Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9C/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211764
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8714211764.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému : U. Y., O.. XX.XX.XXXX, O. V. M., Z. X, zastúpenému U.. C. Z., vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu M., o zaplatenie 959,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, ako právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a.s. sa žalobou doručenou Okresnému súdu P.

dňa 20.10.2014, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2014 domáhal zaplatenia 959,62 Eur spolu s
úrokom z omeškania kapitalizovaným za obdobie od 06.11.2013 do 12.08.2014 vo výške 10,34 Eur a
zároveň vo forme priebežného nároku vo výške 9,15 % ročne zo sumy 959,62 Eur od 13.08.2014 do
zaplatenia, to všetko titulom nesplateného úveru. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca, ako veriteľ uzavrel so žalovaným, ako dlžníkom zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
žalovanému poskytol úver. Nakoľko žalovaný úver nesplácal riadne a včas, žalobca si v tomto konaní
uplatnil nárok na zaplatenie splátok úveru splatných od 05.11.2013 do 05.02.2016 v počte 28, čo pri

výške jednej splátky 35,47 Eur, predstavuje istinu žalovanej pohľadávky vo výške 959,62 Eur. Nakoľko
žalovaný bol v omeškaní so splácaním tohto úveru, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania tak v podobe kapitalizovaného, ako aj v podobe priebežného nároku. Z hľadiska právneho
posúdenia žalobca uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posúdiť v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka pri uplatnení štvorročnej premlčacej doby uvedenej v zmysle § 387 a nasl. Obchodného
zákonníka.

Pretože žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 01.02.2016 vzal svoju žalobu čiastočne
späť, súd uznesení zo dňa 15.02.2016 konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od
06.11.2013 do 12.08.2014 v sume 4,14 Eur a v časti zaplatenie úroku z omeškania na 5,15 % ročne zo
sumy 959,62 Eur od 13.08.2014 do zaplatenia zastavil. Zároveň súd v tomto uznesení rozhodol, že o
trovách konania v zastavujúcej časti bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

Nakoľko pobyt žalovaného nebol súdu známy a žalovanému sa nepodarilo doručiť zásielky na adresu

jeho bydliska uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, bola mu v zmysle § 29 ods. 2 a 6
O.s.p. ustanovená opatrovníčka U.. C. Z., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu M..Na pojednávanie konané dňa 15.06.2016 sa nedostavil žalobca a ani právny zástupca žalobcu, ktorí
svoju neúčasť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu elektronickými prostriedkami dňa
09.06.2015, avšak súhlasili, aby súd konal a rozhodol bez ich osobnej účasti. Preto súd v zmysle § 101

ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobu, žalovaného a opatrovníčky
žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.02.2013
spolu so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, všeobecných obchodných

podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2014, výzvy k úhrade a oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.07.2014, zmluvy o postúpení pohľadávok č.
1076/2014/CE zo dňa 27.6.2014 spolu s prílohou č. 1 k tejto zmluve, pokusu o zmier zo dňa
29.09.2014, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 01.02.2016, oznámenia Slovenskej sporiteľne a.s.
zo dňa 11.03.2016, písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.03.2016, ostatného spisového materiálu
procesného charakteru a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa
01.02.2013 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej banka
poskytla žalovanému spotrebný úver na čokoľvek vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v 36. mesačných splátkach splatných vždy k 5. dňu v kalendárnom mesiaci. Zmluvné strany si dohodli

výšku jednej splátky na sumu 35,47 Eur s tým, že konečná splatnosť úveru pri dodržaní všetkých splátok
mala nastať dňa 05.02.2016. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré žalobca predložil súdu.

Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník, uzavreli dňa 27.06.2014 Zmluvu

o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE, ktorou Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalovanú
pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy na žalobcu, pričom uvedenú skutočnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.
oznámila žalovanému oznámením zo dňa 04.07.2014.

Žalobca súdu predložil výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa

24.07.2014 adresovanú žalovanému, ktorou mu oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 24.07.2014 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej čiastky spolu vo výške 1.127,85 Eur najneskôr do
08.08.2014. Žalobca tiež súdu predložil pokus o zmier zo dňa 29.09.2014 adresovaný žalovanému,
avšak podobne, ako v prípade výzvy k úhrade, tak aj v prípade pokusu o zmier žalobca nepreukázal
ich doručenie žalovanému.

Právnypredchodcažalobcu-Slovenskásporiteľňa,a.s.nazákladevýzvysúdu,písomnedňa11.03.2016
súdu oznámila, že pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy bola v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách postúpená na žalobcu, čím bola žalobcovi odovzdaná všetka dokumentácia.
Preto sa právny predchodca žalobcu nevedel vyjadriť, kým a kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť

úveru.

Žalobca písomným podaním zo dňa 23.03.2016 potvrdil, že podaním zo dňa 24.07.2014 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa§522ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom
vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky

môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou
alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto
zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd predovšetkým skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá predstavuje také hmotnoprávne
postavenie žalobcu, ktoré mu umožňuje uplatňovať právo (nárok) v súdnom konaní. Súd zdôrazňuje,
že preskúmavanie vecnej legitimácie (či aktívnej alebo pasívnej) je imanentnou súčasťou súdneho
konania. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodil od Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej

dňa 27.04.2014, ktorú súdu predložil.

Z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že túto zmluvu z pozície veriteľa uzavrela Slovenská
sporiteľňa, a.s., ako banka, teda subjekt práva, ktorého právne postavenie upravuje zákon č. 483/2001
Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tejto Zmluvy mala konečná

splatnosť úveru pri dodržaní všetkých splátok nastať dňa 05.02.2016. Z článku 7.6 a 7.6.1 Všeobecných
obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, okrem iného, oprávnenie banky vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská
sporiteľňa, a.s. však napriek skutočnosti, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, nevyužila ani jednu
z týchto možností, a pohľadávku postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok bez toho, aby

úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zo Zmluvy
alebo odstúpením od Zmluvy. Uvedené má súd za preukázané vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 27.07.2014, z ktorého vyplýva, že žalobca potom, ako mu pohľadávku postúpila Slovenská
sporiteľňa, a.s., vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím predčasne ukončil Zmluvu.

V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
predmetompostúpeniamôžebyťibapohľadávkaalebojejčasť,ktoráužbolasplatnáatozapredpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní. Súd zdôrazňuje, že tieto zákonné podmienky vytvárajú nevyhnutný predpoklad platného
postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretí subjekt a musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky. Súd však na základe vykonaných listinných dôkazov dospel k záveru, že pokiaľ Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 27.06.2014 pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy na žalobcu,
postupovala v rozpore s ustanovením § 98 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože v čase postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver
alebo jeho časť z dôvodu, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by jej postúpenie
odporovalo zákonu. Preto je zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 27.06.2014 vo vzťahu k
pohľadávke uplatnenej voči žalovanému v tomto súdnom konaní, neplatným právnym úkonom v zmysle§ 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak v tomto spore chýba aktívna vecná legitimácia. Z tohto
dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Súd okrem vyššie uvedenej argumentácie a z nej vyplývajúcich právnych záverov poukazuje ešte na
jeden aspekt postúpenia pohľadávky. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa žalobcu vyplýva,
že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, čo v konečnom dôsledku znamená, že ich
nemôže ani spravovať. Vyhlásene mimoriadnej splatnosti úveru je však úkonom, ktorý v sebe pojmovo
zahŕňa aj správu úverov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý bankou.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods.2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť bez toho, aby žalovaný svojím správaním toto čiastočné

späťvzatie žaloby zavinil. Žalobca teda využil svoje dispozičné právo vo vzťahu k predmetnej žalobe,
avšak pri aplikácii zodpovednosti za čiastočné zastavenie konania musí súd konštatovať, že žalobca
zavinil čiastočné zastavenie konania. Preto vo vzťahu k tejto časti žalobného nároku vzniklo v zmysle §
146 ods. 2 prvá veta O.s.p., právo na náhradu trov konania žalovanému.

Vo zvyšnej časti žalobného nároku bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, pretože súd žalobu podanú
vočinemuvcelomrozsahuzamietol.Pretovzmysle§142ods.1O.s.p.,právonanáhradutrovkonaniaaj
v zostávajúcej časti, ktorá bola predmetom rozhodovania tohto rozsudku, vzniklo žalovanému. Nakoľko
si žalovaný v priebehu konania náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, súd o
trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.