Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoSr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615219889
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615219889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr.ViktórieMidovejaJUDr.TáneVeščičikovejvsporežalobcu:OTPBankaSlovensko,a.s.,sosídlom
vBratislave,Štúrova5,IČO:31318916,protižalovanému:O.G.,D..XX.XX.XXXX,N.S.U.,M.Y.XXXX/
X, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 9Csr/1/2015 - 42 z 13.09.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) zamietol žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave sp.zn. II/2014-7125 zo 04.80.2015. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo
strán sporu nemá právo na ich náhradu.

2. Po právnom posúdení veci podľa § 708 Obchodného zákonníka, § 710 Obchodného zákonníka,
§ 52 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., s prihliadnutím na výsledky

vykonaného dokazovania uzavrel, že pri zmluvách, ktoré sú spravované Obchodným zákonníkom, môže
ísťzároveňajozmluvuspotrebiteľskúzapoužitia§54Občianskehozákonník,pretojepotrebnénavzťah
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Obchodný zákonník
možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce
z Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uznesenia I. ÚS 402/2013 mal za to, že na plynutie času
a jeho dôsledky vrátane premlčania sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre
spotrebiteľa výhodnejšie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účinnosť výpovede zmluvy nastala

30.05.2011, žaloba bola podaná na rozhodcovskom súde dňa 17.07.2014, z čoho je zrejmé, že žalobca
podal žalobu na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Vychádzajúc z § 5b zákona č. 250/2007
Z.z., rozhodcovský súd v danej veci prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu
voči spotrebiteľovi z dôvodu premlčania nároku, preto správne podľa názoru súdu prvej inštancie žalobu
zamietol. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobca v konaní

nebol úspešný, žalovaný si náhradu trov neuplatnil, trovy konania mu ani nevznikli, preto rozhodol, že
žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,
navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. rozhodcovský rozsudok
zrušiť a priznať mu náhradu trov konania. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie, ktorý sa v napadnutom

rozsudku stotožnil s rozhodnutím rozhodcovského súdu a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
zamietol, sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou, podľa ktorej bol novelou Občianskeho
zákonníka č. 102/2014 bol doplnený v čl. II bod 1 § 52 ods. 2 poslednou vetou, podľa ktorej na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, čím zákonodarca stanovil pre nároky

zo spotrebiteľských zmlúv okrem iného trojročnú premlčaciu lehotu. Tento zákon, ako to vyplýva z čl. XIV
nadobudol účinnosť 01.05.2014, čl. II bod 1, ktorým bol doplnený § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nadobudol účinnosť 01.04.2015. Vzhľadom na tieto skutočnosti novelizované ustanovenie Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské veci sa malo uplatniť až od 01.04.2015, t.j. do 31.03.2015 platí režim
Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu, teda štvorročná premlčacia lehota. Keďže si svoje
právo na rozhodcovskom súde uplatnil žalobou podanou 17.07.2014, uplatnil svoje právo včas, teda v

lehote do 31.03.2015 a na uvedený prípad sa vzťahuje štvorročná premlčacia lehota.

5.Odvolaniežalobcuboložalovanémudoručené24.10.2016.Žalovanýbolvodvolacomkonanínečinný.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia §
385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

7. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.11.2017 o 10.10 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 2.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 C.s.p., § 378 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.

9. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t. j. že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

12.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194
C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 C.s.p.,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil ajsprávny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tietoodkazuje(§387ods.2C.s.p.).Anipočasodvolaciehokonanianevyšlinajavotakéskutočnosti,ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť
rozsudku, a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

15. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na dôvody odvolania
žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné :

16. Do odseku 2 (ustanovenia § 52 OZ), čl. II bodom 1, bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka
vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov

predávajúceho, veta, podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva“. Ide o zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. V danom prípade ide o prelom
v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy účinnej
od 1.4.2015, je treba na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy,

použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolacieho
súdu to platí aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa
uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená
nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí, sa na všetko ostatné
bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obchodného zákonníka dohodne uzavretie

spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového
vymedzenia a podstatných náležitostí, sa bude spravovať Občianskym zákonníkom.

17. Zásadná zmena nastala aj v dĺžke premlčacej doby. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je
všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka štvorročná (§ 397).

18. Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude sa aplikovať úprava v Občianskom zákonníku,
teda trojročná premlčacia doba.

19. V súvislosti s premlčaním odvolací súd poukazuje na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014, v
zmysle § 5b (zákona č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej
povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu.

21. Táto úprava je teda odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie
len na námietku dlžníka. Vzhľadom na (tú) skutočnosť, že k tejto novej právnej úprave v zákone o
ochrane spotrebiteľa nieto prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch,
ktoré došli súdu pred 1. májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.

22. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sú právne irelevantné tvrdenia odvolateľa, že súd sa
nedostatočnevysporiadalsjehoprávnouargumentáciouopovinnostisúduvdanomprípadeposudzovať
otázku premlčania podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže novela §-u 52 Občianskeho
zákonníka nadobudla účinnosť až 1.4.2015 a nárok bol uplatnený žalobou podanou 17.7.2014, t.j. pred
účinnosťou novely.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vrátane výroku o trovách konania v
zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak
trovy odvolacieho konania mu preukázateľne nevznikli, preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).