Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200066
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200066.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Tuber s.r.o.,
Šurice 261, 980 33 Šurice, zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 104370141/2016, č. 104370058/2016, č.
104370008/2016, č. 104370112/2016, všetky zo dňa 28.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 104370141/2016, č. 104370058/2016, č.
104370008/2016, č. 104370112/2016 všetky zo dňa 28.11.2016 z r u š u j e a veci vracia

žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi účelne vynaložené trovy konania vo výške, ktorá bude určená
rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Administratívne konanie. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu štyri daňové
kontroly. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 bola skončená doručením Protokolu č.
103615027/2016 zo dňa 28.7.2016 s výzvou na vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi
dňa 2.4.2016. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 bola ukončená doručením Protokolu č.
103615259/2016 zo dňa 28.7.2016 s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi
dňa 4.8.2016. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 bola ukončená doručením Protokolu č.
103615492/2016 zo dňa 28.7.2016 s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi
dňa 4.8.2016. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 bola ukončená doručením Protokolu

č. 103616479/2016 spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa
4.8.2016.
2. V následných vyrubovacích konaniach správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach nasledovne:
3. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 103809330/2016 zo dňa
31.8.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 56 574,34 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013. Nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 v sume 56 615.-Eur. Znížil nadmerný odpočet zo sumy 56 615.-
Eur na sumu 40,66 Eur (ďalej len rozhodnutie 3. štvrťrok 2013).
4. Správca dane rozhodnutím č. 103809554/2016 zo dňa 31.8.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 192 640,05 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok2013. Nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013
v sume 192 640,05 Eur a znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 192 640.-Eur
na sumu 0.-Eur (ďalej len rozhodnutie 4. štvrťrok 2013).

5. Správca dane rozhodnutím č. 103809999/2016 zo dňa 31.8.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 29 486,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014.
Nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 v sume
29 582,85 Eur a znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 29 582,85 Eur na sumu
96,45.-Eur (ďalej len rozhodnutie január 2014).

6. Správca dane rozhodnutím č. 103810301/2016 zo dňa 31.8.2016 určil žalobcovi rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 74 651,88 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014.
Nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 75 256,13 Eur, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 zo sumy 75 256,13 Eur na sumu 604,25 Eur (ďalej len
rozhodnutie február 2014).
7. Rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca si v daňových priznaniach odpočítal daň z pridanej hodnoty

z dodávateľských faktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o. Komárno za dodávku cukru v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach a v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2013 aj za výmenu okien a dverí, plávajúcu
podlahu s montážou, izoláciu strechy s materiálom, vertikálne žalúzie a dodávku hríbov. Správca
dane v odôvodneniach opísal všetky úkony, ktoré vykonal počas daňových kontrol, v rámci ktorých
vykonal preverovanie na strane dodávateľského reťazca, pričom o vypočutie konateľa a zástupcu

žalobcovho dodávateľa spoločnosti RISZULA s.r.o. ako aj subdodávateľa FLP s.r.o. a P-SYSTEM
s.r.o. požiadal maďarskú daňovú správu prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Ďalej
vykonal miestne zisťovania ústne pojednávania, vypočul aj pracovníkov žalobcu a
v niektorých zdaňovacích obdobiach vykonal ohliadku žalobcovho skladu. Zároveň v odôvodneniach
uviedol detailný obsah vykonávaného šetrenia a dokazovania. Správca dane preveroval aj dodávky

cukru nakúpeného od dodávateľa RISZULA s.r.o. odberateľom do iného členského štátu Európskej
únie a to DOSZTÁL-TRADE KORLÁTOLT FELELŐSSÉGÜ TÁRSASÁG, BUDAPEST (ďalej len
DOSZTÁL-TRADE),MYBAMAGYÁRORSZÁG,ORLÁTOLTFELELŐSSÉGÜTÁRSASÁG,BUDAPEST
(ďalej len MYBA), NOTO INVESTMENTS KORLÁTOLT FELELŐSSÉGÜ BUDAPEST (ďalej len
NOTO INVESTMENTS). Podrobne opísal výsledky šetrení získané od maďarskej daňovej správy

prostredníctvom medzinárodného dožiadania. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií
požiadalopreverenieprepravy,ktorámalabyťvykonanámaďarskýmispoločnosťamiDOSZTÁL-TRADE
Kft., LD ÉP KFT. a NEO-TRANSZ KFT., pričom v odôvodnení rozhodnutí uviedol všetky zistenia, ktoré
z tohto preverovania získal. Z tohto dokazovania mal preukázané, že pohyb, preprava a dodanie
tovaru - cukru od dodávateľa RISZULA s.r.o. a jeho subdodávateľov FLP s.r.o. a P-SYSTEM s.r.o.

k žalobcovi a následné dodanie a preprava tovaru k odberateľom DOSZTÁL-TRADE Kft., NOTO
INVESTMENTS, MYBA nebolo preukázané a žalobcovi preto nevzniklo právo na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty podľa § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Nebolo preukázané ani dodanie stavebného materiálu ani prác dodávateľom RISZULA s.r.o. pre
žalobcu. Dodávateľ nemal k veci žiadne doklady ani žiadne údaje o pracovníkoch, ktorí mali práce

vykonať, žiadne doklady preukazujúce nákup materiálu, pretože uviedol, že materiál zabezpečoval
žalobca. Ten však tvrdil, že neeviduje žiadne nákupy materiálu a materiál dodal dodávateľ. Nebolo
preukázané ani dodanie tovaru hríbov. Jediný doklad, ktorý bol predkladaný, bola faktúra, ktorá však
nepreukazuje reálne dodanie ani pôvod tovaru. Subdodávateľské spoločnosti P-SYSTEM s.r.o. a FLP
s.r.o. sú nekontaktné spoločnosti. Dodávateľ RISZULA s.r.o. formálne potvrdil dodanie tovaru pre

žalobcu, ale nemal o tom žiadne doklady a nevie preukázať ani pôvod tovaru. Tvrdenia zástupcu
spoločnosti RISZULA s.r.o. sú v rozpore s tvrdeniami žalobcu, nakoľko podľa dodávateľa prepravu
zabezpečovala spoločnosť FLP s.r.o. a žalobca zase uvádzal, že prepravu zabezpečovala RISZULA
s.r.o.. Správcovi dane neboli predložené žiadne prepravné doklady, ktoré by preukázali, že tovar
bol skutočne prepravený a dodaný dodávateľom RISZULA s.r.o.. Takéto doklady nemá ani žalobca.

Svedkovia potvrdili, že cukor bol privezený do skladových priestorov žalobcu, ale uviedli, že bol
privezený poľskými kamiónmi a nepotvrdili a neuviedli také skutočnosti, ktoré potvrdili reálne dodanie
tovaru dodávateľom RISZULA s.r.o.. Štatutárni zástupcovia spoločnosti P-SYSTEM s.r.o. FLP s.r.o. a
RISZULA s.r.o., ktorí sú občanmi Maďarskej republiky, nepotvrdili dodanie tovaru v reťazci spoločnosti.
X. W. štatutárny zástupca spoločnosti RISZULA s.r.o. sa nevedel vyjadriť k obchodom, nakoľko ich

zabezpečovalsplnomocnenýzástupcaZ.J..K.T.štatutárnyzástupcaspoločnostiFLPs.r.o.lenformálne
potvrdil nákup tovaru od dodávateľa P-SYSTEM s.r.o. a následne dodanie tovaru pre odberateľa
RISZULA s.r.o., ale nepredkladal o tom žiadne doklady, ktoré potvrdzovali skutočné dodanie tovaru. K.
J. D. zástupkyňa spoločnosti P-SYSTEM s.r.o. uviedla, že nepozná spoločnosť FLP s.r.o. ani RISZULAs.r.o., nevystavila doklady a cukor nebol dodaný. D. K. konateľka spoločnosti P-SYSTEM v období od
11.3.2013 do 5.2.2014 uviedla, že nebola konateľkou spoločnosti, jej doklady boli odcudzené a zneužité.
Z. J., ktorý mal zastupovať spoločnosť RISZULA s.r.o. a FLP s.r.o. uviedol, že vykonával obchody na

príkaz riaditeľov spoločnosti, čo je však v rozpore s ich tvrdeniami. Nevedel pritom uviesť žiadne bližšie
skutočnosti, ktoré by potvrdili dodanie tovaru pre žalobcu alebo v reťazci spoločností a ani nevedel, kde
spoločnosti sídlia. Vypočuté osoby nepotvrdili reálne dodanie tovaru a ani nepredložili dôkazy o reálnom
dodaní tovaru žalobcovi v reťazci spoločností P-SYSTEM s.r.o., FLP s.r.o. a RISZULA s.r.o.. Zároveň
žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie a pohyb tovaru, ako aj dodanie

služieb a tým aj preukázanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľských
faktúroddodávateľaRISZULAs.r.o.atonapriekžiadostiamsprávcudane.CukornakúpenýodRISZULA
s.r.o. podľa dokladov predložených žalobcom mal byť následne dodaný maďarským odberateľom, ktorí
nepodali daňové priznania, nespolupracujú, na adrese sídla sa nenachádzajú a nepriznali nadobudnutie
tovaru. Nie je možné identifikovať ani miesta dodania uvádzané na jednotlivých prepravných dokladoch
CMR a nie je možné určiť konečného spotrebiteľa tovaru. Podľa prepravných dokladov mali prepravu

tovaru odberateľovi do Maďarska vykonať prepravcovia NEO-TRANSZ, LD ÉP. Správca dane zistil,
že LD ÉP Kft. nevykonala prepravy pre žalobcu. NEO-TRANSZ Kft. formálne potvrdila, že vykonala
prepravu, ale nevedela presne špecifikovať miesta dodania tovaru, komu bol tovar odovzdaný. Zároveň
podľa údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s. motorové vozidlá, ktoré boli použité
na prepravu tovaru neboli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme. Na základe týchto skutočností

nebolo preukázané reálne dodanie a preprava tovaru a zároveň nebolo preukázané ani dodanie a
prepravu tovaru odberateľom do iného členského štátu. V zmysle toho nevzniklo právo na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa RISZULA, aj keď boli vystavené. Nárok na odpočítanie
dane nemá základ na formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru. Podmienky
uvedené v § 49 ods. 1, 2, písm. a) a v § 51 ods. 1, písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty sú

hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Nesplnenie
týchto podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby sa fakturované plnenie,
ani za dobromyseľnosť platiteľa. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle
§ 70 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Dôkazné
bremeno na preukázanie reálneho nákupu a predaja tovaru je primárne na daňovom subjekte, ktorý

musíbyťschopnýpreukázať,žetovarnakúpilanáslednepredal.Správcadanevyužilinštitútdožiadania,
požiadal o predloženie dôkazov, vykonal miestne zisťovania, vypočul svedkov, požiadal o medzinárodnú
výmenu informácií a preveril prepravu, avšak dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty zo spomenutých dodávateľských faktúr, nezískal. Správca dane uzavrel, že v
rámci daňových kontrol nebolo žalobcom preukázané, že mu bol dodaný dodávateľom RISZULA s.r.o.

fakturovaný tovar, nebola preukázané preprava tovaru v reťazci spoločností zapojených do obchodu a
k žalobcovi a zároveň žalobca nepredložil také vyjadrenia a dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru
jeho dodávateľom a dodanie tovaru odberateľom do iného členského štátu. Preto žalobcovi nevzniklo
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty.

8.Žalovanýnapadnutýmrozhodnutímč.10437112/2016z28.11.2016potvrdilprvostupňovérozhodnutie
3. štvrťrok 2013.
9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104370058/2016 zo dňa 28.11.2016 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie 4. štvrťrok 2013.
10. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104370141/2016 zo dňa 28.11.2016 potvrdil prvostupňové

rozhodnutie január 2014.
11. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104370008/2016 zo dňa 28.11.2016 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie február 2014.
12. Žalovaný svoje rozhodnutia odôvodnil zhodne tým, že potom ako sa oboznámil s rozsahom
a dôvodmi odvolania proti napadnutým rozhodnutiam správcu dane a po preskúmaní napadnutých

rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom spisu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí.
Stotožnil sa s výrokom napadnutých rozhodnutí, pretože správca dane správne citoval právne normy
a jeho závery odôvodňujú výrok rozhodnutí, považujúc právne posúdenie veci správcom dane za
správne. Ďalej uviedol svoje stanovisko k jednotlivých odvolacím námietkam. Konštatoval, že správca

dane postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, akým to ustanovuje zákon. Správca dane preveroval nadobudnutie tovaru, jeho
pohyb ako aj prevod vlastníctva k tovaru, pričom zo zistení vyplynulo, že sa skutočnosti deklarované
žalobcom nepotvrdili. Ďalej zopakoval vyhodnotenie vykonaného dokazovania uvedené správcom dane,na základe ktorého nebolo preukázané reálne dodanie a preprava tovaru od dodávateľa RISZULA s.r.o.
žalobcovi a nebolo preukázané ani jeho dodanie a preprava odberateľovi do iného členského štátu.
Zároveň uviedol, že u žalobcu vykonával aj ďalšie kontroly na dani z pridanej hodnoty, pričom ani pri

jednej z týchto daňových kontrol žalobca nepreukázal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
dodávateľských faktúr od dodávateľa RISZULA s.r.o.. Tak protokol z daňovej kontroly ako aj napadnuté
rozhodnutia presne a detailne vypočítavajú dodávateľské faktúry dodávateľa RISZULA s.r.o., z ktorých
si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítane dane. K dôkazom, ktorými mal žalobca preukázať dodanie
tovaru žalovaný v odôvodneniach uviedol, že výsluchmi svedkov K.. U. R., O. D. a S. D. - pracovníkmi

žalobcu, nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom RISZULA s.r.o.. Svedkovia potvrdili len to,
že tovar bol privezený zahraničnými poľskými vozidlami a vo svojich tvrdeniach si odporovali, keď
za vedenie skladovej evidencie podľa K.. U. R. boli zodpovední O. a S. D. a podľa ich vyjadrenia
skladové karty viedla K.. U. R.. Nebola preukázaná základná podmienka na odpočítanie dane a to,
že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru žalobcovi a nebolo preukázané ani
splnenie podmienky uvedenej v § 49 ods. 2, keď platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť

daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, nakoľko nebolo potvrdené
ani deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej
hodnoty. Odvolacia námietka o predložených vážnych a ložných listoch, ktoré mali byť spárované s
CMR, bola vyhodnotená ako nepravdivá, pretože žiadne vážne listy a ložné listy neboli ako dôkazy
správcovi dane, ani daňovej kontrole, ani vo vyrubovacom konaní predložené. K odvolacím námietkam

týkajúcim sa prenosu dôkazného bremena žalovaný v odôvodneniach uviedol, že v zmysle § 24 ods. 1
zákona č. 563/2009 Z. z. splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje
daňový subjekt. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenie
dôkazmi. Splnenie podmienok nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, pretože
nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky

tovaru, nakoľko zákon o dani z pridanej hodnoty nestojí iba na formálnom ale aj na reálnom preukázaní
dodania tovaru. Dôkaz predložením daňových dokladov je iba formálnym dôkazom. Samotné vystavenie
faktúry a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. ešte nie je preukázaním
uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Je nevyhnuté, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na
základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Faktúra je z hľadiska

nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, keď je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú
skutočnosť. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo, nijakým relevantným spôsobom, toto
nepreukazoval. Preto nepreukázal materiálnu podstatu veci, že tovar bol reálne dodaný dodávateľom
uvedeným na faktúrach. Dôvodom neuznania odpočítania dane nebola skutočnosť, že u dodávateľa
nebolo možné overiť dodanie tovaru. K neuznaniu odpočítania dane došlo z dôvodu, že sám daňový

subjekt neprodukoval také dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správcom dane vykonané tuzemské
aj medzinárodné šetrenie spochybnilo, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo tak, ako
to preukazoval žalobca predloženými listinami. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť
vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku
Najvyššieho súdu SR vo veci 2Sžf/4/2009 a rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS/78/2011-17, z

ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom
uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, resp. oslobodenia od
dane, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za
splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom

leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na oslobodenie od
DPH uznaný ako oprávnený. Od žalobcu sa nevyžadovalo preukázanie skutočností, ohľadne ktorých
táto povinnosť stíha iný subjekt. Preto odvolací orgán nesúhlasil s odvolacou námietkou, podľa ktorej
správca dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Správca dane nepreniesol dôkazné bremeno
na žalobcu, ale ho žiadal, aby predložil dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Daňový

subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení, vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
vedených záznamov. K odvolacím sa námietkam týkajúcich sa porušenia zásady daňovej neutrality
DPH žalovaný v odôvodneniach uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z

dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
Nepostačuje iba predloženie účtovných dokladov, ale je potrebné preukázať aj skutočné zrealizovanie
dodávky tovaru (služby) tak, ako je to uvedené vo faktúrach. Žalobca len formálne deklaroval, že
k dodaniu tovaru, služby došlo, ale nepreukázal svoje tvrdenia a ani nevyvrátil pochybnosti správcudane o dodaní tovaru, služby. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu
došlo. Je tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak. Dôkazné
bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý si je povinný zabezpečiť dôkazy tak, aby skutočnosti uvádzané

v daňovom doklade mohol daňovým orgánom preukázať. Z technického hľadiska bolo na úvahe žalobcu,
či mal žiadať dodávateľov, alebo mal zabezpečiť dôkazy iným spôsobom. Žalovaný v odôvodneniach
uzavrel, že žalobca v odvolaní nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na
zistenie správcu dane a na výsledok daňovej kontroly. Správca dane postupoval v súlade § 3, § 24 a §
63 zákona č. 563/2009 Z. z., keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s

§ 24 tohto zákona, dospel k záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane
v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z..
13. Žalobca sa žalobami doručenými súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutí
žalovaného a vrátenia vecí na ďalšie konanie. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí videl v
nasledovných žalobných dôvodoch.
14. Žalobca v bode 2. žalôb v podstate namietal nezákonnosť spočívajúcu v neprihliadnutí na dôkazy

svedčiace v jeho prospech, nevykonaní dokazovania a z toho vyplývajúce nedostatočné zistenie
skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že zástupca dodávateľa RIZSULA s.r.o. pán Z. J. potvrdil reálne
dodanie tovaru a presne uviedol vozidlá, ktorými bola vykonaná preprava tovaru, konateľ dodávateľa
tovaru X. W. potvrdil, že transakcie zabezpečoval pán Z. J. a že doklady sa nachádzajú u Slovenskej
daňovej správy. Pán K. T. konateľ spoločnosti FLP s.r.o. v písomnom vyjadrení z 29.10.2015 potvrdil

nákup tovaru od svojho dodávateľa a jeho následne dodanie dodávateľovi žalobcu spoločnosti RISZULA
spol. s r.o.. Potvrdil, že jednal osobne v mene spoločnosti počas transakcií a tiež to, že na Slovensku
ho zastupoval pán Z. J. a doklady má k dispozícii Slovenská daňová správa. Správca dane neprihliadal
na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Správca dane nevykonal dokazovanie spoločnosti FLP s.r.o.
napriek tomu, že jej konateľ uviedol, že ich má k dispozícii. Z. J. potvrdil, že obchody boli vykonané

medzi spoločnosťou FLP s.r.o. a RISZULA s.r.o. a skutočnosť, že nedisponoval dokladmi a nezastupoval
už predmetné spoločnosti, nevyvracia fakt, že predmetné dodania tovaru vo vzťahu ku kontrolovanému
daňovému obdobiu neboli vykonané. Žalobca zdôraznil, že správca dane tak žiadnym spôsobom
nevyvrátil, že by nedošlo k reálnemu plneniu, naopak, žalobca preukázal skutočnosti vyžadované
zákonom. Namietol, že porušenie povinností na strane subdodávateľa P-SYSTEM s.r.o. nemôže byť

pripisované na jeho ťarchu. Správca dane k svojim zisteniam dospel len na základe takých zistení,
že iné subjekty si nesplnili povinnosti vyplývajúce zo zákona a odmietol prihliadnuť na doklady a
vyjadrenia žalobcu. Rozhodnutia sú založené na domnienke. Žalobca tiež namietal, že zamestnanci
žalobcu O. D. a S. D. a K.. U. R. potvrdili reálne dodanie, prekladanie ako aj objednávanie tovaru a
žalovaný tento dôkaz vyhodnotil v neprospech žalobcu v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením

a zdôvodnením. Žalobca v žalobách k zisteniam správcu dane o tom, že maďarskí odberatelia sú
nekontaktné spoločnosti, uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal so žalobcom uvádzanou judikatúrou
vo vzťahu k pripisovaniu porušovania povinností iného subjektu na ťarchu žalobcu. Žalobca tiež
namietal,žežalovanýneprihliadolnato,žeprepravcaspoločnosťNEO-TRANSZKft.potvrdilavykonanie
prepravy a zaplatenie faktúr za prepravu bezhotovostným prevodom. V konaní bolo zistené, že dopravca

disponoval uvedenými kamiónmi a prívesmi, predložil aj tafografy na CD a rámcovú zmluvu, ktorú mal
uzatvorenúsožalobcom.Stýmitoskutočnosťami,ktorésvedčilivprospechžalobcu,sažalovanýnijakým
spôsobom nevysporiadal a neurobil tak ani správca dane.
15. Žalobca v bode 3. žalôb namietal, že v konaní preukázal obchodné transakcie svojou evidenciou,
dokladmi a bolo to potvrdené aj štatutárnymi zástupcami obchodných partnerov žalobcu. Preukázal

reálne plnenie. Preto sú tvrdenia žalovaného neodôvodnené, nepreukázané a nemajú v oporu v zákone.
Namietal, že správca dane uskutočnené dodania nespároval s vykonanými platbami za tieto dodania,
pričom boli vykonané bezhotovostne. Nepreveril prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti v
nespochybniteľnom rozsahu prepravy, pretože neskúmal, či na prepravovanej trase boli osadené
zariadenia na evidenciu vykonanej prepravy, neskúmal ani vážne lístky evidované v krajine nakládky

a vykládky prepravovaného tovaru. Namietal tiež, že sa žalovaný a správca dane nezaoberali ložnými
listami, z ktorých je zrejmé miesto nakládky a vykládky. Obsah nákladného listu je stanovený v Dohovore
o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Správca dane neskúmal, či
počas prepravy bol uplatnený článok 12 tohto dohovoru, podľa ktorého odosielateľ disponuje zásielkou
a môže požadovať od dopravcu zastavenie prepravy, zmenu miesta dodania alebo vydania zásielky

inému príjemcovi. Žalobca tiež namietal, že žalovaný uviedol, že vierohodnosť a pravdivosť dokladov
predložených žalobcom bola spochybnená, ale neuviedol v odôvodnení rozhodnutí, akým spôsobom
bola spochybnená. Žalobca nesúhlasil s tým, že neboli splnené podmienky na odpočet dane z pridanej
hodnoty. Žalobca namietal, že konštatovanie žalovaného, že neboli splnené podmienky na oslobodenieod dane z pridanej hodnoty, resp. že to žalobca nepreukázal, je v rozpore s dokazovaním, na ktoré
výsledky správca dane neprihliadol. Preto dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
čím porušil základné zásady daňového konania. Preto rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a

dôvody v ňom obsiahnuté neboli preukázané a nemajú oporu v zákone. Keďže žalobca preukázal
dodanie tovaru v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, konštatovanie o nepreukázaní nároku na
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia a neúplne
zisteného skutkového stavu.
16. Žalobca v bode 4. žalôb namietal, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkou žalobcu

ohľadom zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly. V žalobách uviedol, že „pokiaľ správca dane požaduje
v rámci medzinárodnej výmeny informácií také informácie, ktoré už boli predtým oznámené, je potrebné
takýto postup považovať za neefektívny a nadbytočný, v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti
daňového konania, pretože zbytočne predlžuje daňové konanie a nedôvodne zaťažuje kontrolovaný
daňovýsubjekt.Takétorozhodnutiaoprerušenídaňovejkontrolynielenžesúnezákonné,aleobmedzuje
ústavné právo daňového subjektu vlastniť, podnikať ale aj základné právo na prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov“. Podľa žalobcu § 25a ods. 2 Daňového poriadku je potrebné vykladať v kontexte
článku 10 Nariadenia Rady (EÚ č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty), podľa ktorého žiadaný orgán poskytuje informácie
uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako to je len možné, na najneskôr tri mesiace po dni prijatia
žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na

jeden mesiac. Preto výraz „pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila“ treba vykladať
tak, že je ohraničený maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v predmetnom nariadení pre poskytnutie
požadovaných informácií.
17. Žalobca namietal v bodoch 5. žalôb, že žalovaný nemožnosť preukázania účtovných dokladov zo
strany iného daňového subjektu vypísal na ťarchu žalobcu, čo je v rozpore s platnou judikatúrou, pričom

poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ Axel Kitel proti Belgickému štátu C-439/04 a Belgický štát
proti Recolta Recycling SPRL C-440/04 a rozsudok Optigen a iný, C-80/11 a C-142/11 Mahagében
kft. a N. A.. Poukázal tiež na rozsudok NS SR 3Sžf 1/2011. Podľa žalobcu správny orgán je povinný
postupovať miernejšie a v pochybnostiach v prospech veci. Správny orgán má oprávnenie vyžadovať
od osôb listiny, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní a ak si neplnia povinnosti uložiť im sankciu,

čo správca dane neurobil a dôkazné bremeno preniesol na žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že správca
dane dôkazy predložené daňovým subjektom Garko s.r.o. nevyhodnotil, len ich odmietol. Uviedol, že: ak
mal však správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a vypočutých svedkov; predložené
dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia
daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú

výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Od
daňového subjektu nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať a a priori ani
to, že odhadne, čo treba ako dôkaz predložiť, aby odstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti
dokladu. Domnienky a pochybnosti správcu dane sú nedôvodné a nemajú oporu v zákone a odporujú
rozhodovacej činnosti NS SR, čo vyplýva z rozsudkov, na ktoré poukázal.

18. Žalobca v bode 6. žalôb uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre neúplnosť.
Správca dane v konaní postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy
v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly.
Nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 3 a s § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky
dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak,

aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie.
19. Žalobca v bode 7. žalôb namietal, že správca dane si nezabezpečil všetky potrebné dôkazy a
nezohľadnil informácie a výpovede osôb svedčiace v prospech žalobcu a neuviedol, akými úvahami
sa spravoval pri zamietnutí návrhov na vykonanie dôkazov, preto je odôvodnenie nepresvedčivé a
neobsahuje dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté. Pri hodnotení dôkazov správca dane nebol

objektívny a vážne logicky pochybil. Rozhodnutia sú nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Argumentácia
správcu dane vo vzťahu k vedomosti daňového subjektu o prípadnom podvode medzi obchodnými
spoločnosťami tak, ako sú popísané v odôvodneniach rozhodnutí, nebola odôvodnená. Správca dane
sa nevyrovnal ani s tým, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH.
20. Žalobca v bode 8. žalôb namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho

posúdenia veci, keďže žalovaný sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaniach ohľadom
platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ.
21. Žalobca v bode 9. žalôb namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a zároveň rozhodnutia sú nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa vodôvodnení obmedzil na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, pričom pochybenia o
neplnení si povinností na strane iných daňových subjektov vyhodnotil ako neunesenie dôkazného
bremena na strane žalobcu. Ani správca dane ani žalovaný nezobrali do úvahy ten fakt, že ide o

skutočnosť, na ktorú žalobca nemá žiadny vplyv a nemôže z tejto skutočnosti znášať dôkaznú núdzu.
22. Žalobca v bode 10. žalôb namietal, že správca dane hodnotil dôkazy v rozpore so zákonom. Správca
dane v tomto prípade, ktoré by sa pri jednotlivom posudzovaní mohli javiť marginálne súhrnne, dosiahli
zásadnú intenzitu zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu.
23. Žalobca v bode 11. žalôb zhrnul, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkové stavu orgánov verejnej moci bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
24. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám navrhol, aby súd žaloby ako nedôvodné zamietol.
Podotkol, že vyjadrenie k žalobám je obtiažne z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a zmätočnosti. Uviedol,

že trvá na svojich záveroch uvedených v napadnutých rozhodnutiach, že zdaniteľné obchody pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku a dodaní do iného členského štátu sa neuskutočnili tak, ako bolo
deklarované žalobcom z dôvodu, že ani on ani jeho dodávatelia, resp. odberatelia nevedeli dokladmi
preukázať reálne uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov. K námietkam uvedeným v bode 2.
žalôb uviedol, že Z. J. potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov len slovne. Daňový Nitra, pobočka

Komárno vykonal u daňového subjektu RISZULA s.r.o. daňovú kontrolu, výsledkom ktorej bolo, že
tomuto subjektu nebolo uznané odpočítanie dane z pridanej hodnoty za nákup cukru od spoločnosti
FLP s.r.o.. Takisto to bolo pri daňovej kontrole v spoločnosti FLP s.r.o. a tejto nebolo priznané právo na
odpočítanie dane za nákup tovaru od spoločnosti P-SYSTEM s.r.o.. Zopakoval zhodne s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia vyjadrenie K. T. konateľa spoločnosti FLP s.r.o., z ktorého podľa žalovaného

vyplýva, že ani jedna osoba nevedela objasniť a preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov.
Žalobcaneuvádza,akékonkrétnedokladymaladaňovásprávavdržbe.KvýpovedipánaT.poznamenal,
že išlo o písomnú výpoveď, ktorá bez dôkazov nemá váhu zvrátiť skutkový stav zistený správcom dane.
Daňová správa nedisponuje žiadnymi dokladmi od pána T.. V predmetnom prípade nebolo preukázané
splnenie základnej podmienky potrebnej na odpočítanie dane ustanovenej v § 49 ods. 1 zákona o dani z

pridanej hodnoty, keďže nebolo preukázané, že dodávateľovi RISZULA s.r.o. vznikla daňová povinnosť
z titulu dodania tovaru žalobcovi. Následne nebolo preukázané ani splnenie podmienky uvedenej v
§ 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď platiteľ môže odpočítať daň, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, nakoľko nebolo
ani deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej

hodnoty. Správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, pretože dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte v zmysle zákona. Dôkazy predkladané daňovníkom správca dane hodnotí podľa
zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie
skutkového stavu. Žalobca ani jeho obchodní partneri nepreukázali dodanie fakturovaného zdaniteľného
obchodu. Žalobca mal dosť času na to, aby tak urobil. Tým, že si žalobca splnil formálnu povinnosť

predložiť faktúry s prílohami CMR (ktoré vystavil sám), neznamená, že došlo k preukázaniu splnenia
zákonných podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane, pretože nestačí byť len držiteľom takýchto
listinných dôkazov, ale je potrebné preukázať skutočnosti v týchto listinách uvedených. Namietané
výpovede zamestnancov žalobcu obsahujú len potvrdenie, že do skladových priestorov bol privezený
tovar zahraničnými poľskými vozidlami. Zároveň si vo svojich tvrdeniach aj odporovali. K námietkam

bodu 3. žalôb uviedol, že maďarskí odberatelia nepreukázali nadobudnutie tohto tovaru od žalobcu a
nepriznali nadobudnutie tovaru, sú nekontaktní. Dopravcu NEO-TRANS Kft. výkon prepravy potvrdil len
formálne. Nevedel špecifikovať miesta vykladania tovaru a komu bol tovar odovzdaný, pričom vodiči sa
odvolávali len na údaje CMR, ktoré vypracoval žalobca. Správca dane spochybnil prepravu tovaru, keď
zistil, že vozidlá uvedené na CMR neboli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme, alebo nebol

zameraný ich pohyb v dňoch, kedy mala byť preprava vykonaná. Tvrdenie o predložených vážnych
lístkoch a ložných listoch je nepravdivé, pretože nič také správcovi dane predložené nebolo. Ani platby
na účet, na ktoré sa odvoláva žalobca všeobecne, nepreukazujú uskutočnenie obchodov. Na základe
odpovede maďarskej daňovej správy bolo zistené, že odberatelia nevykonali úhrady prostredníctvom
bankových prevodov žalobcovi a podľa dokladov získaných od odberateľov týchto spoločností a ich

vyjadrení, prepravu riadili maďarské odberateľské spoločnosti. Konatelia odberateľa nevedeli uviesť nič
o výrobcovi cukru, nevedeli uviesť, či bol zástupca spoločnosti odberateľa prítomný pri preberaní tovaru
a ani ako sa pečiatka spoločnosti odberateľa dostala na CMR doklady preukazujúce prijatie tovaru.
Preto nemohlo dôjsť k preprave a dodaniu tovaru maďarskému odberateľovi, a tým neboli splnenépodmienky podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Aj tieto skutočnosti
vzbudili u správcu dane oprávnene pochybnosti o náležitej starostlivosti žalobcu a jeho dobrej viere
a zároveň poukazujú na skutočnosť, že si nárokoval neoprávnené odpočítanie dane, ktorých cieľom

bolo zneužitie systému dane z pridanej hodnoty a získanie neoprávnenej výhody. Žalovaný uviedol k
žalobným námietkam uvedeným v bode 4. žalôb, že daňová kontrola bola prerušená v zmysle § 61
ods. 1 a § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Správca dane mal
oprávnenie na prerušenie daňovej kontroly, pričom v odôvodnení uviedol dôvod prerušenia - zaslanie
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa subjektov, ktorí boli odberateľmi žalobcu a

subjektov, ktorí mali vykonať prepravu preverovaného tovaru. Poukázal na to, že zahraničná daňová
správa v súlade s článkom 12 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom oznámila, že nebude schopná odpovedať v stanovenej lehote z dôvodu zložitosti získania
údajov, obtiažnej spolupráce preverovaných daňových subjektov, či z dôvodu výkonu daňovej kontroly u
preverovanéhodaňovéhosubjektu.Zároveňajinformovalaolehotepravdepodobnejodpovede.Správca
dane nemohol v daňovej kontrole pokračovať bez požadovaných informácií, pretože boli potrebné k

tomu, aby mohol správne určiť daň. Námietka, že správca dane žiadal informácie, ktoré boli už predtým
oznámené, bola neopodstatnená, pretože tomuto tak nebolo. Žalovaný k námietkam v bode 5. žalôb
uviedol, že tieto sú irelevantné, pretože sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal aj s judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú žalobca poukazoval a tiež uviedol, prečo predmetné rozsudky
nie sú aplikovateľné na skutkový stav zistený v preverovaných konaniach. Žalobca okrem tvrdenia,

že k dodaniu tovaru došlo, nijakým relevantným spôsobom tvrdenia nepreukázal. Od žalobcu sa
nevyžadovalo preukázanie skutočností, ohľadom ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Povinnosťou
žalobcu bolo preukázať oprávnenosť oprávneného nároku. Toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol.
Správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, len od neho žiadal predložiť dôkazy, na
základe ktorých si uplatňuje nárok. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa

ktorého postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a dbá sa pri tom na
zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb. Toto správca
dane v preskúmavaných konaniach dodržal. Daňovník je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré sú
súčasťou jeho daňového priznania. V zmysle vykonaného dokazovania a vyhodnotenia predložených
dokladov správca dane spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom

a jeho postup pri uplatnení zákona o dani z pridanej hodnoty a tieto skutočnosti mu v priebehu daňovej
kontroly oznámil a vyzval ho, aby sa k nim vyjadril. Preto námietky v súvislosti s rozložením, unesením
a pripísaním dôkazného bremena na ťarchu žalobcu boli neopodstatnené. Žalovaný k žalobným
námietkam uvedených v bode 6. žalôb uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63
Daňového poriadku, keď po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru o nedodržaní podmienok

na uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Vychádzal zo základných zásad
daňového konania uvedených v § 3 Daňového poriadku, dostatočne zistil skutkový stav a dôkazy
hodnotil tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo
najavo. K žalobným námietkam uvedeným v bode 7. až 11. žalôb žalovaný uviedol, že ide o námietky,
ktoré sa opakujú s námietkami uvedenými v predchádzajúcich bodoch. Uzavrel, že trvá na napadnutých

rozhodnutiach.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlenSSP)amiestnepríslušnýpodľa§13ods.1SSPvecprejednalna
nariadenom pojednávaní a po preskúmaní tak napadnutých rozhodnutí ako aj predchádzajúcich konaní
z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobách dospel k záveru, že žaloby boli dôvodné.

26. Podľa § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku (1) V správnom súdnictve poskytuje správny
súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho
práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej
správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom

orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na
správnom súde.
27. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre preverované
zdaňovacie obdobia (ďalej len zákon o DPH) (1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným

majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) vdeň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy
o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa
vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

28. Podľa § 19 ods. 1,2 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
29. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
30. Podľa § 24 ods. 1,2,3,4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (1)
Daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

32. Žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho hodnotenia niektorých dôkazov o dodaní tovaru
maďarským odberateľom boli dôvodné. Žalobca namietal, že správca dane a ani žalovaný nehodnotili
prepravné doklady CMR dopravcu NEO-TRANSZ a ani to, čo bolo zistené maďarskou daňovou správou
u dopravcu NEO-TRANSZ. Žalobca predložil ako dôkaz o vyvezení tovaru fakturovaného maďarským
odberateľom prepravné doklady CMR, keďže prepravu vykonal prostredníctvom zmluvného dopravcu

NEO-TRANSZ. CMR je prepravným dokladom, ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru
na prepravu a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v predmetnom prípade v inom
členskom štáte. Žalobca predložením takéhoto dokladu vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie
skutočností o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v prepravnom
doklade a na miesto tam uvedené, t. j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu, a teda splnení

podmienok na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty. Žalovaný zdôrazňoval, že prepravný
doklad vystavil žalobca sám. Nie je zrejmé, čo tým žalovaný mienil. Je právne irelevantné, kto konkrétne
vypĺňa tlačivo prepravného dokladu. Podstatné je, že dopravca na prepravnom doklade CMR potvrdil
prevzatie tovaru na prepravu a že adresát na prepravnom doklade potvrdil prevzatie tovaru od dopravcu
a doklad obsahuje aj miesto prevzatia tohto tovaru v inom členskom štáte. Potom, ako daňovník vyčerpá

dôkazné bremeno, je na správcovi dane preukázať v prípade pochybností opak. Žalovaný argumentoval,
že dopravca nepreukázal, kde tovar odovzdal, šoféri sa odvolávali len na CMR. Toto je ale mimo
sféry vplyvu žalobcu. Žalobca preukázal predložením prepravného dokladu CMR, že tovar odovzdal
na prepravu na miesto určenia dopravcovi ako aj to, že tovar prevzal adresát v mieste, do ktorého bol
odoslaný. Žalobca správne vytkol žalovanému, že CMR dopravcu NEO-TRANS nevyhodnotil vôbec.

Pokiaľ žalovaný tento dôkaz neuznal z dôvodu, že dopravca nevedel menovať osoby, ktoré tovar prevzali
a šoféri len odkazovali len na CMR a že zistil, že neboli niektoré z vozidiel zachytené elektronickým
mýtnym systémom, tak takéto posudzovanie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Platí, že
ak daňovník dôkazné bremeno vyčerpal, je na správcovi dane, aby ak má pochybnosti, preukázal opak.Nestačí teda len spochybňovať pravosť CMR, je treba dokázať, že ide o falošný doklad. Správny súd
zo svojej činnosti pozná mnoho prípadov, kedy správca dane takýto dôkaz o falošnosti CMR získal.
Napr. zistil, že vozidlá uvedené na CMR sú vozidlá, ktorými technicky nebolo možné tovar prepraviť,

napr. pre nedostatok kapacity, nosnosti, alebo preto že išlo o vozidlá vyradené z cestnej premávky,
alebo boli zachytené v elektronickom mýtnom systéme na úplne odlišnej trase pri preprave tovaru pre
iný subjekt. Žalobca vo vzťahu k vývozu tovaru do Maďarska maďarským odberateľom v prípadoch,
keď to preukazoval prepravným dokladom CMR o vykonaní prepravy treťou osobou dopravcu NEO-
TRANSZ, správne namietol, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú nepodložené vykonaným

dokazovaním.Trebasúhlasiťstým,žeakmábyťdôkaz,ktorýmjeprepravnýdokladdopravcuvyvrátený,
t. j. zistená jeho falošnosť, nestačí, že pri niektorých jazdách nebolo vozidlo zachytené v elektronickom
mýtnom systéme bez toho, aby bolo zrejmé, z čoho vyplýva, že tam zachytené muselo byť, ak by
bola vykonaná preprava uvedená na prepravnom doklade. Napríklad, že nie je možné prejsť hraničný
priechod inak, ako cestami spoplatnenými mýtnym systémom. Žalobca preto dôvodne namietal, že toto
preverovanie nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Ak dopravca len porušil predpisy a jazdil cestami

obchádzajúcimi mýtnym systém, nemožno z toho dospieť k tomu, že žalobca nedodal tovar podľa CMR.
Takisto nemožno vyvrátiť potvrdenie odberateľa o prevzatí tovaru v mieste uvedenom v prepravnom
doklade tým, že šoféri vozidiel si nepamätajú mená osôb, ktoré pre adresáta tovar prebrali. Uvedené sa
netýka prepravných dokladov, ktoré žalobca predkladal k prepravám, ktoré mali byť vykonané žalobcom
a prepravám, ktoré mali byť vykonané LD EP Kft., ktorých nesprávnosť vyhodnotenia v žalobách

namietaná nebola. Pokiaľ však žalobca poukazoval na nevykonanie dokazovania vážnymi lístkami a
ložnými listami, tak takéto námietky neboli zrozumiteľné. Nákladné vozidlá sa povinne vážia v zmysle
§ 8 ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách len na hraničných priechodoch pri
vonkajších hraniciach EÚ. Okrem toho, je na žalovanom, resp. správcovi dane, aké dôkazné prostriedky
na vyvrátenie žalobcom preukázaných skutočností zvolí.

33. Žalobné námietky týkajúce ostatných žalobcom preukazovaných skutočností, čiže o tom, že tovar
prevzal od dodávateľa RISZULA s.r.o. Komárno, neobstoja. Žalobca vo vzťahu k týmto skutočnostiam v
žalobách forsíroval vlastné hodnotenie dôkazov. Takto uplatnené námietky sú len vyjadrením nesúhlasu
shodnotenímdôkazov,ktoréurobilsprávcadaneasktorýmsažalovanýstotožnil.Nesúhlasvšaknestačí
na to, aby súd mohol dospieť k tomu, že rozhodnutie je nezákonné. Nesprávnosť úvahy pri hodnotení

dôkazov žalobca namietal len pri hodnotení výpovedí zamestnancov, avšak bez toho, aby konkretizoval,
čo z ich výpovede bolo nesprávne vyhodnotené. Námietka, že boli vyhodnotené v neprospech
žalobcu bez logického vysvetlenia nekorešponduje s odôvodnením napadnutých rozhodnutí. Žalovaný
v odôvodneniach uviedol odpovede vypočúvaných zamestnancov na položené otázky a vyhodnotenie,
čo z nich zistil. Uviedol, že podľa vyjadrení žalobcu a dodávateľa mali tieto subjekty spoločné skladové

priestory, v ktorých mal byť tovar skladovaný a v ktorých manipuláciu s tovarom zabezpečovali tie
isté osoby O. D. a S. D., ktoré sú zamestnancami len žalobcu. Vypočutí svedkovia, zamestnanci
kontrolovaného daňového subjektu síce do zápisnice potvrdili, že cukor bol privezený do skladových
priestorov kontrolovaného daňového subjektu, ale uviedli, že bol privezený poľskými kamiónmi a
nepotvrdili a neuviedli také skutočnosti, ktoré by potvrdili reálne dodanie tovaru dodávateľom RISZULA

s.r.o. Možno k tomu uviesť, že správca dane konštatoval, že zamestnanci potvrdili, že podpisovali CMR,
avšak žalobca ani dodávateľ doklady o preprave tovaru pre žalobcu nepredložili. Takému hodnoteniu
vykonaného dokazovania nemožno vyčítať nedostatok logiky a ani rozpor s výpoveďou zamestnancov.
Mýli sa žalobca, keď tvrdí, že zvládol dôkazné bremeno predložením faktúry a tým, že obchody
má zaevidované vo svojich evidenciách. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí obsahujú hodnotenie

dôkazov vykonaných v daňovej kontrole, pričom žalobca v žalobe nenamieta, v čom konkrétne je toto
hodnotenie nesprávne a odporujúce obsahu dôkazu. Namiesto toho len tvrdí, že preukázal splnenie
podmienok a že to potvrdili aj zástupca a konateľ dodávateľa. Žalovaný ale uviedol hodnotenie týchto
vyhlásení dodávateľa, resp. subdodávateľa ako ničím nepodložené. Ďalej, že výpovede týchto osôb si v
niečom vzájomne odporujú, pričom tieto osoby nevedeli uviesť žiadne konkrétnosti a bližšie skutočnosti

o vykonaných obchodoch a Z. J., ktorý mal obchody za dodávateľa a subdodávateľa obstarať, nevedel
ani uviesť žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdili dodanie tovaru pre žalobcu alebo v reťazci spoločnosti
a nevedel uviesť, ani kde tieto spoločnosti sídlia.
34. Neboli dôvodné ani žalobné námietky uvedené v bode 4. žalôb. V odôvodnení napadnutých
rozhodnutí sa žalovaný s týmito námietkami už vysporiadal. Žalobca ani nekonkretizoval, v čom malo

byť vysporiadanie sa žalovaného nedostatočné. Žalovaný uviedol, že správca dane prerušil daňovú
kontrolu v súlade s Daňovým poriadkom rozhodnutím, ktoré riadne odôvodnil. Upriamil žalobcu na
to, že Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti
dane z pridanej hodnoty má aj článok 11 a 12 a že maďarská daňová správa v súlade s článkom 12oznámila správcovi dane, že nemôže odpovedať v lehote podľa článku 10 z dôvodu zložitosti získania
údajov, obtiažnej spolupráce preverovaných daňových subjektov, či z dôvodu výkonu daňovej kontroly
u preverovaného daňového subjektu. Zároveň aj informovala o lehote pravdepodobnej odpovede. Tiež,

že bez požadovaných informácií správca dane nemohol v daňovej kontrole pokračovať, pretože išlo o
zistenia, ktoré boli potrebné k tomu, aby bolo možné správne určiť daň. Informácie neboli požadované
opakovane tak, ako to naznačil žalobca.
35. Ďalšie žalobné námietky možno rozdeliť na také, ktoré žalobca uplatnil len všeobecne (bod 6., 10,
11 žalôb), na také, ktoré nemajú oporu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí (bod 7., 8. žalôb) a

také (prelínajúce sa viacerými bodmi žalôb), kde žalobca namietal, že správca dane rozhodol na základe
skutočností na strane dodávateľa a odberateľa. Žiadne z týchto námietok neboli dôvodné. Všeobecne
uplatnené námietky neobstoja, pretože neumožňujú vykonať prieskum zákonnosti bez toho, aby boli
konkretizované na daný prípad podľa okolností, vyplývajúcich z obsahu správneho spisu. Správny súd
nie je Správnym súdnym poriadkom oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať.
Neobstoja ani námietky, ktoré nemajú oporu v obsahu odôvodnení. Správca dane nezamietol návrhy na

vykonanie dokazovania. Uviedol úvahy, ktorými dôkazy vyhodnotil. Neargumentoval, že žalovaný vedel
o podvode. Napadnuté rozhodnutia nie sú založené na tom, že v danom prípade išlo o podvod. Žalovaný
v odôvodneniach uviedol opakovane, že nárok na odpočítanie dane z faktúr dodávateľa RISZULA s.r.o.
nebol uznaný z dôvodu, že žalobca neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukázali jeho dodanie, teda
dôkazy o tom, že tovar od tohto subjektu žalobca prijal. Žalovaný konštatoval, že na základe správcom

dane vykonaného tuzemského aj medzinárodného šetrenia bolo spochybnené, že sa s deklarovaným
tovarom reálne obchodovalo tak, ako to žalobca preukázal listinnými dôkazmi. Tým, ale nepovedal, že
v reťazci bol zistený podvod.
36. Zo znenia § 24 Daňového poriadku citovaného v bode 30 tohto rozsudku ale ani zo žiadneho iného
predpisu nevyplýva to, na čom žalobca stavia svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to,

že predložením povinných evidencií, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavovanie je predpísané
zákonom, je dôkazné bremeno vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH musí mať vždy k
dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Inak povedané
dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, že nie je sporné, že daňovník prijal
zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná ani existencia materiálneho

plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo na odpočet dane z pridanej
hodnoty alebo právo na oslobodenie dane z pridanej hodnoty. Aj judikatúra Súdneho dvora Európskej
únie na ktorú žalobca v žalobách poukazoval, je založená resp. podáva výklad práva Európskej únie
za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. V takom
prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bez preukázania, že ide o zneužitie práva

alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo na odpočet dane z
pridanej hodnoty, resp. právo na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty. Žalovaný napadnuté
rozhodnutianezaložilnatom,akotvrdížalobca,žežalovaný,resp.správcadaneodoprelžalobcoviprávo
na odpočítanie dane z toho dôvodu, že zistil, nekontaktnosť na strane dodávateľov, subdodávateľov
a odberateľa žalobcu. Na takomto skutkovom základe rozhodnutia založené nie sú. Rozhodnutia sú

založené na tom, že v daňovej kontrole a ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že boli
splnené podmienky na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie týchto podmienok
znášal žalobca.
37. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a namietal, že žalovaný sa týmito
nevysporiadal. Ani táto námietka nebola dôvodná. Žalovaný uviedol svoje stanoviská k týmto odvolacím

námietkam žalobcu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Faktom je, že v prípade, keď daňovník
preukáže splnenie zákonom o DPH stanovených podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a
na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty, vyčerpal dôkazné bremeno. Vyplýva to zo znenia
§ 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti pre správne
určenie dane, tiež skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní ako aj vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinné viesť. V takom prípade, keď daňovník zvládne dôkazné
bremeno, je možné daňovníkovi odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie od platenia dane na základe
výkladu práva Európskej únie upravujúceho oblasť dane z pridanej hodnoty, ktorý podal Súdny dvor
Európskej únie vo svojich rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva
prípady, v ktorých správca dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych

podmienok, môže odmietnuť priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze
zdaniteľného plnenia do iného členského štátu. Prvý, že správca dane preukáže, že išlo o zneužitie
práva, t. j. obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej
výhody u niektorého daňovníka. Druhý, že správca dane preukáže, že vykonaný obchod bol súčasťoureťazca obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o tomto podvode vedel,
alebomuselvedieť.Vpreskúmavanýchveciachbolinapadnutérozhodnutiazaloženénatom,žežalobca
dôkazné bremeno nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie dane.

Žalovaný a správca dane žalobcovi dostatočne zdôvodnili, prečo ním predkladaná faktúra sama o
sebe ani v spojení s kúpnou zmluvou nestačí na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca
prijal od daňovníka uvedeného na faktúre. Je faktom, že žalobca okrem uvedeného a tvrdenia členov
štatutárnych orgánov, t. j. svojich a dodávateľových tvrdení, žiadny iný dôkaz o prijatí fakturovaného
tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre nepredkladal. Správca dane ani vykonaním ďalších šetrení

nezistil, že by boli podmienky na odpočet dane splnené.
38. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že žaloby boli dôvodné len z dôvodov uvedených v bode
32 tohto rozsudku. To, že žalobca nevie preukázať od koho nadobudol tovar, ešte neznamená, že ho
nenadobudol. Má to ale ten právny dôsledok v zmysle zákona o DPH, že nie je možné uznať právo na
odpočet dane z pridanej hodnoty, pretože daňovník nevie preukázať, že mu toto právo vzniklo. Môže
sa preto javiť ako zbytočné zrušiť rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie týkajúce skutočností, či

žalobca vyviezol tovar do iného členského štátu, keď na nepriznanie nároku na odpočet dane z pridanej
hodnoty stačí, že nebolo preukázané, že žalobca prijal plnenie uvedené na faktúre od dodávateľa, ktorý
ju vystavil. Faktom ale je, že žalovaný značnú časť odôvodnení napadnutých rozhodnutí venoval práve
tomu,žežalobcanepreukázal,že tovaruvedenýnafaktúrachpremaďarskýchodberateľovbolvyvezený
do Maďarska pre týchto odberateľov. Žalobca, ako aj každý iný účastník daňového konania má právo na

riadne odôvodnenie, čo znamená, aby v odôvodnení boli uvedené len také skutočnosti, ktoré sú riadne
zistené a preukázané a na ktorých je rozhodnutie založené. Odôvodnenie rozhodnutia odôvodňuje výrok
rozhodnutia. Musí teda obsahovať skutkové dôvody vzťahujúce sa k tomu výroku ako aj ich právne
posúdenie.
39. Na základe vyššie uvedeného súd napadnuté rozhodnutia zrušil, pretože sú výsledkom nesprávneho

právneho posúdenia, keď žalovaný svoje rozhodnutia založil aj na tom, že žalobca nepreukázal, že
tovar, ktorý odoslal zahraničnému odberateľovi prostredníctvom tretej osoby - dopravcu NEO-TRANSZ,
ako je uvedené v bode 32 tohto rozsudku. Správny súd preto napadnuté rozhodnutia zrušil podľa
§ 191 ods. 1, písm. c) a f) SSP pre nesprávne právne posúdenie a preto, že skutkový záver o
nepreukázaní tohto vývozu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V ďalšom konaní správny orgán,

pokiaľ nepreukáže opak, vyhodnotí CMR dopravcu NEO-TRANSZ v súlade s obsahom tohto dokladu.
Rozhodnutie odôvodní tak, že uvedie jeho obsah v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, t.j. uvedie
rozhodné skutočnosti, na ktorých založil výrok rozhodnutia, ich právne posúdenie, ako aj úvahy, ktorými
vyhodnotil vykonané dôkazy s uvedením, aké skutkové zistenia z vykonaných dôkazov a šetrení zistil.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi

voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal
úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175
ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech,

pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.