení záložného
práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložcu a
vzťah k zabezpečovanému úveru možno označiť za subsidiárny a akcesorický. Právne vzťahy riešené v

zmluve o úvere, v dohode o splnomocnení a záložnej zmluve sú právnymi vzťahmi zo spotrebiteľských
zmlúv. Citoval § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných
podmienkach v nich. Podľa názoru odporcu došlo v riešených právnych vzťahoch k nerovnováhe v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda ide o neprijateľné podmienky.Tiež poukázal na § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čím preukazoval
neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Neplatnosť predloženej záložnej zmluvy potvrdzuje aj
skutočnosť, že nie je podpísaná osobou oprávnenou konať v mene záložného veriteľa, POHOTOVOSŤ

s.r.o., pretože v zmluve je len farebná kópia podpisu konateľa spoločnosti, čo pri záložných zmluvách nie
je obvyklé, pričom odporca citoval § 34, § 40 ods. 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu nesplnenia
podmienok na vklad návrh zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu.

V opravnom prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 správneho poriadku. Zastáva názor, že dohoda o
splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu

občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec") plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na
základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu -
splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených

a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

Správny orgán videl neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a

kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

Pre správny orgán v tejto súvislosti navyše platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci
(§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre

rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Poukázal aj na znenie § 46 správneho poriadku v zmysle ktorého rozhodnutie musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že

boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny
orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia
zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo
nevedome!

Napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov" čo
dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že
správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods.

5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení
vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu

nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na

základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,

ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z

predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy.

Z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú

zákonné povinnosti správnemu orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité
a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením

jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil
Dohodu o splnomocnení z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Správny orgán vydal nezákonné
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,

ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne

jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní konanom
dňa 28.07.2016 sa ospravedlnil.

Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil aj W. H., ktorý vyjadril súhlas s napadnutým rozhodnutím
odporcu, považoval ho za správne.

Pojednávanie v tejto veci bolo vytýčené na 28.07.2016, teda už za účinnosti nového zákona č. 162/2015

Z.z. - Správneho súdneho poriadku ( ďalej le S.s.p. ).

Podľa intertemporálnych ustanovení § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Avšak podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších

predpisov.

V danom prípade ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom účinnosti S.s.p., preto súd konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ( t.j.
podľa doterajšieho predpisu ).

Podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods.
2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je

dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona
zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam presne
špecifikovaným v preskúmavanom rozhodnutí.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 04.05.2015 navrhovateľ podal návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-PTR do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o zriadení
záložného práva č. XX/XXXX-PTR vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného
práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy v

prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,
ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.3.2014 uzavretej medzi
záložnýmveriteľomnastraneveriteľaazáložcomnastranedlžníka,najmänazabezpečeniepohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 200,00 Eur, ďalej úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných

všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom W. H.
a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z Dohody o splnomocnení vyplýva,
že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné

zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti
so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy XXXXXXXXX.
Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so

spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi
bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu
sarozhodolvyužiťbezplatnúpomocprizabezpečenísvojhozáväzkuzdruženímProHelp.Zatýmúčelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa

§ 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udelenéhoplnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej

republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania
ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho

práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej

len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len poznámka“).

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti,10b)ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.Akideozmluvuoprevodenehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak

návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,

musí sa plnomocenstvo urobiť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je právnym úkonom a platný právny úkon

predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne, slobodne a vážne. Dohoda
o plnomocenstve je predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť
ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka, bola obmedzená. Skutočnosť,
že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberal záložný veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber
osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú
dlžníkovi vyberie veriteľ je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Aj predtlačený

text tejto dohody je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v
predmetnej veci záložné právo.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený
splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,

že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
z čoho sa dá usúdiť, že v prípade W. H. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode
uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či dlžník W. H. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu
pomoc a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Správny bol aj záver odporcu o neplatnosti Dohody o splnomocnení pre rozpor s § 5a ods. 4 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 5a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi

vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením
spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo
v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej
spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 tohto zákona právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je
neplatný.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zo strany navrhovateľa išlo práve o takéto zákonu (§5a ods.
2) odporujúce konanie, keďže navrhovateľ ako dodávateľ vybral spotrebiteľovi - W. H. osobu, ktorá mala
konať v jeho mene a záujme v súvislosti so zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej (v tomto prípade
úverovej) zmluvy.

Dohoda o splnomocnení je tým právnym úkonom, ktorý za neplatný označuje § 5a ods. 4 citovaného
zákona a ktorým spotrebiteľ - W. H. splnomocnil na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia jeho
záväzku zo zmluvy o úvere (t.j. na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva) tretiu osobu - Združenie.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastník konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.