Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206745
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: G. A., bytom S.
č. XXX, o zaplatenie 516 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 21. júna 2016, č. k. 6C/370/2013-105, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 21. 06. 2016, č. k. 6C/370/2013-105, zastavil konanie v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka, čl. I §
75, § 5 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 20 ods. 1, 2, §

17 ods. 1, 2, § 20 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon, § 6 zákona
č. 258/2001 Z. z., § 79 ods. 3, 4, § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 a § 372y ods. 1 OSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 28. 03.
2013 podanou na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 516 eur, zmenkový úrok vo výške

0,25 % denne zo sumy 516 eur od 31. 03. 2010 do zaplatenia ako aj 6 % ročný úrok zo sumy 516 eur od
14.06.2010dozaplatenia,natomskutkovomzáklade,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchpráv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 15. 12. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 516 eur
spolu s 0,25 % denným úrokom od 31. 03. 2010 do zaplatenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná doposiaľ na

zmenkovú sumu zaplatila 0,- eur. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. V úvode odôvodnenia uviedol, že žalobca
v priebehu konania pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2015 zobral
žalobuvčastiozaplateniezmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennespäťakonaniežiadalzastaviť.Súdvzhľadom na právne účinné čiastočné späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 OSP.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom žalovaná sa na pojednávanie dostavila a uviedla, že
od žalobcu obdržala úver 200 alebo 240 eur, úverovú zmluvu nevie predložiť, zmenku podpísala
zrejme spolu so zmluvou. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť elektronicky ospravedlnil a súhlasil
s pojednávaním v jeho neprítomnosti za podmienky, že ak nebude žalovaná súhlasiť so žalobou,
žiadal pojednávanie odročiť. Súd toto podanie právneho zástupcu žalobcu nepovažoval za žiadosť o

odročenie pojednávania, pretože nie je v súlade s ust. § 119 OSP. Toto ustanovenie CSP nepozná pojem
podmieneného súhlasu s pojednávaním bez účasti účastníka. Účastník má právo sa rozhodnúť, či sa
pojednávania (na ktoré bol zákonným spôsobom predvolaný ) zúčastní . Ak sa rozhodne nezúčastniť
sa pojednávania, má možnosť požiadať o odročenie pojednávania aj to len pri splnení procesných
podmienok podľa § 119 OSP, avšak toto ustanovenie OSP za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania
nepovažuje nesúhlas protistrany so žalobou. Súd prvej inštancie vzhľadom k uvedenému pojednával v

neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že úverovou zmluvou veriteľ - Pohotovosť, s. r. o., poskytol
úver vo výške 200 až 240 eur žalovanej ako fyzickej osobe. Žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť
12 mesačnými splátkami. Žalovaná dňa 15. 12. 2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je

jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., sumu
516 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 31. 03. 2010. Predmetná zmenka bola žalovanou
vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., indosovala zmenku na rad

žalobcu . Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a
dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok
vzorového tlačiva.

6. Podanú žalobu zo strany žalobcu súd prvej inštancie zamietol, pretože žalobca nesplnil vlastnú
dôkaznú povinnosť, vôbec nepredložil úverovú zmluvu a okrem zmenky ani žiadny iný dôkaz nepredložil
a neoznačil. Povinnosť účastníka konania je nielen tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia preukázať.
Žalobca svoju povinnosť ohľadne doplnenia žaloby opísaním skutočností týkajúceho sa vlastného
vzťahu, resp. pôvodného veriteľa pohľadávky so žalovaným, a zároveň preukázať, že zmenka bola

vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu,
nesplnil. Procesným dôsledkom nesplnenia tejto dôkaznej povinnosti je to, že súd žalobu žalobcu v tej
časti, v ktorej nebola vzatá späť zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní plne úspešnej žalovanej

nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v celom
rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto dokazovanie

nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže
táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb., dokázal svoje
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovanej

neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní
súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučnepredloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu

žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov

v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá
je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaná, ani žalobca

sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k
nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach,
toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj

nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vec

posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie

vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002,
sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového

záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a
že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na

zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany

veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol dôvod
na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací sú rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V danom prípade odvolací súd, ako vecne správny potvrdil odvolaním žalobcu zo dňa 25.07.2016
napadnutýrozsudokOSKomárnozodňa21.06.2016č.k.6C/37/2013-105vjehoodvolaním napadnutej
zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania, pretože sa plne stotožňuje s odôvodnením
tohto rozsudku, na ktorého obsah v ďalšom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Aj podľa názoru odvolacieho

súdu, súd prvej inštancie správne zareagoval na nepredloženie úverovej zmluvy žalobcom v tomto
konaní tým spôsobom, že pre nesplnenie dôkaznej povinnosti, žalobu zamietol. Na margo žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov v jeho odvolaní zo dňa 25.07.2016, odvolací súd poznamenáva, že
odvolateľ v nich ani čiastočne nezareagoval na základný dôvod zamietnutia jeho žaloby, ktorým bolo
nepredloženie úverovej zmluvy, ale ho postavil na tých istých odvolacích dôvodoch, ako v prípade
zamietnutia žaloby z dôvodu, že zmenka žalovanej dňa 15.12.2009 nemohla byť platne vystavená a

ani indosovaná.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).