Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200081
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3815200081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobcu: N. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom H. C. č. XXX proti žalovanej: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., C. XX, o zaplatenie 3.000,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 07.01.2015 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 3.000,- eur. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 28.02.2011 na základe vzájomnej ústnej dohody z tohto dňa poukázal žalovanej
sumu 3.000,- eur na jej osobný účet, č. účtu: 1994612859/0200 vedený vo VÚB, a.s. Žalovaná ho

požiadala o pomoc pri vyrovnaní dlhu z jej bývalého manželstva. Požičanú sumu sa mu zaviazala vrátiť
čo najskôr. V neskoršom období od 28.02.2011 mu oznámila niekoľko termínov splácania pôžičky, no
žiaden ňou navrhnutý termín žalovaná nedodržala. Napriek dovtedajším prísľubom vrátenia uvedenej
sumy napokon vyplynulo, že žalovaná vôbec nemala v úmysle požičanú sumu mu vrátiť. Žalobca k
žalobe doložil výpis z účtu č. 0373368748, komunikáciu medzi stranami, výzvu zo dňa 26.11.2014 s
doručenkou.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.85.2016 uviedla, že nešlo
o žiadnu pôžičku na vyplatenie jej bývalého manžela, pretože s ním sa vysporiadala v BSM v roku 2012.
Suma 3.000,- eur poukázaná na jej účet je čiastočnou náhradou jej výdavkov na žalobcu v súvislosti
so spoločným zariaďovaním bývania. Žalobcovi nie je nič dlžná. Vo veci vzniesla námietku premlčania
žalovanej pohľadávky. Na svoje tvrdenia označila svedkov K. R., K. R., V. a K. K., E. a F. N., Máriu
Škvarlovú, E. a N. N., X. a N. H.. V písomnom vyjadrení sa ďalej vyjadruje k spolužitiu so žalobcom a
ku vzťahu so žalobcom.

3. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 09.09.2016 doplnil, že vo februári 2011 ho žalovaná
požiadal o požičanie sumy 3.000,- eur s tým, že jej manžel jej narobil dlhy tým, že jej odcudzil kreditnú
kartu, na ktorú si z banky vybral pomerne veľkú sumu peňazí a minul ju v stávkových kanceláriách.
Dňa 28.02.2011 ňou požadovanú sumu poukázal na jej účet s tým, že peniaze musí vrátiť čo najskôr.
Žalovaná sľúbila navrátenie peňazí čo najskôr. Neskôr ho žalovaná opäť požiadala o požičanie ďalšej
sumy, a to vo výške 4.000,- eur s odôvodnením, že ešte spláca dlhy za svojho bývalého manžela a

nemá potrebnú sumu na vyplatenie manžela. Pod prísľubom veľmi rýchleho vrátenia jej znovu peniaze
požičal v hotovosti k rukám. Po roku žiadal o vrátenie požičaných 7.000,- eur, žalovaná mu vrátila iba
4.000,- eur prevodom na jeho účet s tým, že zvyšnú dlžnú sumu mu vráti neskôr. Podľa žalobcu nie
je jeho nárok premlčaný, keď dohoda o poskytnutí pôžičky bola uzavretá ústnou formou a termín jejsplatenia bol definovaný čo najskôr, čo považuje za stav neurčitý. Má za to, že začiatok plynutia tejto
premlčacej doby nie je možné považovať dátum poskytnutia pôžičky, ale dátum, v ktorom mu žalovaná
oznámila, že mu peniaze nevráti, t.j. 25.10.2014. Do toho času sa žalovaná opakovane zaväzovala, že

túto sumu žalobcovi vráti. Dôkazom toho je podľa žalobcu písomná komunikácia žalovanej žalobcovi
na sociálnej sieti, konkrétne slová: ,, A peniažky si šetrím, aby som Ťa mala z krku....? V ďalšom i on
popisuje spolužitie a vzťah so žalovanou.

4. Žalovaná v písomnom podaní zo 16.02.2017 doplnila, že v danom prípade nešlo o žiadnu pôžičku,

zopakovala, že žalobca jej prispel malou časťou k úhrade výdavkov, ktoré vynaložila na spoločné
bývanie, rekonštrukciu prenajatého bytu a výdavky na jeho osobu počas trojročného zdieľania všetkých
vecí, ktoré mu ona kúpila, ktoré on využíval v domácnosti, počnúc stravou, nájomným, obliekaním,
cestovných výdavkov a pod. Doložila potvrdenie, že žalobcovi dňa 02.12.2011, 04.11.2011 uhradila po
200,- eur, dňa 30.08.2012 sumu 1.000,- eur a dňa 31.08.2012 sumu 1.000,- eur.

5. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila, požiadala o rozhodnutie vo veci v jej
neprítomnosti. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinami - Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo
dňa 26.11.2014, doručenkou, výpisom z účtu žalobcu, komunikáciou žalobcu so žalovanou, potvrdeniam

o zrealizovaní transakcie predložených žalovanou, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

7. Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že doložená komunikácia s vetou: ,,Peniažky si šetrím, aby som
Ťa mala z krku...? prebehla dňa 17.02.2014. Ním doložený výpis z účtu a na ňom uvedené číslo účtu
je jeho účtom, z ktorého poukázal na účet žalovanej sumu 3.000,- eur. Uviedol, že suma 3.000,- eur

bola pôžičkou poskytnutou ním žalovanej. V čase pôžičky dňa 28.02.2011 mal so žalovanou vzťah, v
tom čase ešte nežili v spoločnej domácnosti. Zmluva o pôžičke medzi ním a žalovanou bola uzavretá
ústne, jej predmetom bola suma 3.000,- eur, o ktorú sumu ho žalovaná požiadala. Žiadosť o pôžičku
sumy 3.000,- eur odôvodnila žalovaná tým, že má finančné problémy z predošlého manželstva, pretože
jej manžel odcudzil platobné karty, vybral z nich peniaze a jej vznikol na platobných kartách dlh, ktorý

chcela žalovaná vyplatiť. Žalovaná požiadala o pôžičku slovami: ,,Požičaj mi, ja Ti čo najskôr peniaze
vrátim. Aj tak teraz peniaze nepotrebuješ.? Jeho reakcia bola: ,,Áno, pomôžem Ti s podmienkou, že tie
peniaze mám pre deti, ktoré treba vrátiť.? Na to žalovaná reagovala slovom: ,,Samozrejme.? Tvrdil, že
žalovaná určite použila slovo ,,požičať? a žalobca poskytnutie sumy 3.000,- eur považoval za pôžičku.
Sumy, u ktorých doložila žalovaná potvrdenie o ich poukázaní na účet žalobcu, nesúvisia s predmetnou

pôžičkou. Ďalšiu pôžičku poskytol žalovanej žalobca niekedy v júli alebo v auguste 2011 vo výške 4.000,-
eur, ktorá nesúvisí s predmetnou pôžičkou, túto pôžičku vo výške 4.000,- eur mu žalovaná vrátila. Pri
uzatvorení zmluvy o pôžičke bol len on a žalovaná.

8. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 26.11.2014 vyzval žalobca žalovanú na vrátenie 3.000,-

eur do 14 dní od doručenia výzvy. Túto výzvu žalovaná prevzala dňa 01.12.2014. Podľa výpisu
z účtu č. 0373368748/0900 bola dňa 28.02.2011 poukázaná suma 3.000,- eur v prospech účtu č.
1994612859/0200.

9. Z potvrdení doložených žalovanou vyplýva, že žalovaná je majiteľkou účtu č. IBAN:

SK7702000000001994612859, ako č. účtu príjemcu je v tomto prípade uvedené č. 373368748/0900
(zhodné s č. účtu žalobcu).

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

11. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený iným predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

15. Žalobca si uplatnil v tomto konaní nárok voči žalovanej titulom zmluvy o pôžičke poskytnutej dňa
28.02.2011 na základe ústnej dohody. Dôkazom uzavretia zmluvy o pôžičke podľa žalobcu okrem jeho

tvrdenia je, že dňa 28.02.2011 poukázal sumu 3.000,- eur, teda žalovanú sumu, zo svojho účtu na účet
žalovanej.

16. Žalovaná od začiatku popierala, že by so žalobcom uzatvorila zmluvu o pôžičke. Súčasne sa vo
vzťahu k uplatnenému právu žalobcu vzniesla námietku premlčania.

17. V konaní bolo sporné, či medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Žalobca na svoje
tvrdeniadoložilvýpiszosvojhoúčtuzodňa28.02.2011,zktoréhojeevidentné(ažalovanátonepopiera),
že dňa 28.02.2011 zo svojho účtu poukázal sumu 3.000,- eur na účet žalovanej. Komunikácia, ktorá
prebehla medzi stranami na sociálnej sieti, podľa názoru súdu jednoznačne nepreukazuje, že došlo k
uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Nesporné ale je, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke mali obe strany

medzi sebou vzťah. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd touto námietkou zaoberal bez
toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke.
Súdna prax totiž uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie, teda ak súd zistí, že uplatnený nárok
je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho
práva veriteľa. Vychádza z toho že tak či tak, by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola

zamietnutá. Inými slovami v prípade vznesenej námietky premlčania platí, že ak sa dlžník v prípade
premlčaného práva dovolá premlčania, súd zamietne žalobu bez toho, aby v čase rozhodovania musela
byť preukázaná aj existencia uplatneného práva (nároku).

18. Vzhľadom na tvrdené skutkové okolnosti žalobcom týkajúce sa uzavretia zmluvy o pôžičke v ústnej

forme, na základe ktorej žalobca plnil žalovanej poukázaním žalovanej sumy 3.000,- eur zo svojho účtu
na jej účet a vzhľadom na to, že žalobca si žalovaný nárok uplatnil zo zmluvy o pôžičke, a vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania žalovanou, súd zisťoval, či uplatnené právo žalobcu je alebo nie
je premlčané. Z tvrdení žalobcu uvedených nielen v žalobe, ale aj v jeho doplňujúcich písomných
podaniach, resp. výsluchu vyplýva, že žalovaná sa podľa tvrdenia žalobcu zaviazala požičanú sumu

vrátiť čo najskôr (skutková okolnosť takto uvedená žalobcom v žalobe, tiež vo výzve na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 26.11.2014), že tu bol prísľub žalovanej, že peniaze mu vráti čo najskôr (písomné
podanie žalobcu zo dňa 09.09.2016), že žalovaná použila slová ,,Peniaze Ti čo najskôr vrátim.? (výsluch
žalobcu). Z takto tvrdených skutkových okolností žalobcom vyplýva, že čas splnenia dlhu zo zmluvy o
pôžičke nebol medzi stranami dohodnutý. Ustanovenie § 563 a § 564 Občianskeho zákonníka upravuje

rôzne situácie splnenia dlhu. Kým v ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka je upravená povinnosť
dlžníka splniť dlh v prípade, že čas plnenia nie je dohodnutý, v ustanovení § 564 Občianskeho zákonníka
ide o situáciu, kedy čas plnenia je ponechaný na vôli dlžníka. V danom prípade vzhľadom na použité
slová žalovanou, ktoré žalobca v súvislosti so splnením dlhu uvádzal, ide v tomto prípade o situáciu,
kedy čas plnenia medzi stranami nebol dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom, ani určený v

rozhodnutí, preto v takomto prípade v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd skúmal začiatok plynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej doby, ktorá sa pre tento zmluvný vzťah (zmluva o pôžičke) vzťahuje (§ 101 Občianskeho
zákonníka) a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak čas plnenia dlhu nebol
účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník

podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal. Z tohto treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho,
nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh
vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu
zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky. Splatnosť dlhu sa určuje

predovšetkým dohodou zmluvných strán dňom, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) prvý krát. Týmto
dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. Ak nebola
splatnosť dlhu určená dohodou, ani stanovená iným spôsobom (ako je tomu v tomto prípade), môže
veriteľ požiadať dlžníka o splnenie dlhu kedykoľvek. Ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potommôže svoje právo aj vykonať. Z tohto dôvodu ustálená súdna prax judikovala, že v takýchto prípadoch
je prvá objektívna možnosť na vykonanie práva daná už okamihom, keď veriteľ mohol najskôr požiadať
o splnenie, inak povedané, pre začiatok premlčacej doby je rozhodný deň bezprostredne nasledujúci po

dni,kedydošlokvznikutohtoprávnehovzťahu.To,žesaveriteľovznikusvojhoprávanedozvedel,nemá
podľa súdnej praxe vplyv na začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Teda ak v tomto prípade
žalobca tvrdí, že k plneniu zo zmluvy o pôžičke došlo dňa 28.02.2011, potom žalovanej vznikol dlh
dňa 28.02.2011 a začiatok plynutia premlčacej doby tu nastal dňom nasledujúcim po 28.02.2011, t.j.
01.03.2011. Premlčacia doba je pre tento zmluvný vzťah trojročná. Premlčacia doba uplatneného práva

uplynula dňa 01.03.2014. Žalobca podal žalobu v tejto veci až 07.01.2015, t.j. po uplynutí premlčacej
doby. Keďže žalobca si svoje právo uplatnil po uplynutí premlčacej doby (až dňa 07.01.2015), súd
nemoholpremlčanéprávožalobcovipriznať,pretožalobužalobcuakonedôvodnúzamietol.Súddodáva,
že výzvy žalobcu na vrátenie pôžičky adresované žalovanej sú v tejto veci bez významu. Súd nevykonal
ani dokazovanie navrhnuté žalovanou (výsluch svedkov), prípadne ďalšie dokazovanie považujúc ich
za nehospodárne s poukazom na zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania práva žalobcu.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná podľa pomeru
jej úspechu vo veci (100%) má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, náhradu trov konania
si však neuplatnila, súd preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.