Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415202555
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415202555.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa Ľ. I., J.. XX.XX.XXXX, G. E.É. E. XX, XXX XX E. E., občianka Slovenskej republiky, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti odporcovi Pohotovosť,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o návrhu na zaplatenie 787,- €, takto

r o z h o d o l :

Zmluvná podmienka uvedená v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorej:

„Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods.2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva.“, je neprijateľná zmluvná podmienka .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 787,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 787,- € od 29.12.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia

vo výške 179,17 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.03.2015 domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 787,- € spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia. V návrhu uviedla, že zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretou dňa 03.12.2012 došlo
zo strany odporcu k poskytnutiu finančných prostriedkov navrhovateľke vo výške 350,-€. Odplata bola

v zmluve dohodnutá na sumu 346,-€, ktorú sa navrhovateľka zaviazala zaplatiť v 12-tich mesačných
splátkach počnúc dňom 12.01.2013. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 98,84. Navrhovateľka použila
poskytnutý úver na osobné potreby. V návrhu navrhovateľka poukázala na to, že považuje výšku
dohodnutej odplaty za poskytnutú pôžičku za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom.
Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý mal podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia

predmetnej úverovej zmluvy obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako
aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že v zmysle § 11 ods.1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, pokiaľ zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti považuje sa takýto úver za bezúročný a bez
poplatkov.Navrhovateľkauvedenímdoomyluzostranyodporcuuhradilanaúčetodporcusumuvovýške

1137,-€, to znamená, že o 787,- € viac ako mal odporca nárok. Z uvedeného dôvodu tak v rozsahu sumy
787,-€ došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu, ktoré žiadala navrhovateľka návrhom
vydať. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, požadovala
navrhovateľka aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j. od uplynutia posledného
dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka uzavrela s odporcom
ako veriteľom dňa 03.12.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom sa zmluvné strany dohodliv zmysle Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom a zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná
zmluva. Z uvedeného dôvodu je sporné, či je možné navrhovateľke priznať status spotrebiteľa, teda, či

je uvedené ustanovenie vôbec aplikovateľné. V ďalšom poukázal na to, že u nebankových subjektov
nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Je logické, že
odporca má výrazne vyššie podnikateľské riziko, a preto sú úroky požadované týmito nebankovými
veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. K samotnej výške poplatku odporca uviedol, že tento v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníčke vyhovoval, nič voči jeho výške nenamietala. Vzhľadom na

absenciu statusu navrhovateľky ako spotrebiteľky, nie je zákon o spotrebiteľských úveroch na daný
prípad aplikovateľný, a teda odporca nemal povinnosť do zmluvy uvádzať výšku RPMN. Z vyššie
uvedených dôvodov odporca navrhoval návrh navrhovateľky zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky,
oboznámením zmluvy o úvere zo dňa 03.12.2012, výzvou doručovanou odporcovi na vrátenie

peňažného plnenia, prehľadom splácania úveru navrhovateľkou ako i ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka uzavrela dňa 03.12.2012 s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporca
navrhovateľke úver vo výške 350,-€ a navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi predmetný úver

zvýšený o príslušný poplatok vo výške 346,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 696,-€ v 12-tich mesačných
splátkach po 58,-€, počnúc dňom 12.01.2013. V predmetnej zmluve o úvere navrhovateľka súčasne
prehlásila, že predmetné peňažné prostriedky sú jej poskytované na iný účel ako výkon zamestnania,
povolania,čipodnikania. Navrhovateľkapodľapredloženéhoprehľadusplátokverifikovanéhoodporcom
celkove na úver zaplatila sumu 1137,-€.

Navrhovateľka v konaní pred súdom uviedla, že si úver od spoločnosti odporcu brala, pretože chceli
synovi kúpiť lapačku aj vyrážačku. Keďže už u odporcu mala úvery, presne vedela aké doklady bude
k poskytnutiu úveru potrebovať, preto obchodnej zástupkyni doniesla priamo výplatné pásky, výpis
z účtu, nájomnú zmluvu ako aj potvrdenie od zamestnávateľa o výške jej zárobku. V ten istý deň

podpísali s obchodnou zástupkyňou odporcu úverovú zmluvu a boli jej poskytnuté peňažné prostriedky
priamo do ruky vo výške 350,- €. Zmluvu pri podpise nečítala, vie, že k nej boli pripojené nejaké
Všeobecné obchodné podmienky, avšak sa s nimi neoboznámila. Spočiatku poukazovala na úver
peňažné prostriedky priamo v kancelárii obchodnej zástupkyni, neskôr vyplatila úver celý.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný v celom rozsahu.
Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku navrhovateľky z titulu posúdenia charakteru
právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil s názorom
navrhovateľky, že dňa 03.12.2012 uzatvorila s odporcom spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného
zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v
tomto prípade, keď odporca poskytol navrhovateľke peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v
hotovosti. Navrhovateľka vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej

bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, čo nakoniec vyplýva aj zo samotného obsahu zmluvy (zaškrtnutý „iný účel“) a
odporca vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

K výhradám odporcu v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť spotrebiteľským úverom,
vzhľadom k tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach bolo medzi účastníkmi konania v
čl. 15 dojednané, že na právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa
uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva súd uvádza, že
toto dojednanie posúdil v zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

ako dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa, a túto skutočnosť súčasne vyhlásil vo výroku
rozhodnutia ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. Súd poukazuje na to, že
uvedená voľba rozhodného práva bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
boli uvedené na rube zmluvy vo forme ich predtlačeného znenia, teda spotrebiteľ (navrhovateľka) nemal
reálnu možnosť do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť, prípadne dojednať pre seba odchylnú

úpravu ich znenia. Navyše, uvedená zmluvná podmienka nebola dojednaná zrozumiteľným a jasným
spôsobom tak ako to vyžaduje zákon na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na jej umiestnenie v texte
všeobecných obchodných podmienok (bod 15) si spotrebiteľ takéto dojednanie nemusí vôbec všimnúť a
dodávateľ sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, nemožno hovoriť o tom, že
toto ustanovenie bolo individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie navrhovateľky ako spotrebiteľa,

keďže aplikácia akýchkoľvek obchodnoprávnych ustanovení nie je na prospech spotrebiteľa (zákonná
úprava s účinnosťou od 01.04.2015 ukladá povinnosť aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 tretej vety OZ, a to
aj v prípadoch, keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Súd z vyššie uvedených dôvodov
považuje takéto dojednanie v spotrebiteľských veciach za nekorektné s účelom obísť ustanovenia

právnych predpisov koncipovaných na ochranu spotrebiteľa a z uvedeného dôvodu túto zmluvnú
podmienku s jej presnou formuláciou uviedol do výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 153 O.s.p.
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V ďalšom súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom

pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania
neobsahovala údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a konečnej splatnosti úveru, ktoré
údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákonsankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy
obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej
zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Z uvedeného dôvodu

je správne tvrdenie navrhovateľky, že odporca nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľka za
poskytnutý úver zaplatila a sumou, ktorá jej bola zo strany odporcu poskytnutá, bez právneho dôvodu.
Keďže bolo vykonaným dokazovaním za zistené, že odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške
350,- € a navrhovateľka na úver poukázala platby v celkovej výške 1137,- €, potom rozdiel medzi týmito
sumami, t.j. 787,- € prestavuje bezdôvodné obohatenie odporcu, ktoré je povinný vydať navrhovateľke.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia.

Navrhovateľka požadovala od odporcu aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa odporca dostal
do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal navrhovateľke úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej

vo výzve zo dňa 23.12.2014, ktorú adresovala navrhovateľka odporcovi, t.j. od 29.12.2014. Úrok z
omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
spoukazomna§3NariadeniavládySR87/1995Z.z.spoukazomnaprechodnéustanovenieobsiahnuté
v § 10c tohto nariadenia, t.j. vo výške 8,05% ročne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a priznal úspešnej navrhovateľke trovy konania
vo výške trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, návrh
na začatie konania zo dňa 03.03.2015, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015) účtované v súlade s § 9
ods. 1 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb vo výške 51,45 € a tomu prislúchajúci režijný paušál - 1 x vo výške 8,04 € za rok 2014 a 2x

8,39 za rok 2015. Celkom tak trovy právneho zastúpenia predstavujú výšku 179,17 €. Pokiaľ ide o
hotové výdavky účtované za stratu času na účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 účtované v súlade s
§ 17 ods. 1 vyhlášky SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo
výške 97,86 € a účtované cestovné za účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 vo výške 60,57 €, tieto
súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal vzhľadom k tomu, že tieto náklady súd nepovažuje za

účelne a hospodárne vynaložené na bránenie práv navrhovateľky. Súd neupiera navrhovateľke právo na
súdnu ochranu, je mu zrejmé, že bežný spotrebiteľ potrebuje aktívnu právnu podporu pri bránení svojich
práv na súde, avšak poukazuje na to, že je mu súčasne z jeho úradnej činnosti známe, že v obvode
tunajšieho súdu pôsobí niekoľko združení na ochranu práv spotrebiteľov a taktiež pôsobia právnické
kancelárie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv spotrebiteľov, preto sa súdu javí neúčelné a súčasne

nehospodárne,abyspotrebiteľsplnomocňovalnaochranusvojichzáujmovadvokátskukanceláriu,ktorej
sídlo je vzdialené z obvodu tunajšieho súdu cca 200km (ako uvádza právny zástupca navrhovateľa v
časovom meradle 200 min. cesta Košice - Žiar nad Hronom). Takto účtované trovy konania sa potom
súdu javia nehospodárne a neúčelné, preto ich nepriznal.

Záverom súd k námietke miestnej príslušnosti tunajšieho súdu vznesenej odporcom uvádza, že
vzhľadom na vyššie uvádzané praktiky odporcu, ktoré sú súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných
konaní, súd posudzoval miestnu príslušnosť v súlade s ustanovením § 87 písm. f) OSP, nakoľko ide o
vec vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, teda na konanie o danej veci je miestne príslušný tunajší súd.
Uvedená skutočnosť bola odporcovi oznámená pred nariadením pojednávania vo veci samej.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v

akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.