Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/292/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224919
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112224919.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom na
Pribinovejč.25vBratislave,zastúpenéhospoločnosťouFridrichPaľko,s.r.o.,IČO:36864421,sosídlom
na Grösslingovej č. 4 v Bratislave, proti žalovanej: Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom na Župnom námestí č. 13 v Bratislave, o náhradu majetkovej a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 25C/186/2012-22

zo dňa 26.11.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalobcovi, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia uhradila na účet súdu súdny poplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/92 Zb..

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie. V dôvodoch
odvolania namietal, že žalobca nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p.. Ďalej
namietal, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia
sú z prejednávania vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania, a teda sú vo veci zaujatí.
Preto mal súd prvého stupňa požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému

súdu toho istého stupňa. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyvodil, že tvrdenie účastníka konania podľa
ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho
pohľadu. Ďalej uviedol, že žalobcovi nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky, lebo podľa
ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch je súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatkov oslobodené. Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké

dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. Poukázal na to, že listina, ktorej predmetom je uloženie
povinnosti uhradiť súdny poplatok v stanovenom čase musí mať náležitosti predpokladané O.s.p. a
zákonom o súdnych poplatkov a uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí byť rozhodnuté
uznesením.

Žalovaný sa síce po doručení odvolania vyjadril, ale obsahom jeho vyjadrenia je vyjadrenie vo veci

samej, nie k k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o súdnom poplatku.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli dôvody
ani pre zmenu, ani pre zrušenie uznesenia.

Zo spisu odvolací súd zistil, že Krajský súd v Košiciach vo veci 5NcC/80/2012-80 v uznesení z
22.10.2012 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Marta Melicherčíková nie je vylúčená z prejednávania arozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 25C/186/2012 Okresného súdu Košice I. Vznesenie námietky
zaujatosti vyvodil zo žaloby zo dňa 21.9.2012 doručenej Okresnému súdu Košice I.

Je preto nepochybné, že vo veci sa rozhodovalo o vylúčení sudkyne, takže nastala skutočnosť, s
ktorou je zo zákona spojený vznik povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok. K námietke uvedenej
v odvolaní, že žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov, odvolací súd udáva, že vecné oslobodenie
občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zák. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie

námietky podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok
možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p.. Tento názor vyplýva nielen z nálezu
Ústavného súdu SR zo dňa 30.3.2011 sp.zn. II. ÚS 124/2011, ale je to aj ustálená prax Najvyššieho
súdu viď. rozhodnutia sp.zn. 3Cdo/31/13, 3Cdo/100/2013 3Cdo/102/2013 atď. Ani odvolací súd sa preto
nemal dôvod od takejto ustálenej súdnej praxe v prejednávaných veciach odchýliť, preto odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.

K argumentu žalobcu, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd poukazuje na závery
Najvyššieho súdu SR vyslovené vo viacerých rozhodnutiach, napr. v uznesení v konaní 3Nc/14/2010,
podľa ktorého dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má
prejednávať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo.

ĎalejNajvyššísúdSRvuzneseníz11.3.2013č.k.3Cdo/102/2013konštatoval,žedôvodomnavylúčenie
sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu)
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona 514/2003 Z.z..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.