Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200289
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Okresnej prokuratúry Košice I.,
so sídlom Mojmírova 5, Košice, proti žalovanému Mesto Košice - stavebný úrad, pracovisko Košice -
Staré mesto, so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice, za účasti F.. L. K., G. K. M. XXXX/X, H., zast. JUDr.
Martinom Fabiánom, advokátom, so sídlom Štúrova 20, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného zo dňa 05.12.2012 č. A/2012/23929-02/I/STS takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Účastníčke konania p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný preskúmavaným Oznámením k ohláseniu stavebných úprav zo dňa 05.12.2012 č.:
A/2012/23929-02/I/STS (v ďalšom texte aj : „oznámenie stavebného úradu“, resp. „opatrenie“ ) ako
stavebný úrad I. stupňa príslušný podľa § 117 ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „stavebný zákon“) na
základe ohlásenia stavebných úprav F.. L. K. zo dňa 03.12.2012, v zmysle § 57 ods. 2 stavebného

zákona vyslovil, že nemá námietky voči realizácii stavebných úprav v byte č. 15 na 4. poschodí
obytného domu na ulici K. M. X, H., na pozemku parc. č. XXX I. H.. Ú.. X. v rozsahu: - realizácia
lodžie v mieste okenného otvoru v kuchyni o podlahovej ploche 2050x1250 mm, bez zásahu do
nosných konštrukcií stavby. Konštatoval, že neoddeliteľnou súčasťou oznámenia stavebného úradu je
jednoduchý situačný výkres a statický posudok overený stavebným úradom. Obsahom opatrenia bolo aj
upozornenie stavebníkovi : - zabezpečiť podľa § 44 stavebného zákona primerané technické vybavenie
a odborné vedenie uskutočňovania stavebných úprav kvalifikovanou osobou, uskutočňovať a užívať

stavbu v súlade s príslušnými technickými normami, - pri stavebných úpravách zabezpečovať okamžitý
odvoz nepotrebného vybúraného materiálu na riadenú skládku odpadov, alebo na zberné dvory odpadov
(napr. Jesenského 4, Pri bitúnku 11, Popradská 1), - zakazuje sa skladovanie materiálu na verejnom
priestranstve, - oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy
a iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov, - stavebník môže začať
uskutočňovať ohlásenú stavebnú úpravu do dvoch rokov odo dňa doručenia oznámenia (§ 57 ods. 2
stavebného zákona). Zároveň bol stavebník upozornený, že je plne zodpovedný za prípadné porušenie

statiky stavby. Označené opatrenie bolo doručené účastníčke konania dňa 06.12.2012.

2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 08.03.2016 doručenej súdu osobne dňa 11.03.2016 žiadal
preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj vydaného oznámenia stavebného úradu a totoopatrenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie stavebnému úradu. Žalobca namietal, že opatrením
bol porušený zákon, konkrétne : - § 3 ods.1, ods.4 veta prvá a ods. 5 veta prvá zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní ( v ďalšom aj „správny poriadok“) v znení neskorších predpisov, - § 57 ods.1

stavebného zákona, - § 8 ods.1 a 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2002 Z.z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Konštatoval, že proti preskúmavanému
rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 05.12.2012 podala Okresná prokuratúra Košice I. dňa
28.10.2015 protest prokurátora sp. zn. Pd 73/15/8802-8, pričom stavebný úrad tomuto protestu
nevyhovel. Vec bolapodľa§69ods.2Správnehoporiadkuspolusnapadnutýmrozhodnutímaspisovým

materiálom predložená na rozhodnutie Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky so
sídlom v Košiciach, ktorý rozhodnutím zo dňa 07.01.2016 sp.zn. OU-KE-OVBP-2016/002416-3, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2016 taktiež nevyhovel. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že
preohláseniestavebnýchúpravstavebnémuúraduvzmysleust.§55ods.2písm.c/stavebnéhozákona
musia byť kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky, t.j. že sa podstatne nemení vzhľad stavby,
nezasahuje sa do nosných konštrukcií, nemení sa spôsob užívania stavby a nie sú ohrozené záujmy

spoločnosti. V prípade, ak sa udržiavacie práce vykonávajú na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,
treba ich vždy ohlásiť; na ostatných stavbách len vtedy, keď by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu
bezpečnosť vzhľad stavby alebo životné prostredie. Príslušné ustanovenia vyhlášky č. 453/2000 Z.z.
upravujú podrobnosti ohlásenia drobnej stavby, stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác na stavbe.
Na ich ohlásenie zákon nepredpisuje projektovú dokumentáciu, ale žiadateľ musí pripojiť jednoduchý

situačný výkres a jednoduchý technický opis stavby alebo stavebných prác. Žalobca poukázal na to,
že v prípade stavebnej úpravy v byte č. 15 na 4. poschodí je relevantné ustanovenie § 55 ods.2
písm. c/ stavebného zákona, s tým, že v zmysle vyjadrenia osoby odborne spôsobilej - znalca z
odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, projektovanie a stavebníctvo, statika stavieb F.. Y. I.,
K.. v odbornom stanovisku zo dňa 16.10.2015 č. 16/2015 stavebná úprava v byte účastníčky konania

nespĺňa zákonom stanovené podmienky, pretože : a/ „ ... zasahuje do nosných konštrukcií stavby, ...“
pretože ak sa v izbe na stropné panely, ktoré k tomu boli navrhované, postaví obvodové murivo, tak je
to zásah do nosných konštrukcií (možné preťaženie) a b/ „ ... sa podstatne mení vzhľad stavby, ...“,
pretože ak na fasáde bytového domu, kde je medzi vertikálnymi radmi balkónov rad okien, jedno okno
sa nahradí lodžiou, tak sa podstatne zmení (zhorší) vzhľad celej stavby. Namietal aj tú skutočnosť,

že zriadením lodžie sa významne zmenia teplotechnické pomery v jej okolí, pretože povrch podlahy
v byte nad lodžiou a stropu v byte pod lodžiou sa význame ochladia a vzniknú tzv. tepelné mosty a
plesne. Povinnosťou stavebného úradu bolo obligatórne sa zaoberať aj otázkou, či stavebná úprava
podstatne nemení vzhľad stavby. O nesplnení tejto podmienky svedčí stanovisko Útvaru hlavného
architekta mesta Košice č. sp. C/2015/01178 - 4, ktorého obsahom je nesúhlas s realizáciou stavebných

úprav, a to z dôvodu nevhodnosti a necitlivosti zásahu do fasády a tým aj celkového vzhľadu bytového
domu. Podľa stanoviska útvaru hlavného architekta sa zásahom stavebníka podstatné mení vzhľad
stavby a to natoľko, že celkom narúša pôvodnú koncepciu obytného domu po stránke vzhľadovej a
architektonickej. Z uvedených skutočností žalobca uzavrel, že neboli naplnené zákonné podmienky
na to, aby sa stavebné úpravy realizovali len na základe ohlásenia stavebnému úradu, oznámenie

stavebného úradu bolo vydané „contra legem“, pretože v danej veci malo prebehnúť stavebné konanie,
výsledkom ktorého malo byť vydanie stavebného povolenia stavebným úradom. V ďalšej časti správnej
žaloby sa žalobca zaoberal splnením podmienok, ak by vo veci prebehlo stavebné konanie, s tým,
že na udelenie platného súhlasu s realizáciou výstavby podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v daných podmienkach bytového domu bolo potrebných 28 platne

udelených hlasov. Toto hlasovacie kvórum v danom prípade nebolo dodržané, pretože účastníčkou
konania predložený zoznam vlastníkov, ktorí mali udeliť súhlas je podpísaný aj osobami, ktoré nikdy
neboli vlastníkmi bytu, a to: - osoba uvedená na zozname pod poradovým č. 3 - G. Q. nebol v
čase podpisu vlastníkom bytu, ani nebytového priestoru v obytnom dome na ulici K. M. X,X,X, -
osoba uvedená na zozname pod poradovým č. 13 - Z. V. bol v čase podpisu spoluvlastníkom bytu

č. 13 v obytnom dome na ulici K. M. X, X. posch. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 z celku,
pričom spoluvlastníčka D. G. súhlas so stavebnými úpravami nedala, - osoba uvedená na zozname
pod por. č. 25 - L. Z. nebola v čase podpisu vlastníkom bytu, ani nebytového priestoru v obytnom
dome na ulici K. M. Č..X, X, X a ani ňou nie je v súčasnosti, - osoba uvedená na zozname pod
poradovým č. 30 je podpísaná S. O., ktorá je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 6, vchod č.3, 2.

poschodie v podiele jednej polovice z celku, súhlas podielovej spoluvlastníčky toho istého bytu p. L.
H. na podpisovom hárku absentuje, - osoba pod poradovým č. 14 je neidentifikovateľná. Sčítaním
platne vyjadreného súhlasu so stavebnými úpravami je počet hlasujúcich za výstavbu 25. Z údajov
na liste vlastníctva č. XXXXX H.. Ú.. X., na ktorom sú evidované právne vzťahy k bytom a nebytovýmpriestorom v obytnom dome vyplýva, že v troch vchodoch sa nachádza spolu 53 bytových jednotiek
a dva nebytové priestory. Žalobca konštatoval, že stavebný úrad pri svojom rozhodovaní pochybil, keď
si nepreveril podstatné skutočnosti, najmä to, že nezisťoval vlastnícke právo hlasujúcich osôb ohľadom

spornej prestavby. Výsledkom nedôsledného postupu žalovaného bolo opatrenie ktorým stavebný
úrad nemal námietky voči prestavbe, a to napriek tomu, že v danej veci nebolo naplnené zákonné
hlasovacie kvórum vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca vytýkal správnemu orgánu, že
pri rozhodovaní sa neriadil ani ďalšími zásadami správneho konania vyjadrenými v ust. § 47 ods.3, §
34 5, § 3 ods.1, ods.4, ods.5 Správneho poriadku, čím porušil zásadu zákonnosti a materiálnej pravdy,

vyjadrujúcu všeobecnú požiadavku súladnosti správnych rozhodnutí správnych orgánov so zákonmi a
požiadavku, aby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Žalovaný sa
danou vecou nezaoberal zodpovedne a svedomito a nekonal v súlade so zákonmi, nechránil práva a
záujmyostatnýchvlastníkov,nekonalsnimivúzkejsúčinnostiakososobami,ktorýchprávsapredmetné
konanie týka. Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou stavebného úradu pri znalosti tej skutočnosti, že v
danom prípade ide o vykonanie rekonštrukčných prác na spoločných častiach nehnuteľností patriacich

do spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov využiť zákonnú možnosť a určiť,
že stavebné úpravy je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia (§ 57 ods.1 veta posledná
stavebného zákona). Takýmto postupom by bolo zabezpečené, aby riadnymi účastníkmi stavebného
konania boli aj ostatní vlastníci okrem stavebníka, a teda takýmto postupom by boli zároveň chránené
aj práva ostatných vlastníkov pre prípad potenciálneho sporu. K dotknutiu práv účastníčky konania

nadobudnutých v dobrej viere (§ 249 ods. 3 O.s.p.) žalobca uviedol, že ním podaná žaloba podľa § 250b
ods.5 O.s.p. slúži k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
Je nutné zdôrazniť, že táto žaloba prioritne chráni objektívne právo, pričom ochrana práv účastníka
správneho konania je pri tejto žalobe až sekundárna a môže prípadne aj úplne absentovať (ak zákon bol
porušený v prospech účastníka). Zmyslom ingerencie prokurátora je chrániť materiálnu stránku princípu

právneho štátu, pretože dodržiavanie zákonnosti a jej ochrana je základným predpokladom právneho
štátu v zmysle článku 1 Ústavy Slovenskej republiky. Právny štát charakterizuje výkon štátnej moci na
základe ústavne vydaných zákonov, ktoré majú za cieľ ochraňovať slobodu, spravodlivosť a právnu
istotu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžo/283/2008 zo dňa 11.08.2009). Slovenský právny
poriadok je súčasťou európskeho právneho systému, preto je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych

orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto
princípy odkazuje aj európska judikatúra. Jedným z takýchto princípov je aj princíp proporcionality
výsledku zamýšľaného žalobou prokurátora a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/187/2010). V konkrétnom prípade bude zrušením rozhodnutia tento
princíp zachovaný. V závere žalobca zdôraznil, že účelom správnej žaloby prokurátora je ochrana

zákonnosti a opatrením stavebného úradu zo dňa 05.12.2012 pod sp.zn. A/2012/23929-02/I/STS bol
jednoznačne a nespochybniteľne porušený zákon.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.04.2016 k správnej žalobe navrhol, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Tvrdil, že v danej veci nebolo a ani nemalo byť vedené správne

konanie, s tým, že pri vydávaní oznámenia k ohláseniu stavebných úprav bolo primerane použité
ust. § 3 správneho poriadku. Pri vydávaní tohto oznámenia tak postupoval v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadoval plnenie ich povinností. Správny orgán sa svedomite a
zodpovedne zaoberal každou vecou, ktorá je premetom konania, vybavil ju včas a bez zbytočných

prieťahov a použil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Oznámenie
správneho orgánu pritom vychádzalo - na rozdiel od protestu prokurátora a žaloby zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Odvolal sa na ustanovenie § 55 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona upravujúceho
zákonné náležitosti ohlásenia pri stavebných úpravách a konštatoval, že stavebný úrad sa aj v tomto
prípade dôsledne zaoberal kumulatívnym splnením tam uvedených zákonných podmienok. Na takéto

kvalifikované posúdenie splnenia zákonných podmienok je príslušný stavebný úrad ; nie prokurátor
okresnej prokuratúry, útvar hlavného architekta mesta Košice a ani stavebníkov sused - podávateľ
podnetu na vydanie protestu prokurátora. Žalovaný ďalej tvrdil, že sa nevie vyjadriť k „vyjadreniu
osoby odborne spôsobilej - znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby, projektovanie
v stavebníctve, statika stavieb F.. Y. I., K..“. č. 16/2015 zo dňa 16.10.2015, pretože tento žalobcom

utajovaný dokument nikdy nevidel a ku dňu podania vyjadrenia ho ani nemal k dispozícii. Toto odborné
stanovisko bolo spomenuté už v proteste prokurátora, v tom čase dokonca bez uvedenia mena jeho
autora, uvedenia akou pečiatkou je posudok opatrený, kto dal takýto posudok spracovať a kedy a
na základe akých podkladov. Ďalej tvrdil, že pri posudzovaní splnenia podmienky či sa stavebnýmiúpravami nezasahuje do nosných konštrukcií stavby vychádzal zo statického posúdenia č. 56/12 z
26.09.2012 vypracovaného F.. Z. V., autorizovaným stavebným inžinierom v oblasti statika stavieb pre
účely ohlásenej stavebnej úpravy, v ktorom sa konštatuje, že do nosnej konštrukcie sa nezasahuje.

Nebolo v ich kompetencii spochybniť toto posúdenie a takéto spochybnenie neprináleží ani žalobcovi.
Tento podklad pre posúdenie, či sa nezasahuje do nosných konštrukcií stavby je postačujúci a žiaden iný
doklad nemal a ani nemá k dispozícii. Oznámenie k ohláseniu tak bolo vydané na základe relevantného
a nespochybneného podkladu. Prokurátor mal k dispozícii pred vydaním protestu ako aj pred podaním
žaloby na súd k dispozícii okrem odborného stanoviska č. 6/2015 aj oficiálny statický posudok č.

56/12 z 26.09.2012 vypracovaný F.. Z. V., autorizovaným stavebným inžinierom v oblasti statiky
stavieb, pre účely ohlásenej stavebnej úpravy, ktorý bol súčasťou spisu, napriek tomu rozhodol tak, že
správne je utajované odborné stanovisko bez toho, aby svoj postup bližšie odôvodnil. Žalobca ktorý
nie je autorizovaným stavebným inžinierom v oblasti statiky stavieb sa tak nemôže prikloniť k jednému
z podkladov, ktoré má k dispozícii, zvlášť ak ide o podklad, ktorý nikdy nebol súčasťou spisového
materiálu stavebného úradu a bol pravdepodobne účelovo vypracovaný tri roky po vydaní oznámenia k

ohláseniu na pokyn podávateľa podnetu na protest prokurátora. Práve pre prípad, ak existujú posúdenia
dvoch autorizovaných stavebných inžinierov v oblasti statiky stavieb, z ktorých vyplývajú protichodné
závery, je namieste spracovať nový nezávislý posudok, prípadne oboch autorov konfrontovať. V tejto
konkrétnejvecivšakstavebnýúradnemalžiadenprotiposudok,apretonemoholpostupovaťanitakýmto
spôsobom. Vo vzťahu k stanovisku útvaru hlavného architekta z roku 2015, t.j. tri roky po vydaní

napadnutého oznámenia k ohláseniu uviedol, že toto bolo priložené iba ako príloha k podnetu na vydanie
protestu prokurátora, tomuto protestu však nadriadeným orgánom vyhovené nebolo a takýto záver je pre
stavebný úrad rozhodujúci. Vo vzťahu k ďalšej časti žaloby, v ktorej žalobca popisuje náležitosti postupu
stavebného konania, žalovaný uviedol, že stavebné konanie v tejto veci nemalo byť vedené, a preto je
v danej veci irelevantné „preverovanie udeľovania súhlasov“ vlastníkov bytu a nebytových priestorov

vo vzťahu k realizácii stavebných úprav v byte č. 15. Stavebný zákon naviac vo svojich ustanoveniach
nepozná pojem „súhlas“ spoluvlastníka, prípadne „súhlas“ účastníka konania. V závere vyjadrenia
žalovaný zdôraznil, že stavebnou úpravou sa podstatne nezmenil vzhľad stavby, a nezasiahlo sa do
nosných konštrukcií stavby, nezmenil sa spôsob užívania stavby a neohrozili sa ani záujmy spoločnosti,
preto postačovalo ohlásenie stavebnej úpravy. Tvrdenia žalobcu o tom, ako by bolo postupované v

správnom konaní v prípade, že by bolo bývalo správne konanie potrebné, sú v tejto veci irelevantné. Vo
vzťahu k námietke o podstatnej zmene vzhľadu stavby doplnil, že je potrebné vychádzať aj z obhliadky
stavby a zobrať zreteľ na všetky zmeny a modernizácie, ktorými prešiel bytový dom K. M. X,X,X od
svojho postavenia v duchu socialistického realizmu za roky užívania. Žalovaný má k dispozícii aktuálnu
fotodokumentáciu po zrealizovaní stavebnej úpravy účastníčkou konania ako aj po zrealizovaní časti

zateplenia fasády a jej obnove, z ktorej možno uzavrieť, že povolená stavebná úprava v byte č. 15 na
IV. poschodí označeného bytového domu je nenápadná a nerušivá. Aj vzhľadom na túto skutočnosť
nemôže ísť o podstatnú zmenu vzhľadu stavby. V závere vyjadrenia žalovaný vyslovil názor, že tak
správna žaloba ako aj predchádzajúci protest prokurátora sú písané bez zistenia skutkového stavu,
bez dôsledného posúdenia všetkých podkladov a žalobca sa účelovo postavil na stranu podávateľa

podnetu, ignorujúc relevantné podklady.

4. Žalobca v replike zo dňa 30.09.2016 opätovne poukázal na argumentáciu uvedenú v proteste
prokurátora ako aj v správnej žalobe a vo vzťahu k výhrade žalovaného ohľadom „utajovania“
odborného stanoviska konštatoval, že táto je neopodstatnená, pretože odborné stanovisko bolo

zadefinované ako dôkaz tvoriaci prílohu žaloby, s ktorým sa žalovaný mohol relevantne oboznámiť.
Zotrval na svojom žalobnom návrhu.

5. V duplike doručenej súdu dňa 15.11.2016 žalovaný uviedol, že replika žalobcu neobsahuje žiadne
nové tvrdenie, ku ktorému by sa žalovaný podrobne nevyjadril a nevyvrátil ho už v predchádzajúcom

vyjadrení.

6. Účastníčka konania F.. L. K. v písomnom vyjadrení zo dňa 05.10.2016 k správnej žalobe
prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie a po
vykonaní dokazovania správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Tvrdila, že pri stavebných úpravách jej

bytu sa vzhľad stavby podstatne nezmenil. Ako stavebník postupovala v dobrej viere, že právomoc
rozhodnúť, či sa podstatne mení vzhľad stavby má stavebný úrad. Pri samotných stavebných úpravách
s nezasahovalo do nosných konštrukcií, čo dosvedčuje aj statický posudok F.. Z. V., odborne spôsobilej
osoby v odbore statiky stavieb, ktoré bolo súčasťou žiadosti o povolenie stavby podanej na stavebnýúrad. Keďže sa jedná o železobetónový skelet, obvodové murivo nie je nosné, iba výplňové. Pri úprave
bolo odstránené nenosné parapetné murivo, ktoré malo menšiu hrúbku ako obvodové a nebolo s ním
previazané. Stavebná úprava bola projektovaná a vyhotovená tak, že nová podlaha polozapusteného

balkóna je kotvená iba do obvodového muriva a nezaťažuje stropný panel. Tento bol odľahčený o
pôvodný násyp podlahy a súčasne o náhodilé zaťaženie (nábytok, osoby). Všetko náhodilé zaťaženie
sa prenáša do pôvodného obvodového muriva. Obvodový železobetónový prievlak jestvujúceho skeletu
budovy bol odľahčený o tehlové parapetné murivo. Nová priečka hrúbky 100 mm a dĺžky 330 mm z
presných tvárnic Ytong bola z čelnej strany vpravo uložená na nosný železobetónový prievlak a kotvená

v každom rade dvoma oceľovými prútmi priemer 8 mm do jestvujúcej tehlovej priečky, teda nezaťažuje
panel ako je nesprávne uvedené v stanovisku č. 16/2015 zo dňa 16.10.2015, ktoré priložil vlastník
bytu č. 12. Bočná priečka hrúbky 100 mm a dĺžky 530 mm z presných tvárnic Ytong je kotvená v
každom rade dvoma oceľovými prútmi priemeru 8 mm do obvodového muriva - poloha priečky je 420
mm od nosného železobetónového prievlaku. Zaťaženie stropného panela vzniká v strede rozpätia
prievlaku iba od nového posuvného okna. Riešenie je zrejmé z projektu stavby, ktorého súčasťou je

architektonické aj statické riešenie. Účastníčka konania vo vyjadrení namietala, že pri vypracovaní
odborného stanoviska č. 16/2015 zo dňa 16.10.2015 posudzovateľ nezisťoval skutkový stav úpravy v
jej byte. Nevie ani to, či posudzoval projektovú dokumentáciu, z ktorej je zrejmé konštrukčné riešenie,
odľahčenie stropu, a že do nosných konštrukcií sa nezasahuje a projektovaná stavba je zo statického
hľadiska bezpečná. Z vyššie uvedeného konštatovala, že pri stavebných úpravách sa nezmenil spôsob

užívania stavby, účel stavby bytového domu a ani neboli ohrozené záujmy spoločnosti. Stavebné úpravy
neovplyvnili stabilitu stavby, jej požiarnu bezpečnosť, vzhľad a ani životné prostredie. Objekt, na ktorom
bolivykonanéstavebnéúpravy,niejekultúrnoupamiatkou. Knamietanejzmenevzhľadustavbyuviedla,
že za významnú zmenu stavby sa považuje nadstavba, prístavba a zmena pôdorysných a výškových
rozmerov stavby. Pri predmetnej úprave konštrukcia nevystupuje z pôdorysných rozmerov stavby,

zábradlie bolo vyhotovené z číreho bezpečnostného skla, ktoré je v pohľade nevnímateľné. Stavebné
úpravy neovplyvnili žiadnym spôsobom ani životné prostredie, k stavbe bolo vydané vyjadrenie OUŽP
Košice č. ŠSOH 2012/03031-2, ktoré tvorilo prílohu k žiadosti o povolenie stavebných úprav. K ohláseniu
stavby z jej strany boli doložené všetky zákonom požadované náležitosti a práve na ich základe
stavebný úrad vyhodnotil, že postačuje ohlásenie stavebných úprav. Dňa 27.08.2015 sa uskutočnil

štátny stavebný dohľad, na základe ktorého bola vznesená požiadavka od majiteľa bytu č. 12 na čo
najrýchlejšie dokončenie stavebných úprav a bolo jej vytknuté, že projektová dokumentácia neobsahuje
detaily, aj keď stavebný úrad posúdil, že projekt obsahuje všetky náležitosti pre vydanie povolenia.
Ako prejav dobrej vôle preto doplnila projektovú dokumentáciu zo dňa 18.09.2015 o projekt „doplnenie
projektovej dokumentácie k vytvoreniu lodžie v byte č. 15 K. M. X, H.“, ktorý obsahuje technickú správu,

posúdenie detailu tepelnej izolácie a iné. Z priloženého doplnenia projektovej dokumentácie tak vyplýva,
že vytvorením lodžie nedochádza k ochladzovaniu stropnej konštrukcie bytu pod lodžiou, pretože sú
zabezpečené všetky tepelno-technické a hydroizolačné vlastnosti stropnej konštrukcie podľa platnej
legislatívy a noriem a stavebnými úpravami boli odstránené tepelné mosty.

7.Správnysúdvkonanípodľa§177anasl.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlenSSP)popreskúmaní
napadnutého opatrenia žalovaného - Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav zo dňa 05.12.2012
č. : A/2012/23929-02/I/STS a oboznámení sa s administratívnymi spismi vo veci konajúcich správnych
orgánov, po tom, čo sa vo veci uskutočnilo pojednávanie dňa 11.10.2017 dospel k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná.

8. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu žalovaného,
ktorý na základe ohlásenia stavebných úprav účastníčkou konania F.. L. K. zo dňa 26.09.2012 dospel k
záveru vyjadrenému v preskúmavanom oznámení správneho orgánu, že nemá námietky voči realizácii
stavebných úprav v byte č. 15 na IV. poschodí obytného domu na ulici K. M. X H. na pozemku parc. č.

XXX v kat. úz. X. v rozsahu - realizácia lodžie v mieste okenného otvoru v kuchyni o podlahovej ploche
2050x1250 mm bez zásahu do nosných konštrukcií stavby.

9. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
platnom a účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ

tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách
každéhodruhubezzreteľanaichstavebnotechnickévyhotovenie,účelačastrvania;stavebnépovolenie
sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.10. Podľa § 55 ods. 2 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v
znení platnom a účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného, ohlásenie stavebnému úradu postačí
pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných

konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti.

11. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v
znení platnom a účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného, stavebník je povinný uskutočnenie
stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť

stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú
stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a
projektovúdokumentáciu.Stavebnýúradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualebo
udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

12. Podľa 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení

platnom a účinnom v čase vydania opatrenia žalovaného, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné
úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného
úradu,žeprotiichuskutočneniunemánámietky.Kpísomnémuoznámeniustavebnýúradpripojíoverený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, k písomnému
oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú

stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.

13.Podľa§ 6 ods.1 vyhlášky č.453/2000Z.z.,ktorousa vykonávajúniektoré ustanoveniastavebného
zákona, ohlásenie stavebných prác a udržiavacích prác obsahuje : a/ meno , priezvisko (názov) a

adresu (sídlo) stavebníka, b/ údaj o tom, na ktorej stavbe sa majú úpravy alebo práce uskutočniť a
c/ rozsah a účel úprav a prác a ich jednoduchý technický opis.

14.Zobsahuadministratívnehospisu žalovanéhovyplýva,že opatreniesp.zn.A/2012/23929-02/I/STS
zo dňa 05.12.2012 bolo vydané stavebným úradom na základe písomného podania účastníčky konania

F.. L. K. označeného „Ohlásenie stavebných úprav „ zo dňa 03.12.2012 a doručeného stavebnému
úradu - Mestu Košice, pracovisko Staré Mesto toho istého dňa pod ev. Č. A/2012/080479, v ktorom ako
vlastníčka bytu vedeného na LV č. XXXXX H.. Ú.. X., oznámila stavebné úpravy popísané v priloženej
projektovej dokumentácii (vytvorenie lodžie v byte č. 15). Prílohu tohto oznámenia tvoril list vlastníctva,
nájomnázmluva,resp. písomnýsúhlasvlastníkanehnuteľností, súhlasvšetkýchspoluvlastníkov(aknie

sú všetci stavebníkmi), 2 x jednoduchý situačný výkres s vyznačením, resp. popisom stavebných úprav
(pôvodný a navrhovaný stav), statický posudok vypracovaný oprávnenou osobou (vplyv stavebných
úprav bytu v súvislosti s jeho dispozičnými zmenami na statiku celého bytového domu), záväzné
stanovisko, prípadne iné opatrenia dotknutých orgánov podľa osobitných predpisov.

15. Stavebný úrad v rámci svojej zákonnej kompetencie posudzoval ohlásenú stavebnú úpravu a
oznámil stavebníčke, že voči realizácii stavebných úprav v byte č. 15, v ohlásenom rozsahu ( realizácia
lodžie v mieste okenného otvoru v kuchyni, o podlahovej ploche 2050 x 1250 mm, bez zásahu do
nosných konštrukcií stavby) nemá námietky. Zároveň konštatoval, že neoddeliteľnou súčasťou tohto
oznámenia je jednoduchý situačný výkres a statický posudok, overený tunajším stavebným úradom. Pri

svojej rozhodovacej činnosti vychádzal z dokladov, ktoré v tom čase mal k dispozícii, konkrétne išlo
o dokumentáciu a doklady predložené stavebníčkou k ohláseniu stavebných úprav.

16. Z listu Mesta Košice - stavebný úrad, pracovisko Košice - Staré Mesto zo dňa 21.09.2015 č. :
A/2015/17630 - 07/I/STS vyplýva, že ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad I. stupňa na základe

podnetu F..K.G. zodňa28.08.2015 zvolalnadeň27.08.2015 štátnystavebnýdohľadapopreskúmaní
podania a zistení skutkového stavu bytového domu konštatoval, že vykonávané stavebné úpravy v
byte účastníčky konania sú v súlade s ohlásením stavebných úprav, ktoré boli odsúhlasené listom zo
dňa 05.12.2012. Usúdil, že vzhľadom na početné zásahy do fasády bytového domu - výmena viacerých
okien v inom členení, farbe a rozmerov, nedôjde k podstatnému zásahu do vzhľadu bytového domu a z

projektovej dokumentácie vyplýva, že sa nezasahuje do nosných konštrukcií stavby. Práve stavebný
úrad je oprávnený posudzovať, či dochádza alebo nedochádza k podstatnému zásahu do vzhľadu
bytového domu. Zároveň konštatuje, že ani v stavebnom zákone a ani v jeho vykonávacích vyhláškach
nie je ukotvená povinnosť stavebníka oznamovať začiatok výkonu stavebných prác uskutočňovanýchna základe ohlásenia a ani viesť v takomto prípade stavebný denník. Nad rámec svojich povinností
(na žiadosť podávateľa podnetu F.. G.) stavebníčka predložila doplnenie projektovej dokumentácie,
obsahujúce konštrukčné riešenie detailu - hydroizolácie a tepelnej izolácie.

17. Z protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. zo dňa 28.10.2015 č. Pd 73/15/8802-8
adresovaného žalovanému Mestu Košice- stavebný úrad, pracovisko Košice- Staré mesto, podaného
na základe podnetu F.. K.Y. G. vyplýva, že tento smeruje proti oznámeniu stavebného úradu, ktoré
podľa názoru prokurátora bolo vydané „contra legem“, pretože v danej veci malo regulérne prebehnúť

stavebné konanie, výsledkom ktorého malo byť vydanie stavebného povolenia stavebným úradom.
Prokurátor ďalej namietal, že stavebným úradom v danom prípade nebolo skúmané kumulatívne
splnenie zákonných podmienok stanovených v § 55 ods. 2 stavebného zákona, čo preukazoval
predložením listinných dôkazov - Odborným stanoviskom znalca č. 16/2015 zo dňa 16.10.2015
vypracovaného F.. Y. I., K.., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby, projektovanie
v stavebníctve a statika stavieb (jeho obsahom je okrem iného konštatovanie zásahu predmetných

stavebných úprav do statiky bytového domu) ako aj stanoviskom č. sp. C/2015/01178- 4 Útvaru
hlavného architekta mesta Košice zo dňa 24.08.2015 (obsahuje nesúhlas s realizáciou stavebných
úprav účastníčkou konania z dôvodu nevhodnosti a necitlivosti zásahu do fasády a tým aj celkového
vzhľadu bytového domu).

18. Rozhodnutím nadriadeného správneho orgánu - Okresného úradu Košice, odbor výstavby
a bytovej politiky, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, zo dňa 07.01.2016 č. : OU- KE-
OVBP2-2016/002516, protestu prokurátora nebolo vyhovené. V citovanom rozhodnutí sa konštatuje,
žestavebníčka kohláseniudrobnýchstavebnýchúpravpredložilavšetkyzákonom vyžadovanédoklady
(doklady preukazujúce vlastnícke právo k stavbe, statický posudok č. 56/12 vypracovaný autorizovanou

stavebnou inžinierkou F.. Z. V., projektovú dokumentáciu, stanoviská dotknutých orgánov a súhlas
vlastníkov bytov o nakladaní so spoločnými časťami bytového domu). Stavebný úrad sa zaoberal
aj kumulatívnym splnením všetkých zákonom stanovených podmienok - t.j. ,že sa podstatne nemení
vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa ani spôsob jej užívania a
nie sú ohrozené záujmy spoločnosti. Po prijatí záveru o splnení podmienok stanovených stavebným

zákonom v ust. § 55 ods. 2 písm. c/ vyhodnotil, že na predmetnú stavebnú úpravu postačuje ohlásenie
stavebnému úradu. Odborné stanovisko č. 16/2015, o ktoré opiera svoju argumentáciu prokurátor
bolo vypracované až dodatočne a nebolo ani súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu
prvého stupňa, pričom pri mimoriadnom opravnom prostriedku je potrebné skúmať stav, ktorý bol v
čase vydania opatrenia stavebného úradu. K stanovisku Útvaru hlavného architekta mesta Košice zo

dňa 24.08.2015 uviedol, že toto bolo vydané až následne, po vydaní predmetného opatrenia a tento
útvar mesta Košice nemá postavenie dotknutého orgánu v stavebnom konaní, preto skutočnosť, či
sa jedná o podstatnú zmenu vzhľadu stavby je výlučne na posúdení stavebného úradu. Označené
rozhodnutie nadriadeného správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňom 13.01.2016.

19. Z „Oznámenia o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Okresného
úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP-2016/002516 zo dňa 07.01.2016
mimo odvolacieho konania“ vydaného Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky , odbor štátnej stavebnej správy so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 6, zo
dňa 29.06.2016 č. : 11370/2016/B625-SV/41918 vyplýva, že MDVaRR SR po vyhodnotení dôvodov

podnetu, preskúmaní spisového materiálu a porovnaní právoplatného rozhodnutia okresného úradu
so všeobecne záväznými právnymi predpismi sa v konaní a rozhodnutí okresného úradu nezistilo
žiadne porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku a preto
rozhodnutie okresného úradu ponechalo v platnosti.

20. Na pojednávaní, ktoré sa pred správnym súdom uskutočnilo dňa 11.10.2017 :
- žalobca uviedol, že trvá na všetkých dôvodoch uvedených v správnej žalobe ako aj v písomných
vyjadreniach a zdôraznil, že v danom prípade neboli naplnené zákonné kritériá ust. § 55 ods. 2
písm. c/ stavebného zákona, pretože stavebný úrad nemal preukázané splnenie zákonných podmienok
na vydanie oznámenia , že nemá námietky voči stavebným úpravám v byte účastníčky konania

a v predmetnej veci mal postupovať tak, že malo prebehnúť stavebné konanie. V takom prípade by
účastníkmi stavebného konania boli aj ďalšie dotknuté osoby, ktoré mohli v jeho priebehu vzniesť
námietky a tak by sa predišlo nezrovnalostiam, na ktoré poukazoval aj v žalobe. Stavebníčka predložilaprojektovú dokumentáciu k lodžii až 18.09.2015, preto zo strany žalovaného došlo jednoznačne k
porušeniu zákona,
- žalovaný prostredníctvom zástupkyne zotrval na svojej argumentácii vyjadrenej v jednotlivých

písomných podaniach obsiahnutých v súdnom spise a uviedol, že správnosť svojho postupu
odôvodňuje aj tým, že tento bol odobrený aj rozhodnutiami nadriadených orgánov. Žalovaný nebol
povinný pri svojom postupe prihliadať na vyjadrenie hlavného architekta, ktoré bolo vydané s odstupom
niekoľkých rokov po vydaní opatrenia,
- účastníčka konania prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že trvá na všetkých vyjadreniach

ktoré boli doručené súdu ako aj tam uvedených dôvodoch. Správny orgán pri vydávaní opatrenia
vychádzal zo statického posudku vypracovaného F.. V. a pokiaľ ide o posudok predložený žalobcom,
z jeho obsahu nie je zrejmé, že skutočne aj došlo k zásahu do nosných konštrukcií stavby, tento posudok
to ani nekonštatuje, len poukazuje na možnosť, že k takémuto preťaženiu by mohlo dôjsť.

21. Správny súd poukazuje na to, že ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou a ani podaním

na začatie konania podľa § 18 správneho poriadku a takisto oznámenie stavebného úradu, že
nemá námietky voči vykonaniu stavebnej úpravy (okrem iných) nemá formu rozhodnutia. Na postup
stavebného úradu, ktorý prijal ohlásenie , sa primerane vzťahujú ustanovenia o základných pravidlách
správneho konania podľa § 3 správneho poriadku. Na základe ohlásenia stavebný úrad skúma, či ide
o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného

zákona a ak stavebný úrad dospeje k záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe
stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby svoje podanie doplnil a ďalej postupuje podľa ustanovení
upravujúcich stavebné konanie.

22. Po vyhodnotení skutočností vyplývajúcich z vyššie označeného spisového materiálu správny súd

dospel k záveru, že žalovaný postupoval v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona, a
v jeho postupe nebola zistená žiadna nesprávnosť, resp. nezákonnosť, keď po podaní ohlásenia
stavebných úprav účastníčkou konania v jej byte č. 15 v bytovom dome na ulici K. M. X I. H.F.
posudzoval všetky podklady, ktoré v tom čase mal k dispozícii, a z ich obsahu vyhodnotil, že neexistujú
žiadne také právne významné skutočnosti, ktoré by boli na strane stavebného úradu dôvodom na

nariadenie administratívneho konania o vydanie stavebného povolenia a v danom prípade postačuje
ohlásenie stavebnému úradu. Iba v prípade, ak by vo veci v zmysle ust. § 57 ods. 1 stavebného
zákona žalovaný dospel k záveru, že stavebnú úpravu možno uskutočniť na základe stavebného
povolenia, účastníkmi konania by sa stali aj ostatní spoluvlastníci bytového domu. Za takéhoto stavu
posudzujúc kumulatívne splnenie podmienok uvedených v ust. § 55 ods. 2 stavebného zákona vydal

stavebníčke oznámenie, že nemá námietky voči ohláseným stavebným úpravám.

23. Až na základe tohto oznámenia stavebného úradu účastníčka konania začala vykonávať stavebné
úpravy vedúce k realizácii lodžie v mieste okenného otvoru v kuchyni jej bytu. Postupovala v zmysle
opatrenia, ktorého súčasťou bol aj jednoduchý situačný výkres a statický posudok, oba overené

stavebným úradom, a to v dobrej viere, že splnila všetky zákonom stanovené podmienky na realizáciu
stavebných úprav a tieto stavebné úpravy aj v ohlásenom rozsahu realizovala. Účastníčka konania
pri samotnej realizácii lodžie v jej byte konala aj nad rámec zákonom stanovených povinností, keď
v priebehu štátneho stavebného dohľadu na požiadanie vlastníka bytu č. 12, F.. K. G. predložila
doplnenie projektovej dokumentácie o konštrukčné riešenie detailu - hydroizolácie a tepelnej izolácie

lodžie.

24. K námietke žalobcu v tom smere, že neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky stanovené
pre stavebné úpravy v ust. § 55 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona správny súd uvádza, že s touto
námietkou žalobcu sa nestotožňuje a nepovažuje ju za opodstatnenú, pretože tak, ako to je už vyššie

uvedené, žalovaný pri svojom postupe vychádzal z dokladov, ktoré v čase ohlásenia stavebných úprav
mal k dispozícii. Stavebníčka splnila zákonom uloženú povinnosť a predložila stavebnému úradu všetky
zákonom a vykonávacími predpismi požadované doklady (§ 57 ods. 1 stavebného zákona, § 6 ods. 1
vyhlášky č. 453/2000 Z.z. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona), pričom
splnenie tejto povinnosti zo strany účastníčky konania v prípade ohlásenia stavebných úprav, ani

nebolo v tomto konaní pred správnym súdom sporné. Žalobca pri spochybňovaní záveru stavebného
úradu o tom, že stavebnými úpravami nedôjde k podstatnej zmene vzhľadu stavby vychádzal z
potvrdenia vydaného Útvarom hlavného architekta mesta Košice zo dňa 24.08.2015, ktoré bolo vydané
až po uplynutí dlhšieho časového obdobia od vydania opatrenia žalovaného. Pri svojom postupe sapreto žalovaný skutočnosťami uvedenými v tomto stanovisku ani nemohol zaoberať a zobrať ho do
úvahy. Rovnaký záver možno prijať aj vo vzťahu k Odbornému posudku znalca č. 16/2015, ktorý bol
vypracovaný ex post v roku 2015, a naviac, tak ako to vyplýva z vyjadrení účastníčky konania bez

toho, aby tento znalec skutkový stav realizovaných prác pri zhotovení lodžie konfrontoval a zisťoval
priamo na mieste samom.

25. Pri posudzovaní zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného v danej veci správny súd považuje
za podstatnú aj tú skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky ako jedno zo základných práv občanov

garantuje právo vlastniť majetok, ktoré je vyjadrené v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu a iba majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. V tej súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že účastníčka konania, t.j. stavebníčka nadobudla majetkovú hodnotu realizáciou stavebných úprav v jej
byte v súlade s právnymi podmienkami stanovenými v preskúmavanom oznámení stavebného úradu,
keď stavebnému úradu predložila všetky zákonom vyžadované náležitosti k ohláseniu drobnej stavby a

stavebnýúrad popreskúmanípredložených dokladovvovecivydal opatrenie. Žalobaprokurátorabola
podaná až po dlhšom časovom odstupe od vydania tohto oznámenia a to v čase, keď stavebné úpravy
už boli stavebníčkou aj zrealizované a to v dobrej viere o splnení všetkých právnych podmienok pre
stavebnú úpravu. Podľa správneho súdu ide o ďalšiu právne neopomenuteľnú a významnú skutočnosť
pre rozhodnutie v tejto veci.

26. V závere správny súd poukazuje aj na to, že správna žaloba bola podaná v čase účinnosti
procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
zmien a doplnkov, ktorý v ust. § 249 ods. 3 O.s.p. pre takýto typ žaloby prokurátora výslovne
stanovoval povinnosť prokurátora, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Prokurátor sa v žalobe odvoláva na svoju povinnosť chrániť materiálnu stránku princípu právneho
štátu, pričom ochrana práv účastníka konania je až sekundárna, zároveň sa však odvoláva aj
na princíp proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou prokurátora a práv účastníka konania
nadobudnutých v dobrej viere, s tým, že konštatuje bez bližšieho odôvodnenia, že zrušením
rozhodnutia žalovaného tento princíp zostane zachovaný. Podľa názoru správneho súdu pri podaní

žaloby prokurátor nerešpektoval dôsledne toto ustanovenie vtedy platného procesného predpisu,
pretože vec neposudzoval individuálne, vo vzťahu ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam,
najmä, že stavebníčka bola preukázateľne dobromyseľná, o čom svedčí aj jej neskorší postup v
konaní o štátnom stavebnom dozore.

27. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych dôvodov, v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami žalobu jednomyseľne (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 01.05.2011) podľa § 190 SSP zamietol.

28. O náhrade trov konania žalobcu a žalovaného správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 a § 168

SSP v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal
v konaní úspech celkom, ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

29. O náhrade trov konania účastníčky konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi súd rozhodol

podľa ust. § 169 SSP, v zmysle ktorého ďalší účastník, má voči účastníkovi konania, ktorý nebol
v konaní úspešný , právo na náhradu iba tých trov , ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností,
ktorú mu správny súd uložil, a iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd
na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. O výške náhrady trov konania účastníčky
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 175 ods. 2 SSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca od doručenia
rozhodnutia Krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v

Košiciach.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).