Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234295
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113234295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35724803, Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava proti žalovanému: J. Š., nar. XX.XX.XXXX H., D. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5,
Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66,

o zaplatenie 2.332,80 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.332,80 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 %
zo sumy 2.332,80 eur od 15.11.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania za obdobie od 21.11.2010 do
4.11.2012 vo výške 181,20 eur, dlžnú sumu spolu s príslušenstvom a trovy konania p o v o ľ u j e
žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého
dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v
ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva

sa zročným celé dlžné plnenie,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu vo výške
139,50 eur v mesačných splátkach vo výške 10 eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého dňa v
kalendárnom mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom
tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa

zročným celé dlžné plnenie.

Vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2013 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
2.332,80 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 4.11.2012 vo výške
181,20 eur a ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 2332,80 eur od 5.11.2012 do zaplatenia.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.9.2012
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému.

Uviedol, že postupca a žalovaný uzatvorili dňa 25.1.2007 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli

všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažnýchprostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo všeobecných obchodných podmienkach.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.447,06 eur, ktorá
pozostávala z istiny 4.369,75 eur riadneho úroku 512,- eur, úroku z omeškania 526,44 eur a ostatného
príslušenstva 38,87 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Výška a špecifikácia pohľadávky
uvedená v prílohe E bola generovaná bankovým systémom a predstavovala aktuálnu dlžnú sumu ku
dňu postúpenia pohľadávky. Suma 38,87 eur predstavovala ostatné príslušenstvo a poplatky a suma

526,44 eur predstavovala úrok z omeškania, ktoré si v tomto konaní žalobca neuplatňuje.

Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 4.315,21 eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátka vo výške 86,40 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
splatné splátky od 20.11.2010 do 20.1.2013 v počte 27 v celkovej výške 2.332,80 eur. Splátky pôvodne
splatné od 20.11.2012 do 20.1.2013 sa stali splatnými 4.11.2012, na vtedy žalobca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru.

Listomdoručenýmsúdudňa9.12.2013oznámilvstupdokonaniavedľajšíúčastníkzdruženienaochranu
občana spotrebiteľa HOOS, ktorý sa vo veci vyjadril.

Súd vo veci vykonal pojednávanie podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti vedľajšieho
účastníka a jeho právneho zástupcu, u ktorého mal vykázané doručenie dňom 22.9.2014.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a to návrhom, zmluvou
o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávok,

kópiou podacieho hárku, výzvou k úhrade, zmluvou o postúpení pohľadávok, odovzdávacím protokolom,
prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, a vyjadrením žalobcu, výpisom z úverového účtu
žalovaného, vyjadrením vedľajšieho účastníka, vyjadrením národnej banky Slovenska, vyjadrením
žalobcu, a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 25.1.2007 mal súd zistené, že podľa článku I.
Bodu 1 bolo predmetom zmluvy o úvere poskytnutie splátkového úveru žalovanému vo výške 130.000,-
Sk, s dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou 12 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy s
poplatkom za poskytnutie úveru 2.600, - Sk a poplatkom za správu úveru 60,- Sk výškou splátky 2.603,-
Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 20.2.2007 s počtom splátok 72, vždy ku 20. dňu kalendárneho

mesiaca, s konečnou splatnosťou 20.1.2013, ročnou percentuálnou mierou nákladov 14,64 %.

Listom zo dňa 16.10.2012 oznámil postupca postúpenie pohľadávky, na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok na žalobcu. K tomuto bola pripojená súpiska podacieho hárku, v zmysle, ktorého je
zrejmé, že uvedené oznámenie o postúpenie pohľadávky bolo podané u poštového doručovateľa dňa

17.10.2012.

Listom zo dňa 16.10.2012 vyzval žalobca na žalovaného k úhrade pohľadávky najneskôr do 31.10.2012.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení poukazoval na to, že z jednoduchého jazykového

a logického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vyplýva, že banka
je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky klienta, ktorý je s plnením
v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo, ak súčet všetkých omeškaní klienta s
plnením, čo len v časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu 1 rok. Zo žaloby
vyplýva, že žalobca si uplatňuje pohľadávku zloženú zo splátok splatných po dátume 27.9.2012 t.j.

dátum postúpenia pohľadávky a teda právny predchodca mu musel postúpiť pohľadávku ako celok a
nielen časť pohľadávky, ktorá zodpovedá peňažnému záväzku, s ktorým je klient v omeškaní. Podľa
názoru vedľajšieho účastníka je to jasný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu musel zmluvný
vzťahsožalovanýmukončiť,eštepreddátumompostúpeniapohľadávky.Inakpovedanébankanemohla
postúpiť nebanke "živý úver", ale pohľadávky z ukončeného úveru. V ďalšom poukázal na to, že

zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, nakoľko v zmluve chýbajú údaje podľa § 4 ods. 2
písmena a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to veriteľ nemôže od
spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Poukázal na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru, pričom dal do pozornosti rozhodnutieVrchného krajinského súdu v Karlsruhe zo dňa 3.5.2010, že poplatky za správu úveru a poplatky za
upomienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa vystavuje ho

neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene matka taktiež poplatok za vedenie účtu nemá povahu
odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce
sa ceny. Avšak vzhľadom na to, že už k 27.9.2012, ako to vyplynulo podľa vedľajšieho účastníka z
prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný 1213 dní v omeškaní je, podľa jeho názoru
nárok žalobcu premlčaný a vzniesol námietku premlčania.

Žalovaný sa vo veci vyjadril a uviedol, že si uvedomuje svoju pohľadávku voči právnemu predchodcovi
žalobcu, poukázal však na to, že je v zlej sociálnej aj finančnej situácii a požiadal o možnosť splácania
pohľadávky v splátkach.

V danom prípade nebolo sporné , že došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňa 25. 1. 2007 zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm.b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. - zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Čosatýkanámietkyavedľajšiehoúčastníkavovzťahukneuvedeniurozčleneniasplátkynaistinu,úroka
poplatky uvedený v § 4 ods.3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. (Ak však zmluva o spotrebiteľskomúvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.) aplikovať nemožno, nakoľko bol do zákona včlenený až dňom 01.01.2008,
pričom zmluva bola uzavretá už dňa 25. 1. 2007.

K námietke vedľajšieho účastníka poukazujúceho na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu č.AZ XI
ZR 388/10 o neprijateľnosti poplatku za vedenie účtu, pokiaľ ide o poplatok za správu úveru, ktorý je
súčasťou splátky, súd poukazuje, že v zmluve dohodnutý poplatok nebol poplatkom za vedenie účtu,
ale za správu úveru.

V ďalšom súd poukazuje na závery, ku ktorým dospel Ústavný súd ČR - III. ÚS 3725/13) k tomu, že : I.
Ujednání o poplatku za správu úvěru ve smlouvě o úvěru není neurčité jen proto, že neobsahuje úplný
výčet činností, za něž je poplatek sjednán.
II. Na ujednání o poplatku za správu úvěru ve smlouvě o úvěru se nevztahuje zákaz těch ujednání ve
spotřebitelských smlouvách, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele
značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.

Pokiaľideonámietkupremlčania kpremlčaniupriznanýchsplátoknedošlo,nakoľkovprílohekZmluveo
postúpenípohľadávky(č.l.31)uvedenieomeškaniavdĺžke1213dní,jeúdajomoomeškaníodposlednej
uhradenej splátky, k čomu došlo dňa 6.5.2009 a zaplatenia premlčaných splátok sa žalobca nedomáhal.
Predčasná splatnosť úveru nebola súdu preukázaná.
Pokiaľ ide namietanú nemožnosť uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky z peňažného ústavu na

žalobcu, k tomu súd uvádza, že s takým výkladom, že postúpiť môže banka iba pohľadávku, s ktorou
je dlžník v omeškaní, nemožno súhlasiť.
Podľa § 92 ods.8 zákona č. 481/2001 o bankách - Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta.
Citované ustanovenie zákona o bankách umožňuje postúpiť banke pohľadávku z peňažného záväzku
voči jej klientovi ako celok, aj keď je klient v omeškaní iba s časťou peňažného záväzku. Znamená

to teda, že banka nemusí vyčkať na uplynutie splatnosti celého peňažného záväzku klienta, ale svoju
pohľadávku z úverovej zmluvy môže postúpiť vcelku na iný subjekt. Výklad je jednoznačný to tak
gramatický ako aj logický, nakoľko § 92 ods.8 zákona o bankách nehovorí o postúpení časti peňažného
záväzku zodpovedajúceho omeškanej sumy, ale o postúpení peňažného záväzku ako takého, pričom
slovo„tomuto“zabezpečuje,ževprípadeakklientmávočibankeviacpeňažnýchzáväzkovavomeškaní

je iba s niektorým, tak postúpiť možno iba peňažný záväzok, u ktorého došlo k omeškaniu a nie aj
peňažné záväzky ďalšie. Slovo „tomuto“ sa vzťahuje k peňažnému záväzku ako celku a nie len k
omeškanej časti záväzku.
Uvedené vyplýva aj zo stanoviska NBS predloženého žalobcom, v ktorom sa uvádza, že ak je úver
splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda

aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru.
Súd berie ohľad na potrebu ochrany spotrebiteľa avšak to nemôže viesť až k absurdnému výkladu
jednotlivých právnych inštitútov tak, aby za každú cenu sa vyhľadal akýkoľvek dôvod pre ospravedlnenie
konania spotrebiteľa za nesprávne rozhodnutie, a takto mu zabezpečiť možnosť zníženia dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný svoj záväzok spočívajúci v

úhrade splátok úveru nesplnil. Ak sa potom žalobca domáhal zaplatenia nesplnených splátok v počte
27 (splatných od 21.11.2010, pričom žaloba bola podaná dňa 26.11.2013) bolo potrebné jeho návrhu
vyhovieť a priznať mu sumu dlžných splátok 86,40 eur x 27 = 2.332,80 eur.
S plnením jednotlivých splátok sa žalovaný dostal do omeškania. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho
zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej

primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.Podľa NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška základnej sadzby ECB bola ku dňu splatnosti jednotlivých splátok v čase od 21.10.2010 do
12.04.2011 - 1,00 % ročne, v čase od 13.04.2011 do 12.07.2011 - 1,25 % ročne, v čase od 13.07.2011
do 08.11.2011 - 1,50 % ročne, v čase od 09.11.2011 do 13.12.2011 - 1,25 %, v čase od 14.12.2011 do
10.7.2012 - 1 %, od 11.7.2012 do 31.1.2013 - 0,75 %.

Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne aj pri splátkach, pri ktorých
mohol žiadať viac, priznal súd zo všetkých splátok úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z výsluchu žalovaného mal súd zistené, že žalovaného jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo

výška 62 eur mesačne. V súčasnosti je bez stáleho zamestnania a trvalý pobyt má nahlásený v obci
Zlatá Baňa ako bezdomovec. Vzhľadom na jeho príjmy nie je schopný vyrovnať pohľadávku žalobcu
jednou sumou, preto mu súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky 20 eur mesačne s tým, že keď
riadne a včas nezaplatení čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok.
Rovnako aj nahradiť trovy konania.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tieto súd nepriznal s poukazom na argumentáciu NS SR, ktorá
aj keď sa týka trov vedľajšieho účastníka je aplikovateľná aj k na žalobcu v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo
5/2013, podľa ktorého: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach,
kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch

v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva
na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu
pomocanáhradatrovkonaniasúdverozdielneveci,ktorésícespolusúvisia,avšakniesúneoddeliteľné.
Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom)

totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto
názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania
nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda
súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil

účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v
súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy
účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali
náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Súd z týchto dôvodov priznal žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) len náhradu trov vzniknutých
zaplatením súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom
procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd dodáva, že
nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho
rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov

konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú
nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať
všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom
v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia
nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu

pomoc.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrada trov konania nepatrí, keďže bol v konaní
neúspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.