Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010166
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4617010166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného V.
A., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1, písmeno a/, písmeno b/,
odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného V. A. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.09.2017 sp. zn.
2T/46/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
V. A., narodenému XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
Ludanice, Topoľčianska XXX/XX, toho času vo
výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 09.02.2017,
u k l a d á

podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/
Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona postupom podľa § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný V. A. (ďalej

len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
približne od roku XXXX do XX.XX.XXXX v obci Ludanice na Topoľčianskej ulici v rodinnom dome č.
XXX/XX, opakovane, viackrát do týždňa spôsoboval fyzické a psychické utrpenie blízkym osobám, a
to manželke F. V. A., malol. dcére V.M.B, nar. XX.XX.XXXX, malol. synovi K.J.B., nar.XX.XX.XXXX a
malol. synovi M.B., nar.XX.XX.XXXX, všetci bytom Ludanice, Topoľčianska č. XXX/XX tým spôsobom,

že ich fyzicky napádal, a to tak, že manželku F. V. A. bil po rôznych častiach tela, škrtil ju, vulgárne jej
nadával, vyhrážal sa jej zabitím tak, že keď im zoberú deti, odreže jej hlavu a napichne ju na kôl, čo
počuli aj maloleté deti, zároveň v uvedenom období opakovane bil maloleté deti po hlave, tvári a iných
častiach tela, opakovane silne päsťou búchal do stola a kričal v blízkosti maloletých detí, a to aj v noci,čím maloleté deti nemohli riadne spať, vyhrážal sa im, že pokiaľ niekomu niečo povedia, tak ich pozabíja,
nedal im riadne najesť a dňa 08.02.2017 v poobedňajších hodinách udrel päsťou malol. M.B. do oblasti
čela a spôsobil mu pomliaždenie ľavej čelovej oblasti lebky, čím spôsoboval po dlhší čas u manželky F.

V. A., nar. XX.XX.XXXX ako aj u maloletých detí V.M.B., K.J.B. a M.B. veľký stres, strach, psychické a
fyzické utrpenie, a tým ohrozoval ich fyzické a psychické zdravie.
Za tu mu bol podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení poľahčujúcej
okolnosti a nezistení priťažujúcej okolnosti, uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení, obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine a treste.
V písomne zdôvodnenom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že nebolo bez pochyby
preukázané, že z jeho strany došlo k týraniu manželky a detí. Svoje obhajobné tvrdenia oprel o svoju
výpoveď, ako aj výpoveď poškodenej F. V. A. zo dňa 19.07.2017, ktorá uviedla, že ku konfliktom

dochádzalo iba verbálne s výnimkou prípadu, keď dostala dve facky a necítila sa byť ohrozená konaním
obžalovaného. Poukázal na to, že absentuje úmyselné zavinenie s cieľom spôsobovať blízkym osobám
bolesť alebo utrpenie. V odvolaní sa podrobnejšie venoval výsluchom svedkov V.. Q. S., V.. Q. M.,
V.. M. K. a V.. C. W.. Poukázal na skutočnosť, že v rozpore s výpoveďami vyššie uvedených svedkov
je výpoveď svedkyne M. Q., ktorá ako jediná videla známky bitia na maloletých deťoch. Napadnutie

poškodenej F. V. A. videla iba raz, keď ju škrtil, čo je v súlade s výpoveďami poškodenej a obžalovaného.
Čo sa týka zranenia maloletého V. A., informácie o spôsobe vzniku tohto zranenia má svedkyňa iba
sprostredkované. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne M. M., táto nevidela, že by obžalovaný deti alebo
manželku bil.
Poukázal tiež na znalecké posudky MUDr. Viktora Segedu k osobám poškodeným, u ktorých neboli

identifikované známky posttraumatickej stresovej poruchy. Napriek tomu, že spôsobenie takéhoto
následku nie je nevyhnutnou podmienkou na naplnenie skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby, ich absencia minimálne spochybňuje to, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v
obžalobe. Konštatoval, že ak aj jednotlivé svedecké výpovede naznačujú, že mohlo dôjsť k čiastkovým
konaniam, tieto majú iba priestupkový charakter a nepostačujú na naplnenie žalovaného zločinu,

nevykazujú totiž sústavnosť protiprávneho konania.
Vzhľadom na uvedené mal za to, že skutok sa nestal, alebo minimálne vznikli odôvodnené pochybnosti
o tom, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené v obžalobe a preto navrhol, aby odvolací súd v súlade
s § 285 písm. a/ Tr. por. a so zásadou in dubio pro reo zmenil napadnutý rozsudok čo do výroku o vine
a treste a zároveň v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod skutku

kladenému mu za vinu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne
podaného odvolania a opätovne konštatoval, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa skutok stal tak,
ako je uvedený v obžalobe a že jednotlivé verbálne konania, ku ktorým malo v rodine dochádzať, mali

iba priestupkový charakter. Vychádzajúc z výpovede obžalovaného a svedkov nie je možné podľa neho
konštatovať,žebyobžalovanýnaplnilznakyskutkovejpodstatyžalovanéhozločinuapretonavrholzrušil
napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že vypovedal pravdu, nikdy svojim deťom

neublížil, o rodinu sa riadne staral, rovnako aj o ženu, avšak po tom, čo mal mozgovú príhodu, už nebol
schopný pracovať a chcel, aby pracovala manželka, ktorá však na to nereagovala. Je pravdou, že sa
hádali, žartovali, nebral manželke peniaze a konštatoval, že všetko, čo uviedla jeho svokra, je absolútne
klamstvo. Nie je ani pravdou, že by deti nemali čo jesť a že by im svedkyňa Q. varila. Jeho manželka
ochorela z predstavy, že by mala chodiť do práce. Na záver požiadal krajský súd, aby rozhodol správne.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko
súd I. stupňa správne zistil skutkový stav veci, dôkazy jednotlivo aj v súhrne správne vyhodnotil. Vina
obžalovaného bola preukázaná svedeckými výpoveďami ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a konanie
obžalovaného súd I. stupňa aj správne právne kvalifikoval. Pokiaľ ide o trest, tento považuje skôr za

mierny.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, protiktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že v konaní bolo zadovážených
dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu I.
stupňa, ktorý na hlavnom pojednávaní postupoval pri vykonávaní dôkazov podľa Tretej časti tretej hlavy
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., keď uviedol,
akýmiúvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov,takistopoukázalnato,ktoréskutočnosti
vzal za dokázané a o ktoré oprel svoje skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa

vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ktorý poprel spáchanie skutku a akými úvahami sa spravoval
pri posudzovaní jeho konania v otázke viny.

Obžalovaný podal odvolanie dôvodiac, že skutok sa nestal, že mávali iba nedorozumenia, manželku
ani deti nenapádal, skutočnosti uvádzané svedkyňou M. M. sú vymyslené. Maximálne sa vraj mohol

dopustiť jednotlivých čiastkových konaní, ktoré však napĺňajú znaky priestupku a nie zločinu kladeného
mu za vinu. Pokiaľ aj napadol manželku, bolo to iba zo „srandy“.

Odvolací súd sa napriek uvedenej obrane obžalovaného stotožňuje sú záverom súdu I. stupňa, že
vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná výpoveďou poškodenej F. V. A. a poškodených detí

maloletej M. V. A. a maloletého K. Q. A.. Najmä deti obžalovaného jednoznačne usvedčovali zo
spáchaného skutku, keď popisovali správanie obžalovaného, ktoré sa zhoršilo najmä v posledných troch
rokoch po jeho mozgovej príhode, kde uvádzali, že poškodená F. V. A. (ich matka) sa obžalovaného
bojí, so starostlivosťou, aj o nich aj o domácnosť, im preto pomáhala babka M. M.. Taktiež popísali ako
fyzicky napádal ich matku aj ich samotných, že bývali hladní, stávalo sa často, že nemali čo jesť na

raňajky a na večeru, obedy im platil riaditeľ školy alebo varila suseda Q.. Uvádzali tiež ako obžalovaný
škrtil ich matku, že sa schovávali pred ním do skrine a že matka mávala po zbití obžalovaným monokle a
modriny. Opísali hrubé správanie obžalovaného voči nim, ktoré pretrvávalo dlhšiu dobu, pričom sa malo
jednať nielen o verbálne konflikty medzi obžalovaným a ich matkou, ale i o vyhrážky, fyzické napadnutia,
vyvolávanie strachu a bezdôvodné odopieranie stravy, príp. spánku, odopieranie chodenia na toaletu,

v dôsledku čoho pociťovali z obžalovaného strach a stres. Utekali pred ním, ich matka spávala s nimi v
miestnosti z dôvodu obavy z obžalovaného, najmä pokiaľ si vypil.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na skutočnosť, že obžalovaný je nepriamo usvedčený
zo spáchaného skutku i výpoveďou svedkyne M. M. (matky poškodenej Dany V. A.), ktorá časť

inkriminovanéhoobdobiažilavspoločnejdomácnostisobžalovanýmapoškodenýmiaktorávypovedala,
že jej dcéra bola psychicky chorá, nedokázala sa už starať o domácnosť, zostala apatická a bála sa, že
jej vezmú deti, preto im prišla pomôcť, pričom jej dcéra poškodená F. V. A. skončila v ústavnej liečbe
na psychiatrickom oddelení.

Okrem uvedených výpovedí je obžalovaný usvedčovaný tiež výpoveďami učiteľov základnej školy, ktorú
navštevujú deti obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že prospech detí v škole sa zhoršil, že obedy v škole
implatilriaditeľškoly,žečastobývalihladné,bezdesiatejataktiežmališpinavéšaty.Ďalejobžalovaného
usvedčuje i výpoveď svedkyne M. Q., ktorá deťom obžalovaného pomáhala a ktorá zistila, že sa v rodine
niečo deje.

V neposlednom rade vypovedajú o konaní obžalovaného i listinné dôkazy zadokumentované v spise, a
to najmä lekárska správa o ošetrení maloletého syna obžalovaného, ktorého obžalovaný udrel päsťou
do hlavy, čo tiež vyvracia jeho obranu, že nikdy deti ani manželku nebil.

Výpovede poškodených sú podporené tiež závermi znaleckých posudkov znalcov MUDr. Viktora
Segedu z odvetvia psychiatria a Mgr. Karola Zabáka z odvetvia psychológia, v zmysle ktorých, všetky
poškodenéosobysúschopnépravdivovypovedať,netrpiaduševnouporuchouanichorobou,všeobecná
vierohodnosť je zachovaná. Pokiaľ ide o poškodenú F. V. A. (manželku obžalovaného), táto bolahospitalizovaná na psychiatrickom oddelení vo Veľkom Záluží pre prechodnú psychotickú poruchu,
ktorú prekonala na konci inkriminovaného obdobia. Pokiaľ ide o prejednávaný skutok, poškodená sa
usilovala o bezkonfliktné spolužitie s obžalovaným, vyhýbala sa záťaži, pociťovala úzkosť pri návratoch

manžela pod vplyvom alkoholu a celkovo jeho správanie pociťovala ako dlhodobý stres, keďže je na ňom
ekonomicky závislá. Deti prežívali situáciu doma intenzívnejšie, ich výpovede nenesú znaky naučenej
výpovede, primerane dokázali reprodukovať správanie obžalovaného voči nim ako i voči matke,
neboli ovplyvnené inou osobou, neboli zistené ani sklony k fabuláciám alebo konfabuláciám. Konanie
obžalovaného prežívali ako stres, úzkostne, mali z neho strach a obavu z jeho nevypočítateľného

správania.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti a závery znaleckých posudkov aj krajský súd, rovnako ako súd
I. stupňa, mal za nepochybné preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku
napadnutého rozsudku, z ktorého je usvedčovaný všetkými vyššie uvedenými dôkazmi. Súčasne krajský
súd zistil, že skutok bol súdom I. stupňa správne právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b/, písm. j/ Tr. zák., nakoľko tento skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného
činu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka) a bol spáchaný závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas a na viacerých osobách.

Jednoznačne boli konaním obžalovaného naplnené znaky objektívnej stránky žalovaného zločinu
spočívajúce v spôsobovaní fyzického utrpenia (bitie, odpieranie stravy, prístupu na toaletu, spánku)
a psychického utrpenia (spôsobovaním strachu a stresu, vyhrážkami, slovnými atakmi) jednotlivým
poškodeným. Taktiež bolo preukázané, že manželka obžalovaného ako i deti, aj keď netrpeli duševnou
poruchou a tzv. „syndrómom týranej osoby“, konanie obžalovaného na nich doľahlo, manželka aj v

dôsledku tohto rezignovala, dostala sa do stavu apatie, nakoľko čokoľvek urobila, sa obžalovanému
nepáčilo a ona i deti pociťovali správanie obžalovaného za ťažké príkorie, prežívali to úzkostne, mali z
neho obavy a boli vystavení dlhodobému stresu z jeho strany.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného zločinu, táto bola naplnená nepriamym úmyslom

obžalovanéhovzmysleustanovenia§15písm.b/Tr.zák.,keďvedel,žetakýmtospávanímmôžeporušiť
alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že tak urobí, bol s tým uzrozumený,
čoho dôkazom sú i závery znaleckého posudku MUDr. Eduarda Višňovského, ktorý prešetril duševný
stav obžalovaného. Z jeho záverov vyplynulo, že obžalovaný síce trpí organickou poruchou osobnosti
ľahkého stupňa pri primárnom poškodení mozgu, v dôsledku čoho sa u neho prejavila organická emočná

labilita prejavujúca sa impulzivitou, afektívnou labilitou a poklesom flustračnej tolerancie, napriek tomu,
táto porucha nemala forenzne významný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Zo
všetkých uvedených dôvodov považuje krajský súd výrok o vine napadnutého rozsudku za zákonný a
správny.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného, tento nebol v minulosti súdne trestaný, priestupkovo
prejednávaný bol štyrikrát, väčšinou za priestupky na úseku cestnej premávky.
Krajský súd preskúmal i výrok o treste a zistil, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nevzhliadol u
obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa § 36 a § 37 Tr. zák. a preto mu ukladal
trest odňatia slobody v rámci trestnej sadby uvedenej v § 208 ods. 3 Tr. zák., t.j. v rozpätí 7 - 15 rokov.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd I. stupňa pochybil, keď neprihliadol u obžalovaného na poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., že pred spáchaním skutku viedol riadny život, keďže nebol
doposiaľ súdne trestaný a hoci sa dopustil štyroch priestupkoch, ich charakter nemá žiadny súvis s
prejednávanou vecou. Týmto postupom súdu I. stupňa došlo preto k porušeniu ustanovení Trestného

zákona v neprospech obžalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a sám vo veci rozhodol.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na uvedené, odvolací súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/
Tr. zák., nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. a keďže prevažoval pomer poľahčujúcich
okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, ukladal obžalovanému trest s poukazom na ustanovenie § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák., t.j. po znížení hornej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (7 - 15 rokov)

uvedenej v § 208 ods. 3 Tr. zák. Takto vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby 7 rokov až 10
rokov a 4 mesiace a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov, t.j. na
samej dolnej hranici, ktorý považoval za zákonný a spravodlivý a súčasne za dostatočný z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, súd I. stupňa správne zaradil

obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
preto i odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných výrokoch zostal rozsudok súdu I. stupňa nezmenený.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže

na to boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.