Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113222451
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113222451.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: Q. Č.,

nar. XX.X.XXXX, bytom W. H. X, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom v
Prešove, Hlavná 137, proti žalovanému: Y. I., nar. X.X.XXXX, bytom L. W. X. XX, XXX XX L.C., právne
zastúpenýJUDr.PatrikomHolingom,advokátomvKošiciach,Hlavná25,vkonaníozaplatenie99581,76
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 99.581,75 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
1.1.2012 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

súd zastavuje konanie v časti nad úrok 9 % z istiny 99.581,75 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia,

vo zvyšku súd návrh zamieta,

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov za súdny poplatok
vo výške 141,64 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 8 850,89 Eur a tieto uhradí do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jánovi Garajovi,

advokátovi v Prešove, Hlavná 137.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 1.8.2013 doručil návrh, ktorým žiadal žalovaného zaviazať k zaplateniu 99 581,75 Eur so
zmluvne dohodnutým úrokom vo výške 17,4 % a úrokom z omeškania od 1.1.2012 do zaplatenia ako
aj nahradiť trovy konania, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkom dňa 1.10.2007 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičal sumu 3 000 000,- Sk so 17,4 %
úrokom a žalovaný sa zaviazal vrátiť túto pôžičku s príslušenstvom do 31.12.2011. Žalovaný mu pôžičku
nevrátil, preto sa dostal so svojim záväzkom do omeškania a vzniká mu nárok na dohodnutý úrok 17,4
%. Po prepočte konverzným kurzom ide o sumu 99 581,75 Eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 17.12.2014, ktorým uložil žalovanému do 15 dní od doručenia
platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 99 581,75 Eur so zmluvným úrokom vo výške 17,4 % z
tejto sumy a s 9 % úrokom z omeškania ročne z uplatnenej sumy od 1.1.2012 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

Žalovaný v 15. dňovej lehote voči platobnému rozkazu doručil odpor, ktorým nárok žalobcu neuznal,

žiadal ho zamietnuť, keď zmluvu o pôžičke z 1.10.2007 považuje za neplatný právny úkon z dôvodu
zrejmého rozporu s dobrými mravmi, ktorý vyplýva z príslušenstva pôžičky, úroku vo výške 17,4 %, ktorý
sa prieči dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše dohodnutý úrok je neurčitý,
nakoľkoniejeuvedenájehobližšiašpecifikácia,ktorábyurčovalaistinuúrokuačasovéobdobie,naktorésa predmetný úrok dojednáva, pričom neurčitosť právneho úkonu zakladá dôvod absolútnej neplatnosti
právneho úkonu. Ďalej spochybnil samotné prevzatie uvedenej peňažnej sumy v hotovosti, ku ktorým
malo údajne dôjsť na základe zmluvy o pôžičke v hotovosti dňa 1.10.2007.

Podaním odporu sa zrušil platobný rozkaz a súd vo veci nariadil pojednávanie v zmysle § 174 ods. 2
O.s.p.

Pri ústnom pojednávaní žalovaný potvrdil, že so žalobcom mal spoluprácu, keď od roku 2001 mu žalobca

požičiaval peniaze vo vysokých hodnotách 100 000, 200 000, 600 000,- Sk. Tieto peniaze mu vlastne
zúročoval, každý mesiac si bral dvojpercentný úrok a takto si u neho zarobil okolo 8 000 000,- Sk, teda
mu takto zhodnocoval jeho vložené peniaze. Preto výzvu žalobcu z 21.4.2008, keď od neho žiadal, aby
muvrátil4600000,-Sk,nepovažovalzavážnu,zaserióznu,lebomunásledneodvaapoltýždňapožičal
žalobca ďalšiu sumu 1 824 000,- Sk 9.5.2008. K tejto zmluve bol hneď urobený pokladničný doklad,
ktorým bola vyplatená žalobcom táto suma a následne výdavkový doklad, ktorý preukazuje, že mu túto

sumu a všetky financie vrátil, navyše s úrokom 720 000,- Sk. Nikdy nemal k dispozícii zmluvu o pôžičke
z 1.10.2007 a k jej kópii sa dostal až v súvislosti s týmto konaním. Na všetkých príjmových dokladoch,
ktoré potvrdzujú prijatie pôžičiek od žalobcu nie je jeho podpis, ale podpis jeho otca, nikto iný tieto
doklady nepodpisoval. Pri takejto spolupráci neuzatvárali písomné zmluvy o pôžičke, ale fungovali len
cez výdavkové a príjmové doklady. Jediná písomná zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 9.5.2008 aj s

príjmovýmpokladničnýmdokladomavýdavkovýmdokladom,ktorýmvracaltútopôžičku.Žiadnupôžičku
so žalobcom 1.10.2007 neuzatvoril, takáto zmluva neexistovala. Ak je na nej jeho podpis nemôže vylúčiť,
že mu žalobca podstrčil prázdny papier k podpisu, pretože mali spolu aj iné obchody. V tejto zmluve
chýba základná vec a to príjmový doklad, pretože vždy takto postupoval. Keď ho žalobca písomne
vyzval listom z 21.4.2008 na vrátenie 4 600 000,- Sk, nespomenul v tejto výzve pôžičku 3 000 000,-

Sk, čo znamená, že takáto zmluva v tej dobe neexistovala, lebo by inak bola v jeho výzve uvedená. Je
nelogické, že keď mal žalobcovi dlhovať 7 000 000,- následne mu ešte požičal 1 824 000,- Sk. Žalobca
u neho zarobil za celé obdobie 7 až 8 000 000,- Sk a teraz ho žaluje na 3 000 000,- Sk, čo je absurdné. V
takejto forme prijímal od žalobcu pôžičky od roku 2002. Medzi nimi prebehlo veľa jednaní. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že žalobca nemohol disponovať finančnou hotovosťou 3 000 000,- Sk dňa 1.10.2007,

keď dňa 28.9.2007, teda len tri dní predtým ako mal údajne mu poskytnúť pôžičku 3 000 000,- Sk,
si sám požičal sumu 775 000,- Sk od svojej manželky H. Č., ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou
použil na zaplatenie zálohy za kúpu obchodného podielu v spoločnosti Barel Slovakia s. r. o. pánovi
W.. Jeho manželka o údajnej pôžičke 3 000 000,- Sk nemala žiadnu vedomosť, čo vedie k záveru, že
žalobcakudňuúdajnéhoposkytnutiapôžičkyk1.10.2007majetnýnebol.Nárokjeneopodstatnený,čoho

dôkazom je absencia príjmového pokladničného dokladu potvrdzujúceho prijatie peňažnej čiastky 3 000
000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke z 1.10.2007, ktorý by žalovaný, ak by skutočne došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke, nepochybne žalobcovi vydal, čím by potvrdil prevzatie peňažnej čiastky tak ako to
bolo v rámci obchodných zvyklostí medzi nimi počas ich dlhoročnej spolupráce zaužívané. List žalobcu
z 21.4.2008, v ktorom žiadal žalovaného o vrátenie všetkých poskytnutých finančných prostriedkov,

neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí pôžičky žalobcom v sume 3 000 000,- Sk zo dňa 1.10.2007, čo
je zarážajúce, keďže žalobca v nej žiadal vrátenie všetkých poskytnutých pôžičiek. Ak by išlo o reálnu
pôžičku, určite by táto pôžička bola obsiahnutá vo výzve zo dňa 21.4.2008 adresovanej žalovanému.
Je na škodu veci, že originály kópii zmluvy o pôžičke a príslušným príjmových a výdavkových dokladov,
ktoré mal uskladnené vo svojej nehnuteľnosti v archíve, boli zničené v dôsledku záplavy, čo nemožno

prikladať na jeho ťarchu. Zaužívaná prax medzi nimi v rámci ich dlhoročnej obchodnej spolupráce
prebiehajúca na základe príjmových a výdavkových dokladov bola v konaní jednoznačne preukázaná
predložením príjmových a výdavkových pokladničných dokladov z rokov predchádzajúcej spolupráce a
keďže žalobca nepreukázal základný predpoklad uzatvorenia zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu
a to odovzdaní peňažnej čiastky v hotovosti k rukám žalobcu dňa 1.10.2007 a nepreukázal ani svoju

bonitu ku dňu 1.10.2007 a je jednoznačne preukázané, že nebol majetný, nakoľko si 28.9.2007, teda
tri dni pred dňom 1.10.2007 požičiaval peniaze na zaplatenie zálohovej platby za prevod obchodného
podielu a vzhľadom k absencii príjmového pokladničného dokladu k zmluve o pôžičke z 1.10.2007 nie
je preukázaná existencia žalobcom uplatneného nároku a jeho dôvodnosť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov H. Č., Y. I. U., K. W.,
zmluvou o pôžičke z 1.10.2007, ďalšími zmluvami o pôžičke z 30.10.2007, 9.5.2008, 9.3.2012, zmluvy
o prevode obchodného podielu zo 17.6.2014, výpismi z účtu, kópiami príjmových a výdavkových
pokladničných dokladov, výzvy na vrátenie vkladov a pôžičiek z 21.4.2008, návrhom na schváleniezmieru v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 190/2010 na Okresnom súde Prešov a ďalšími listinami a
zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáha vrátenia plnenia vo výške 99 581,76 Eur s príslušenstvom, keď svoj nárok
odôvodňuje tým, že dňa 1.10.2007 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu
požičal v uvedený deň podľa bodu I. hotovosť vo výške 3 000 000,- Sk, prevzatie ktorých dlžník potvrdil
svojim podpisom na tejto zmluve. Žalovaný sa zaviazal uvedenú pôžičku podľa bodu II. vrátiť s úrokom
vo výške 17,4 % najneskoršie do 31.12.2011. Podľa bodu VI. v prípade, že pôžičku nevráti, je povinný

zaplatiť zmluvnú pokutu z omeškania vo výške 0,05 % z výšky dlžnej sumy za každý deň omeškania
až do úplného vyrovnania.

Žalovaný poprel, že by takúto zmluvu so žalobcom uzavrel, aj keď potvrdil, že podpis na tejto zmluve
sa zhoduje s jeho podpisom. Na podpis mu mohol byť podstrčený tento dokument. Namietal, že nikdy
k reálnemu odovzdaniu peňazí nedošlo a že žalobca nebol ani majetný, takže nedisponoval takouto

sumou.Uviedol,žesožalobcomanímvpriebehurokov2002-2008dochádzalokobchodnejspolupráci,
uzatvorili veľký počet takýchto záväzkových vzťahov, kde si to riešili zmluvami o pôžičkách a požičiavali
si peniaze cez príjmový doklad a že takýmto spôsobom si žalobca zarobil 7 - 8 000 000,- Sk v priebehu
týchto rokov, pretože on mu tieto peniaze zhodnocoval. Vo výzve na vrátenie pôžičiek z 21.4.2008 sa
žalobca domáha vrátenia 4 600 000,- Sk, ktoré mu boli z jeho strany poskytnuté ako pôžičky v predošlom

období, pričom sa nezmieňuje vôbec o pôžičke z 1.10.2007, čo je dôkazom o tom, že k takejto pôžičke
reálne nikdy nedošlo. Toto všetko vzbudzuje dojem, že žalovaná suma 3 000 000,- Sk je obsiahnutá
v sume 4 600 000,- Sk, ku ktorej sa žalobca sústavne vyjadruje, avšak nie je predmetom konania.
Zmluva o pôžičke z 1.10.2007 bola len pro-forma uzavretá písomne, ale je absolútne neplatná, lebo
chýba dôkaz o reálnom odovzdaní predmetu pôžičku. Jeho obchodná prax je založená na tom systéme,

že prijatie finančných prostriedkov potvrdzuje príjmovým dokladom a vrátenie výdavkovým dokladom,
pričom mu takýto doklad k uvedenej pôžičke chýba. V súčasnej dobe nedisponuje týmito originálnymi
pokladničnými dokladmi, lebo v rokoch 2010 - 2011 bol jeho archív zaplavený, preto ani nemá originál
príjmového dokladu k zmluve z 9.5.2008 o pôžičke 1 824 000,- Sk od žalobcu.

Žalobca vyvracal tieto tvrdenia tým, že žiaden príjmový doklad nebol vypísaný ani pri zmluve na 3 000
000,- Sk ani pri pôžičke na 1 824 000,- Sk, lebo príjem peňazí bol potvrdený podpisom na zmluvách
tak, ako je to v texte uvedené. Sám žalovaný potvrdil, že v rokoch 2002 - 2007 na úrokoch od neho
získal 8 000 000,- Sk takže bol finančne majetný a mal k dispozícií 3 000 000,- Sk na túto pôžičku. V
roku 2007 disponoval takmer 18 000 000,- Sk, ktoré mal v hotovosti doma a keď žalovaný zatelefonoval,

že potrebuje peniaze hneď, nie až o tri dni v priebehu rokov 2002 - 2007 mu takto požičal sumy vo
výške 500 000,- Sk, 600 000,- Sk, 1 500 000,- Sk, 1 800 000,- Sk, 1 824 000,- Sk, 2 000 000,- Sk teda
nebol u neho žiaden problém, aby mu tieto peniaze v hotovosti poskytol ako pôžičku. Niektoré z týchto
požičaných peňazí žalovaný vrátil, ale 4 600 000,- Sk ostali nevrátené. Je pravdou, že do 1.10.2007
mu požičiaval tieto peniaze a tie boli potom vracané cez výdavkový pokladničný doklad, ktorý podpísal,

čím potvrdil prevzatie peňazí, ale potom s takýmto postupom nesúhlasil a trval na tom, aby uzatvorili
oficiálnu písomnú zmluvu o pôžičke. Preto dňa 1.10.2007 a 9.5.2008 boli vyhotovené písomné zmluvy
o pôžičke a keďže žalovaný mal už problémy s vracaním pôžičiek, ďalšie pôžičky mu neposkytol. Po
1.10.2007 predával určité majetky z ktorých získal peniaze, konkrétne rodinný dom v R., chatu na I..
Požičal si peniaze od brata, čím mal k dispozícii príjem 3 000 000,- Sk, okrem toho, čo mu žalovaný

vyplatil na úrokoch. Tieto peniaze mal v obehu, teda ich používal na zisky. 29.9.2007 mal vyplatiť pánovi
Kočiščákovi 1 500 000,- Sk kedy momentálne nemal všetky prostriedky k dispozícií, preto si od manželky
požičal 775 000,- Sk, ktoré mu chýbali k vyplateniu obchodného podielu pánovi W. a k sume, ktorú
potom požičal žalovanému vo výške 3 000 000,- Sk. Žalovaný peniaze požičiaval nielen od neho, ale aj
od ďalších ľudí. Mal záložňu, kde obchodoval s pôžičkami, poskytoval pôžičky, bral záruky a ak dlžník

neplatil ponechával si tieto záruky ako dom, auto a podobne. Teda bolo mu známe, že peniaze, ktoré
mu on požičal, žalovaný požičiaval ďalej. Bežné bolo, že mu požičal na dvojpercentný úrok mesačne
hotovosť a on ďalej to požičiaval podľa toho, akého mal klienta a podľa toho inkasoval od klienta 6 až
10 % úrok z tejto pôžičky. Teda ak jemu vyplatil ako zisk 8 000 000,- Sk na úrokoch, tak žalovaný musel
minimálne zarobiť 4x toľko, teda 32 000 000,- Sk a to len na jeho pôžičkách. Pritom mu ďalšie pôžičky

poskytovali ďalšie osoby, lebo mu žalovaný tvrdil, že nie je jeho najväčší investor. Pokiaľ žalovaný
uvádza, že dlžná suma 3 000 000,- Sk je súčasťou dlhu 4 600 000,- Sk, ktorú žiadal od neho vrátiť bolo to
tak,žežalovanémuurobilsúpisdlžnýchsúmpôžičiekk1.10.2007,ktorébolisplatnéatobolaprávesuma
4 600 000,- Sk. Pôžička 3 000 000,- Sk v tejto dobe splatná nebola, preto sa v zozname nenachádza anemá so sumou 4 600 000,- Sk dlhu nič spoločné. Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaný najprv v
odpore zo 16.1.2015 uvádza, že nevie o akú pôžičku ide, pravdepodobne, že je to pôžička z 1.10.2007
a namietal zmluvný úrok 17,4 %, lebo ide o úžeru. Na pojednávaní 19.6.2015 uvádza, že mu zmluvu

podstrčil a v zmluve na 1 824 000,- Sk je uvedené, že zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch a
keď ho žalovaný žiadal, aby vyhotovil tretiu kópiu pre svojho právnika, údajne mu mal dať podpísať čistý
papier a potom si sám žalobca dopísal 3 000 000,- Sk pôžičku zo dňa 1.10.2007. Na pojednávaní dňa
22.7.2015 žalovaný uvádzal, že mu podstrčil čistý papier, ktorý on podpísal pri podpisovaní príjmových
pokladničných dokladoch, pričom príjmový pokladničný doklad má rozmery 14 x 10 cm a zmluva o

pôžičke je vo formáte 30 x 21 cm, takže takýto skúsený obchodník ako je žalovaný nemohol podpísať
čistý papier. V poslednom vyjadrení uvádza, že 3 000 000,- Sk sú zahrnuté v pôžičke 4 600 000,- Sk.
Má k dispozícií videonahrávku, ktorú mu poskytla neznáma žena a zachytáva sedenie so žalovaným zo
dňa 20.6.2013. Popísala mu, čo je na tejto nahrávke s tým, že ak má o to záujem, že mu to dá do obálky,
ktorú nájde v schránke, čo sa skutočne stalo. Na USB kľúči je čiastočná nahrávka, kde je zachytené ako
žalovaný ide pre pohár vody, krátky záber z jeho kancelárie a časť, kde mu ponúka pohľadávku pána

P. vo výške 180 000 Eur so slovami „aby si ju celú zobral“. Je mu známe, že žalovaný mal nahrávacie
zariadenie, ktoré používal keď si chodil pýtať peniaze od dlžníkov, aby mal dôkaz voči nim.

Žalovaný s použitím tohto dôkazu nesúhlasil, lebo nahrávka bola získaná nezákonným spôsobom, nedal
súhlas k nahrávaniu a k použitiu tohto dôkazu.

Žalobca ďalej uviedol, že medzi ním a žalovaným existovalo množstvo takýchto zmlúv, lebo obaja
takýmto spôsobom podnikali. Žalovaný má záložňu a pre svoju činnosť zháňa finančné prostriedky a
zarába na tom a žalobca mu poskytoval tieto finančné prostriedky za nižší úrok, než aký potom žalovaný
získaval.

Zo svedeckej výpovede svedkyne H. Č., manželky žalobcu vyplynulo, že nemala vedomosť o pôžičke,
ktorú mal poskytnúť jej manžel žalovanému. Vedela, že obaja obchodujú, ale nič bližšie k tomu nevedela,
keďže ju to ani nezaujímalo. Svedkyňa potvrdila, že manželovi požičala 780 000,- Sk, ktoré boli jej
výlučným majetkom a peniaze jej boli vrátené. Bolo jej známe, že manžel túto pôžičku potreboval pri

obchodovaní so spoločnosťou Eko-natura. Peniaze mala doma v hotovosti.

Svedok Y. I. U., otec žalovaného vypovedal, že so žalovaným boli kamaráti a jednak spolu obchodovali,
keď žalobca poskytoval svoje peniaze do firmy k ďalšiemu obehu k podnikaniu. Sám pracoval v synovej
firme na pracovný pomer a žalobca poskytoval svoje peniaze na základe spísanej zmluvy so synom

ako majiteľom firmy. Išlo o veľký rozsah peňazí. Keď peniaze poskytol, bola spísaná zmluva a k tomu
vystavený pokladničný doklad a zároveň podľa toho, či išlo o príjem alebo výdaj, to bolo zapísané
do pokladničnej knihy. Svedok potvrdil, že na zmluve z 1.10.2007 je podpis jeho syna. Vo firme syna
robil do roku 2007 a čo si pamätal v tomto roku už žalobca nepožičiaval peniaze pre firmu. Všetko
bolo vyrovnané. Bol zodpovedný za tieto transakcie, teda keď prišli peniaze bol povinný ich zapísať do

pokladničnej knihy a vyhotoviť o tom pokladničný doklad, skontrolovať peniaze. V jeho neprítomnosti
však tieto úkony robil syn. Účtovné knihy a pokladničné bločky boli už uložené v archíve, ktorý bol vo
firme, účtovníctvo u neho nebolo. Nevylúčil, že časť archívu mohla byť u syna, v jeho dome. Z firmy
odišiel v roku 2007 a všetky veci pre neho skončili. Keď robili zmluvy o pôžičke, zmluvu mal ten kto
požičal peniaze a jedna zmluva ostala vo firme. O tom, že by žalobca doniesol 3 000 000,- Sk do záložne

nevie, takúto sumu od neho nevidel, ale priniesol 2 000 000,- Sk a tieto prijal syn. On ich len zaevidoval.
Nepamätá si, že by do pokladničnej knihy takú vysokú sumu zapisoval. Takéto peniaze v živote nevidel.
Stalo sa, že mali zabezpečené peniaze na pôžičku, ale dlžník v poslednej chvíli odstúpil od pôžičky a
tieto peniaze, ktoré mali zabezpečené nielen od žalobcu, ale aj od iných osôb, keďže nemali vo firme
zariadenia na ich uloženie, vrátili ich pôvodným veriteľom, ale bloček pokladničný im ostal o odovzdaní

peňazí. Zmluvy uzatváral syn, nemusel byť pri tom, ale ku každej zmluve musel byť pokladničný doklad.
Ak by takýto doklad nebol, takúto zmluvu by nezaevidoval. Ak by žalobca doniesol všetky výdavkové
doklady, zistilo by sa, koľko dostal na úrokoch, koľko na istine aj či je tu nejaký dlh. To, že takéto doklady
mal, svedčí prípad kedy žalobca prišiel, prepočítaval si úroky a upozornil ho, či sa nepomýlili v tejto
výške a dávali to do poriadku. Zmluva sama o sebe bez pokladničného dokladu nič neznamená.

Žalovaný pokladničnou knihou nedisponuje z dôvodu, že bola zničená. Takisto nedisponuje všetkými
pokladničnými dokladmi.Žalobca poukázal na rozpory vo výpovedi žalovaného, keď najprv tvrdil, že príjmové doklady sa
nachádzali v archíve jeho otca, ale z výsluchu otca bolo preukázané, že nemal žiaden archív a teda
žalovaný klame.

Žalovaný tvrdil, že žalobca klame, lebo nikdy s 3 000 000,- Sk do záložne neprišiel.

Zo svedeckej výpovede K. W. vyplynulo, že so žalobcom bol v obchodnom vzťahu aj so žalovaným
a žalobcovi celkove vyplatil 95 000 Eur v troch čiastkach v máji alebo v júni 2014 za odpredaj jeho

obchodného podielu. O pôžičkách medzi žalobcom a žalovaným nič nevie, ale keď dával žalovanému
výpisy a to potvrdil aj žalobca, keď vstupoval do firmy Q.-B. videl, že žalobcovi celkovo žalovaný vyplatil
od roku 2002 5 - 7 000 000,- Sk a žalobca sa vyjadril, že má voľné peniaze. So žalobcom začal
spolupracovať vtedy, keď prišiel s tým, že chce byť spoločníkom spoločnosti Barel Slovakia, že vymôže
majetok, o ktorom bol súdny spor a ponúkal, že má voľné peniaze a chcel vstúpiť do firmy. Bolo to v
roku 2008. Keď vstúpil dal vklad 500 - 600 000,- Sk. Z firmy mu dával peniaze na jeho požiadanie, keď

tvrdil, že musí platiť pôžičku, má založený byt, vracať peniaze, ale keď ho žiadal, aby mu predložil k
tomu listinné dôkazy, odmietol to žalobca urobiť.

Z výzvy na vrátenie vkladov a pôžičiek z 21.4.2008 vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného, aby mu
vrátilpôžičkyatoz5.3.2004220000,-Sk,z5.4.2004230000,-Sk,z14.7.2004500000,-Sk,z11.7.2005

600000,-Sk,z13.10.20052000000,-Sk,z16.1.20061000000,-Sk,ktorémunevrátilnapriektomu,že
už v septembri 2007 mu oznámil, že najneskôr do konca januára ich požaduje vrátiť. Tieto pôžičky žiadal
vrátiť do 5.5.2008. Žalovaný namietal, že v tejto výzve nespomína pôžičku 3 000 000,- Sk z 1.10.2007
a je to dôkaz, že takáto pôžička neexistovala. Žalobca túto okolnosť vysvetľoval tým, že k 21.4.2008 vo
výzve uviedol len tie pôžičky, ktoré boli splatné a pôžička z 1.10.2007 splatná nebola, preto ju neuvádzal

v tejto výzve.

V daňovom priznaní žalobcu zo 6.3.2008 žalobca priznal príjem vo výške 21 993 738,- Sk zo živnosti.

Zo zmluvy o pôžičke v hotovosti z 9.5.2008 vyplýva, že žalobca ako veriteľ požičal žalovanému hotovosť

1 824 000,- Sk, ktorú mal žalovaný ako dlžník podľa bodu II vrátiť z 24 % úrokom do 31.5.2008. Text
tejto zmluvy z 9.5.2008 je zhodný s textom zmluvy o pôžičke z 1.7.2007. Žalobca k tomuto textu uviedol,
že ide o text zmluvy, ktorý mu dal žalovaný a ktorý potom používal.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Prinepeňažnejpôžičkemožnodojednaťnamiestoúrokovplnenieprimeranéhoväčšiehomnožstvaalebo

vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Zmluvou o pôžičke v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka žalobca poskytol
žalovanému pôžičku vo výške 3 000 000,- Sk, t. j. vo výške ktorá zodpovedá sume 99 581,76 Eur. Podľa
textu tejto zmluvy v bode I prevzatie tejto sumy dlžník potvrdzuje svojim podpisom na tejto listine. Podľa

bodu II žalovaný mal vrátiť túto pôžičku do 31.12.2011 zo 17,4 % úrokom a v bode VI bola dohodnutá
zmluvná pokuta z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Keďže tvrdenia účastníkov boli protichodné súd vyhodnocoval dôkazy jednotlivo a aj z hľadiska
vierohodnosti výpovede účastníkov konania.

Zmluvaopôžičkevzmysle§657Občianskehozákonníkaa658Občianskehozákonníkajereálnyprávny
úkon, teda k jej platnosti je potrebné preukázať, že došlo aj k reálnemu odovzdaniu pôžičky v tomto
prípade 3 000 000,- Sk. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným v rámci
ich spolupráce dochádzalo často v priebehu rokov 2002 - 2007 k takýmto zmluvám, na základe ktorých

žalobca poskytoval žalovanému hotovostné pôžičky a s týmito financiami žalovaný ďalej obchodoval
v rámci svojej firmy záložne I., ktorú prevádzkoval a zo ziskov z úrokov z požičaných peňazí mu
žalovaný vyplácal tieto úroky. Pôvodne si zmluvy uzatvárali ústne až do 1.10.2007, kedy žalobca trval
na písomnej zmluve o pôžičke a túto mali uzavrieť na základe návrhu textu, ktorý poskytol žalovaný zosvojho počítača. Obdobná zmluva s rovnakým textom bola medzi účastníkmi uzatvorená aj 9.5.2008
na pôžičku vo výške 1 824 000,- Sk. Dôkaz o tom, že peniaze, ktoré tvorili predmet zmluvy boli reálne
odovzdané vyplýva z textu zmluvy v bode I a podpisu žalovaného na tejto zmluve, ktorým potvrdil túto

skutočnosť. Súd ďalej zisťoval, či žalobca disponoval takýmito financiami, ktoré požičiaval, keďže túto
pochybnosť vniesol žalovaný tým, že žalobca ho listom z 21.4.2008 vyzval na vrátenie dlhu 4 600 000,-
z predchádzajúcich pôžičiek a sám mu následne o niekoľko dní 9.5.2008 požičal ďalšiu sumu 1 824
000,- Sk, ktorú mu vrátil v niekoľkých splátkach a vyrovnal ju celkove v roku 2010. Z daňového priznania
žalobcu vyplýva, že v roku 2007 disponoval sumou 21 993 738,- Sk, ktoré priznal ako príjem v daňovom

priznaní. Aj zo svedeckých výpovedi vypočutých svedkov vyplynulo, že žalobca disponoval vysokou
hotovosťou a túto poskytoval žalovanému, keď potreboval hotovostné peniaze pre svoje obchodovanie v
záložni a odmeňoval žalobcu za tieto pôžičky úrokmi vo výške 2 %. Z týchto dôkazov je teda preukázané,
že žalobca disponoval vysokou hotovosťou, ktorú používal na ten účel, že hotovostné peniaze požičiaval
žalovanému za úrok.

Tvrdenia žalovaného, že táto pôžička neexistuje, boli vyvrátené jeho rozporuplnými výpoveďami počas
celého procesu, keď pôvodne tvrdil, že o takejto pôžičke nevedel. Potom tvrdil, že zmluva o pôžičke je
neplatná,leboniejereálnymkontraktom,neexistujeonejpríjmovýdoklad,ktorývždyvyhotovoval,avšak
takýmto príjmovým dokladom nedisponuje, lebo bol zaplavený jeho archív a doklad zničený a ostali mu
len niektoré doklady a taktiež to vyvracal tvrdením, že žalobca mu musel podstrčiť pri vyhotovovaní iných

pokladničných dokladov prázdny papier, ktorý podpísal nevedomky a takýmto spôsobom si zadovážil
zmluvu o pôžičke. Tvrdenia žalovaného neboli žiadnym spôsobom preukázané. Preto súd neuveril
tvrdeniam žalovaného, že zmluva o pôžičke neexistovala, je podvrhom a jeho podpis na zmluve bol
získaný tým spôsobom, že žalobca mu podstrčil prázdny papier. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenia
ohľadne toho, že všetky pohyby s financiami zaznamenával v pokladničnej knihe a vydával o tom

príjmové a výdavkové doklady, lebo ani jedným z týchto dokladov nedisponuje v originály ako uviedol
z dôvodu, že pri povodni boli tieto doklady aj s pokladničnou knihou zničené v archíve v jeho dome.
Tvrdenia žalovaného neboli ani preukázané zo svedeckých výpovedi jeho otca, ktorý poznal žalobcu
ako človeka, ktorý pôsobil pri ich obchodovaní ako veriteľ a o tejto pôžičke nevedel. Zároveň ale bolo
vyvrátené tvrdenie žalovaného, že u otca sa mal nachádzať archív a pokladničná kniha, čo svedok

nepotvrdil. V odpore žalovaný napadol len výšku úrokov a pre túto okolnosť považoval zmluvu za
absolútne neplatnú.

Tvrdenia žalobcu boli od začiatku jednoznačné. Detailne popísal okolnosti podpísania zmluvy o pôžičke
z 1.10.2007, ozrejmil okolnosti, prečo oproti predchádzajúcej obchodnej praxi so žalovaným trval na

písomnej zmluve a takéto zmluvy so žalovaným potom v písomnej forme urobili 1.10.2007 a 9.5.2008,
ozrejmil aj zdroje svojich finančných príjmov a preukázal, že bol solventným a práve svoje finančné
hotovosti používal vo vzťahu so žalovaným za účelom získavania zisku z takýchto pôžičiek, lebo tieto
jeho pôžičky používal žalovaný ďalej v zmluvách o pôžičkách s tretími osobami a zo získaných úrokov
ho vyplácal. Sám žalovaný potvrdil, že žalobcovi z takejto spolupráce vyplatil zisky za 8 rokov vo výške

7 - 8 000 000,- Sk, čo bolo potvrdené aj zo svedeckých výpovedi. Žalobca ďalej predložil ďalšie zmluvy
o pôžičkách, na základe ktorých on požičiaval svoje hotovostné peniaze, resp. si požičiaval od tretích
osôb finančnú hotovosť, ktorú používal potom na účel obchodnej spolupráce so žalovaným za účelom
ziskov z týchto pôžičiek. Napokon aj pôžička písomná v rovnakom texte z 9.5.2008 o pôžičke 1 824
000,- Sk svedčí tvrdeniam žalobcu. V písomnej forme boli urobené len tieto dve pôžičky z 1.10.2007

a 9.5.2008. Od ďalšieho spôsobu takejto spolupráce žalobca odstúpil, lebo žalovaný mu nesplácal a
nevracal pôžičky v ďalšom období a dlhoval mu z predchádzajúcich rokov 4 600 000,- Sk o čom svedčí
aj výzva žalobcu adresovaná žalovanému na vrátenie tejto sumy 21.4.2008 a tieto mu ani nevrátil. Súd
preto vyhodnotil na základe takýchto úvah výpoveď žalobcu za vierohodnú a písomnú zmluvu o pôžičke
zo dňa 1.10.2007 vyhodnotil ako platnú, pričom pokiaľ ide o reálne odovzdanie pôžičky 3 000 000,-

Sk z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej podpisom žalovaný potvrdil reálne prijatie tejto sumy. Z týchto
dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 99 581,76 Eur, čo zodpovedá výške poskytnutej
pôžičky 3 000 000,- Sk.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobcovi vzniká nárok za úrok za omeškania, ktorého výška je stanovená úrokovou sadzbou ECB plus
8 % bodov v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. a súd priznal žalobcovi tento úrok, lebo
zodpovedá zákonnému úroku vo výške 9 % dňom 1.1.2012, kedy sa žalovaný dostal do omeškania,
keďže pôžičku mal vrátiť do 31.12.2011. Priznané plnenie uhradí žalovaný do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vzhľadom na to, že žalobca vzal čiastočne návrh späť, keď žiadal pôvodne 17,4 % úrok z omeškania od
1.1.2012 nad úrok vo výške 9 % súd v tejto časti postupom podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie zastavil.

Súd vo zvyšku návrhu zamietol a to v časti v ktorej sa žalobca domáhal úroku 17,4 % ako celkovej
odmeny za poskytnutú pôžičku, lebo takéto dojednanie o odmene za pôžičku považuje súd za absolútne

neplatný právny úkon, podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka keď ho
považuje v rozpore s dobrými mravmi.

Takisto je toto dojednanie o úroku neurčité, pretože zo zmluvy nie je jasné či sa jedná o ročný úrok, nie je
určité akého časového obdobia sa týka, na ktoré bol dojednaný úrok, pričom neurčitosť právneho úkonu

v zmysle § 37 ods. 1 spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v tejto časti. Neurčitý právny úkon
je vtedy, ak je neurčitý jeho obsah a ak sa ho nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Žalobca bol v konaní úspešným, preto mu patrí náhrada účelne vynaložených trov konania a to nákladov
za súdny poplatok v sume 200 Eur a trov právneho zastúpenia, ktoré si vyúčtoval právny zástupca
žalobcu nasledovne:

HODNOTA SPORU: 116.908,97 EUR
1 úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení poslednej novely (ďalej len „vyhláška“) základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta predstavuje - 658,93 EUR

Úkony právnej služby:
1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia JUDr. Čurillom v r. 2013.......................658,93 EUR
2. Podanie žaloby dňa 01.08.2013 JUDr. Čurillom.....................................................658,93 EUR
3. Porada s klientom dňa 18.03.2015 v čase od 15:00 - 16:30 hod.............................658,93 EUR

4. Účasť na pojednávaní na dňa 15.06.2015 v čase od 09:00 - 11:30 hod................1.317,86 EUR
5. Porada s klientom dňa 24.06.2015 v čase od 08:00 - 09:30 hod.............................658,93 EUR
6. Účasť na pojednávaní dňa 24.06.2015 v čase od 10:00 - 11:00 hod........................658,93 EUR
7. Nahliadnutie do spisu a vyhotovenie jeho fotokópií dňa 17.08.2015........................164,73 EUR
8. Účasť na pojednávaní dňa 05.10.2015 v čase od 11:00 - 13:30 hod.....................1.317,86 EUR

9. Porada s klientom dňa 11.11.2015 v čase od 12:00 - 13:45 hod.............................658,93 EUR
10. Účasť na pojednávaní dňa 11.11.2015 v čase od 14:15 - 14:55 hod........................658,93 EUR
11. Účasť na pojednávaní dňa 01.02.2016 v čase od 10:00 - 11:40 hod........................658,93 EUR
12. Účasť na pojednávaní dňa 23.03.2016 v čase od 11:00 - 13:10 hod.....................1.317,86 EUR
13. Porada s klientom dňa 18.04.2016 v čase od 09:00 - 10:00 hod.............................658,93 EUR

14. Písomné vyjadrenie zo dňa 19.04.2016..................................................................658,93 EUR
15. Účasť na pojednávaní dňa 27.04.2016 v čase od 10:00 - 10:25 a 11:25 - 11:45
hod........................................................................................................................658,93 EUR
16. Porada s klientom dňa 27.04.2016 v čase od 10:30 - 11:20 hod.............................329,47 EUR17. Účasť na pojednávaní dňa 16.05.2016 v čase od 11:15 - 12:30 hod........................658,93 EUR
Spolu: 12.354,94 EUR
Režijný paušál za rok

· 2013....................................................................................................................2 x 7,81 EUR
· 2015....................................................................................................................8 x 8,39 EUR
· 2016....................................................................................................................7 x 8,58 EUR
Spolu: 142,8 EUR

SPOLU: 12.354,94 EUR + 142,8 EUR = 12.497,74 EUR

Celkove si takto právny zástupca vyúčtoval sumu 12 497,74 Eur. Žalobca bol úspešný vo výške 85,41
%, neúspešný vo výške 14,59 %, pomer úspechu a neúspechu predstavuje 70,82 % a do tejto výšky
súd priznal žalobcovi uplatnené trovy konania a zo zaplateného súdneho poplatku mu priznal 141,64
Eur a z uplatnených trov právneho zastúpenia 8 850,89 Eur. Žalovaný tieto trovy konania uhradí priamo

na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jánovi Gárajovi, advokátovi v Prešove, Hlavná 137, do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.