Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200144
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: MJ & partners, s. r. o.,
so sídlom Thurzova 433/5, Martin, IČO: 47 129 697, práv. zast. JUDr. Lucia Čillová, advokátka so
sídlom XX.J. XXX/XX, A. A., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky,
so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. OU-ZA-
OVBP2-2014/011287/PAV zo dňa 11.11.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 28.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/011287/PAV zo dňa 11.11.2014 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie, „rozhodnutie žalovaného", „preskúmavané rozhodnutie", „rozhodnutie druhostupňového
správneho orgánu"), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Martin
(ďalej len „prvostupňový správny orgán") č.: 26652/2013-Pl zo dňa 19.12.2013 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie", „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu"), ktorým bola žalobca podľa § 106 ods.
1 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. uložená pokuta vo výške 2.500,- Eur za porušenie § 71 ods. 1 písm.

c) zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa žaloba dopustil tým, že v jarných mesiacoch roku 2013 uskutočnil
16 ks reklamných zariadení, a to:
- na ul. Stavbárska v Martine - na oplotení strelnice, pri miestnej komunikácii, na pozemku parc. č.: KN-
C 2893/3, k. ú. L.,
- na ul. Šoltésovej v Martine - na zábradlí mostíka pod amfiteátrom, na pozemku parc. č.: KN-C 1873/8,
k. ú. L.,
- na ul. Červenej armády v Martine - 3 ks na zábradlí nadjazdu,

o pri výjazde z nadjazdu smerom na obchvat 1/18 pri svetelnej križovatke, na pozemku parc. č.: KN-
C 3511/21, k. ú. L.,
o v trase nadjazdu po pravej strane v smere na obchvat 1/18, na pozemku parc. č. KN-C 845/2, k. ú. L.,
o v trase nadjazdu - časť pre peších, na pozemku parc. č.: KN-C 845/2, k. ú. L.,
- na reťazovej zábrane na križovatke ulíc Jilemnického - Severná, Martin, na pozemkoch parc. č.: KN-
C 1346 a parc. č.: KN-C 1296/3, k. ú. S.,
- na reťazovej zábrane na križovatke ulíc Jilemnického - Kozmonautov, Martin, na pozemkoch parc. č.:

KN-C 1347 a parc. č.: KN-C 1296/2, k. ú. S.,
- na ul. A. Pietra v Martine, na oplotení pri zástavke MHD OÚNZ, na pozemku parc. č.: KN-C 856/1,
k. ú. L.,
- na oplotení v križovatke ulíc N. Hejnej a J. Kráľa, Martin, na pozemku parc. č.: KN-C 4232/1, k. ú. L.,-naul.KohútovavMartine-nareťazovejzábranepriprechodeprepešíchprikatolíckejfare,napozemku
parc. č. KN-C 4270/1, k. ú. L.,
- na ul. Novákova v Martine - na oplotení oproti železničnej stanici, na pozemku parc. č.: KN-C 1071/56,

k. ú. L.,
- na ul. Bernolákova v Martine - na oplotení pri železničnom priecestí, na pozemku parc. č.: KN-C 4353/1,
k. ú. L.,
- na ul. Novákova v Martine - na zábradlí pri vjazde na nástupište SAD, na pozemku parc. č.: KN-C
4275/3, k. ú. L.,

- na ul. Robotnícka v Martine - na oplotení pri železničnom priecestí, na pozemku parc. č.: KN-C 4353/1,
k. ú. L.,
- na ul. P. O. Hviezdoslava v Martine - na zábradlí pri Hoteli TURIEC, na pozemku parc. č.: KN - C
481/5, k. ú. L.,
- na ul. Priekopská v Martine - na zábradlí pri zastávke MHD Priekopa II., na pozemku parc. č.: KN-C
3397/1, k. ú. U. (ďalej len „posudzované zariadenia", „reklamné zariadenia"),

bez predpísaného povolenia, čím porušil ust. § 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona vzhľadom na
to, že tieto reklamné zariadenia boli uskutočnené na miestach viditeľných z verejných priestorov a boli
spojené so stavbou.

V dôvodoch rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňového

správneho orgánu a konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že prvostupňový
správny orgán postupoval v zmysle platných právnych predpisov, dal možnosť žalobcovi sa k veci
vyjadriť, umožnil mu podať svoje vyjadrenia, námietky a pripomienky a splnil povinnosť vyplývajúcu z
§ 21 a § 31 Správneho poriadku. Vo veci nariadil ústne pojednávanie. Pokiaľ žalobca spochybňoval
vyjadrenie Ing. P. L., ktorá podľa tvrdenia žalobcu nebola kompetentnou osobou, aby sa za účastníka

konania (za žalobcu) vyjadrovala, poukázal, že vo vyjadrení Ing. P. L. uviedla a potvrdila, že reklamné
zariadenia umiestnil žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že Ing. L. nie je a ani nebola realitnou maklérkou
žalobcu a nebola v žiadnom pracovno-právnom ani inom vzťahu k žalobcovi, žalovaný konštatoval, že
v administratívnom spise sa nachádza kópia internetovej stránky bazar.sk zo dňa 07.10.2013, z ktorej
je zrejmé, že Ing. P. L. je jedným z maklérov spoločnosti MJ reality, zapísanej v obchodnom registri ako

MJ & partners, s. r. o., Martin a podľa zistení žalovaného je aj v súčasnosti zamestnaná u žalobcu, o
čom svedčí kópia internetovej stránky žalobcu realitymj.sk, kde pri určitých nehnuteľnostiach je Ing. P.
L. uvedená ako maklér nehnuteľností. Z tohto dôvodu žalovaný tvrdenia žalobcu o nekompetentnosti
vyjadrenia Ing. L. ako osoby nekompetentnej konať a vyjadrovať sa za žalobcu neakceptoval. Poukázal
na § 24 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s platnými predpismi a vyhodnotil,
žeÚradnýzáznamMestaMartinč.24717/2013zodňa09.08.2013,vktoromIng.P.L.uviedlaapotvrdila,
že reklamné zariadenia umiestnil žalobca, ktorý je Ing. L. aj vlastnoručne podpísaný, je potrebné
považovať za listinný dôkaz podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, z ktorého aj správny orgán pri
rozhodovaní vychádzal a poslúžil k dôslednému objasneniu veci.

Pokiaľ žalobca spochybňoval relevanciu dôkazu - záznam telefonického rozhovoru zo dňa 01.07.2013
uskutočneného mestskou políciou na tel. čísle, ktoré je uvedené na reklamných zariadeniach: XXXX
XXX XXX, počas ktorého konateľ žalobcu Michal Hanuliak uviedol, že reklamné tabule uskutočňujú ich
spolupracovníci na súkromných pozemkoch so súhlasom ich majiteľov č. MP-125/2013-Pr z 01.07.2013

(ďalejlenzáznammestskejpolíciez01.07.2013),keďtvrdil,ževadministratívnomspisesanachádzalen
záznam o danej skutočnosti bez potvrdenia, že to skutočne uviedol Michal Hanuliak, žalovaný uviedol,
že nemá dôvod spochybňovať tvrdenie, ktoré je uvedené v listine vydanej Mestskou políciou Martin pod
č.: MP-128/2013-Pr z 01.07.2013. Poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 34 ods.
5 Správneho poriadku, podľa ktorej aj listinný dôkaz hodnotil.

Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán čisto logicky odvodil svoju úvahu, keď osadenie
predmetných reklamných zariadení zdôvodňoval aj vznikom obchodnej spoločnosti žalobcu v jarných
mesiacoch roku 2013. Konštatoval, že je vysoko nepravdepodobné až absurdné, aby niekto iný -
akákoľvek tretia osoba, na vlastné náklady osádzala reklamné zariadenia bez vedomia žalobcu, za

účelompropagáciereklamykonkrétnejobchodnejspoločnostitak,akotožalobcanaznačujevpísomnom
vyjadrení k uskutočnenému ústnemu pojednávaniu, ale aj v samotnom odvolaní. Na reklamných
zariadeniach je jednoznačne uvedená internetová adresa žalobcu, konkrétne realitymj.sk, ktorá je
aj v súčasnosti stále platná a aktívna, ako aj telefónne číslo: XXXX XXX XXX, ktoré je podľa tejtointernetovej stránky hlavným telefónnym kontaktom na túto realitnú spoločnosť. Žalovaný konštatoval,
že vzhľadom na kontaktné údaje na predmetných reklamných zariadeniach je nepochybné preukázané,
že sa jedná o reklamovanie a propagáciu Realitnej kancelárie MJ zapísanej v obchodnom registri

ako MJ & partners, s. r. o., teda žalobcu. Osadenie takýchto reklamných zariadení je podmienené
povolením stavebného úradu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, o čom by mal žalobca,
pokiaľ má v obchodnom registri ako jednu z náplní svojej činnosti aj reklamné a marketingové
služby, vedieť, ako to uviedol aj prvostupňový správny orgán. Žalobca sa podľa žalovaného dopustil
úmyselného porušenia Stavebného zákona, keď aj napriek svojmu obchodnému zameraniu (reklamné

a marketingové služby), nerešpektoval § 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, bez akéhokoľvek
súhlasu vlastníka pozemkov, na ktorých sú predmetné reklamné zariadenia umiestnené, tieto zariadenia
osadil. Žalovaný z predloženého administratívneho spisu nemal preukázané, že by žalobca mal písomnú
dohodu s vlastníkmi pozemkov, na ktorých boli predmetné reklamné zariadenia umiestnené, neuzavrel
ani nepodal žiadnu žiadosť o povolenie reklamných zariadení, čím porušil povinnosti vyplývajúce z
§ 71 ods. 1 písm. c) a § 71 ods. 2 Stavebného zákona. Svojím úmyselným protiprávnym konaním

sa žalobca dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola v zmysle § 106 Stavebného zákona uložená
primeraná sankcia. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výška uloženej pokuty 2.500,- Eur
je neprimeraná, keď sa jedná o porušenie Stavebného zákona, umiestnením 16 reklamných zariadení,
t.j. 156,25 Eur na jedno reklamné zariadenia, bez príslušného povolenia stavebného úradu, pričom
suma pokuty predstavuje len 18,83 % z maximálnej možnej sadzby, preto žalovaný námietky žalobcu o

neprimeranosti a nedostatočnom odôvodnení výšky pokuty, neakceptoval. Stotožnil sa s odôvodnením
výšky pokuty stavebným úradom a poukázal na skutočnosť, že žalobca, ktorý má v predmete činnosti aj
reklamnéamarketingovéslužby,simusíbyťvedomýtoho,ževprípadeuskutočneniaatedaumiestnenia
reklamnýchzariadeníbezpredpísanéhopovolenia,budeznášaťnásledkysvojhoprotiprávnehokonania.
S týmto názorom prvostupňového správneho orgánu sa žalovaný stotožnil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorú doručil na Krajský súd v Žiline
dňa 28.01.2015. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané na základe spoľahlivo
zisteného skutočného stavu veci a po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov, nie je možné hovoriť
o spravodlivom procese. Konštatoval, že vykonané dôkazy nemožno považovať za dostatočné práve

pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci za skutkovej situácie, ako sa kladie žalobcovi za vinu.

Poukázal na § 98 a § 99 zákona č. 50/1976 Zb. a konštatoval, že zdokumentovaný záznam telefonického
rozhovoru zo dňa 01.07.2013, vzhľadom na nedostatok oprávnenia na výkon tohto odborného dohľadu
príslušníkmimestskejpolície,považuježalobcazanezákonnýdôkaz.Namargotelefonickéhorozhovoru

uviedol, že v spise sa nachádza iba záznam o danej skutočnosti bez právnej relevancie - potvrdenia, že
danú skutočnosť konateľ žalobcu skutočne aj uviedol.

Spochybnil vyjadrenie Ing. P. L., ktoré je obsahom úradného záznamu a ktorý je súčasťou
administratívneho spisu. Uviedol, že Ing. P. L. nebola kompetentnou osobou konať a vyjadrovať sa za

žalobcu, nemôže zaväzovať žalobcu, nie je realitnou maklérkou a nebola ani v pracovnoprávnom vzťahu
k žalobcovi, v čase skutku bola iba kontaktnou osobou počas pobytu konateľa spoločnosti v zahraničí a
iba oznamovala potenciálnym klientom - tretím osobám, že konateľ spoločnosti ich bude kontaktovať po
návrate zo zahraničia. Naviac, Ing. P. L. nebola zo strany správneho orgánu vypočutá a predvolaná ako
svedok na ústne prejednávanie deliktu, teda nemohla sa k skutočnostiam, ktoré sa kladú napadnutým

rozhodnutím žalobcovi za vinu, relevantne vyjadriť. Správny orgán disponuje len úradným záznamom
Ing. P. L., nie však svedeckou výpoveďou, nie je možné na tento listinný dôkaz prihliadať.

Žalobca ďalej tvrdil, že správny orgán sa nezaoberal v napadnutom rozhodnutí listinnými dôkazmi, ktoré
svedčia v prospech účastníka konania, a to prebiehajúca korešpondencia medzi Mestom Martin a

účastníkom konania, v ktorej žalobca deklaroval, že žiadne reklamné zariadenia neumiestnil. Poukázal
na § 72 zákona č. 50/1976 Zb. a tvrdil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s týmto
ustanovením. Uviedol, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci, je povinnosť správneho orgánu, s poukazom na § 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku, zistiť presne a
úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, ako aj na čl.

152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Správny orgán
porušil svoju povinnosť a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, najmä ohľadne výšky pokuty, keď výšku
pokuty nezdôvodnil dostatočne a v požadovanej miere, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného
nepreskúmateľné.Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 17.03.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci v napadnutom rozhodnutí.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa
28.07.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii § 250j
ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len, ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Krajský súd bol povinný preskúmať, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, či
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahuje zákonom predpísané náležitosti, či
je riadne zdôvodnené a či nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti.

Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015, stavebný úrad alebo inšpekcia

uloží pokutu do 400 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá
a) uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba
ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním,
b) uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného
úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním,

c) nezabezpečuje podmienky vykonávania štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní
výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu [ § 102 ods. 2] alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom
štátneho stavebného dohľadu,
d) neudržiava stavbu napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu
stavebného úradu,

e) uskutočňuje alebo užíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez predpísaného
povolenia alebo v rozpore s ním,
f) ako stavebník nebytovej budovy nepredloží energetický certifikát kolaudovanej stavby v lehote určenej
v kolaudačnom rozhodnutí (§ 82 ods. 3).

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015, povolenie stavebného úradu
vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány,
a) terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery,
b) ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce,
c) informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z

verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015, podať žiadosť o povolenie
informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnená aj právnická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom stavby či pozemku alebo s tým, kto má časove

neobmedzené právo užívať stavbu či pozemok, na ktorom sa má zariadenie umiestniť.

Prioritne krajský súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, či
si správny orgán zabezpečil pred vydaním rozhodnutia dostatočné podklady a či rozhodnutie správneho
orgánu obsahuje správnu úvahu, ktorou bol správny orgán pri hodnotení dôkazov vedený.

Krajský súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že v čase skutku,
ako aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
žalovaného, ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb., upravovalo, že povolenie
stavebného úradu sa vyžaduje v prípade informačných, reklamných a propagačných zariadení, ktoré

sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo
pozemkom.Fotodokumentácia, ktorá je súčasťou predloženého administratívneho spisu preukazuje umiestnenie 16
reklamných tabúľ na miestach viditeľných z verejných priestorov. Jedná sa o umiestnenie reklamných
zariadení s označením MJ Reality s uvedením tel. č.: XXXX XXX XXX s oznámením: „Predávate ?

Kupujete ? Volajte !"

Nebolo sporné, že príslušný stavebný úrad k umiestneniu označených tabúľ povolenie, v súlade s §
71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015, nedal. V konaní nebolo
spochybnené,žeposudzovanéreklamnézariadeniaboliumiestnenénamiestachviditeľnýchzverejných

priestorov, čo je súdu zrejmé aj z predloženej fotodokumentácie a v konaní nebolo sporné (túto
skutočnosť ani účastník nerozporoval), že by predmetné zariadenia boli umiestnené tak, že neboli
spojené so stavbou alebo pozemkom.

Žalobca tvrdil, že reklamné zariadenie na daných miestach neumiestnil a nemá vedomosť o tom, kto
tieto zariadenia umiestnil. Súčasne poprel, že by komunikoval so zástupcami mestskej polície z tel. č.:

XXXX XXX XXX tak, ako je zaznamenané v úradnom zázname, ktorý vyhotovila Mestská polícia Martin
pod č. MP-125/2013-Pr dňa 01.07.2013, spochybnil aj obsah vyjadrenia Ing. P. L., ktoré je obsahom
Úradného záznamu Mesta Martin č. 24717/2013 dňa 09.08.2013.

Súčasťou administratívneho spisu sú okrem fotodokumentácie reklamných zariadení aj výpisy z

internetového portálu bazar.sk zo dňa 07.10.2013, z ktorých súd zistil, že na tejto stránke sú umiestnené
produkty MJ Reality (inzeráty) s tel. č.: XXXX XXX XXX, s adresou Thurzova 5, Martin, IČO: 47 129 697,
s uvedením ponuky realít a otváracích hodín. Súčasne je vo vzťahu k MJ Reality, Thurzova 5, Martin, k
uvedenému kontaktu priradené meno: Ing. Mgr. Michal Hanuliak a Ing. P. L..

Pokiaľ žalobca tvrdil, že reklamné zariadenia tam neumiestnil a nemá vedomosť o tom, kto
propagáciu realitnej činnosti umiestnením reklamných zariadení vykonal, krajský súd poukazuje, že
toto tvrdenie žalobcu, ktoré odmieta súvis žalobcu s umiestnenými reklamnými zariadeniami na
verejne prístupných miestach v meste Martin, ostalo v rovine tvrdení. Označenie realitnej činnosti
na umiestnených zariadeniach sa týka propagácie realitnej činnosti žalobcu, ktorý (ako vyplýva z

obsahu administratívneho spisu a skutočností uvedených na internetovom portáli bazar.sk ako aj
pracovnytrh.sk), vykonáva realitnú činnosť a na reklamných zariadeniach bol identifikovaný miestom,
ktoré je totožné s miestom podnikania žalobcu a IČO-m, ktoré je pridelené žalobcovi ako obchodnej
spoločnosti, ktorá v predmete podnikania má aj realitnú činnosť. Tvrdenie žalobcu krajský súd vyhodnotil
ako účelové, keď bol povinný žalobca preukázať, že s umiestňovanými zariadeniami skutočne nemá nič

spoločnénapriektomu,žepropagujújehopodnikateľskúčinnosťafaktickysúspôsobilénapomáhaťjeho
podnikateľskej činnosti. Žalobca v konaní neprodukoval ani jeden dôkaz, ktorý by spochybnil záver, že
činnosť propagovaná na posudzovaných reklamných zariadeniach nie je propagáciou realitnej činnosti
žalobcu, keď nemá žiadnu logiku, aby bez vedomia žalobcu tretia osoba propagovala pozitívne jeho
podnikateľskú činnosť, resp. proti jeho vôli.

Krajský súd poukazuje, že i keď nebol vykonaný výsluch svedkyne - Ing. P. L., Úradný záznam Mesta
Martin č. 24717/2013 zo dňa 09.08.2013, ktorý je podpísaný Ing. P. L., je listinným dôkazom, ktorý
v rámci vykonaného dokazovania zabezpečil správny orgán a ktorý tiež bol jedným z podkladov pre
rozhodovanie žalovaného. Keďže Ing. P. L. nebola vypočutá v správnom konaní ako svedok (nebola

ani ako svedok poučená), v tejto súvislosti nemohlo byť využité ani právo žalobcu klásť svedkom otázky.
Uvedený záznam je jedným z dôkazov, ktorý zabezpečil v konaní správny orgán a je ho potrebné
považovať za listinný dôkaz v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 v spojení § 44 ods. 1 Správneho poriadku
vo väzbe na § 140 zákona č. 50/1976 Zb.

Žalobca v konaní tvrdil, že Ing. L. nebola kompetentnou osobou, aby sa za žalobcu vyjadrovala, bola
iba kontaktnou osobou počas pobytu konateľa žalobcu v zahraničí a jej povinnosť bola oznamovať
potenciálnym klientom - tretím osobám, že konateľ žalobcu ich bude kontaktovať po návrate zo
zahraničia. Vychádzajúc zo samotného vyjadrenia žalobcu v žalobe a jeho tvrdení v správnom konaní
(v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu), sám žalobca nepoprel, že Ing. P. L.

bola, bez ohľadu na jej pracovnoprávny vzťah a rozsah pracovného zaradenia k žalobcovi, kontaktnou
osobou žalobcu pre jeho potenciálnych klientov. Aj keby súd nepriznal relevanciu tvrdeniam Ing. P. L. v
úradnom zázname z 09.08.2013, ktorá uviedla, že posudzované reklamné zariadenia umiestnil žalobca,
tak Ing. L. nepoprela, že sa nejedná o reklamné zariadenia žalobcu bez ohľadu na to, kto ich umiestnil.Krajskýsúdpoukazuje,žeúradnýzáznammestskejpolíciez01.07.2013bolpostúpenýprvostupňovému
správnemu orgánu, z Mestskej polície Martin, za účelom prejednávania správneho deliktu žalobcu. Na

postup v konaní o správnych deliktoch, teda aj pri ukladaní správnych sankcií, je potrebné aplikovať
Odporúčanie Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené Výborom
ministrov dňa 13.02.1991 na 451. zasadnutí zástupcov ministrov (ďalej len „odporúčanie"), ktoré
upravuje zásady pre ukladanie správnych sankcií, teda aj správne sankcie ukladané za správne delikty.

Priestupky na rozdiel od správnych deliktov sú komplexne upravené v Zákone o priestupkoch (zákon č.
372/1990 Zb.), ktorý je procesným predpisom upravujúcim konanie o priestupkoch a upravuje, okrem
iného, aj podmienky objasňovania priestupkov, kde vymedzuje orgány, ktoré sú kompetentné priestupky
objasňovať, pričom objasňovanie definuje v § 58 ods. 1 prvá veta zákon č. 372/1990 Zb. ako obstaranie
podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je
priestupkom podľa tohto zákona, či tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, či

sa uloží sankcia za spáchaný priestupok. Vzhľadom na absenciu úpravy, v prípade správnych deliktov
všeobecne a v zákone č. 50/1976 Zb., vo vzťahu k správnym deliktom upraveným v § 106 zákona
č. 50/1976 Zb., krajský súd dospel k záveru (vychádzajúc z § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991
Zb. o obecnej polícii), že obecná polícia (pri širšom výklade zákona) je kompetentná objasňovať nielen
priestupky, ale aj správne delikty a je kompetentná obstarať podklady potrebné na rozhodovanie

príslušných správnych orgánov v prípade obce - Mesta Martin ako príslušného stavebného úradu, ktorý
rozhodoval o správnom delikte a uložení sankcie za správny delikt v I. stupni. Obecná polícia má
kompetenciu upravenú v § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. vykonávať všeobecné záväzné
nariadenie obce, keď práve v podaní Mestskej polície Martin z 15.07.2013 prvostupňovému správnemu
orgánu bolo konštatované, že žalobca je podozrivý zo spáchania správneho deliktu práve z dôvodu

porušenia § 4 ods. 1 VZN Mesta Martin č. 52 o reklamných, informačných a propagačných zariadeniach
na území Mesta Martin, keď podľa tohto nariadenia musia mať povolenie, pokiaľ sú umiestňované na
miestach viditeľných z verejného priestranstva, pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom, čo de
facto vyplýva z úpravy § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015.

Pokiaľ žalobca poukazoval, že úradný záznam z 01.07.2013 nemôže byť zákonný dôkaz, lebo nebol
získaný oprávnenou osobou, ktorá bola kompetentná na výkon odborného dohľadu podľa § 99 zákona
č. 50/1976 Zb., krajský súd k tejto argumentácii uvádza, že predmetom prieskumu bolo konanie
o správnom delikte podľa § 106 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015, ktorému
nepredchádzal výkon dohľadu podľa § 98 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. Postup Mestskej polície

Martin nemožno subsumovať pod konanie štátneho stavebného dohľadu podľa zákona č. 50/1976 Zb.,
ktorý sú kompetentné vykonávať orgány vymedzené v § 99 zákona č. 50/1976 Zb. Činnosť mestskej
polície bola realizovaná v súlade so zásadami objasňovania priestupkov podľa § 58 ods. 1 prvá veta
zákona č. 372/1990 Zb., ktorý je podľa názoru krajského súdu možné aplikovať aj na objasňovanie
správnych deliktov, vzhľadom na absenciu procesnej úpravy správnych deliktov (na rozdiel od úpravy

priestupkov, ktoré sú upravené v zákone č. 372/1990 Zb.), keď v § 3 ods. 1 písm. f) zákona č.564/1991
Zb. o obecnej polícii je daná kompetencia obecnej polície objasňovať priestupky. Táto kompetencia,
pri širšom výklade, zahŕňa aj objasňovanie iných správnych deliktov, čím sa rozumie obstarávanie
podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Obecná polícia v § 3 ods. 1 písm. e) zákona
č. 564/1991 Zb. má kompetencie vykonávať všeobecne záväzné nariadenia a de facto kontrolovať aj

ich aplikovanie a keďže žalobca, ako vyplýva z podania Mesta Martin z 15.07.2013, porušil aj § 4 ods.
1 VZN Mesta Martin č. 52 o reklamných, informačných a propagačných zariadeniach na území Mesta
Martin, ktorých úprava v citovanom ustanovení bola totožná s úpravou § 71 ods. 1 písm. c) zákona
č .50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015, tak, podľa názoru krajského súdu, bola kompetencia
Mestskej polície Martin objasňovať správne delikty týkajúce sa porušovania VZN Mesta Martin a teda

zabezpečovaťpodklady,vrátaneúradnéhozáznamuz01.07.2013apostupovaťichpríslušnémuorgánu,
v danom prípade stavebnému úradu obce - Mestu Martin na konanie o správnom delikte. Potom nie
je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že úradný záznam Mestskej polície Martin z 01.07.2013 nie
je zákonným dôkazom. Tento dôkaz bol zabezpečený orgánom, ktorý mal kompetenciu zaobstarávať
podklady týkajúce sa porušovania VZN (podozrenia zo spáchania správneho deliktu právnickej osoby) a

keďže úradný záznam vyhotovil orgán príslušný na objasňovanie priestupkov, teda aj správnych deliktov,
jeho predložením príslušnému správnemu orgánu sa stal súčasťou administratívneho spisu a je aj
jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, má charakter listinného dôkazu s vypovedacou
hodnotou.Čo sa týka spochybnenia listinného dôkazu, ktorý si zabezpečil správny orgán prostredníctvom Mestskej
polície Martin, z ktorej podnetu začalo správne konanie, a to Úradný záznam Mestskej polície Martin

č. MP-128/2013-Pr z 01.07.2013, krajský súd uvádza, že i keď konateľ žalobcu Michal Hanuliak obsah
telefonického rozhovoru, ktorý je zaznamenaný v úradnom zázname spochybnil, v konaní z iných
listinných dôkazov bolo preukázané, že podnikateľskú činnosť žalobcu, teda aj výkon reklamnej a
realitnej činnosti, vykonáva aj prostredníctvom inzercie na rôznych internetových portáloch, medzi
inými aj bazar.sk, v ktorom uvádza ako kontakt telefónne číslo zhodné s kontaktom zverejneným

na reklamných zariadeniach. Pre rozhodovanie správnych orgánov nebol nosným dôkazom Úradný
záznam Mestskej polície Martin z 01.07.2013, podľa ktorého mal Michal Hanuliak, konateľ žalobcu, po
kontakte s políciou na tel. č. XXXX XXX XXX potvrdiť, že uvedené reklamné tabule rozmiestňujú v meste
jeho spolupracovníci na súkromných pozemkoch a so súhlasom ich majiteľov. Z ostatných podkladov
rozhodnutia (fotodokumentácia, prezentácia žalobcu na internetových portáloch) bolo preukázané, že
telefonický kontakt uvedený na posudzovaných reklamných zariadeniach je priradený k MJ Reality, ktorá

jestotožnenásosídlomaIČOžalobuakoajosobou,ktorájezapísanáakokonateľžalobcuvobchodnom
registri od 27.04.2013 - Michalom Hanuljakom. Obsah listinných dôkazov (úradný záznam Mesta Martin
zo dňa 09.08.2013 s podpisom Ing. L., úradný záznam Mestskej polície Martin z 01.07.2013 podpísaný
členomhliadkymestskejpolícienpor.Ing.L.),ktorémajúsvojuvypovedaciuhodnotuapopierajútvrdenia
žalobcu, že reklamné zariadenia neumiestnil, keď naviac žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými

by účelovosť tohto tvrdenia vyvrátil.

Napriek tomu, že neexistujú priame dôkazy (výpovede svedkov), ktoré by potvrdili, že reklamné
zariadenia umiestnil žalobca, z dôkazov vykonaných správnym orgánom, je preukázané, že na miestach
verejne prístupných boli umiestnené reklamné zariadenia propagujúce výlučne podnikateľskú činnosť

žalobcu. Je nelogické, že by bez vedomia žalobcu tretia osoba takéto zariadenia umiestňovala, keď
posudzované reklamné zariadenia boli spôsobilé propagovať výlučne podnikateľskú činnosť žalobcu a
ich samotné umiestnenie mohlo byť výlučne len na prospech žalobcu a nie inej osoby (opak v konaní
preukázaný nebol). Preto tvrdenie žalobcu je nelogické a v rozpore so „zdravým rozumom", keď naviac
žalobca neprodukoval jediný dôkaz, ktorý by podporil stanovisko prezentované v konaní.

V konaní nebolo sporné, že posudzované reklamné zariadenia sú umiestnené na miestach viditeľných z
verejných priestorov, ani že sú spojené so stavbou alebo pozemkom (v konaní túto skutočnosť žalobca
nenamietal) a bolo preukázané, že pred ich umiestnením bolo potrebné, aby bolo vydané povolenie
podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015.

Žalobca tvrdenie, že reklamné zariadenia boli umiestnené bez jeho súhlasu, žiadnymi dôkazmi
nepreukázal. Žalobca v konaní mal dôkazné bremeno a bol spôsobilý predložením dôkazov v správnom
konaní preukázať, že obsah posudzovaných reklamných zariadení neslúži podnikateľskej činnosti
žalobcu a teda ani nemohol mať žalobca záujem na ich umiestnení. Žalobca tieto skutočnosti mohol

preukázať tým, že po tom, čo sa o takomto spôsobe propagácie dozvedel (16 ks reklamných tabúľ
na verejne prístupných miestach bez jeho vedomia), urobil potrebné opatrenia, na to aby nebol
stotožňovaný s údajmi na reklamných zariadeniach a aby sa vyhol sankcionovaniu.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že správne orgány rozhodli v rozpore s § 72 Stavebného zákona, ktorý deklaruje,

ktojepovinnýpožiadaťovydaniepovolenianaumiestneniereklamnéhozariadeniaa vlastníkpozemkov
- Mesto Martin súhlas na umiestnenie reklamných zariadení nedal, tak krajský súd zdôrazňuje, že
skutková podstata správneho deliktu, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu v § 106 ods. 1 písm. e)
zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015 upravuje zodpovednosť právnickej osoby, ktorá
uskutočňuje a užíva reklamné zariadenia bez predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním. Povolenie

na umiestnenie reklamných zariadení bolo upravené v § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976
Zb. k 01.01.2015, v § 72 cit. normy bolo upravené, kto je oprávnený takúto žiadosť o povolenie
informačných, reklamných a propagačných zariadení podať. Je jednoznačné, že reklamné zariadenia,
pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a sú spojené so stavbou alebo
pozemkom, môžu byť umiestnené na pozemkoch konkrétnych osôb. Žalobca v podanej žalobe tvrdil,

že vlastníkom pozemkov, na ktorých boli reklamné zariadenia umiestnené, je Mesto Martin, ktorému
bol povinný podľa § 72 zákona č. 50/1976 Zb. ako vlastníkovi pozemku podať žiadosť o povolenie
umiestnenia uvedených reklamných zariadení, čím uvádza, že žalobca nebol kompetentný takúto
žiadosť o povolenie stavebného úradu podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v zneníúčinnom k 01.01.2015 podať a teda nemohol ani porušiť ustanovenie § 72 cit. normy a následne ani
§ 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona v znení účinnom k 01.01.2015. Žalobca poukazuje na list
Mesta Martin z 09.08.2013, v ktorom Mesto Martin konštatuje, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých sú

umiestnené posudzované reklamné zariadenia. Aj z fotodokumentácie vyplýva, že uvedené zariadenia
súumiestnenénaverejnýchpriestranstvách,atokonkrétnenauliciach,resp.chodníkoch,prizastávkach
MHD, na lampách verejného osvetlenia, na oplotení pri križovatke ulíc, pri železničnom priecestí,
nadjazdoch, teda na zariadeniach alebo pozemkoch, ktoré patria Mestu Martin. Z administratívneho
spisu vyplýva, že žalobca nebol vlastníkom pozemkov, ani nebol oprávnený pozemky, na ktorých boli

umiestnené reklamné zariadenia, užívať, v dôsledku čoho nemohol žiadosť podľa § 72 ods. 2 zákona č.
50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015 podať a teda nesplnil ani základnú podmienku pre vydanie
rozhodnutia podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení k 01.01.2015.

Krajský súd sumarizuje, že posudzované reklamné zariadenia boli umiestnené na miestach viditeľných
z verejných priestorov, vo vlastníctve inej osoby než žalobcu, boli spojené so stavbou alebo pozemkom

(čo v konaní nebolo sporné) a pre ich umiestnenie nebolo vydané povolenie príslušného úradu podľa §
71 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015. V konaní však bolo preukázané, že reklamné
zariadenia propagujú výlučne podnikateľskú činnosť žalobcu. Za uvedenej skutkovej situácie je dôkazné
bremeno na žalobcovi, ktorý jedine bol kompetentný preukázať, že reklamné zariadenia na uvedených
miestach neumiestnil on sám alebo ním poverené osoby. Žalobca mohol produkovať dôkazy v tom

zmysle,žezabezpečilodstráneniereklamnýchzariadení,resp.saotopokúsil,nesúhlasilsozverejnením
údajov,týkajúcichsapodnikateľskejčinnostižalobcuapod.Pretokrajskýsúdvyhodnotiltvrdeniežalobcu
za účelové a v konaní nepreukázané.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozhodnutie žalovaného ohľadne výšky uloženej pokuty nie je zdôvodnené,

krajský súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil, tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný
jednoznačne zdôvodnili výšku uloženej sankcie, keď bolo konštatované, že výška sankcie 2.500,- Eur je
uloženávdolnejhranicisadzby,činí18,83%zmaximálnejmožnejsadzby,bolauloženázauskutočnenie
reklamného zariadenia v počte 16 ks, čo činí sankciu 156,25 Eur za jedno reklamné zariadenie. K
umiestneniu došlo bez súhlasu vlastníka pozemku a bez povolenia príslušného stavebného úradu.

Krajský súd pri preskúmaní výšky uloženej pokuty je kompetentný posúdiť, či úvaha správneho orgánu
pri uložení výšky pokuty je v súlade so zákonom a zásadami logiky a dospel k záveru, že zdôvodnenie
výšky pokuty je súladné so zákonom, výška pokuty uložená žalovaným v napadnutom rozhodnutí je
riadne zdôvodnená, uložená sankcia nemá likvidačný charakter, keď bola uložená v dolnej hranici
zákonnej sadzby a výška sankcie zodpovedá rozsahu porušenej povinnosti v prípade umiestnenia

väčšieho množstva reklamných zariadení v rozpore so zákonom.

Krajský súd má za to, že napadnuté rozhodnutie aj v časti uloženia výšky pokuty je súladné so zákonom.
Krajský súd v súlade so zásadou 2 bod 2 Odporúčania Výboru ministrov preskúmal aj to, či výška
uloženej sankcie zodpovedá uvedenej zásade, podľa ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť

menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie
proti ktorej správny orgán rozhoduje.

Právna úprava účinná v čase rozhodovania správneho súdu (§ 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku) s účinnosťou od 01.02.2015 sa zrušila a subsumovala

podmienku povolenia umiestnenia reklamných zariadení povinnosťou ohlásiť stavebnému úradu stavby,
a to pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ zákon
(zákon č. 50/1976 Zb.) neustanovuje inak v ust. § 55 ods. 2 písm. k) zákona č. 50/1976 Zb.

Krajský súd konštatuje, že tak v čase skutku a rozhodovania správnych orgánov, ako aj v čase

rozhodovania správneho súdu sa vyžadovala povinnosť vydať povolenie na umiestnenie reklamných
zariadení vykonať ohlásenie stavebnému úradu pri reklamných stavbách. Skutková podstata správneho
deliktu upravená v § 106 ods. 1 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 01.01.2015, na
základe ktorej konali a rozhodoval žalovaný a prvostupňový správny orgán, bola nahradená úpravou,
ktorá v čase rozhodovania správneho súdu, je vymedzená v § 106 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ktorý

umožňuje z hľadiska správnych deliktov uložiť právnickejosobe, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú
stavbu (na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2), ktorú treba ohlásiť, bez takéhoto
ohlásenia alebo v rozpore s ním, pokutu vo výške 150,- Eur (§ 106 ods. 4 písm. a) cit. zákona), v ďalších
ustanoveniach b), c) a d) sú upravené reklamné stavby, ktoré sa týkajú väčšej informačnej plochy ako3 m2. V prípade reklamnej plochy, ktorej informačná plocha je menšia ako 3 m2 (pri ktorej nedôjde
k ohláseniu reklamnej stavby), je kompetencia správnych orgánov uložiť za správny delikt upravený v
§ 106 ods. 4 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, pokutu za každú reklamnú

tabuľu vo výške 150,- Eur (pri 16 ks reklamných stavieb by pokuta predstavovala sumu 2.400,- Eur).

Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre využitie moderačného práva súdu podľa
§ 250j ods. 5 O.s.p. na zníženie uloženej sankcie a neboli splnené podmienky na postup podľa zásady
2.2 Odporúčania Výboru ministrov R (91) pre členské štáty o správnych sankciách.

Vzhľadom na uvedené krajský súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Žalobca nemal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario súd žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.