Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/439/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209208
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814209208.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: T. T., H.. XX.X.XXXX, C. N. H. R., F.
XXX/XX, zast. JUDr. Martinou Fabianovou, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Nám. Slobody 6
o zaplatenie 2.641,16 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.915,92 eur v splátkach po 41,81 eur mesačne,
ktoré splátky sú splatné do 20. dňa v mesiaci na adrese žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku a to pod následkami straty výhody splátok.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.641,16 eur s
ročným úrokom z omeškania 8,15% zo sumy 2.641,16 eur od 13.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX medzi S. K. K., B..K.. a
žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa
XX.X.XXXX zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy K. K. B..K.. poskytla žalovanej peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že

zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.736,38 eur, ktorá
pozostávala z istiny 2.396,295 eur, riadneho úroku 244,87 eur, úroku z omeškania 37,14 eur a ostatného
príslušenstva v sume 58,08 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a

predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 58,08 eur prestavujúcu ostatné
príslušenstvo a poplatky a sumu 37,14 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje.
Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanej úver v sume 2.450 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 41,81 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje splátky úveru splatnéod 20.08.2014 do 20.07.2022 v počte 64 a celkovej sume 2.641,1673 eur. Splátky pôvodne splatné od
20.08.2014 do 20.7.2022 sa stali splatnými dňa 12.08.2014, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

zo sumy 2.641,16 eur ( rozdiel medzi neuhradenými splátkami a súčtom všetkých mesačných splátok
započítaných na tieto splátky ) a úrok z omeškania vo výške 8,15% z tejto sumy od 13.8.2014 do
zaplatenia.

Žalovaná v odpore podanom proti vydanému platobnému rozkazu poukázala na to, že predmetná

zmluva podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ustanovení §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka planých v čase uzavretia zmluvy. Povinnosťou súdu je ex offo
skúmať, či uplatnený nárok spĺňa kritéria § 3 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch a posúdiť aj
otázku, či zmluva neodporuje dobrým mravom, či neobsahuje neprimerané zmluvné podmienky, či výška
RPMN je správne vypočítaná. Ďalej uviedla, že čerpala úver v sume 2.450 eur, ktorý jej bol poskytnutý
na účet, no zároveň v ten istý deň bol z úveru stiahnutý spracovateľský poplatok 79 eur, čiže reálne

bola poskytnutá iba suma 2.371 eur, pričom sa domnieva, že právny predchodca žalobcu nemôže na
spotrebiteľa prenášať náklady na činnosti, ktoré robí vo vlastnom záujme, keďže za uvedený poplatok
žalovaná nedostala žiadne protiplnenie. Taktiež namietala výšku poplatku za správu úveru z dôvodu, že
za vedenie účtu platila dvakrát a to za vedenie úverového účtu 2,99 eur a zároveň za vedenie osobného
účtu 5,90 eur, oba účty sú vedené pod rovnakým číslom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomnými vyjadreniami účastníkov
konania, listinnými dôkazmi, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná uviedla čo sa týka predmetnej zmluvy, tak bol to telefonický kontakt zo strany K. K., teda

predchodcu žalobcu, kde ju oslovili s tým, že môže jej byť poskytnutý úver, keď sa spýtala, že čo k
tomu bude potrebné tak jej povedali, že jedine čo potrebuje je občiansky preukaz. V tom čase už mala
od K. K. jeden úver v sume 6.000 eur, ktorý v tom čase riadne splácala. Keďže mala podlžnosti aj
voči iným subjektom tak to považovala, alebo povie tak, že sa chytila tej slamky a ten úver si chcela
zobrať. Predmetný úver aj splácali, do augusta tak ako je uvedené vo výpise, ktorý bol predložený,

potom sa však už dostali do situácie že neboli schopní splácať s tým, že ona aj preberala riadne poštu,
aj komunikovala so K. K. no vzhľadom na to, že manžel stratil prácu a aj ona mala problémy s prácou,
tak neboli schopní ďalej úver splácať. V konečnom dôsledku potom požadovali aspoň po 10 eur, ale ani
to nebolo v ich možnostiach uhradiť. Boli tam telefonáty, ktorými ich urgovali na úhradu, nebolo však v
ich možnostiach platiť a taktiež by situáciu asi neporiešil ani odklad splátok. V čase poskytnutia úveru

právnym predchodcom žalobcu mali záväzky aj voči iným spoločnostiam, mali dva úvery od spoločnosti
D. L., jeden od spoločnosti J., od spoločnosti L. a to mimo toho čo uviedla 6000 eur čo mali od K. K.
a ešte vznikol neskôr záväzok voči S. K. K.. Na tieto skutočnosti sa jej nikto zo K. K. nepýtal, prišla
tam len s občianskym preukazom. Keď sa pýtala na potvrdenie o príjme, tak jej pracovníčkou bolo
povedané, že ona to tam všetko má, otočila jej monitor s tým, že v podstate jej tam bola posielaná

na účet výplata, pričom v tom čase mala cca v sume od 380-450 eur v čistom. Na predmetný účet
chodil aj príjem manžela, nakoľko mali spoločný účet, aké však tam boli poukazované sumy nevedela
uviesť. V tom čase, keď im bol poskytnutý úver, vzhľadom na tie zmluvné dojednania mali zato, že budú
schopní úver splácať, nakoľko v tom čase manžel dostal výhodnejšie zamestnanie v Holandsku, no
potom toto zamestnanie na dvakrát padlo a potom sa v podstate dostali do tých problémov, že neboli

schopní splácať. Z predmetnej sumy úveru použili finančné prostriedky aj na úhradu iných záväzkov
a to na úhradu nájomného, pôžičiek od známych ako aj manžel na zabezpečenie alebo v súvislosti so
zamestnaním v zahraničí.

Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná svojim vlastnoručným podpisom

na zmluve súhlasila so zmluvou, zmluvnými podmienkami, sadzobníkom a všeobecnými obchodnými
podmienkami v zmysle čl. III bod 3 a súčasťou zmluvy boli aj štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere. Poukázal tiež na čl. II. v ktorom boli individuálne dojednané poplatky
a to spracovateľský poplatok, poplatok za poistenie a poplatok za správu úveru. Aj zo žalovanej
predloženého výpisu vyplýva, že čerpala úver v sume 2.450 eur a až z tejto sumy bol odpočítaný

spracovateľskýpoplatokvsume79eurvzmysledohodnutýchpodmienokvzmluve.Pretozastávanázor,
že žalovaná neuviedla skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na
zaplatenie dlžnej sumy.Právna zástupkyňa vo svojom prednese poukázal na to, že žaloba by mala byť zamietnutá, poukazujúc
na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 podľa ktorého ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové

splatenie spotrebiteľského úveru. Ak súd nezohľadní túto pripomienku majú zato, že žalobca nesplnil si
ďalšie zákonné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a to uvedený v § 9 ods. 2 písm.
k), to znamená, že neuviedol výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a v takomto
prípade by mal daný úver mal byť považovaný za úver, ktorý je bez poplatkov a bez úrokov. Taktiež
majú zato, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený nesprávny výpočet RPMN, pričom podľa ich

výpočtov vychádzala RPMN vyššia ako 17,75%. K žalobcom predloženej amortizačnej tabuľke uviedla,
že táto bola predložená až teraz v priebehu konania, v čase podpísania zmluvy žalovaná s touto nebola
oboznámená a poukázala tiež na to, že žalobca potvrdil, že neskúmal pomery, resp. bonitu žalovanej v
čase poskytovania úveru, resp. jeho právny predchodca.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.7.2015 uviedol, že žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi

534,08 eur , suma 53,71 eur bola započítaná na istinu, suma 338,44 eur na riadny úrok a suma 141,93
na poplatky. V ďalšom uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 27.6.2012 zmluvu o
splátkovom úvere, na základe ktorej jej pôvodný veriteľ poskytol úver 2.450 eur, v zmysle čl. I. sa
ho žalovaná zaviazal splatiť s úrokovou sadzbou 11,9% p.a., v zmysle čl. II. sa zaviazala zaplatiť
spracovateľský poplatok v sume 79 eur, poplatok za správu úveru v sume 2,99 eur mesačne a poplatok

za poistenie v sume 2,18 eur mesačne, splatnosť úrokov a poplatkov bola stanovená mesačne ku dňu
splátky v kalendárnom mesiaci. Žalovaná sa úver zaviazala splácať spolu s dohodnutými úrokmi formou
pravidelných mesačných splátok v sume 41,81 eur k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.8.2012 a s
konečnou splatnosťou 20.7.2022, žalovaná sa zaviazal uhradiť 120 splátok. Taktiež opätovne poukázal
na to, že žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové

podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle
úverovej zmluvy poskytuje, že s nim súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. K RPMN nákladov uviedol,
že táto bola vypočítaná v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
za použitia základných uvedených veličín a to Ak - výška spotrebiteľského úveru 2.450 eur, m - číslo
poslednej splátky , ak - výška mesačnej splátky - 39,63 eur ( výška mesačnej splátky 41,81 eur - poplatok

za poistenie 2,18 eur ), kde potom i - RPMN predstavuje 0,1585, čo pri prepočítaní na percentá a
zaokrúhlení predstavuje 15,85%.

Žalobca predložil súdu aj výpis z úveru číslo XXXXXXXXXX, podľa ktorého výška úveru predstavovala
sumu 2.450 eur a v tejto sumu bolo uskutočnené aj čerpanie a podľa ktorého žalovaná vykonala celkovo

13 úhrad a to 10 krát v sume po 41,81 eur a 3 krát v sume po 38,66 eur, teda celkovo 534,08 eur
s tým, že ostatná splátka bola vykonaná dňa 20.8.2013. V ďalšom sú z výpisu zrejmé poplatky a to
spracovateľský v sume 79 eur, poplatok za správu úveru v sume 2,99 eur a za poistenie úveru 2,18 eur
ako aj predpis riadneho úroku ako aj predpis úrokov z omeškania.

V písomnom vyjadrení zo dňa 23.9.2015 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne poukázala na
ust. § 9 ods. 2 písm. j, písm. k) a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ( v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ) ako aj ust. § 52 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy ) s tým, že predmetom konania je nárok zo zmluvy, ktorá má charakter zmluvy
o splátkovom úvere, no v zmluve sa len uvádza výška splátky 41,81 eur bez bližšej špecifikácie, z

uvedeného nevyplýva, koľko z tejto splátky ide na splátku úveru ( istiny ), koľko na splátku úroku a koľko
na prípadnú splátku poplatkov a nevyplýva to ani z úverových zmluvných podmienok, pričom zákonom
stanovenéčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastokúverupredstavujeprehľadnévymedzeniepovinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V danom prípade sa spotrebiteľský úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani poplatkov, ale len
na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Poukázal tiež na rozhodnutia
súdov v obdobných veciach. Taktiež uviedla, že podľa dvoch internetových stránok, je RPMN vyššia
ako uvedená v zmluve, kde je nesprávna výška v neprospech žalovanej - spotrebiteľa. V ďalšom sa
zaoberala ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy s odkazom

na ust. § 7 ods. 1 s tým, že má za to, že veriteľ nesplnil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 a nekonal
pri zisťovaní s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní majetkových pomerov žalovanej a jej schopností
splácať úver, pričom ma informácie o jej platobnej neschopnosti, o príjmoch rodiny ( príjme žalovanej vo
výške minimálnej mzdy ) a o existencii ďalších úverov .Súčasne predložila výpočty RPMN vykonané cez portály finančnej správy, podľa ktorých pri výške
splátky 41,81 eur mesačne a náklade v podobe poplatku za spracovanie úveru by RPMN v danom

prípade úveru predstavovala 17,53%, 18,8% či 18,84%.

S písomným vyjadrením zo dňa 29.10.2015, v ktorom žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ ho informoval,
že úver bol poskytnutý na základe obratov klienta na jeho osobnom účte a preto nebolo potrebné
preverovanie potvrdení o príjme, predložil aj amortizačnú tabuľku s uvedením započítania tej ktorej

splátky a to príslušnou sumou na istinu a na započítanie úroku s tým, že suma spolu predstavovala
sumu 41,81 eur.

Na preukázanie svojich pomerov žalovaná predložila potvrdenie K. S., S. N. H. R. o tom, že požiadala
o dávku v nezamestnanosti ako aj prehľad vyplatených dávok nemocenského poistenia za obdobie
02/2015 - 05/2015 spolu v sume 950,40 eur, potvrdenie Ú. S., K. N. B. Q. N. H. R.X. o zaradení

do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 1.2.2015 ako aj rodné listy maloletých detí S.Í. T.,
H.. XX.X.XXXX B. E. T., H.. XX.X.XXXX. V priebehu ďalšieho konania právna zástupkyňa uviedla, že
žalovaná sa zamestnala, no poberá len minimálnu mzdu, manžel sa má podrobiť zdravotnému zákroku.
Predložili taktiež súdu rovnopis z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4C/198/2014, ktorým bola žalovaná
spolu s manželom Z. T. zaviazaní na zaplatenie v prospech žalobcu S. K. K., B..K.. sumy 22.280,66 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 2.12.2013 do zaplatenia v mesačných splátkach
po 177,30 eur a trov konania.

Právny zástupca žalobcu poukázal v prednese na to, že žalovaná na pojednávaní vykonanom dňa
14.7.2015 na ňou položenú otázku sa vyjadrila, že mala zato, že budú schopní predmetný úver splácať

ako aj to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver na základe obratov tak ako boli
vykonávané na jej účte a teda nemal dôvod nejako spochybňovať bonitu žalovanej ako klienta a dlžníka
a je preto možné sa domnievať, že takto to žalovaná teda s tou schopnosťou to splácať poskytovaný
úver tlmočila aj právnemu predchodcovi žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy.

Pôvodný veriteľ - postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. predložila súdu výpis z účtu žalovanej za obdobie
od 1.1.2012 do 30.6.2012 preukazujúci transakcie vykonané na účte žalovanej v predmetnom období.

Žalovaná sa vo vyjadrení zo dňa 3.3.2016 bližšie venovala niektorým položkám z výpisu z účtu s tým,
že čo sa týka kreditných transakcií tak sa jednalo o jej mzdu či dávky nemocenského poistenia pre jej

manžela, suma 9.206,87 eur a 4.870 eur boli finančné prostriedky z úveru poskytnutého S. K. K., taktiež
mesačne boli poukazované na účet rodinné prídavky a suma 800 eur zasa pôžičku od príbuznej s tým,
že splátka z S. K. K. bola použitá na úhradu iných splátok tak ako to preukazujú transakcie na účte.

Právnyzástupcažalobcuvzáverečnomprednesepoukázalnato,žežalobajevcelomrozsahudôvodná.

Na základe zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver s tým, že po splnení podmienok, resp.
nedodržania podmienok za strany žalovanej pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorá
pohľadávka následne bola postúpená na žalobcu ako postupníka a ani tomuto predmetná pohľadávka
z tohto úverového vzťahu uhradená nebola, preto si túto uplatňuje súdnou cestou touto žalobou.
Poukázala tiež na predmetné kreditné operácie na účte žalovanej a to najmä zo dňa 2.4.2012 a

21.6.2012, kde sa jednalo o väčšie položky a majú za to, že pôvodný veriteľ vzhľadom na tieto kreditné
operácie a na pohyby na účte žalovanej postupoval s náležitou starostlivosťou pri poskytnutí úveru, a
teda že aj boli splnené podmienky následne pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, preto navrhujú
žalobe vyhovieť.

Právny zástupkyňa žalovanej v záverečnom prednese navrhla žalobu zamietnuť s odkazom ich písomné
vyjadrenia či ústne prednesy.

K. K., B..K.. ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 27.6.2012 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX ( ďalej len „úverová zmluva“ ). Podľa článku. I. úverovej zmluvy - Základné podmienky,

predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v
sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto úverovej zmluve. Dlžník bol povinný za podmienok
dohodnutých úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté
v úverovej zmluve. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v sume 2.450 eur, akospotrebný úver na čokoľvek, ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po
41,81 eur a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru
bola určená na deň 20.07.2022, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 11,90%

ročne a ročná percentuálna miera nákladov 15,85%. Ako inkasný účet a účet pre poskytnutie úveru bol
určený účet XXXXXXXXX/XXXX. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala 4.760,07 eur.

V zmysle ďalších dojednaní všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach úverovej
zmluvy sú platné ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou, Úverovými

podmienkami a VOP.

Podľa bodu 10. čl. I. zmluvy ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napr. v prípade nesplácania
pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená postupovať v súlade s Úverovými podmienkami, VOP
a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z
omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva.

V zmysle bodu 14. čl. 1 zmluvy banka vyhotoví výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky a to
bezplatne a na požiadanie dlžníka.

Podľa čl. II. zmluvy - Poplatky dlžník je povinný banke platiť poplatky a to spracovateľský poplatok 79

eur jednorazovo, poplatok za poistenie k úveru 2,18 eur mesačne a poplatok za správu úveru 2,99
eur mesačne. Poplatky uvedené v tabuľke hradí dlžník v pravidelných splátkach v periodicite a termíne
splátok úveru.

V zmysle bodu 3 čl. III. zmluvy - Záverečné ustanovenia žalovaná ako dlžník vyhlásila, že sa oboznámila

so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky,
sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasí s nimi
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky
Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom

účinné od 1.7.2007.

Podľa bodu 6. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 7. článku III. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Úverová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami. ( bod

11. čl. III. zmluvy).

Časť II. čl. III. zmluvy - Súhlas s poistením k úveru bod 3. podpisom úverovej zmluvy dlžník súhlasí s
poistením schopnosti splácať tento úver podľa poistnej zmluvy v znení neskorších zmien a dodatkov
( ďalej „rámcová poistná zmluva“ ) a to v rozsahu poistenia dohodnutého podľa bodu 2. tejto časti

( komplexný súbor poistenia ).

Podľa bodu 12. čl. III. zmluvy poistnými podmienkami sa rozumejú Všeobecné poistné podmienky S. L.
K.,B..K..prepoisteniepracovnejneschopnostiastratyzamestnaniakúveromSLSP,a.s.platnéaúčinné
ku dňu podpisu úverovej zmluvy. Dlžník vyhlásil, že sa oboznámil s poistnými podmienkami, súhlasí s

nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom podpisom úverovej zmluvy potvrdzuje ich prevzatie.

V zmysle bod 17. čl. III. podpisom úverovej zmluvy zo strany dlžníka dochádza k uzatvoreniu poistenia
k úveru.

Žalobca predložil súdu aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere opatrené podpisom
žalovanej obsahujúce totožnosť a údaje veriteľa spotrebiteľského úveru, opis hlavných vlastností
spotrebiteľského úveru, náklady spojené so spotrebiteľským úverom.V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti

s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej
zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu
ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod
1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP - Úvery tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a

klientom - fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako
veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky.

Banka prevzala/prijala/dostala všetky dokumenty ňou požadované, ktoré sú uspokojivé pre banku po
formálnejajvecnejstránke.Bankaprijalalistinypreukazujúceschopnosťklientasplácaťúveraponúknuť
banke, podľa vlastného uváženia banky, dostatočné zabezpečenie poskytnutého úveru, napr. potvrdenie
zamestnávateľa o výške príjmu, výplatné pásky, daňové priznanie, výkaz o majetku a záväzkoch za
bežné obdobie ( bod 7.1.1. VOP ).

V zmysle bodu 7.2.2. VOP banka je oprávnená pred uzatvorením úverového vzťahu, ako aj kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu, preverovať schopnosť klienta splácať úver a požadovať od klienta
predloženie listín preukazujúcich schopnosť splácať úver.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP - Splácanie splátkového úveru pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím
úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok

prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli
sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď
neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na
základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého
úverového rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené

prečerpanie minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.
Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 7 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke

okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako

10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva
okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Klient je povinný platiť banke poplatky, za služby poskytované bankou podľa sadzobníka platného v

deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu a/alebo poplatky dohodnuté v príslušnej zmluve. ( čl. 16 bod
16.1.1. VOP).

Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo
nepremlčané alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje

pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom banky.

Podľa bodu 19.18 VOP tieto VOP nadobúdajú účinnosť dňa 01.08.2002. Všetky zmluvné vzťahy
uzatvorené medzi klientom a bankou odo dňa účinnosti VOP sa riadia VOP, pokiaľ v nich nie je uvedené

inak. Zmluvné vzťahy, ktoré sa riadili ktorýmikoľvek pôvodnými obchodnými podmienkami sa odo dňa
účinnosti týchto VOP riadia výlučne týmito VOP. Klient súhlasí s tým, aby tieto VOP nahradili v plnom
rozsahu pôvodné obchodné podmienky a obdobné dokumenty banky a že takéto zmluvy sa budú riadiť
výlučne týmito VOP, pokiaľ v týchto VOP nie je uvedené inak.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.07.2014 adresovaným žalovanej spoločnosť K. K., B..K..
ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu ako postupníka.

Listom zo dňa 24.7.2014 žalobca žalovanej oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
24.7.2014 a poskytol žalovanej lehotu na úhradu dlžnej čiastky do 8.8.2014.

K. K., B..K.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.06.2014 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1076/2014/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv
a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Podľaprílohykzmluveopostúpenízostatokpohľadávkypredstavovalsumu2.736,38euraistinacelkom
sumu 2.396,29 eur, istina do spl sumu 0 eur a po spl 2.396,29 eur a dátum poslednej úhrady 20.8.2013.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,

ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov ( ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľskýúver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v
celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté

ustanovenie § 17 ods. 3 ( §
7 ods. 1 zákona ).

Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa§13ods.3,akoajovýškeúrokuzadeňaleboospôsobejejvýpočtu

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

V zmysle § 11 ods. 2 zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1

,niejeoprávnenývyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je
nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou,

a.s. ako bankou a žalovanou ako dlžníkom zo dňa 27.6.2012, na základe ktorej zmluvy bol žalovanej
poskytnutý úver v sume 2.450 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť za v zmluve dojednaných
podmienok.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsahobchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s

ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania, tak ako to uviedla aj žalovaná. Ide o procesné ustanovenie,
ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 120 mesiacov. Začiatok

plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú

zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 17.10.2011, žaloba bola podaná dňa 17.10.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré
sú splatné odo dňa 20.10.2011, pričom je zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie splátok
splatných od 20.8.2014, teda len nepremlčané splátky.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov

(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky

spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa

oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Súd mal teda za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá
úverovázmluva,zktorejnárokbolnažalobcupostúpený,čímjedanáaktívnavecnálegitimáciažalobcuv
konaní.Akosúdužuviedolvyššie,jednalosaozmluvuspotrebiteľskomúvere,ktorejnáležitostiobsahujeustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednou z podstatných náležitosti zmluvy tak ako
ich vyžuje zákon je aj uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že súčasne je
v ust. § 11 ods. 1 písm. a) spojená s nesplnením tejto povinností sankcia a teda, že predmetný úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Dokazovaním mal súd za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška celkovej mesačnej splátky bez rozdelenia

istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade
s uvedeným zákonným ustanovením.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.11.2014 sp. zn.
7Co/220/2014, kde tento uviedol: „Jednou z náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je i to,

že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých
splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia.
Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.“

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov a v ďalšom sa nezaoberal poplatkom za poskytnutie úveru a ani poplatkom za správu úveru.

Podľa názoru súdu na tom nemení nič ani skutočnosť, že právny predchodca si splnil svoju povinnosť
tak ako mu vyplývala z ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovanej poskytol informácie
v súlade s ods. 2 prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý
je uvedený v prílohách č. 3
zákona a v neposlednom rade ani skutočnosť, že v zmysle bodu 14 časť I. č. I. zmluvy by právny

predchodca na požiadanie žalovanej ako dlžníka bezplatne vyhotovil výpis o splátkach formou
amortizačnej tabuľky, tak ako túto predložil súdu až v priebehu konania.

Čo sa týka namietaného rozporu ohľadom uvádzanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN,
žalobca predložil súdu výpočet v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch pričom uviedol,

že vzhľadom na zložitosť výpočtu nie je možné tento uskutočniť na kalkulačke, ale len prostredníctvom
zložitých aproximačných metód, ktorými sa dá náročne dopracovať k výsledku s tým, že podľa ním
vykonaného prepočtu za použitia vo vyjadrení uvedených veličín ako ich predpokladá aj zákon určil
RPMNtakakobolauvedenávzmluvevovýške15,85%.Žalovanásúdupredložilainformatívneprepočty,
podľa ktorých by mala byť RPMN vyššia, pričom vychádzal zo sumy splátky 41,81 eur, pričom žalobca

použil pre výpočet sumy splátky po odrátaní splátky na poistenie, teda v sume 39,63 eur.

Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa § 19 ods.
1 zákona podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 .

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je v možnostiach súdu vykonať výpočet RPMN iným spôsobom ako
informatívnym ( tak ako boli predložené aj právnou zástupkyňou žalovanej ) prostredníctvom portálov
zaoberajúcich sa danou problematikou ako aj na skutočnosť, že s prípadnou nesprávne uvedenou
RPMN v neprospech spotrebiteľa sú spájané rovnaké dôsledky porušenia povinností v zmysle § 11

zákona o spotrebiteľských úveroch ako pri nesplnení povinností týkajúcej sa náležitosti zmluvy ako
ich súd uzavrel vyššie, súd v súlade so zásadu hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie
ohľadom tejto skutočnosti.

Žalovaná je tak povinná zaplatiť iba sumu 1.915,92 eur, ktorá suma je rozdielom medzi sumou zo strany

žalobcu reálne poskytnutou 2.450 eur a vykonanými úhradami 534,08 eur vrátane sumy uhradenej
na poplatok za poistenie úveru ako sa ním bude zaoberať nižšie, preto súd v tejto časti uplatnený
nárok považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy a čo do zvyšku žalobu ako
nedôvodnú zamietol.Žalobca uviedol, že si neuplatňuje podanou žalobou poplatky, no vzhľadom na skutočnosť, že poistenie
malo byť dojednané v súlade s čl. III. časť II. zmluvy o úvere a súd všetky vykonané úhrady započítal

na istinu, k predmetnému poisteniu uvádza.

Čo sa týka dojednania poistenia s čl. III. časť II. zmluvy o úvere pod bodom 3 - prehlásením, že podpisom
úverovej zmluvy súhlasí s poistením súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej
zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných

zmluvách. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu
žiadendokladpreukazujúcivznikpoistenia,prípadnedokladojehonevzniknutí.Uvedenieúdajovoprijatí
súborupoisteniatakakobolouvedenévpredmetnejzmluveboloužsúčasťouvopredpripravenejzmluvy
žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná
sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp.
vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok

uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanej vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej
dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Súd mal za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto
žalovanou vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu.

K žalovanou navrhovanému posúdeniu zmluvy a nárokov žalobcu a ich prípadnému rozporu s dobrými
mravmi súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v danom prípade sa nejedná
o konanie spĺňajúce kritéria tak ako ich predpokladá ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
predmetnú zmluvu ako aj nároky z nej posúdil jednak z pohľadu úpravy spotrebiteľských zmlúv ako aj
zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalovanávneposlednomradenamietala,žeprávnypredchodcažalobcupreduzavretímzmluvynekonal
s odbornou starostlivosťou tak ako mu to ukladalo ust. § 7 zákona.
Žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa uviedol, že pôvodný veriteľ ho informoval, že úver
bol poskytnutý na základe obratov klienta - žalovanej na jeho osobnom účte a preto nebolo potrebné
preverovanie potvrdení o príjme.

Jedná sa o povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, získaných jednak od spotrebiteľa a
jednak napr. v prípade banky zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť
záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak
z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane

spotrebiteľov. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a
je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich
sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu
v prípade pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý
úver.

Súd vyhodnotil konanie pôvodného veriteľa a dospel k záveru, že len samotné posúdenie obratov na
účte klienta - žalovanej, nie je konaním s odbornou starostlivosťou tak ako to predpokladá citované
ustanovenie § 7 ods. 1 zákona. Súd má totiž za to, že pre posúdenie schopnosti splácať nepostačuje
len zistenie príjmov dlžníka, kde aj žalovaná potvrdila, že na osobný účet bola zasielaná tak jej mzda

ako aj manžela, ale je najmä potrebné zistiť prípadné ďalšie záväzky dlžníka, resp. klienta, ktoré v
konečnom dôsledku nie vždy musia byť zrejmé ani z pohybov na účte, keďže poukázanie či následné
úhrady zo záväzkových vzťahov s inými subjektmi či už bankového alebo nebankového charakteru
nemusia byť vykonávané prostredníctvom tohto účtu, aj keď to nie je vylúčené. Vyjadrenie žalobcu
zabezpečené od pôvodného veriteľa potom v konečnom dôsledku potvrdzuje vyjadrenie žalovanej,

že na poskytnutie úveru jej postačovala preukázať svoju totožnosť a že veriteľ v ďalšom vychádzal z
príjmov poukazujúcich na účet. Pôvodný veriteľ dokonca v čl. 7 VOP ako banka mal potvrdiť prijatie listín
preukazujúcich schopnosť klienta schopnosť splácať úver tak ako boli príkladmo uvedené v bode 7.1.1.
a taktiež bolo pôvodnému veriteľovi dané oprávnenie aj kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu
preverovať schopnosť klienta splácať úver ( bod 7.2.2. VOP ). Taktiež pod požiadavku takého konania

vzhľadom na už uvedené ohľadom ďalších záväzkov dlžníka nemožno subsumovať, resp. ho považovať
za konanie s odbornou starostlivosťou posúdenie kreditných položiek na účte dlžníka bez akejkoľvek
ďalšej výpovednej hodnoty.Vzhľadom na záver o nekonaní pôvodného veriteľa s odbornou starostlivosťou, s ktorým konaním na

druhej strane nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver, súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy v splátkach po 41,81 eur, teda v sume pôvodne dojednaných splátok.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.641,16 eur od
13.08.2014 do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie má za to, že v dôsledku nekonania pôvodného

veriteľa s odbornou starostlivosťou nie je oprávnený žalobca ako terajší veriteľ žiadať od žalovanej
ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, teda podľa názoru súdu vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru sa nestala splatnou celá suma a keďže súd žalovanú zaviazal na platenie
v mesačných splátkach tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalovaná sa nedostala
do omeškania, preto je nárok žalobcu na úrok z omeškania v celom rozsahu nedôvodný a v tejto časti,
úroku z omeškania, žalobu zamietol.

V prípade splnenia podmienok podľa § 11 ods . 2 zákona v ďalšom zákonodarca nerieši otázku splatenia
úveru, preto súd pre zachovanie rovnováhy vzájomných práv a povinností pri určení povinnosti žalovanej
ako dlžníka platiť v splátkach súčasne toto podmienil istým druhom ochrany práv veriteľa - žalobcu pre
prípad, že splátky nebudú riadne uhrádzané a to stratou ich výhody.

Súd nevykonal ďalšie dokazovanie v súvislosti s otázkou skúmania bonity žalovanej, resp. konania
veriteľa s odbornou starostlivosťou, nakoľko mal za to, že ak by pôvodný veriteľ disponoval prípadnými
listinami tak by ich poskytol žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka ako aj práva s ňou spojené
a to najmä s odkazom na ustanovenie čl. VIII. Zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorom sa ako postupca

zaviazal odovzdať žalobcovi ako postupníkovi originály zmluvnej dokumentácie.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.