Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/425/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226556
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115226556.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: V.. F. L., nar. XX.

XX. XXXX, Š. XX, XXX XX, G., štátna občianka SR, v konaní zastúpená JUDr. Vladimírom Milasom,
advokátom so sídlom Prešove, Masarykova 13, IČO: 37944851, proti žalovanému: C.. P. U., nar.
XX. XX. XXXX, O.U. F.. U. XX, XXX XX G., štátny občan SR, v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36601365, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o vyporiadanie hnuteľných vecí - botník, vešiaková stena, skriňa, koberec, luster,
zariadenie kúpeľne č. 1, WC geberit, umývadlo so skrinkou, práčka, plynový kotol, skrinka na hygienické

potreby, zariadenie kúpeľne č. 2 - WC geberit, keramické umývadlo so skrinkou, zrkadlo, vaňa,
sprchovací panel, skrinka na hygienické potreby, zariadenie kúpenie č. 3 - WC geberit, umývadlo so
skrinkou, zrkadlá, luster a sprchový panel, zariadenie spálne - manželská posteľ so stolíkmi, matrace,
komoda, šatníková skriňa, 2 x luster a 2 x nočná lampa, zariadenie kuchyne - kuchynská linka s
ostrovom, varná indukčná doska, mikrovlnka, rúra, chladnička s mrazničkou, umývačka riadu, luster
a 3 x barová stolička a zariadenie jedálenského kúta - luster, nástenné hodiny, murovaný kozub,
zariadenie obývacej izby - obývací nábytok, 2 x luster a 3D TV, vstavané komody z 3 izieb, zariadenie

galérie - trampolína, zariadenie komory - polica na potraviny a skrinka na stenu + 200 litrový zásobník
vody a solárne panely, vysávač, záhradné náradie a dlažba na terasu, patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov z a s t a v u j e .

II. Súd z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, p r i k a z u j e do
výlučného vlastníctva žalovaného:

pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 633 m2, ostatné plochy, zapísaný na LV č. XXXX, kat.

územie G. v podiele 1/1 k celku a pozemok parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 207 m2, zastavané
plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie G. v podiele 1/1 k celku a
stavbu rodinného domu, stojaceho na parc. č. XXXX/XX, súpisné číslo XXXX, zapísaný na LV KNC
č. XXXX, kat. územie G., v hodnote určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vyhotoveným súdnym
znalcom C.. U. U. v sume 127.000 EUR, v podiele 1/1 k celku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 32.104,31 EUR do 60 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. 10. 2015 v spojení s jej doplnením doručeným súdu
dňa 11. 2. 2016 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, aby
do výlučného vlastníctva žalovaného pripadli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a

to rodinný dom so súpisným č. XXXX, stojaci na parcele registra KNC č. XXXX/XX, parcela registra
KNC č. XXXX/XX o výmere 633 m2, ostatné plochy, a parcela KNC č. XXXX/XX o výmere 207 m2,
zastavané plochy a nádvoria. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla prikázať aj zariadenie
vstupnej chodby botník, vešiakovú stenu, skriňu, koberec a luster, zariadenie kúpeľne č. 1, WC geberit,
umývadlo so skrinkou, práčku, plynový kotol a skrinku na hygienické potreby, zariadenie kúpeľne č. 2 -

WC geberit, keramické umývadlo so skrinkou, zrkadlo, vaňu, sprchovací panel, skrinku na hygienické
potreby, zariadenie kúpenie č. 3 - WC geberit, umývadlo so skrinkou, zrkadlá, luster a sprchový panel,
zariadenie spálne - manželskú posteľ so stolíkmi, matrace, komodu, šatníkovú skriňu, 2 x luster a 2
x nočnú lampu, zariadenie kuchyne - kuchynskú linku s ostrovom, varnú indukčnú doska, mikrovlnku,
rúru, chladničku s mrazničkou, umývačku riadu, luster a 3 x barová stoličku, a zariadenie jedálenského
kúta - luster, nástenné hodiny, murovaný kozub, zariadenie obývacej izby - obývací nábytok, 2 x luster

a 3D TV, vstavané komody, z 3 izieb, zariadenie galérie - trampolínu, zariadenie komory - policu na
potraviny a skrinku na stenu + 200 litrový zásobník vody a solárne panely, vysávač, záhradné náradie a
dlažbu na terasu s tým, že by žalovaný bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobkyni na úplné majetkové
vyporiadanie sumu 50.000 EUR.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 7C/15/2014 zo dňa 10. 4. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 5. 2014.
Počas manželstva nadobudli vyššie uvedené nehnuteľnosti aj ďalšie hnuteľné veci, pričom do podania
návrhu sa nedokázali dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Žalobkyňa súdu predložila výpis listu vlastníctva k.ú. G. č. XXXX, rozsudok tunajšieho súdu č.k.
7C/15/2014-18 zo dňa 14. 4. 2014, právoplatný dňa 26. 5. 2014.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril (č.l.sp. 20 až 26) a uviedol, čo sa týka pozemku parcelné č.
XXXX/XX o výmere 633 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G., že tento bol predmetom

zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 29. 8. 2008, avšak kúpnu cenu v celkovej
výške 17.001,93 EUR (512.200,- Sk) uhradil žalovaný dňa 4. 7. 2008 na základe faktúry vystavenej
predávajúcim Mesto Lipany dňa 7. 4. 2008, ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou. Z toho
vyplýva, že kúpna zmluva k tomuto pozemku bola síce uzatvorená až po uzavretí manželstva, avšak
celú kúpnu cenu žalobca uhradil výlučne zo svojich finančných prostriedkov ešte pred uzatvorením

manželstva.

5.Pokiaľideopozemokparcelnéč.XXXX/XXovýmere207m2,zastavanéplochyanádvoriazapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G., tento nadobudla žalobkyňa so žalovaným až po uzatvorení
manželstva za celkovú kúpnu cenu 1.121,95 EUR, ktorú uhradil žalovaný zo svojho bankového účtu dňa

14. 1. 2009, taktiež výlučne z finančných prostriedkov, ktoré získal pred uzatvorením manželstva. Pokiaľ
ide o stavbu rodinného domu, uviedol, že tento postavili za trvania manželstva, žalobkyňa tento dom
ohodnotila prostredníctvom realitnej kancelárie 165.000 EUR, čo nepovažuje za relevantné a mal za to,
žetátocenajenadhodnotenáanereálna.Pokiaľideohnuteľnévecipoukázalnato,žeznačnejčastitieto
tvoria neoddeliteľnú súčasť domu nakoľko sa jedná o zabudované veci, a to botník, vešiaková stena,

skrine vo vstupnej chodbe, príslušenstvo v kúpeľniach ( WC, vaňa, sprchový panel), kuchynská linka
so spotrebičmi, plynový kotol, parapety, kuchynská linka, interiérové dvere, šatníková skriňa, solárne
panely. Čo sa týka záhradnej dlažby, poukázal na to, že v roku 2015 ju zakúpil zo svojich vlastných
finančných prostriedkov a zabezpečil jej položenie, čím sa stala táto neoddeliteľnou súčasťou rodinného
domu a zároveň navýšila hodnotu rodinného domu.

6. Žalovaný súdu predložil zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, faktúru za predaj pozemku, výpis z
bankového účtu ku dňu 4. 7. 2008, príkaz na úhradu, faktúru za predaj pozemku - doplatok, vyjadrenie
k trhovej cene rodinného domu ku dňu z 30. 1. 2015, žiadosť o vydanie podielových listov zo
dňa 16. 5. 2007, informácia o vydanie podielových listov, výpis zo Všeobecnej úverovej banky a.s. ku

dňu 22. 8. 2008 s hodnotou podielových listov, darovaciu zmluvu zo dňa 2. 10. 2012, výpis zo
stavebnej sporiteľne ku dňu 31. 12. 2007, výpis zo stavebnej sporiteľne ku dňu 31. 12. 2008, oznámenie
o výpovedi zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 15. 5. 2009.7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, svedka a listinnými dôkazmi, pričom zistil
tento skutkový stav veci:

8. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 23. 8. 2008, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 7C/15/2014-18 právoplatný dňa 26. 5. 2014. Návrh na rozvod manželstva podala žalobkyňa, pričom
ho odôvodnila tým, že predstavy o spoločnom manželskom spolužití so žalovaným boli diametrálne
odlišné. Žalovaný s rozvodom manželstva nesúhlasil, opakovane sa od novembra 2013 pokúšal
o vzájomné spolužitie, avšak neúspešne, preto rešpektoval rozhodnutie žalobkyne rozviesť sa. Za

príčinu rozvratu manželstva súd považoval odlišné názory účastníkov konania na vedenie spoločného
manželského a rodinného života.

9. Po vykonanom dokazovaní, ktoré navrhli strany sporu, títo uviedli, že nemajú žiadne návrhy
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a žiadali, aby súd vo veci rozhodol.

10. Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich
manželstva, keďže počas trvania manželstva toto nebolo zrušené.

11.Rozsahvecipatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkovbolzisťovanývýsluchomstrán
sporu a predloženými listinnými dôkazmi.

12. V priebehu konania dňa 4. 4. 2017 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný čiastočnú dohodu o
vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ohľadom hnuteľného majetku, ktorý patril do
masy bezpodielového spoluvlastníctva, súd to mal preukázané z dohody o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 4. 4. 2017 (č. listu spisu 82 až 83).

13. Predmetnú dohodu o čiastočnom vysporiadanie súd rešpektoval v zmysle právneho názoru
vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku sp.zn. 22Cdo/1622/1998, ktorý
uviedol: „Ak dohoda čiastočne vyporiadava spoločný majetok patriaci do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, bez toho, že by toto vyporiadanie bolo v rozpore so zásadami uvedenými

v § 150 OZ, musí byť pri následnom vyporiadaní ďalšieho majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov rešpektovaná“.

14. Taktiež súd poukazuje na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
22Cdo/1112/2006, použiteľnej v tejto právnej veci, že s prehĺbením dispozičného charakteru noriem

upravujúcich spoločné imanie (rovnako ako BSM spoluvlastníctvo, a to už po novele Občianskeho
zákonníka č. 131 /1982 Zb.), sa presadil názor, že manželia pre vyporiadanie spoločného majetku
nemusia zvoliť jediný spôsob, ale môžu rôzne spôsoby kumulovať; o časti majetku uzavrú dohodu, časť
urobia predmetom konania o vyporiadanie a zvyšok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky.
Nemožno im preto vnucovať určitý spôsob vyporiadania, ak teda podajú návrh na vyporiadanie len

časti spoločného imania, súd je týmto rozsahom viazaný (viazaný však nie je navrhnutým spôsobom
vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne urobili
predmetom vyporiadania; platí to aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na
výlučné majetky manželov a naopak.

15. Po písomných vyjadreniach a vykonaných pojednávaniach sa strany sporu napokon zhodli na mase
majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá je tvorená nehnuteľnosťami: pozemkom
č. XXXX/XX o výmere 633 m2, č. XXXX/XX o výmere 207 m2 a stavbou rodinného domu, súpisné
číslo 1069, ohľadom domu sa strany zhodli na cene 127.000 EUR, pričom medzi stranami sporu nebolo
sporné, že kúpna cena za pozemky bola uhradená z výlučných finančných prostriedkov žalovaného.

16. Žalovaný však žiadal započítať, čo zo svojho (38.744,78 EUR z predaja podielových listov, 6.735,21
EUR zo stavebného sporenia a 63.000 EUR finančný dar, 427,60 EUR hotovosť na účte ku dňu
uzatvorenia manželstva) vynaložil na spoločný majetok, konkrétne na stavbu nehnuteľnosti - rodinného
domu. Žalobkyňa s tým nesúhlasila.

17. Najspornejším medzi stranami sporu tak bolo to, čo, ktorý z nich, zo svojich výlučných finančných
prostriedkov, vynaložil na majetok patriaci do BSM.18. Žalovaný súdu predložil zmluvu o budúcej zmluve uzatvorenú dňa 29. 8. 2008, predmetom ktorej
bola kúpa pozemku č. XXXX/XX o výmere 840 m2 s tým, že zmluvné strany - Mesto Lipany a žalovaný
sa dohodli na cene za predmetnú nehnuteľnosť, a to 21,57 EUR za m2.

19. Žalovaný predložil daňový doklad faktúru č. 184/2008 znejúcu na sumu 512.200,- Sk, ktorou bola
fakturovaná kúpna cena za predaj pozemku v zmysle zmluvy č. 1193/17 o výmere 788 m2 a rovnako
žalovaný produkoval listinný dôkaz, a to potvrdenie o vklade hotovosti realizovaný vo Všeobecnej
úverovej banke, a.s. s dátumom 4. 7. 2008, teda ešte pred uzatvorením manželstva znejúcim na sumu

512.200,- Sk. Zo strany žalobcu taktiež bol predložený daňový doklad č. 314/2008 znejúci na sumu
33.800,- Sk, t. j. 1.121,95 EUR, ako doplatok za predaj pozemku v zmysle zmluvy č. 1193/17 zo dňa 28.
11. 2008 a príkaz na úhradu realizovaný dňa 14. 1. 2009 znejúci na sumu 1.121,95 EUR.
20. Žalovaný (č. listu spisu 23 až 24) vo veci uviedol, že pokiaľ ide o vyporiadanie vecí patriacich do
BSM, má za to, že je potrebné prihliadať na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie týchto spoločných vecí. Uviedol, že výstavbu rodinného domu financoval v prevažnej miere

žalovaný, a to z finančných prostriedkov, ktoré nadobudol pred uzatvorením manželstva, ako aj počas
manželstva, a to z podielových fondov, ktoré boli žalovanému vyplatené v celkovej sume 38.744,78 EUR
(súdu predložil potvrdenia o vyplatených podielových fondov Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa
22. 8. 2008 (č. listu spisu 38), ďalej nadobudol finančné prostriedky darovaním na základe darovacej
zmluvy zo dňa 2. 10. 2012, a to v celkovej sume 63.000 EUR a predložil darovaciu zmluvu zo

dňa 2. 10. 2012 (č. listu spisu 39) uzatvorenú medzi rodičmi žalovaného a žalovaným, finančné
prostriedky zo stavebného sporenia, ktoré boli žalovanému vyplatené v celkovej sume 6.735,21EUR a
predložil výpis z účtu sporenie z roku 2007, z roku 2008 a výpoveď zmluvy o stavebnom sporení zo
dňa 15. 5. 2009, v zmysle ktorého mu bola vyplatená suma 6.735,21 EUR (č. listu spisu 42). Žalovaný
taktiež žiadal zohľadniť svoj vnos - zostatok na bankovom účte, ktorý ku dňu uzatvorenia manželstva

mal v sume 427,60 EUR (výpis z bankového účtu k 22. 8. 2008 č. listu spisu 43). Žalovaný namietal,
že predmetom masy BSM, by malo byť aj životné poistenie žalobkyne, ktoré počas trvania manželstva
bolo uhrádzané zo spoločných finančných prostriedkov.

21. Žalobkyňa sa vyjadrila k argumentom žalovaného (č. listu spisu 55) a poukázala na to, že pred

uzatvorením manželstva od novembra 2004 do decembra 2007 žili a pracovali v zahraničí. Za našetrené
peniaze žalovaný pred manželstvom kúpil pozemok. Uviedla však, že ona sama tiež použila finančné
prostriedky, ale až po uzatvorení manželstva, na výstavbu rodinného domu a predložila výpisy zo svojich
účtov (č. listu spisu 58 až 62, výpis z účtu na č. listu spisu 60 sa týka matky žalobkyne). Mala zato,
že na túto skutočnosť by mal súd pri vyporiadaní prihliadnuť. Pokiaľ ide o argument prihliadnutia na

to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, uviedla, že si je
vedomá, že prevažnou časťou žalovaný aj jeho otec financovali výstavbu rodinného domu a namietala,
že žalovaný by si mal uvedomiť, že otec žalobkyne im pomohol manuálnou prácou. Uviedla, že aj ona
sama prispievala finančne od začiatku výstavby rodinného domu, nemala problém ani s manuálnou
prácou. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 2. 10. 2012 uviedla, že táto bola vyhotovená až po jej

odchode zo spoločnej domácnosti a poukazovala na dátum overenia fotokópie predmetnej darovacej
zmluvy dňa 11. 9. 2014. Pokiaľ ide o rodinný dom, uviedla, že z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú.
G. vyplýva, že k predmetnému domu so súpisným číslom XXXX stojacom na parcele XXXX/XX už
bolo v roku 2011 rozhodnutím č. j. S 2011/4172 pridelené súpisné číslo, čo znamená, že rozhodnutie o
povolení užívania stavby bolo z roku 2011, a teda suma vo výške 63.000 EUR nemohla byť použitá na

stavbu rodinného domu, ako to deklaroval žalovaný a naďalej zotrvala na tom, aby pre úplné finančné
vyporiadanie žalovaný jej zaplatil sumu 50.000 EUR.

22. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28. 11. 2016 uviedol, že z predložených výpisov účtov za
rok 2008 nevyplýva, že by finančné prostriedky, ktoré tam žalobkyňa mala, boli použité na výstavbu

rodinného domu aj vzhľadom na to, že zostatok na účte k 31. 12. 2008, pričom tento tam bol už aj po
uzatvorenímanželstva,bolvovýške1.216,53EUR,naďalšomúčtevovýške7,83EURanaďalšomúčte
345,91 EUR, to znamená, že žalobkyňa, pokiaľ tvrdí, že svoje finančné prostriedky našetrené vo výške
1.570,27 EUR použila na výstavbu rodinného domu, ktorého hodnotu vyčíslila na sumu 165.000 EUR,
je nereálne. Žalovaný poukázal na to že finančné prostriedky, ktoré zarobili počas práce v zahraničí v

prevažnej miere aj minuli na financovanie spoločných dovoleniek, v rámci ktorých bol aj pobyt v USA
a v Egypte a niekoľko spoločných lyžovačiek a takisto z týchto peňazí žalobkyňa financovala aj svoje
štúdium.Namietalďalejnaargumentáciužalobkyne,žeprivýstavberodinnéhodomumanuálnepomáhal
aj otec žalovaného a rovnako aj kamaráti. Finančné prostriedky, ktoré nadobudli darom, boli použiténa výstavbu rodinného domu a tieto sú zahrnuté v hodnote rodinného domu a uviedol, že nemôžu byť
osobitne predmetom vyporiadania. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 2. 10. 2012, uviedol, že
predmet daru jeho rodičmi bol žalovanému poskytnutý postupne, prevodmi na účet v období rokov 2010

až 2012, pričom následne bola medzi rodičmi žalovaného a žalovaným spísaná predmetná darovacia
zmluva.

23. Žalovaný však aj vo vzťahu k finančnej náhrade z vyporiadania BSM (už reálne pozostávajúceho
len z ceny rodinného domu) argumentoval tým, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry, ak bola

nejaká vec získaná za trvania manželstva čiastočne alebo úplne z prostriedkov patriacich len jednému
z manželov, potom pri vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený,
oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil. V tomto smere mal teda zato, že
je nevyhnutné prihliadať na skutočnosť, že výstavba rodinného domu bola financovaná z podielových
listov a stavebného sporenia a daru, ktoré patrili vylúčenie žalovanému.

24. Žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že už počas práce v zahraničí plánovali so žalovaným
spoločnú domácnosť a spoločnú budúcnosť, vedeli, že budú stavať rodinný dom, chodievali na
Slovensko a ukladala si finančné prostriedky, ktoré spravovala jej mama. Potvrdila, že po návrate
na Slovensko kúpil žalovaný pozemok a začali stavať rodinný dom. Nevedela presne uviesť, koľko
finančných prostriedkov zo svojich výlučných nadobudnutých pred uzatvorením manželstva na stavbu

rodinného domu, teda na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, použila. Dom
začali stavať v septembri v roku 2008 a sťahovali sa dňa 16. 11. 2010. Dom kolaudovali v máji v
roku 2011. S darovacou zmluvou predloženou zo strany žalovaného, znejúcou na sumu 63.000 EUR,
nesúhlasila a uviedla, že vedela o nejakých finančných prostriedkoch, ktoré boli poskytované zo strany
rodičov žalovaného, avšak nevedela, koľko to bolo a uviedla, že boli použité finančné prostriedky tak zo

strany žalovaného, ako aj z jej strany. Uviedla, že nemala pochybnosti o rovnosti podielov. Žalobkyňa
uviedla, že mala približne sumu 455.000,-Sk (15.103 EUR), ktoré použila na spoločný majetok. Pokiaľ
ide o financovanie jej štúdia, uviedla, že toto bolo financované z ich spoločných finančných prostriedkov.

25. Žalovaný k veci uviedol, že už počas štúdia na vysokej škole sa dvakrát zúčastnil pobytu v zahraničí,

počas ktorého brigádoval a mal dosť finančných prostriedkov, ktoré potom použil na to, aby išli pracovať
do zahraničia. Uviedol, že v zahraničí pracovali 3 a pol roka, kde bola získaná prevažná časť finančných
prostriedkov na stavbu rodinného domu. Uviedol, že zakúpil podielové listy v banke. Na Slovensko sa
vrátili v roku 2007, následne v roku 2008 uzatvorili manželstvo a ešte pred uzatvorením manželstva
kúpil pozemok za približnú sumu 17.000 EUR. Uviedol, že kúpna cena bola použitá výlučne z jeho

finančných prostriedkov získaných pred uzatvorením manželstva. Následne na stavbu domu použil
finančné prostriedky, ktoré získal z predaja podielových listov a zo stavebného sporenia. Na stavbu
domu boli použité aj finančné prostriedky, ktoré dostal darom od rodičov. Finančné prostriedky, ktoré
nadobudli počas trvania manželstva svojou prácou, uviedol, že tieto použili na bežný chod domácnosti
teda na spotrebu. Uviedol, že nemali žiaden iný úver, ani pôžičku, ani žiadne stavebné sporenie, ktoré

by použili na stavbu rodinného domu. Potvrdil, že darovacia zmluva bola uzatvorená až potom, ako sa
naakumulovali finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytované zo strany rodičov. Všetky boli použité
na stavbu rodinného domu. Uviedol, že bežná spotreba rodiny bola vynakladaná aj na dovolenky
a to finančne nákladné, na ktoré spotrebovali značnú časť svojho príjmu. Nepopieral, že chodieval
aj na lyžovačky a zúčastňoval sa iných voľnočasových aktivít, ktoré si hradil zo svojich finančných

prostriedkov. Vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré mu boli darované, uviedol, že tieto mu otec
posielal na účet, pokiaľ potreboval v hotovosti, boli mu poskytované, prípadne, priamo otec uhrádzal
za materiál a pracovníkom za prácu. Potvrdil, že doslovne otec sa nevyjadril že dáva tieto finančné
prostriedky len jemu. Žalovaný na druhej strane poprel tvrdenie žalobkyne, že použila svoje vlastné
finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu, teda na spoločný majetok.

26. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26. 5. 2017 (č. listu spisu 115 až 117) doplnil žalovaný
argumentyvovzťahukfinančnýmprostriedkomposkytnutýmakodar,vovýške63.000EURauviedol,že
postupne prijímal od svojich rodičov finančné dary, ktoré použil výhradne na výstavbu rodinného domu.
V roku 2010 prijal od svojich rodičov finančný dar v celkovej výške 32.000 EUR, pričom tento použil na

úhradu nákladov spojených s výstavbou rodinného domu, a doložil doklady v celkovej výške 40.017,54
EUR, pričom čiastka nad sumu 32.000 EUR bola financovaná z vlastných zdrojov žalovaného. Pokiaľ
ide o rok 2011, uviedol, že prijal od rodičov finančný dar v celkovej sume 16.000 EUR, ktoré použil
výhradne na úhradu nákladov spojených s výstavbou rodinného domu a takisto poukázal na pripojenédoklady, a to v celkovej výške 13.135,68 EUR. V roku 2012 prijal finančný dar vo výške 15.000 EUR,
pričom tento použil na úhradu nákladov spojených s výstavbou rodinného domu. V období rokov 2010 až
2012 uviedol, že financoval z predmetných finančných darov aj kúpu betónu v celkovej výške 3.022,50

EUR a poukázal na dodacie listy (USB nosič-spis, sken dokumentu č. 159), uviedol, že financoval z
týchto finančných prostriedkov prijatých od rodičov práce na zateplení, maľovanie fasády domu atď.
Ďalšie prostriedky boli vynaložené na návrh a realizáciu záhrady, dodávku trávnika, stromov a rastlín.
Za účelom kontroly prevodov z účtu svojho otca na svoj účet, žalovaný predložil potvrdenie o vedení
svojho účtu vo Všeobecnej úverovej banke a.s., končiaci trojčíslím ...556 a potvrdenie o vedení účtu

svojho otca v totožnej banke končiaci trojčíslím ...059.

27. Žalobkyňa doplnila dokazovanie a predložila kolaudačné rozhodnutie mesta Lipany týkajúce sa
rodinného domu patriaceho do masy BSM s dátumom právoplatnosti 12. 5. 2011, ďalej
fotografie dokumentujúce stav rozostavanosti rodinného domu k jednotlivým dátumom v nadväznosti
na dátum kolaudácie, výpis z účtu končiaci trojčíslím ...372 s poukazom na to, že išlo o vkladnú knižku

a osvedčuje konečný zostatok na účte ku dňu 31. 12. 2008 v sume 10.421,- Sk, ďalej výpis z účtu
končiaci trojčíslím ...640 - vkladná knižka preukazujúci výber sumy 316.000,- Sk nasporenej sumy
pred uzatvorením manželstva a vybratej dňa 8. 10. 2008 po uzatvorení manželstva s tým, že konečný
zostatok bol ku dňu 31. 12. 2008 v sume 4.279,- Sk a uviedla, že pozemok, na ktorom stojí rodinný
dom, bol kupovaný 4. 7. 2008, a teda jej výber preukazuje čas prípravy výstavby rodinného domu.

Ďalej preukázala výpis z účtu končiacich trojčíslím ...571 - vkladná knižka a uviedla, že tento osvedčuje
konečný zostatok na účte vo výške 236,- Sk. Ďalej poukázala na svoje vklady v sume 35.000,- Sk,
19.068,- Sk a 2.795,- Sk do podielových fondov VÚB. V ďalšom poukázala na doklad o hodnote podielov
vo fondoch ku dňu 31. 12. 2007 v sume 85.514,20,- Sk a žiadosť svojho otca o vyplatenie podielových
listov v prospech jej účtu s trojčíslím ...877 (č. listu spisu 133 až 145).

28. Po takto vykonanom dokazovaní zo strany žalovaného odznela námietka, že z výpisu bankového
účtu, kde podľa tvrdenia žalobkyne bola vyzdvihnutá suma 316.000,- Sk dňa 8. 10. 2008, táto ešte
nepreukazuje, že tieto finančné prostriedky matka žalobkyne (nakoľko išlo o účet matky žalobkyne) jej
ich odovzdala a že boli použité na výstavbu rodinného domu. Taká istá námietka odznela aj zo strany

žalobkyne vo vzťahu k použitiu sumy z podielových listov, ako výlučného majetku žalovaného, vo výške
38.744,38 EUR, že bola celá použitá na spoločný majetok (taká argumentácia zaznela aj vo vzťahu k
darovaným finančným prostriedkom a prostriedkom zo stavebného sporenia).

29. Pokiaľ ide o predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaný namietal, že zo

spoločných finančných prostriedkov bolo uhrádzané na poistenie žalobkyne. Žalobkyňa súdu predložila
listinný dôkaz (č. listu spisu 169), a to oznámenie k poistnej zmluve s tým, že ku dňu zrušenia poistnej
zmluvy 9. 12. 2015 bola odkupná hodnota vo výške 283,46 EUR, ktorá bola zaslaná prevodom na číslo
účtu žalobkyne.

30. Vo vzťahu k tomu je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 3.
2. 1972 R 42/1972, pri poistných zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je nevyhnutné vychádzať z
toho, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo
za trvania manželstva realizované v prospech ktoréhokoľvek z manželov. Ale treba skúmať, aký je stav
poistky v čase zániku manželstva, či a aké nároky z poistky vyplývajú, prípadne aké odbytné, by bolo

k tomuto dňu poisťovňou vyplatené.

31. Žalobkyňa predložila oznámenie o výplate v sume 283,49 EUR ku dňu 9. 12. 2015, manželstvo
však bolo právoplatne rozvedené dňa 10. 4. 2014, pričom žalobkyňa realizovala platby aj po rozvode
manželstva od 10. 4. 2014 až do 1. 12. 2015, avšak v nižšej sume. Keďže súd nemal predložený iný

listinný dôkaz, vychádzal zo sumy 283,49 EUR, aj keď zrejme určitá časť tejto sumy zohľadňuje odkupnú
hodnotu poistky navýšenej o platenie poistného za čas po rozvode manželstva.

32. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd podľa nasledujúcich ustanovení vec právne
posúdil:

33. Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získanýchdedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

34. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

35. Podľa § 149 ods. 1, 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa

zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

36. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

37. Keďže v danej právnej veci tak žalobkyňa, ako aj žalovaný namietali najmä spornosť vnesených

finančnýchprostriedkovnaspoločnýmajetok,súdvďalšíchodsekochpoukazujenajmänarozhodovaciu
prax vyšších súdnych autorít pri posudzovaní dôkazného bremena:

38. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Českej republiky 31. 1. 2006, sp.zn. 22Cdo/2263/2005,
povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi, ktorý

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho
účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

39. Súd započítal ako vnos pre žalobkyňu sumu vo výške 316.000,- Sk, t. j. 10.489 EUR, ktoré tvrdila,
že realizovala ku dňu 8. 10. 2008 výberom, aj keď z účtu vedenom na meno jej matky a použila

ich na investovanie do spoločného majetku, teda pri stavbe rodinného domu. Žalobkyňa pomerne
hodnoverne preukázala vo svojej výpovedi (č. listu spisu 155), že tieto peniaze vybrala niekedy v
jeseni a začali sa robiť terénne úpravy na prípravu stavby rodinného domu a uviedla, že tieto práce
z toho zaplatili. Samozrejme, sú tu pochybnosti, či skutočne tieto všetky finančné prostriedky boli
použité na stavbu rodinného domu, ale takisto súd započítal ako vnos zo svojich výlučných finančných

prostriedkov, ktoré boli realizované zo strany žalovaného, a to v sume 38.744,78 EUR, ktorých existenciu
preukázal žalovaný výpisom z účtu ku dňu 22. 8. 2008, čo tiež spadá do obdobia, kedy boli realizované
prípravy na výstavbu rodinného domu, hrubej stavby. A taktiež súd ako vnos z výlučných finančných
prostriedkov žalovaného započítal sumu 6.735,21 EUR, ktorú dostal po zrušení spotrebiteľského účtu
v stavebnej sporiteľni (č. listu spisu 42) ku dňu 15. 5. 2009. Uvedené tiež spadá do obdobia, kedy

práce na rodinnom dome boli zrejme najintenzívnejšie. O existencii týchto finančných prostriedkov boli
produkovanénepopierateľnédôkazy.Súdzohľadnilajargumentáciuobochstránsporu,ženemaližiadny
úver, z ktorého by hradili začatie výstavby rodinného domu a teda tieto tvrdenia zapadajú logicky do
okolností, za ktorých začali stavbu rodinného domu. Následne týmto tvrdeniam zodpovedá aj výpoveď
svedka, otca žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný sa v roku 2009, prišiel za ním poradiť ohľadom

ďalšieho financovania výstavby rodinného domu.

40. Uvedený postup súdu vychádza aj z judikovaného záveru opäť Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 20. 6. 2005 sp.zn. 22Cdo/1135/2005, ktorý okrajovo pre návod ako zaťažiť dôkazným bremenom
jednotlivé strany sporu, je nápomocný aj pri hodnotení v tejto právnej veci, ktorý uviedol: „Ak jeden z

manželov za trvania manželstva vybral za vkladnej knižky peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s §
144 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené
s užívaním a udržiavaním majetku bezpodielovom spoluvlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade
použitia výberu z vkladnej knižky urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno

zaťažiť toho, ktorý ich výbery neurobil keďže tento manžel nie je o použití vybraných súm nijako
informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto
peniaze vybral, vie, ako ich použil, a preto je správne zaťažiť ho dôkazným bremenom pokiaľ ide o ich
použitie. Do spoločného majetku nebudú zahrnuté len v prípade, ak bude preukázané použitie v súlades ustanovením § 144 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. To samozrejme, vyplýva aj z pravidla,
že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Preto na jednom z manželov leží

dôkaznébremenopokiaľideoto,žedošlokvýberuzvkladnýchknižiek,druhéhozmanželovpotommusí
preukázať, že tieto sumy už nemá a, že ich použil spôsobom ktorý nezakladá povinnosť ich nahradiť.“

41. Pokiaľ ide o tvrdenie zo strany žalovaného ohľadom finančných prostriedkov, ktoré mu mali byť
poskytnuté darom zo strany rodičov (viacerých darov, ako bolo preukázané z výpovedí tak samotného

žalovaného, ako aj svedka), tu súd poukazuje, že ak ide o dar v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho
zákonníka, musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 628 Občianskeho
zákonníka, predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude rozhodujúci
úmysel darcu, či to, že vec chcel darovať len jednému z manželov alebo obidvom.

42. V zmysle zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR z 3. 2. 1972 sp.zn. Cpj 86/1971: „Úmysel darcu

bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorý k darovaniu došlo. Pritom nestačí len
posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny, alebo len jedného z manželov, ale vždy
treba vychádzať z úmyslu darcu.“

43. V danej právnej veci povedal síce svedok, otec žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 5. 10.

2017, že: „.... rozprávali sme sa, že tu na východe sa zarába málo a musel by sa veľmi zadlžiť a nevedel
teda povedať, koľko, tak sme sa dohodli, že ja mu poskytnem finančné prostriedky darom, ja ti dám dar a
následne, že budeme to písať s tým, že postup bol taký, že niektoré finančné prostriedky som mu poslal
priamo na účet, niektoré boli vybrané fyzicky z môjho účtu ......“ .

44.Žalovanývšaknatomistompojednávaníuviedol:„V danomprípadejasommalúmyseltietofinančné
prostriedky vrátiť, následne však došlo k tomu, že som sa dohodol, že je to dar, aby sme sa nemuseli
zbytočne zadlžovať“.

45. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný spochybnil výpoveď svedka, aké bolo dojednanie

ohľadomposkytovaniafinančnýchprostriedkov,čiišloopôžičkualebodar.Navyšesúdmuselprihliadnuť
vzhľadom na dôkaznú núdzu aj na nepresnosť k jednotlivým súvislostiam, nakoľko svedok vypovedal,
že dojednania ohľadom darov boli v roku 2009, pričom sám žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (č.
listu spisu 116) uviedol, že až v roku 2010 prijal od rodičov finančný dar v celkovej sume 32.000 EUR
a potom nasledujúce roky ďalšie sumy.

46. Súd nezapočítal sumu na účte žalovaného ku dňu uzatvorenia manželstva vo výške 427,50 EUR,
nakoľko nebolo žiadnym z dôkazov preukázané, ako boli vynaložené na spoločný majetok.

47. Súd zohľadnil, že žalovaná nepoprela, že dochádzalo k finančným príspevkom zo strany rodičov

žalovaného, avšak namietala, že by to bolo v celkovej vyčíslenej sume 63.000 EUR, poukazovala na
to, že produkované dôkazy zo strany žalovaného najmä ohľadom roku 2012 sú pochybné, nakoľko v
danom čase dom už bol skolaudovaný.

48. Súd má za to, že v danom prípade je potrebné konštatovať, že nemožno zistiť presnú výšku daru,

príp. pôžičky, ktorú zabezpečil žalovaný u svojich rodičov pre výstavbu rodinného domu patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uvedené však je možné zohľadniť ako zásluhu o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

49. Na základe tohto právneho posúdenia následne súd vychádzal z toho, že masu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov tvorí hodnota rodinného domu, na ktorej sa dohodli, a to 127.000 EUR a
hodnota odkupnej hodnoty poistky 283,49 EUR. Od tejto sumy bolo potrebné odpočítať vnos žalovaného
38.744,78 EUR a 6.735,21 EUR a vnos žalobkyne v sume 10.489 EUR, hodnota BSM tak predstavuje
sumu71.315,50EUR,čoprirovnostipodielovje(/2)35.657,75EUR,tedato,čopatrízBSMprekaždého
z manželov. Žalovanému však je potrebné pripočítať, čo mu patrí zo spoločného na vrátenie vnosu, t. j. +

38.744,78 EUR + 6.735,21 EUR = 81.137,74 EUR a žalovaný dostáva z majetku hodnotu 127.000 EUR,
rozdiel je teda suma, ktorú dostane naviac a predstavuje 45.862,25 EUR, ktoré by mal na vyrovnanie
podielovzaplatiťžalobkyni.Naopak,žalobkyňabyokrem35.657,75EURmaladostaťajsvojvnos10.489EUR = spolu 46.146,75 EUR, avšak už z poistnej zmluvy mala vyplatené 283,49 EUR, čo predstavuje
sumu o 45.863,29 EUR menej, akú hodnotu dostal žalovaný.

50. Keďže žalobkyňa nepoprela, ale naopak potvrdila, že na stavbu domu im prispeli rodičia žalovaného,
teda spravodlivo sa žalovaný zaslúžil o nadobudnutie tohto majetku, súd pristúpil k disparite podielov, a
to tak, že žalovanej prisúdil o 30 % menej z podielu, teda (45.863,29 EUR /100=458,63 x 30 = 13.758,98
EUR), 45.863,29 EUR - 13.758,98 EUR = 32.104,31 EUR.

51. Pri ustálení masy finančných prostriedkov a vnosov súd vychádzal najmä z vyjadrení účastníkov a
vykonaného dokazovania.

52.Priprikázanívecídovýlučnéhovlastníctvanavrhovateľkyaodporcu súdvychádzalnajmäzvyjadrení
účastníkov, ale najmä z účelného využitia nehnuteľnosti.

53. Vo veci je potrebné ešte uviesť, že žalobkyňa namietala, že kúpna zmluva ohľadne pozemkov
bola uzatvorená po uzatvorení manželstva a preto predmetom vyporiadania, mali byť aj pozemky s
tým, že kúpna cena, keďže bola zaplatená len z prostriedkov žalovaného, by mala byť započítaná
ako vnos žalovaného. Napriek týmto argumentom však na pojednávaní konanom dňa 29. 6. 2017,
právny zástupca žalobkyne uviedol, že to nerozporuje, aj keď je evidovaný pozemok v bezpodielovom

spoluvlastníctve, že kúpnu cenu zaplatil výlučne žalovaný, pred uzatvorením manželstva a následne
v tejto línii aj dávali vyhotovovať znalecký posudok (len na ohodnotenie stavby rodinného domu). Na
základe takto predložených dôkazov pri určitej rozpornosti tvrdení a navrhovaného dokazovania, súd
pristúpil k veci tak, že sama žalobkyňa uvádzala vo svojej výpovedi, že: „žalovaný kúpil pozemok“,
nemala teda vôľu nadobudnúť tieto pozemky (pozemok) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

aj keď právny stav bol evidovaný inak. Preto súd vychádzal z toho, že majetková hodnota tvoriaca BSM,
pozostáva len zo zostatkovej hodnoty stavby rodinného domu.

54. Po takto vykonanom dokazovaní účastníci konania uviedli, že nemajú žiadne návrhy na vykonanie
dokazovania, žiadali, aby súd vo veci rozhodol.

55. Vo vzťahu k výroku I. ktorým súd v časti zastavil konanie, rozhodol podľa týchto ustanovení:

56. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len
„CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

57. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

58. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

59. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

60. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

61. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

62. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami CSP, súd konanie
v časti zastavil, nakoľko došlo k mimosúdnemu k uzatvoreniu dohody o čiastočnom vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

63. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.65. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

66. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa s posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci.

67.Podľačl.4ods.2CSP,aktakéhoustanovenianiet,súdprejednáarozhodneprávnuvecpodľanormy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

68. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkom 4
ods. 2 CSP, keďže v danom prípade disparita podielov záležalo na úvahe súdu, súd mal zato, že by
nebolo spravodlivé túto úvahu zohľadniť pri hodnotení zodpovednosti za úspech a preto žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.