Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612203819
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612203819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátuJUDr.ElenyKúšovejaJUDr.DanyŠiffalovičovejvprávnejvecižalobcu:GreenArt,a.s.,Pekárska
11, 917 01 Trnava,, IČO: 36 808 601, zastúpený: MST PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária,
Laurinská3,81101Bratislava,IČO:36861545,protižalovanému:dekodekos.r.o.,Borovicová2621/20,
900 31 Stupava, IČO: 45 709 815, zastúpený: Mgr. Andrej Šabík, advokát, Staromestská 6/D, 811 03
Bratislava, o zaplatenie 1.056 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Malacky č. k. 10 Cb/22/2013 - 153 zo dňa 22.04.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 10
Cb/22/2013 - 171 zo dňa 30.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10 Cb/22/2013 - 153 zo dňa 22.04.2015
v spojení s opravným uznesením č. k. 10 Cb/22/2013 - 171 zo dňa 30.07.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.056 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03.12.2011 do zaplatenia, náhradu trov konania
vo výške 63 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 977,57 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalej mu uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 29,18 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením č.k. 10 Cb/22/2013 - 171 zo dňa 30.07.2015 súd opravil
označenie právneho zástupcu žalobcu v záhlaví rozsudku tak, že správne znie: „MST PARTNERS, s.r.o.,
IČO: 36 861 545, so sídlom v Bratislave, Laurinská 3“ s tým, že v ostatných častiach zostáva rozsudok
nedotknutý.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.03.2012, doručenou
súdudňa30.03.2012,domáhalvočižalovanémuzaplateniasumy1.056eurspríslušenstvom,uplatnenej

na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a montáž výkladového skla
v predajni žalovaného v obchodnom dome Q. E. J.. Žalovaný potvrdil, že uzavrel so žalobcom ústnu
zmluvu o dielo, ale poprel, že by sa zmluvné strany dohodli na cene 2.640 eur, resp. 2.200 eur bez DPH
za vykonané dielo.

3. V predmetnom spore po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi
sporovými stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah z ústnej zmluvy o dielo, ktorého predmetom bolo

zhotovenie priečelia (výklad sklo) v predajni žalovaného v M. Q. (ďalej len „dielo“) za dohodnutú cenu
2.200 eur bez DPH, pričom pri jej uzatvorení zmluvné strany vychádzali z Predbežnej cenovej ponuky
interiérových stavebných úprav predajne K. K. Q., akceptácia ponuky zo strany žalovaného sa týkala
čo do predmetu diela položky priečelie (výklad sklo). Námietku žalovaného, že v ponuke absentovalaakákoľvek bližšia informácia o rozmeroch budúceho diela, konajúci súd považoval za nedôvodnú,
nakoľko žalovaný komponenty diela poznal, žalobca dielo vykonal, žalovaný vykonané dielo prevzal,
nenamietal množstvo ani kvalitu diela. Súd prvej inštancie ustálil, že predmet diela medzi stranami nie

je sporný, preto v súlade s § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vzniklo právo na zaplatenie ceny za
dielo. V tejto súvislosti nepovažoval za vierohodné tvrdenie žalovaného, že odmietol ponuku ako celok,
nakoľko toto tvrdenie nebolo v konaní preukázané, naopak, akceptácia ponuky v časti zhotovenia diela
priečelie (výklad sklo) vyplýva jednoznačne aj z predloženej e-mailovej komunikácie medzi stranami
v dňoch 27. - 31.10.2011. Žalobca síce predložil žalovanému na spoločnom stretnutí dňa 18.10.2011

predbežnú cenovú ponuku interiérových stavebných úprav predajne s rozpisom prác a ich cenou za
takto položkovite uvedené práce, avšak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, sporové strany sa
dohodli na zhotovení diela priečelie (výklad sklo), ktoré je možné považovať za samostatné dielo ako
predmet záväzku.

4. V prípade ceny za dielo, ktorá bola medzi stranami sporná, konajúci súd dospel k záveru, že strany

mali vôľu dojednať cenu za dielo pevnou sumou, nakoľko medzi nimi neprebehla žiadna komunikácia
ohľadom jednotkových cien materiálu a prác na vyhotovenie priečelia výkladu predajne. Obranu
žalovaného týkajúcu sa výšky ceny s ohľadom na jej navýšenie o príslušnú sadzbu DPH vyhodnotil ako
účelovú, keďže v ponuke bolo jednoznačne uvedené, že obsahuje ceny bez DPH. Rovnako za právne
bezvýznamnú považoval námietku neexistencie písomného prejavu vôle o prijatí ponuky s poukazom

na ústnu formu uzatvorenia zmluvy o dielo.

5. Súd prvej inštancie vzal zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle strán, včítane rokovania
o uzavretí zmluvy, keď bolo v konaní nesporné, že žalobca predložil ponuku vrátane uvedenia ceny
za dielo žalovanému, žalovaný ničím v konaní nepreukázal, že ponuku odmietol, naopak, z e-mailovej

komunikácie vyplýva, že túto v časti vyhotovenia priečelia (výklad sklo) za ponúknutú cenu 2.200 eur bez
DPH akceptoval, nedomáhal sa jej prepracovania, ani úpravy ponúknutej ceny. Naopak, z predloženej
komunikácie nevyplynula žiadna námietka voči cene a e-mail štatutárneho zástupcu žalovaného I. G.
zo dňa 31.10.2011 o 10:29 hod., kde potvrdil záväznú objednávku skla s montážou v sume 1.320
bez DPH a žiadal o doručenie zálohovej faktúry, vyhodnotil konajúci súd vo vzájomnej súvislosti

jednoznačne ako odpoveď na bezprostredne predchádzajúcu e-mailovú správu žalobcu, ktorou žiada
o potvrdenie objednávky alternatívnej ponuky - e-mail žalobcu zo dňa 27.10.2011 o 11:59 hod., ktorým
požiadal žalovaného o upresnenie informácie, či objednávka zahŕňa aj zhotovenie sadrokartónového
priečelia s konštrukciou a úhradu zálohovej platby vo výške 1.320 eur bez DPH v prípade dodávky
iba skleneného výkladu, alebo v sume 1.626 eur bez DPH v prípade objednávky výkladového skla

spolu so sadrokartónovým priečelím s konštrukciou. Bol toho názoru, že žalovaný mal jednoznačne
vedomosť o tom, že platba 1.584 eur s DPH (1.320 eur bez DPH) vyúčtovaná faktúrou č. 20110081 zo
dňa 27.10.2011, splatnou dňa 10.11.2011 je zálohovou platbou. V tejto súvislosti konajúci súd neprijal
interpretáciu skutkového stavu žalovaným, mal za to, že vystavenie zálohovej faktúry s DPH nie je
spojené s dôsledkom straty práva na doplatok ceny za službu a skutočnosť, že žalobca uviedol na

zálohovej faktúre daň, nijako nenasvedčuje tomu, že záloha bola požadovaná v 100 % výške dojednanej
ceny. Zároveň vyslovil názor, že nesprávnosti vo vyhotovení zálohovej faktúry (nesprávne uvedený
predmet diela G. G.) a ani následné uvedenie príslušnej sadzby DPH na zálohovej faktúre nemali vplyv
na dohodu strán o predmete diela a výške ceny za dielo.

6. Obranu žalovaného, že dojednaná cena je nadhodnotená, súd prvej inštancie považoval za
nerelevantnú, s poukazom na tú skutočnosť, že cenová politika podnikateľských subjektov nie je
predmetom právneho posúdenia a ani prípadne zistená vyššia cena za dielo inými dodávateľmi nie
dôvodom nepriznania nároku na zaplatenie ceny za dielo. Súd preto pri rozhodovaní neprihliadol na
žalovaným predložené cenové ponuky iných spoločností, nakoľko nijako nesúvisia s prejednávanou

vecou, a to ani v prípade posúdenia obvyklej ceny, nakoľko prejednávaná vec sa týka ceny za dielo
a zmluvného vzťahu dojednaného medzi stranami v roku 2011. Rovnako súd s ohľadom na zistený
skutkový stav a vykonané dokazovanie mal za to, že vo veci nie je potrebné vykonať znalecké
dokazovanie na zistenie obvyklej ceny za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený

nárok žalobcu na doplatenie ceny za dielo vo výške žalovanej istiny je plne dôvodný a nakoľko je
žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku, priznal žalobcovi aj nároky na úrok z omeškania.
Vec právne posúdil podľa ustanovení § § 43, 43a ods. 1, 43c ods. 1, 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), §§ 261 ods. 1, 266 ods. 1, 2, 3, 275 ods. 4, 536 ods. 1, 3, 546 ods. 1, 548 ods. 1, 365ods. 1a 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), §§ 19 ods. 2, 4, 49 ods. 1 a 71 ods. 1 zák.
č. 224/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p..

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplné zistil skutkový stav
veci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíarozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že síce medzi ním a žalobcom došlo

ústne k uzavretiu zmluvy o dielo, avšak k stanoveniu konečnej ceny za vykonanie diela došlo až
neskôr. Potvrdil, že sa s Predbežnou cenovou ponukou interiérových stavebných úprav predajne K. K.
Q. oboznámil na osobnom stretnutí s pani S. Y., zástupkyňou žalobcu, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.
októbra 2011, k akceptácii cenovej ponuky na sumu 2.200 eur bez DPH ako celku však s ohľadom
na výrazne nadhodnotenú cenu nikdy nedošlo, a to ani ústne. Nakoľko predložená cenová ponuka na
osobnom stretnutí dňa 18. októbra 2011 bola len predbežnou ponukou a na základe vyjadrenia S. Y.,

že cenu je možné znížiť, došlo na rokovaní medzi stranami k ústnemu dojednaniu, že konečná cenová
ponuka za položku priečelie (výklad sklo), ako predmetu diela, bude žalovanému predložená dodatočne.
Finálne bola cena za vykonanie predmetu zmluvy stanovená na sumu 1.320 eur bez DPH, ktorá bola
žalovaným akceptovaná prostredníctvom e-mailovej komunikácie dňa 31. októbra 2011 a uhradená
dňa 2. novembra 2011, teda ešte pred samotnou realizáciou diela. Žalovaný poukázal na to, že nič

nenasvedčovalo tomu, že ide len o sumu zálohy tak, ako to tvrdí žalobca.

8. Uviedol, že o cene obdobného diela s podobnými rozmermi sa informoval aj u iných dodávateľov,
ktorí mu potvrdili, že dodanie materiálu a jeho montáž u nich predstavuje sumu na úrovni 1.000 eur
vrátane DPH, čo je podstatne menej, ako zaplatil žalobcovi. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj v

prípade, že by nedošlo k dohode o cene za dielo medzi stranami, bol by v zmysle ustanovenia § 546
ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi povinný zaplatiť cenu obvyklú, t.j. cenu, ktorá sa obvykle platí
za porovnateľné dielo za podobných obchodných podmienok. Vytkol súdu prvej inštancie, že nakoľko v
prípade ceny za dielo súd uviedol, že dohodnutá cena za vykonanie predmetu zmluvy znela na sumu
2.200 eur bez DPH, hoci zo strany žalovaného k akceptácii tejto ceny nikdy nedošlo, nesprávne zistil

skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil, nakoľko žalobca voči žalovanému nemá z titulu zmluvy
o dielo žiadne existujúce nároky.

9. Žalovaný ďalej namietol, že konajúci súd neúplné zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal
navrhovaný dôkaz, nariadiť znalecké dokazovanie na stanovenie ceny diela a vyvrátenie akýchkoľvek

pochybností ohľadne dojednania o cene. Záverom žalovaný namietol, že súd prvej inštancie nesprávne
právne vec posúdil, keď uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, v ktorej sa
dohodli na cene 2.200 eur bez DPH za vykonanie diela, a teda uplatnený nárok žalobcu na doplatenie
ceny za dielo vo výške žalovanej istiny je plne dôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne
okolnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na

ďalšie konanie.

10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s odôvodnením žalovaného nesúhlasí a vyslovil
presvedčenie o tom, že súd prvej inštancie úplne a dostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho

posúdenia veci. Mal za to, že zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie priečelia (výklad sklo) v
M. Q. bola riadne uzatvorená a spornou medzi stranami zostala výška dohodnutej pevnej ceny za dielo.
Bol toho názoru, že preukázal ním tvrdené skutočnosti, že uskutočnil prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy o dielo, kedy preukázateľne pred uzatvorením zmluvy o dielo doručil návrh (ofertu) žalovanému,
ktorý súhlasil s vykonaním diela, kedy potvrdil vykonanie diela e-mailom, pričom cenová ponuka bola

stále 2.200 eur za dielo, ako aj, že predmet zmluvy o dielo, t.j. dielo, riadne vykonal.

11. Naopak, žalovaný ním tvrdené skutočnosti počas konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Mal za
to, že predovšetkým žalovaný nepreukázal, že rozporoval cenovú ponuku, resp. návrh (ofertu) žalobcu,
žemužalobcaposkytolakýkoľvekinýnávrhnauzatvoreniezmluvysinoucenouzadieloažebysamotný

žalovaný navrhoval cenu za dielo nižšiu ako cena uvedená v ponuke žalobcu. Bol toho názoru, že čo sa
týka dohody o cene, je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 1 ods. 2 OBZ v spojení s ustanovením § 43a
a nasl. OZ. S poukazom na ust. § 43a ods. 1 OZ mal za to, že Cenová ponuka predložená žalovanému
dňa18.10.2011jejednoznačnýmlistinnýmdôkazompreukazujúcim,žezostranyžalobcubolpredloženýnávrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý obsahoval aj cenovú ponuku. Citujúc ust. § 43c ods. 1 OZ poukázal
na e-mail žalovaného zo dňa 27.10.2011, v ktorom žalovaný výslovne prejavuje vôľu uzatvoriť zmluvu
o dielo a žiadnym spôsobom nerozporuje ponuku zo dňa 18.10.2011. Žalobca zdôraznil, že mail zo dňa

27.10.2011 je prvou preukázanou reakciou žalovaného na ponuku žalobcu. Mal za to, že priečelie bolo
jednoznačne nacenené vo výške 2.200 eur bez DPH a nesúhlasil s názorom žalovaného, že cena, resp.
spôsob určenia ceny by bol neurčitý. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že cenovú ponuku odmietol ako
celok zdôraznil, že žalovaný musí toto odmietnutie preukázať - t.j. nastal prenos dôkazného bremena.
Žalobca totiž nemá možnosť preukázať negatívnu skutočnosť. Navyše, je zrejmé, že žalovaný cenovú

ponuku neodmietol, pretože dielo sa zrealizovalo. Poukázal na to, že žalovaný nepredložil ani jeden
dôkaz preukazujúci odmietnutie cenovej ponuky.

12. V súvislosti s tvrdením žalovaného v odpore, že suma 1.320 eur bez DPH mala byť finálnou cenou
za dielo, žalobca uviedol, že táto suma bola medzi stranami sporu diskutovaná až následne, teda
po e-maile zo dňa 27.10.2011 o 11:06 hod., v ktorom žalovaný potvrdil záujem o vykonanie diela v

čase, keď neexistovala žiadna iná cenová ponuka ako ponuka na 2.200 eur bez DPH, ktorá nebola
žalovaným nikdy odmietnutá. Vo vzťahu k sume 1.320 eur bez DPH žalobca zdôraznil, že v celej svojej
e-mailovej komunikácii jasne uvádza, že suma 1.320 eur bez DPH predstavuje zálohovú platbu, ktorá
má byť uhradená vopred a zo žiadneho dôkazu, zo žiadnej e-mailovej komunikácie nevyplýva, že cena
1.320 eur bez DPH by bola cenou finálnou. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného ohľadne obvyklej ceny

žalobca trval na skutočnosti, že cena bola dohodnutá, a teda cenu obvyklú nie je potrebné skúmať,
avšak predložil tento dôkaz na vyvrátenie tvrdení žalovaného, že by cena ponúknutá žalobcom bola
neprimeraná. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd, rozsudok v celom rozsahu
potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi

odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými

skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací

súd uvádza nasledovné:
15. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

16. Podľa § 43a ods. 2 veta prvá OZ, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

17. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

18. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

19. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol

strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

20. Podľa § 266 ods. 2, 3 OBZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa
prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejavvôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla
v tomto styku prikladá.

21. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s
prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj
následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

22. Podľa § 275 ods. 4 OBZ, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku

praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto
zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr.
odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade
je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty
rozhodnej pre prijatie návrhu.

23.Podľa§536ods.1,3OBZ,zmluvouodielosazaväzujezhotoviteľvykonaťurčitédieloaobjednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

25. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

26. Odvolacie námietky žalovaného možno zhrnúť do troch základných, a to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplné zistil skutkový stav
veci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíarozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami vznikol
záväzkovo-právnyvzťahnazákladeústnejuzavretejzmluvyodielo,ktoréhopredmetombolozhotovenie
priečelia (výklad sklo) v predajni odporu v M. Q. za dohodnutú cenu za dielo 2.200 eur bez DPH. Medzi
stranami nebolo sporné, že zmluva s uvedeným predmetom diela bola ústne uzavretá, ani skutočnosť,

že žalobca dielo riadne a včas vykonal a žalovanému odovzdal, sporná bola dohoda o cene za dielo.
Žalobca bol toho názoru, že preukázal ním tvrdené skutočnosti, že uskutočnil prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy o dielo, kedy preukázateľne pred uzatvorením zmluvy o dielo doručil návrh (ofertu)
žalovanému, ktorý súhlasil s vykonaním diela, kedy potvrdil vykonanie diela e-mailom, pričom cenová
ponuka bola stále 2.200 eur za dielo. Odvolací súd sa priklonil k názoru žalobcu, že cenová ponuka

predložená žalovanému dňa 18.10.2011 je jednoznačným listinným dôkazom preukazujúcim, že zo
strany žalobcu bol predložený návrh na uzatvorenie zmluvy v súlade s ust. § 43a ods. 1 OZ, ktorý
obsahoval aj cenovú ponuku, na ktorý reagoval žalovaný e-mailom zo dňa 27.10.2011, z ktorého v
súlade s ust. 43c ods. 1 OZ je možno vyvodiť jeho súhlas s uzatvorením zmluvy o dielo, pričom žiadnym
spôsobom nerozporoval ponuku zo dňa 18.10.2011, ani nenavrhol inú cenu diela. V prípade ustálenia

výšky ceny za dielo tak súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že strany mali vôľu dojednať
cenu za dielo pevnou sumou.

28. V súvislosti s námietkou žalovaného, že na rokovaní dňa 18. októbra 2011 medzi stranami došlo
k ústnemu dojednaniu, že konečná cenová ponuka za položku priečelie (výklad sklo), ako predmetu

diela, bude žalovanému predložená dodatočne a finálne bola cena za vykonanie predmetu zmluvy
stanovená na sumu 1.320 eur bez DPH, odvolací súd uvádza, že žalovaný tieto tvrdenia v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd zhodne s vyjadrením žalobcu v odvolaní poukazuje na
to, že žalovaný nepreukázal, že rozporoval cenovú ponuku, resp. návrh (ofertu) žalobcu, že mu žalobca
poskytol akýkoľvek iný návrh na uzatvorenie zmluvy s inou cenou za dielo a že by samotný žalovaný

navrhoval cenu za dielo nižšiu ako cena uvedená v ponuke žalobcu.

29. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatívapri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

30. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým

splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude
predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za

následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na na rozhodnutie
NSČR 22Cdo/752/99: „V občanském soudním řízení se uplatňuje zásada projednací, která je vyjádřena
v§101odst.1OSŘtak,žeúčastnícijsoupovinnipřispětktomu,abybylodosaženoúčeluřízenízejména
tím, že pravdivě a úplně vylíčí všechny potřebné skutečnosti a označí důkazní prostředky. § 120 odst. 1
OSŘ stanoví, že účastníci jsou povinni označit důkazy k prokázání svých tvrzení. Účastníci nesou tzv.

břemeno tvrzení a břemeno důkazní; neunesení těchto břemen vede k vydání nepříznivého rozhodnutí
ve věci.“

31. Námietku žalovaného, že o cene obdobného diela s podobnými rozmermi sa informoval aj u iných
dodávateľov, ktorí mu potvrdili, že dodanie materiálu a jeho montáž u nich predstavuje sumu na úrovni

1.000 eur vrátane DPH, čo je podstatne menej, ako zaplatil žalobcovi, odvolací súd považoval zhodne
s názorom konajúceho súdu a žalobcu za nerelevantnú, keďže cena za dielo bola dohodnutá pevnou
sumou vo výške 2.200 eur bez DPH, a teda cenu obvyklú nie je potrebné skúmať, pričom cenová politika
podnikateľských subjektov nie je predmetom právneho posúdenia a ani prípadne zistená vyššia cena
za dielo inými dodávateľmi nie dôvodom nepriznania nároku na zaplatenie ceny za dielo. Súd prvej

inštancie tak správne postupoval pri zisťovaní skutkového stavu, keď neprihliadol na cenové ponuky
iných spoločností, ktoré predložil žalovaný za účelom preukázania obvyklej ceny.

32. Ďalšiu námietku žalovaného, že konajúci súd neúplné zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal
navrhovaný dôkaz, a to nariadiť znalecké dokazovanie na stanovenie obvyklej ceny diela a vyvrátenie

akýchkoľvek pochybností ohľadne dojednania o cene, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú vzhľadom
na správny záver konajúceho súdu, že s ohľadom na zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie
nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie na zistenie obvyklej ceny za porovnateľné dielo v čase
uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok, nakoľko pre rozhodnutie súdu v merite takéto
dokazovanie s ohľadom na záver o dohode o predmete diela a cene medzi sporovými stranami nebolo

potrebné vykonať. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 120 ods.
1 O.s.p., platným a účinným v čase rozhodovania (po novej právnej procesnej úprave § 185 CSP),
podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Ak súd rozhodne, že niektorý z
navrhovaných dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť, prečo navrhnuté ďalšie
dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2 O.s.p., po novej právnej úprave § 220 ods. 2 CSP). Konajúci súd tak

postupoval a v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne odôvodnil, prečo žalovaným navrhnutý dôkaz
vykonať znalecké dokazovanie nevykonal.

33.Nazákladeuvedenýchskutočnostíjezrejmé,žesúdprvejinštancieúplneadostatočnezistilskutkový
stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza

zo správneho právneho posúdenia veci. Keďže žalobca bol v prvoinštančnom konaní úspešný, konajúci
súd rozhodol správne aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 8 O.s.p., keď
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva
proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v správnej výške
977,57 eur podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb. Súd prvej inštancie postupoval správne aj pri rozhodovaní o trovách konania štátu,
keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 29,18 eur v súlade s ust. § 148
ods. 1 O.s.p..34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

38. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).