Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200704
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: J. D., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom T. XXX, zast. Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Gr?sslingova 4, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o úrazovú rentu, v konaní o
opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporcu č. 36163-2/2015-BA zo dňa
6. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 36163-2/2015-BA zo dňa 6. mája 2015 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. 36163-2/2015-BA zo dňa 6. mája 2015 priznala navrhovateľovi
nárok na úrazovú rentu od 10. marca 2014 do 31. marca 2014 v sume 130,60 € a od 1. apríla 2014
v sume 184,- € mesačne, následne valorizovanou v zmysle príslušných ustanovení zákona v spojení
s príslušnými právnymi predpismi (od 1. januára 2015 na celkovú sumu 186,50 € mesačne.). Na túto
sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na
jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného
dôchodku.

Záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola lekárska správa posudkovej lekárky
pobočky LM zo dňa 6. marca 2015, ktorá uviedla, že na základe pretrvávajúcich zdravotných komplikácii
bol navrhovateľ hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, kde bol
kompletne vyšetrený a preliečený a po obdržaní hygienického prieskumu pracoviska mu bola priznaná

choroba z povolania - syndróm manžety rotátorov. Vzhľadom na poškodenie zdravia následkom choroby
z povolania, ktoré je stredne ťažkého stupňa, určila posudková lekárka pobočky LM mieru poklesu
pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
opravný prostriedok, v ktorom namietal, že z rozhodnutia odporkyne nie je možné zistiť, akým spôsobom
posudková lekárka pobočky LM určila mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %. Podľa

tvrdenia navrhovateľa z lekárskej správy posudkovej lekárky pobočky LM vyplýva, že táto sa viedla
úvahami o vzniku invalidity, nikde sa nespomína profesiogram doterajšej práce, teda posudková
lekárka nepostupoval v súlade so zákonom. Ďalej navrhovateľ namietal nesprávne uvedenú pracovnú
činnosť - testovací technik, nakoľko choroba z povolania vznikla z výkonu práce elektromontéra a nietestovacieho technika. Na základe uvedeného je napadnuté rozhodnutie odporkyne nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu na správne posúdenie veci, preto žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo

dňa 6. mája 2015 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Na základe uvedených námietok navrhovateľa a jeho právneho zástupcu bola jeho zdravotná
dokumentácia opätovne posúdená posudkovou lekárkou pobočky LM, ktorá však zotrvala na svojom
pôvodnom posudku zo dňa 6. marca 2015. Vzhľadom na túto skutočnosť bola kompletná posudková

dokumentácia odstúpená posudkovej lekárke odporkyne, ústredie, vysunuté pracovisko Poprad.
Druhostupňová posudková lekárka sociálneho poistenia Mgr. MUDr. X. v lekárskej správe z 28.
júla 2015 uviedla: Ide o 38-ročného posudzovaného, elektromechanika, ktorý bol hospitalizovaný na
Klinike pracovného lekárstva a toxikológie v 06/2014, kde bol kompletne vyšetrený aj preliečený
a po obdržaní hygienického prieskumu pracoviska mu bola dňa 22. 10. 2014 priznaná choroba z
povolania z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťažovania končatín na uvedené zdravotné

postihnutie - syndróm manžety rotátorov. Dátum prvého zistenia 5. 11. 2013. Po vyhodnotení časovej
snímky zamestnanca v súvislosti s expozíciami vibrácií zistené, že poškodený pracoval s vibrujúcimi
nástrojmi cca polovicu pracovného času, čo zodpovedá 50 % z celkového pracovného času. Ďalšie
pracovné činnosti, ktoré sú uvádzané v profesiograme predstavujú prípravné práce, odchod vozidlom
na pracovisko podľa zákazky, rozmeranie a rozvrhnutie inštalačných trás podľa plánu, kde nie je

nutné používať vibrujúce stroje. Ďalej je v profesiograme dokladovaná aj obedňajšia prestávka, skúšky
inštalácie,akoajodchodzpracoviska.Všetkytietovedľajšiečinnostipredstavujúďalšiučasťpracovných
činností v priebehu celkového pracovného času, ktorá predstavuje cca tiež 50 %. V popise inštalačných
prác z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa tiež konštatuje, že pracovné činnosti sú
vykonávané vždy v skupinách 2-3 pracovníkov, v závislosti od rozsahu zákazky. Na základe toho je

zrejmé, že pri práci s vibrujúcimi prístrojmi dochádza ku striedaniu pracovníkov. Na základe týchto
skutočností je percentuálne hodnotenie pre poškodeného veľmi priaznivé a zohľadňuje všetky faktory,
ktoré sú uvádzané jednak v profesiograme, ale aj v hygienickom prieskume pracoviska. Pri hodnotení
úrazovej renty sa posudzuje len to funkčné poškodenie, na ktoré sa vzťahuje priznanie choroby z
povolania z výkonu práce elektromontéra. Ostatné onemocnenia, pre ktoré sa posudzovaný lieči, sa

môžu hodnotiť v rámci všeobecného posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity a nemajú vplyv
na hodnotenie úrazovej renty. Posudkový lekár na dnešnom posudzovaní zdravotného stavu nezistil
zmenu v zdravotnom stave posudzovaného od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky
Sociálnej poisťovne, preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod
na jeho zmenu.

Ku dňu priznania úrazovej renty poškodený nepoberal invalidný dôchodok, nedovŕšil dôchodkový vek a
nebol mu ani priznaný predčasný starobný dôchodok.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že posudková lekárka ústredia

v lekárskej správe zo dňa 28. júla 2015 sa okrem iného vysporiadala s pracovnou náplňou
(profesiogramom) navrhovateľa. Všetky činnosti predstavujúce ďalšiu časť pracovných činností v
priebehu celkového pracovného času (prípravné práce, odchod vozidlom na pracovisko podľa zákazky,
rozmeranie a rozvrhnutie inštalačných trás podľa plánu, prestávka na obed, skúšky inštalácie, odchod
z pracoviska), predstavujú tiež cca 50 %, pri ktorých nie je nutné používať vibrujúce stroje. Aj v

popise inštalačných prác záznamu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa konštatuje, že
pracovné činnosti sú vykonávané vždy v skupinách 2-3 pracovníkov v závislosti od rozsahu zákazky.
Na základe toho je zrejmé, že pri práci s vibrujúcimi prístrojmi dochádza ku striedaniu pracovníkov.
Odporkyňa poukázala na to, že pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu posudkoví lekári odporkyne
zohľadnili len to funkčné poškodenie, na ktoré sa vzťahuje priznanie choroby z povolania z výkonu práce

elektromontéra. Rovnako poukázala na to, že navrhovateľ len tendenčne poukazuje na zrejmé chyby v
písaní posudkovej lekárky pobočky LM týkajúcej sa vety: „Dátum vzniku invalidity určujeme po ukončení
PN, ktorá súvisela s chorobou z povolania.“ a „Doteraz vykonávaná pracovná činnosť, zamestnaný
(á) ako: testovací technik.“ - toto tvrdenie posudkovej lekárky pobočky LM je v plnej miere pravdivé a
pravdivosť tohto tvrdenia, t. j. aktuálneho zamestnania navrhovateľa, osvedčil sám navrhovateľ svojím

podpisom. Aj keď posudková lekárka pobočky LM v lekárskej správe zo dňa 6. marca 2015 nenavrhla
zotrvanie na pôvodnom pracovisku, preradenie na inú prácu nemá za následok stanovenie 100 %
miery poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa. Ide o eliminovanie nežiaducich vplyvov vibrácií na
zdravotný stav navrhovateľa, čo však neznamená, že navrhovateľ nie je vzhľadom na funkčný stupeňpoškodenia organizmu schopný vykonávať ani jednu z činností na pôvodnom pracovisku. Preto nebola
miera poklesu pracovnej schopnosti stanovená v rozsahu 100 % ale v súlade s vyššie uvedeným
postupom posudkových lekárov v rozsahu 50 %. Záverom odporkyňa uviedla, že v novom konaní

nespochybnila nárok navrhovateľa na úrazovú rentu, no vzhľadom na postup posudkových lekárov
sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty
nebolo možné určiť vyšší percentuálny pokles schopnosti ako pôvodne stanovených 50 %. Má za to, že
postupovala v súlade so zákonom, náležité zistila skutočný stav veci, a to aj po odbornej medicínskej
stránke, preto nie sú dané dôvody na opätovné posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti

navrhovateľa na účely úrazovej renty v rámci ďalšieho dávkového konania, ktoré by prichádzalo do
úvahy v nadväznosti na § 250q ods. 2 O.s.p.. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd na pojednávaní vo veci
preskúmania rozhodnutia zo dňa 6. mája 2015 potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné
a vecne správne.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,

oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa stanoveného termínu pojednávania nezúčastnil, doručenie predvolania mal riadne
vykázané, právny zástupca navrhovateľa sa rovnako stanoveného termínu pojednávania nezúčastnil,

svoju neprítomnosť však ospravedlnil emailovým podaním z 22. októbra 2015 a súhlasil s prejednaním
veci v ich neprítomnosti. Z tohto dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa
a jeho právneho zástupcu v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa pridržiavala vyjadrenia ústredia z 10. augusta 2015.

Poukázala na to, že v konaní o úrazovú rentu bolo preukázané, že pokles pracovnej schopnosti je 50
%, nakoľko posudkové lekárky sa zaoberali pracovným rozsahom pracovných činností navrhovateľa a
správne vyhodnotili, aké časové úseky zodpovedali tým prácam, ku ktorým dochádza k vibráciám, a
teda, ktoré spôsobili vznik choroby z povolania. Z uvedeného dôvodu žiadala opravným prostriedkom
napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

V zmysle § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť zamestnanca.

Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku
pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania však neurčuje žiaden zákon, ani iná právna
norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na
účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky
profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia

zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho
uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia).

Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je teda rozhodujúca pracovná náplň -
profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz vznikol a taktiež kvalita pracovného

prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu
pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví:
- stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a
- počet pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným
postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže, alebo

nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek
skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky pracovného
úrazu zdravotne nespôsobilý.

Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na

zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností
na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo
štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádia poškodenia
zdravia.Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností
poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potencionálne poškodený

vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz
(resp. choroba z povolania). Týmto sa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazových
dávok zásadne odlišuje od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity.

Na základe dodatočného dokazovania vykonaného odporkyňou v priebehu preskúmavacieho konania

súd konštatuje, že táto sa plne vysporiadala s námietkami navrhovateľa (profesiogram - povolania
navrhovateľa, ktoré spôsobilo chorobu z povolania). Ostatné námietky právneho zástupcu navrhovateľa
týkajúce sa nesprávneho označenia „dátum vzniku invalidity, resp. pracovná rekomandácia“ poukazujú
len na zrejmú chybu v písaní posudkovej lekárky pobočky LM. Uvedené námietky súd vyhodnotil ako
nespôsobilé vyvolať dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd má za to, že odporkyňa postupovala v prípade navrhovateľa v súlade so zákonom, náležite
zistila skutočný stav veci, a to aj po odbornej medicínskej stránke (aj keď k doplneniu profesiogramu
došlo až v preskúmavacom konaní), preto nie sú dané dôvody na opätovné posudzovanie miery
poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rámci ďalšieho dokazovania, preto
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 6. mája 2015 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q

ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.