Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210554
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117210554.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: X. F.Á., A.. XX.

X. XXXX, W. XXX XX S. Č.. XX, právne zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, p r o t i žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Garbiarska č. 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie poistného v sume 3 202,72
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3 202,72 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 3 202,72 Eur odo dňa 2. 5. 2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku

II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 13. 4. 2017 žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť
jej sumu vo výške 3 202,72 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 202,72 Eur
odo dňa 2. 5. 2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že so
žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu, pričom v tejto poistnej zmluve bola dohodnutá poistná doba od
15. 4. 2000 do 15. 4. 2015, s dobou platenia poistného od 15. 4. 2000 do 15. 4. 2010. Poistné bolo
dohodnuté v štvrťročných splátkach po 1 445,- Sk. Poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na

sumu 3 202,72 Eur a pre prípad smrti na sumu 2 133,20 Eur. Žalobkyňa počas celej doby t.j. od 15. 4.
2000 do 15. 4. 2010 žalovanej riadne platila dohodnuté poistné. Doporučeným listom zo dňa 29. 3. 2017
žalobkyňa požiadala žalovanú o vyplatenie poistnej sumy ku dňu poistnej udalosti, t.j. k dožitiu ku dňu 15.
4. 2015. Žalovaná do dnešného dňa žalobkyni poistnú sumu pre prípad dožitia nevyplatila. Pohľadávka
žalobkyne voči žalovanej predstavuje ku dňu podania žaloby o vyplatenie poistného plnenia sumu vo
výške 3 202,72 Eur. Zároveň žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania v súlade so žalobným petitom.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 25. 5. 2017, v
ktorom žalobu žalobkyne žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka a to na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, podľa ktorého rozpor
právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom a nie iba s občianskym zákonníkom zakladá absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, v opačnom prípade by ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka použilo
slovné spojenie nie odporuje zákonu, ale odporuje tomuto zákonu. Poistné je bez pochybnosti
podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to napokon z ustanovenia § 788 Občianskeho

zákonníka. Platnosť hmotnoprávneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba
skúmať podľa právneho stavu v čase jej uzatvorenia. Na rozdiel od súčasnosti, kládli zákony v čase
uzatvorenie poistnej zmluvy žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd nevzali
do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvymalo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobkyne v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods.
3 Zákona č. 24/1991 Z.z. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým
bola požiadavka, aby kalkulácia sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého

žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú
splniteľnosť záväzkov v obchodnom práve. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo
do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že
poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s § 31a Zákona č. 95/2002 Z.z. a že je aj v rozpore
s ustanovením § 35 Zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí

zabezpečovať trvalú dlhodobú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv. Z predložených listín jednoznačne vyplynulo, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne
bolo od počiatku určené v rozpore so Zákonom č. 24/1991 Z.z. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné,
čo znamená neplatné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť,
pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností
a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie.

3. JUDr. Irena Sopková, nútený správca spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. požiadala súd
o ospravedlnenie a odročenie pojednávania, ktoré súd nariadil na deň 13. 9. 2017. Svoju žiadosť o
odročenie pojednávania nútená správkyňa odôvodnila tým, že rozhodnutím Národnej banky Slovensko,
útvar dohľadu nad finančným trhom bola dňa 14. 6. 2017, č. NBSI-000-012-201 zavedená nútená

správa nad spoločnosťou Rapid life životná poisťovňa, pričom menovacím dekrétom bola ustanovená
do funkcie núteného správcu spoločnosti žalovaného. Z tohto dôvodu nútená správkyňa konajúca v
mene žalovaného požiadala súd o odročenie pojednávania, nariadeného súdom na deň 13. 9. 2017
a zároveň žiadala o odročenie všetkých pojednávaní na termín október 2017. Ako dôvod odročenia
pojednávania uviedla prevzatie písomnej agendy, ako aj jednotlivých súdnych sporov v počte 1 000,

ktoré sa konajú na súdoch Slovenskej republiky, kde spoločnosť žalovaného vystupuje buď ako pasívne,
alebo aktívne legitimovanou stranou v tomto konaní. Z tohto dôvodu súd vyhovel jej žiadosti a nariadil
pojednávanie na deň 23. 10. 2017. Zároveň súd konštatuje, že predvolanie na toto pojednávanie bolo
nútenej správkyni doručené riadne a včas dňa 22. 9. 2017. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní
žalovaný neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť. Zároveň súd konštatuje,

že právny zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní navrhol súdu postupom podľa § 274 CSP, aby súd
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže boli splnené všetky procesné podmienky pre
vydanie tohto kontumačného rozsudku.

4. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a
včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť
včas a vážnymi okolnosťami.

Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

Podľa § 276 CSP, ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa §

76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich.

Podľa § 277 ods. 1 až 3 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a) ,
môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok

pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť
konať.Akžalovanýzospravedlniteľnéhodôvoduzmeškalpojednávanievoveci,naktorombolvyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre
zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä
a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom

vzniknú (poistenie majetku);
b)
fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej
poistnej udalosti (poistenie osôb);
c)

zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú
majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude
zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 797 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do

pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

Podľa § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Rozsudkom pre zmeškanie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami možno spor rozhodnúť,
keď už súd vo veci nariadil pojednávanie a žalovaný sa na pojednávanie neustanovil. Bez procesnej
aktivity žalobcu nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd nie je oprávnený žalobcu o tejto
možnosti poučiť, lebo by tým neprimerane znevýhodnil žalovaného. Zákonné podmienky § 274 CSP

musia byť splnené kumulatívne.

Súd rozsudkom pre zmeškanie môže rozhodnúť na ktoromkoľvek pojednávaní, nemusí ísť o prvé
pojednávanie, ak sú obligatórne splnené tieto podmienky:

a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci mal riadne a včas vykázané doručenie
predvolania a bol poučený o procesných následkoch svojho nedostavenia sa na pojednávanie. V
tomto prípade žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie ako to vyplýva zo súdneho spisu dňa
22. 09. 2017, pričom v predvolaní na pojednávanie bol upozornený o možnosti súdu v prípade jeho
neprítomnosti na pojednávaní, rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,

b) žalovaný svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil. V tomto prípade sa za
včasné ospravedlnenie považuje len také, ktoré bolo súdu doručené do začatia pojednávania vo vecisamej. Súd ku dňu svojho rozhodnutia a ku dňu vyhlásenia rozsudku nemal k dispozícii ospravedlnenie
neúčasti žalovaného na tomto pojednávaní.

Súd tak vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného žalobcom a rozhodol v neprospech žalovaného touto
skrátenou formou rozsudku. Rozhodnúť touto formou rozsudku navrhol právny zástupca žalobcu na
pojednávaní. Súd však považuje za potrebné ešte k veci uviesť, že malo byť predovšetkým v záujme
žalovaného dostaviť sa na pojednávanie, súdu preukázať svoje tvrdenia a na podporu svojich tvrdení
súdu navrhnúť vykonanie dôkazov.

5. Uzatvorená poistná zmluva medzi stranami sporu spadá do režimu zmluvy spotrebiteľskej, s
poskytnutímochranyslabšejzmluvnejstranyspotrebiteľa.Naviac,spotrebiteľvtýchtozmluváchnemôže
byť znevýhodnený oproti zmluvám uzatvorených po novele občianskeho zákonníka. Žalovaný bol
povinný postupovať v zmluvnom vzťahu v zmysle ustanovenia občianskeho zákonníka, či zákona
na ochranu spotrebiteľa a to spôsobom, upravujúcim postavenie spotrebiteľa a žiadnym spôsobom

ho jednostranne neznevýhodňovať vo svoj prospech. Poistná zmluva je svojím charakterom zmluvou
spotrebiteľskou, teda poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať
návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v takom rozsahu, aké sú zo strany poisťovne
predložené. Súd považuje aj napriek tomu, že rozhoduje touto formou kontumačného rozsudku za
dôležité uviesť vo vzťahu k námietke absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy zo strany žalovaného,

že tejto námietke nemohol vyhovieť s poukazom na skutočnosť, že zmluvný vzťah vznikol na
základe poistnej zmluvy, ktorá podľa názoru súdu obsahuje všetky predpísané náležitosti podľa § 788
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa svoj záväzok titulom uzatvorenej zmluvy splnila, keď uhrádzala v
rozhodnej dobe žalovanému poistné. V tomto prípade sa jedná o dvojstranný právny úkon uzatvorený
medzidvomasubjektmiobčianskoprávnopoistnéhovzťahuatožalobkyňouažalovaným,medziktorými

došlo ku konsenzu ohľadne podstatných zložiek právneho úkonu. Z predložených listinných dôkazov,
ktoré predložil žalovaný, nevyplýva, aby NBS konštatovala priamo porušenie ustanovenia zákona o
poisťovníctve vo vzťahu k poistnému. Poukazovala iba na chybný výpočet poistného vo vzťahu k
matematickým metódam a vytváraniu rezerv žalovaným vo vzťahu k plneniam poisteným v prípade
nastania poistnej udalosti. Nevyplýva z nich ani spôsob úpravy už existujúcich poistných vzťahov,

ani aby sa zmeny mali dotknúť už existujúcich poistných vzťahov. Ak aj bolo žalovanému uložené
zjednať nápravu ohľadne kalkulačných vzorov na výpočet poistného a technických rezerv produktov
životného poistenia, podľa novej právnej úpravy poisťovníctva, pod hrozbou uloženia možných sankcií,
toto sa podľa názoru súdu nemôže a nemalo dotknúť už uzatvorených poistných vzťahov, ale len
poistných vzťahov do budúcna. Samotná skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzatvorení poistnej

zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými
metódami je pre súd irelevantné, pretože tento výpočet stanovil samotný žalovaný a nie žalobkyňa ako
spotrebiteľka. Na základe uvedeného tak súd nezdieľa názor, že poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená
medzi subjektmi je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu túto námietku považoval
v celom rozsahu za nedôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni dohodnuté poistné pre prípad

dožitia sa určitého veku vo výške 3 202,72 Eur aj s úrokom z omeškania, ktorý súd priznal v súlade s §
797 ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, ako to navrhla žalobkyňa vo svojej žalobe.

6. Zároveň v zmysle § 255 ods. 1 CSP rozhodol súd o nároku žalobcu na trovy konania vo vzťahu k
žalovanému v rozsahu 100%, keďže žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa §
262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje len z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto

rozhodnutia (§ 356 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania(§ 364 CSP).

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 ods. 1
písm. a) CSP, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý
rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo
veci opäť konať (§ 277 CSP). Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením

zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy
sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák.
č.233/1995Z.z.)aktoréhojejvykonanímpoverísúd,akosobitnýpredpisalebotentozákonneustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).