Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234296
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113234296.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Československá
obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcovi: G. T., K.. X.X.XXXX, I. O. B.. D.
XXXX/XX, V., o zaplatenie 1159,59 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta žalobu o nepovolené prečerpanie vo výške 125,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 25% ročne z tejto sumy od 20.11.2013 do zaplatenia.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúdedňa26.11.2013žiadalžalobcazaviazaťžalovanéhonazaplatenie
sumy1159,59Eurspríslušenstvom.Žalobuodôvodnilskutočnosťou,žeuzavrelsožalovanýmobežnom

účte, pričom žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky a mal nepovolený debetný zostatok na bežnom
účte vo výške 125,34 Eur. Zároveň na základe žiadosti bola uzavretá medzi účastníkmi konania zmluva
o prečerpaní, na základe ktorej poskytol navrhovateľ žalovanému úver vo výške 500 Eur, ktorý mohol byť
čerpaný odo dňa 21.07.2010 s dohodnutou úrokovou sadzbou 16,90 %. Žalovaný nedodržal zmluvné
podmienky, preto žalobca dňa 31.05.2011 určil splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy, vtedy vo výške 675,64 Eur. Žalovaný predmetnú sumu neuhradil.

2. Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené 21.6.2017.

3. Vo veci bolo v pôvodnom konaní vykonané dokazovanie oboznámením návrhu na začatie

konania, zmluvy o bežnom účte, obchodných podmienok, oznámenia o zosplatnení úveru, vyjadrení
navrhovateľa, prehľadu splácania, predsúdnych výziev ako aj ostatného spisového materiálu, pričom
bol zistený tento skutkový stav:

4. Účastníci konania uzavreli dňa 20.04.2010 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov, na základe
ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi zriadenie a vedenie bežného účtu. Zároveň dňa 21.07.2010 bolo

dohodnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu vo výške 500 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou
16,90 %. Nakoľko navrhovateľ opätovne vyzval odporcu neúspešne na zaplatenie jeho splatného
záväzku, dňa 02.06.2011 oznámil odporcovi zosplatnenie úveru ku dňu 31.05.2011, a to vo výške 675,64
Eur. Napriek tejto skutočnosti odporca dlh neuhradil, následne dňa 26.11.2013 podal navrhovateľ návrh
na začatie konania.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10 C 54/2014-72 zo dňa 25.6.2014 súd prvej inštancie žalovanému
uložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi500Eursúrokomvovýške16,90%ročnezosumy500Eurzaobdobieod 22.07.2010 do 31.05.2011, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500 Eur za obdobie
od 20.11.2013 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

6. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z predložených listinných dôkazov bolo
preukázané,žežalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške500Eur,čímsplnilsvojuzmluvnedohodnutú
povinnosť ohľadom povolenia prečerpania bežného účtu. Pokiaľ žalovaný nesplatil poskytnuté finančné
prostriedky, napriek výzve žalobcu, porušil tým svoju povinnosť v zmysle Obchodného zákonníka, v

zmysle ktorého sa dlžník zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Dohodnuté
úroky podľa názoru súdu patria žalobcovi za obdobie od poskytnutia úveru do oznámenia o zosplatnení
úveru,tedadodňa31.05.2011,pričomvprevyšujúcejčastijenávrhohľadompriznaniaúrokunedôvodný.
Dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Úver ako odplatný právny úkon je úkonom,
kedy odplatou za jeho poskytnutie sú úroky, pokiaľ si účastníci dohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje,

resp. pokiaľ nedôjde k zosplatneniu celého úveru, tak ako to bolo v tomto prípade. Pokiaľ si účastníci
dohodnú dobu vrátenia úveru, má veriteľ za obdobie nasledujúce po dohodnutom úverovom období
právo na zaplatenie úrokov z omeškania, nie na zaplatenie dohodnutého úroku. Z tohto dôvodu súd
priznal žalobcovi právo na zaplatenie poskytnutej istiny úveru vo výške 500 Eur ako aj dohodnutého
úroku za obdobie od poskytnutia úveru do jeho zosplatnenia. V prevyšujúcej časti bol tento návrh

ohľadom úroku zamietnutý, nakoľko po tomto období už nemá žalobca právo na zaplatenie úroku
(porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 182/2011). Súd prvej inštancie priznal
žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500 Eur za obdobie
od 20.11.2013, nakoľko žalovaný bol naďalej v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, kedy
vzniká žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/95

Z. z. právo na zaplatenie úroku z omeškania až do zaplatenia dlhu. Výška úroku z omeškania ku
dňu 20.11.2013 predstavovala sumu 9,25 % ročne. Pokiaľ sa týka ostatných položiek, ktoré uplatňoval
žalobca v tomto konaní, súd dospel k záveru, že tieto nie je dôvodné priznať. Úrok, podľa názoru súdu,
je dôvodný len zo sumy 500 Eur za toto obdobie, ktoré bolo špecifikované, pričom žalobca už v návrhu
kapitalizoval tento úrok sumou 248,46 Eur, pričom nepochybne v tejto sume boli aj úroky vo výške

25 % ročne zo sumy 125,34 Eur, pričom súd považoval tento nárok za nedôvodný v celom rozsahu.
V tejto časti žiadal priznať žalobca sumu 125,34 Eur s príslušenstvom titulom nepovoleného debetu
na zmluve o bežnom účte. V danom prípade však súd poukazuje na skutočnosť, že podľa zmluvy o
bežnom účte sa majiteľ účtu zaväzuje čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných peňažných
prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Suma 125,34 Eur bola sumou,

do ktorej mal byť účet prečerpaný bez zmluvnej dohody účastníkov konania, pričom z listinných dôkazov,
ktoré boli predložené do spisu, nebolo preukázané, že účastníci zmluvy si dohodli možnosť prečerpania
peňažných prostriedkov uložených na účte, okrem sumy 500 Eur, ktorá bola priznaná. Podľa názoru
súdu bolo povinnosťou žalobcu v zmysle zmluvy o bežnom účte nakladať len s voľnými peňažnými
prostriedkami žalovaného a pokiaľ nebola osobitne dohodnutá možnosť prečerpania účtu, nie je možné

priznať právo na zaplatenie tejto sumy. Taktiež súd zamietol návrh v časti o zaplatenie poplatkov vo
výške 115 Eur. V danom prípade nepochybne sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania,
kedy žalovaný nemal možnosť ovplyvniť text zmluvy, pričom podľa názoru súdu sadzby za výzvy vo
výške 10 Eur za upomienku a za výzvy 35 Eur, sú neprimerané vo vzťahu k dlžnej sume. Z tohto dôvodu
má súd za to, že jedná sa o neprimeranú neprijateľnú zmluvnú podmienku a takejto nemožno priznať

súdnu ochranu. Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného
uviedol, že rozsudok považuje za vecne nesprávny a nedostatočne odôvodnený, nakoľko má za to, že
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne

právne posúdil. Dohoda o povinnosti zaplatiť zo strany dlžníka úrok za úver je esenciálnou náležitosťou
zmluvy o úvere, pričom zákonné ustanovenie vymedzujúce túto esenciálnu náležitosť má kogentný
charakter, a preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných
prostriedkov, teda ani súd nemôže svojím postupom negovať základnú charakteristiku zmluvy o úvere,
ktorou je povinnosť zaplatiť úrok, a to od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Dlžník má stále k

dispozícii poskytnuté peňažné prostriedky a tieto veriteľovi nevrátil, pričom neexistuje žiadne zákonné
ani zmluvné ustanovenie limitujúce povinnosť dlžníka zaplatiť z poskytnutých prostriedkov úrok. Právna
norma výslovne a jednoznačne ohraničuje obdobie, za ktoré patrí veriteľovi úrok z úveru, keď určuje
jeho koniec, a to tak, že veriteľovi patrí úrok z úveru do jeho splatenia. Je teda nevyhnutné, aby konajúcisúd dôsledne rozlišoval medzi „splatením úveru“ a „zosplatnením úveru“, pričom ide o skutočnosti s
rozličnýmiprávnymidôsledkamipreexistenciunárokuveriteľa.Splatenímúverusarozumiejehovrátenie
veriteľovi spolu s úrokmi, ktoré plnia funkciu odplaty pre veriteľa a splatením úveru zaniká nárok veriteľa.

Zosplatnením úveru sa naopak rozumie určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté
v splátkach, pričom táto skutočnosť nijako nespôsobuje zánik nároku veriteľa na vrátenie úveru a
povinnosti platiť úrok z neho, keď samotný zákon stanovuje povinnosť zaplatiť úrok až do splatenia
úveru a so zosplatnením úveru nespája pre veriteľa žiadne negatívne právne následky. Uvedenému
napokon zodpovedá aj ustálená rozhodovacia prax súdov v obdobných konaniach, v ktorých žalobca

uplatňuje nárok na zaplatenie dohodnutého úroku až do splatenia úveru, pričom tu odvolateľ poukazuje
na skutočnosť, že predmetný nárok žalobcu je kvalifikovaný ako dôvodný. Možno teda konštatovať, že
„miera samostatnosti“ posúdenia analogickej právnej otázky v každom jednotlivom konaní je limitovaná
práve zásadou materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok
z omeškania z istiny 5000 Eur od 20. 1. 2013 do zaplatenia, však bez akéhokoľvek zdôvodnenia,
prečo v prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania návrh žalobcu nepriznal. Okresný súd

Prešov si nesplnil svoju základnú povinnosť riadneho odôvodnenia svojho rozhodnutia, pokiaľ ide
o nepriznanie úrokov z omeškania za obdobie do dňa 19. 11. 2013 a nepriznal úrok z omeškania
aj z ďalších uplatňovaných nárokov ako poplatkov a kapitalizovaného zmluvného úroku. Súd taktiež
nepriznal žalobcovi vyčerpaný nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, nakoľko ho považoval
za nedôvodný v celom rozsahu. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov

na bežnom účte banka vzniknutý debetný zostatok úročí debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou
bankou. Žalovaný si musel byť teda výslovne vedomý, že žalobca mu umožní prečerpať peňažné
prostriedky na účte v banke aj do debetného zostatku, avšak s osobitným úročením. Žalovaný ako
majiteľ účtu mal zmluvnú povinnosť (zaviazal sa) čerpať len v rozsahu voľných peňažných prostriedkov.
Na strane žalobcu neexistoval záväzok, resp. povinnosť neumožniť debetné čerpanie. Logickým a

jazykovým výkladom zmluvných ustanovení musíme dôjsť presne ku kontradiktórnemu výkladu, teda
povinnosti na strane žalovaného. Účastníci zmluvy si dohodli možnosť debetného čerpania vo vyššie
uvedenom spôsobe. Súd taktiež vôbec nereflektoval ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia
v prípade, ak aj dospel k záveru, že možnosť debetného prečerpania nebola zmluvne dohodnutá.
Odvolateľ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny, bez náležitého odôvodnenia.

Dovoľuje si konštatovať, že predmetné rozhodnutie v časti odôvodnenia trpí vadou svojvôle súdu pri
rozhodovaní. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu v jeho celom
rozsahu vyhovie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 6 Co 200/2014 zo dňa 30.8.2016 rozhodol
tak, že potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá s výnimkou
zamietnutia žaloby o nepovolené prečerpanie vo výške 125,34 Eur s príslušenstvom, zrušil rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby o nepovolené prečerpanie vo výške 125,34 Eur s príslušenstvom a v

tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd určil, že zmluvná
podmienka obsiahnutá v čl. V. bod 3. zmluvy o bežnom účte a balíku produktov uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 20. 04. 2010 v spojení so Sadzobníkom pre fyzické osoby - občanov, ktorý
tvorí prílohu zmluvy zo dňa 20. 04. 2010, podľa ktorej banka účtuje za bankové služby a produkty
uvedené v Zmluve odmeny a poplatky podľa sadzobníka Banky, a to za upomienku 10 Eur a za výzvu

35 Eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zrušený bol aj výrok o trovách konania.

10. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že je nepochybné, že zmluva o bežnom
účte a balíku produktov zo dňa 20.04.2010 ako aj dojednanie o poskytnutí povoleného prečerpania
zo dňa 21.07.2010 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným majú formulárovú podobu a na ich

základe bol založený spotrebiteľský zmluvný vzťah, nakoľko pri ich uzatváraní žalobca vystupoval v
postavení dodávateľa, keďže konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetný
zmluvný vzťah je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

11. Odvolací súd ďalej dôvodil, že pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných
úrokov z dlžnej sumy aj za obdobie po zosplatnení dlhu žalovaného, ku ktorému došlo dňa 31.05.2011
(čo v konaní sporné nebolo) k tomuto odvolací súd uvádza, že nevzhliadol dôvod na odklon od svojichzáverov obsiahnutých v rozhodnutí č. k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, v ktorom odvolací sú uviedol,
že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa
iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.

Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento
stavtzv.výhodysplátokjeobvyklýaodnepamätijustifikujenárokdodávateľanaúrokyakocenudočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe

kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník

nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy

spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto

by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového

vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v
ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto

konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto
niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj
v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený

sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné

nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §
53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z.. Za stavu, že spotrebiteľ za

obdobie po zosplatnení dlhu nie je povinný platiť zmluvný úrok, súd prvej inštancie rozhodol správne,
keď žalobcovi priznal nárok na zmluvný úrok len do dňa zosplatnenia dlhu žalovaného.

12. Čo sa týka úrokov z omeškania odvolací súd uviedol, že úroky z omeškania majú sankčný charakter,
preto veriteľovi patria z istiny až po zosplatnení dlhu, za trvania protiprávneho stavu spočívajúceho

v omeškaní dlžníka s plnením celého zosplatneného dlhu. Žalobca nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania zo zmluvných úrokov, a to s ohľadom na zákaz anatocizmu t.j. požadovania príslušenstva z
príslušenstva pohľadávky nemá (napr. judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého
senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 243. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002,uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutía stanovisek“ ( R 5/2006), uznesenie
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008). Keďže žalobca nemá nárok na
zaplatenie poplatkov za upomienky a výzvy (k tomuto pozri bod 24. odôvodnenia), je zrejmé, že žalovaný

sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením týchto poplatkov a žalobcovi tak nevznikol nárok ani na
zaplatenie úrokov z omeškania z týchto poplatkov.

13. Vo vzťahu k uplatneniu sumy 115 Eur predstavujúcej poplatky za upomienky a výzvy v zmysle
Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby odvolací súd dôvodil, že upomienka ani výzva nemôže

mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je
vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou
rozumného úsudku, aby poplatok vo výške 10 Eur, 35 Eur sledoval výdavky spojené s vyhotovením a
zaslaním výzvy, upomienky. Poplatok za upomienku, výzvu nemožno chápať ani ako poplatok za službu,
plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014.

14. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti nároku na zaplatenie
debetného zostatku vo výške 125,34 Eur s príslušenstvom odvolací súd uvádza, že z rozsudku súdu
prvej inštancie nie je zrejmé, či súd pri rozhodovaní o tomto nároku bral zreteľ na ust. čl. I. bod 2. Zmluvy

o bežnom účte a ak áno, akými úvahami sa pri vyhodnocovaní predmetného ustanovenia riadil, z akých
dôvodov ho považoval za bezpredmetné. Za stavu, že súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii
zmluvného dojednania týkajúceho sa nepovoleného prečerpania, nie je možné z rozhodnutia zistiť, či
súd prvej inštancie následne zohľadnil možné posúdenie nároku žalobcu ako nároku z bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto smere je v predmetnej časti

rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Neodôvodnený alebo nedostatočne odôvodnený
rozsudok nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil, ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných
práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Vydaním nepreskúmateľného uznesenia súd prvej inštancie odňal stranám
možnosť konať pred súdom.

15. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá s výnimkou zamietnutia žaloby o nepovolené prečerpanie vo výške 125,34

Eur s príslušenstvom v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o
nepovolené prečerpanie vo výške 125,34 Eur s príslušenstvom spolu so súvisiacim výrokom o trovách
konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil odvolací súd skúmať, či zo
strany žalovaného došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov a v prípade záveru

o existencii nepovoleného prečerpania následne náležite zistiť a vyhodnotiť, či stav nepovoleného
prečerpania bol zmluvne upravený. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nepovolené
prečerpanienebolozmluvneupravené,resp,.jeneplatné,jepotrebnéposúdiťdôvodnosťnárokužalobcu
na zaplatenie debetného zostatku s príslušenstvom s ohľadom na inštitút bezdôvodného obohatenia.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust.

§ 220 ods. 2 CSP.

16. Písomným podaním doručeným súdu 7.6.2017 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
vyjadril v tom zmysle, že žalobca je oprávnený úročiť sumu debetného zostatku zvýšenou úrokovou
sadzbou v zmysle čl. I bod 2 uzatvorenej zmluvy, pričom výška debetného úroku je zverejnená v

úrokových sadzbách žalobcu. Nesúhlasil s tým, že posudzovaný nárok sa javí byť premlčaný, nakoľko
na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, čo nekorešponduje s konštatovaním, že zmluva
nebola vôbec uzatvorená. Dôvodil, že premlčanie je právnou kategóriou a jeho charakteristickým
znakom je tá skutočnosť, že pôsobí vzájomne a rovnocenne voči všetkým, t. j. nejedná sa o
kategóriu, ktorá by znevýhodňovala spotrebiteľa. Uprednostnenie výkladu bezdôvodného obohatenia

len s odôvodnením, že premlčacia lehota je pre spotrebiteľa priaznivejšia považoval za neprijateľné.
Záverom dal do pozornosti, že z predloženého výpisu z bežného účtu je zrejmé, že debetný zostatok sa
menil, preto nemôže byť premlčaný celý. Zotrval na podanej žalobe.17. Súd prvej inštancie po čiastočnom zrušení prvotného vo veci vydaného prvoinštančného rozsudku
vykonal na pojednávaní konanom 24.10.2017 v neprítomnosti žalovaného ako aj ospravedlneného
žalobcu, dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu spisu od posledného pojednávania,

konštatovaním, že na č. l. 72 sa nachádza už spomenutý rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/54/2014-72
zo dňa 25.6.2014, na č. l. 87 a nasledujúcich sa nachádza odvolanie žalobcu prostredníctvom jeho
právneho zástupcu voči tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, na č. l. 117 a nasledujúcich sa nachádza
rozsudok KS PO č. k. 6Co/200/2014-117 zo dňa 30.8.2016, na č. l. 136 a nasledujúcich sa nachádza
vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.6.2017, na č. l. 142 sa nachádza oznámenie o podanej žalobe zo dňa

21.6.2017, na č. l. 145 sa nachádza ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k
žalobcovinauvedenompojednávaní,pričomnazákladeuvedenéhosúdprvejinštancieprávneuzatvára:

18. Podľa čl. I. bod 2. Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov (č. l. 10 spisu) majiteľ účtu sa zaväzuje
čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov
na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania

peňažných prostriedkov uložených na účte Banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou
sadzbou vyhlasovanou Bankou.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Ak nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za

úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky vo výške
najvyššie prípustnej.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom požiadaný.

22. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiunežtrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na zaistenie záväzkov

z tejto zmluvy.

23. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

24.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.

25. Podľa § 451 ods.1, ods.2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

27. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.28. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je v časti nároku na

zaplatenie debetného zostatku vo výške 125,34 eur dôvodná. Posudzovaný právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o bežnom účte je potrebné posudzovať
podľa ustanovení Obchodného zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľskéhocharakteru,keďžezmluvaobežnomúčtejetzv.absolútnyobchod(§261ods.3písm.d)

Obchodného zákonníka) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte vystupoval ako veriteľ
s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
o bežnom účte nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalobca vo
svojej žalobe uvádza, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nepovolený
debetnýzostatoknabežnomúčte(nesplatenénepovolenéprečerpanie)vovýške125,34eura.Vprípade

uzatvorenia dohody o povolenom prečerpaní sa vzájomné práva a povinnosti strán spravujú zmluvou
o úvere. Ak je teda vzťah medzi účastníkmi konania svojim charakterom spotrebiteľským vzťahom,
je pre existenciu platne uzatvorenej dohody o povolenom prečerpaní predpísaná písomná forma. V
konaní však nebolo preukázané uzatvorenie dohody o povolenom prečerpaní v písomnej forme s tým,
aby tento záväzok bol individualizovaný so všetkými náležitosťami podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch. Podľa tohto ustanovenia, ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, povolené
prečerpanie na osobnom účte, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od

doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o
postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V Zmluve o bežnom účte a balíku produktov a
služieb ČSOB POHODA sa síce nachádza údaj o tom, že žalovanému bude povolené prečerpanie
po splnení kritérií stanovených bankou, ale ďalšie náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch sa tam
nenachádzajú. Nakoľko v tomto prípade nebolo žalobcom preukázané zmluvne dohodnuté nepovolené

prečerpanie (oznámenie o poskytnutí povoleného prečrpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXX zo dňa
21.7.2010 na č. l. 12 spisu nie je zmluvne upraveným nepovoleným prečerpaním), dôsledkom čoho je
ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia (§ 457
OZ).

31. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania súd zistil,
že oznámenie o zosplatnení úveru je datované dňa 2.6.2011 a teda v uvedený deň žalobca mal
nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška

jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 3.6.2011, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej
plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd dňa 26.11.2013,
t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.32. Čo sa týka námietky žalobcu, že ex offo prihliadanie na námietku premlčania u spotrebiteľa tohto
zvýhodňuje, súd prvej inštancie konštatuje, že premlčanie vskutku pôsobí vzájomne a rovnocenne

voči všetkým, ako uvádzal žalobca, pričom súd pri neexistencii zmluvného zakotvenia nepovoleného
prečerpania je legitimizovaný priamo zákonom (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.) na prihliadanie na
potenciálnu možnosť premlčania, zvlášť v kontexte spotrebiteľského práva, kde spotrebiteľ vystupuje
voči dodávateľovi v právnom vzťahu ako slabšia strana.

33. Súd v predmetnom spore ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky, pričom ako
je vyššie konštatované mal za to, že nepovolené prečrpanie nebolo zmluvne upravené a preto mu
nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva, súc viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, bez ďalšieho zamietnuť.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca

úspech vo výške 43 %, neúspech v rozsahu 57 %, preto žalobca nemá právo na náhradu trov konania
a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.