Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617010032
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8617010032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného K. K. z r u š u j e
rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/16/2017 zo dňa 09.08.2017 v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanéhoK.K.,nar.XX.XX.XXXXvN.,trvalebytomK.XX,okr.I.,tohočasuvoväzbeod29.10.2016
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

dňa 29.10.2016 asi o 09.00 hod. pod vplyvom alkoholu vykopol uzamknuté vchodové dvere rodinného
domu č. X v obci W., okr. I., následne kladivom rozbil drevené dvere vedúce do obývacej izby v ktorej sa
na posteli nachádzali Z.. nar. XX.XX.XXXX a O.., nar. X.X.XXXX, pričom na nich kričal, že ich pozabíja
a podpáli dom, ak mu ich otec nevráti motorovú pílu, následne kričal na G.M., že ak zavolá políciu, tak

ich pozabíja, pričom kladivom ešte rozbil televízor, skrinku a ohrievač,

t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe, pričom neoprávnene
vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s
poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zákona,

z a t o m u u k l a d á

podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, n/,
§ 37 písm. h/, m/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a 1 (päť a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona mu u k l a d á aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou. o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduSvidníksp.zn.1T/16/2017zodňa09.08.2017bolobžalovanýK.K.uznaný
vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona a prečinu porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 29.10.2016 asi o 09.00 hod. pod vplyvom alkoholu vykopol uzamknuté vchodové dvere rodinného
domu č. X v obci W., okr. I., následne kladivom rozbil drevené dvere vedúce do obývacej izby, v ktorej
sa na posteli nachádzali Z..K.., nar. XX.XX.XXXX, a O..K.., nar. X.X.XXXX, pričom na nich kričal, že ich
pozabíja a podpíli dom keď mu nepovedia, kde sa nachádza ich otec a nepovedia, kde je jeho motorová

pila, následne kričal na G.M., že ak zavolá políciu, tak ich pozabíja, pričom kladivom ešte rozbil televízor,
skrinku a ohrievač,

za čo mu bol uložený podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/,
n/, § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 a 1 (päť a pol) roka, pre výkon

ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora,
podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom
obhajkyne písomne odôvodnil. Z dôvodov odvolania plynie, že obžalovaný napádal výrok o vine a treste,
ktorým bol uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona okrem

časti, o ktorej obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania a to pre prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Odvolanie podal pre nejasnosť a
neúplnosť skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie a tiež z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona
a to pre nesprávnu právnu kvalifikácia skutku ako trestného činu vydierania. Obžalovaný priznal, že

vykopol uzamknuté vchodové dvere rodinného domu č. X v obci W., následne kladivom rozbil drevené
dvere vedúce do obývacej izby, v obývacej izbe rozbil televízor a stolík. Priznáva, že pritom kričal, ale
nadával na toho, kto mu zobral pílu, nie na deti Z. a O.. Tie počas celého jeho konania ležali na posteli
pod perinou a ak sa ich niečo opýtal, tak mu odpovedali. Do domu vošiel s motívom hľadať motorovú pílu
abolnazlostený,žehosvedokF.K.nezobraldopráce,ajkeďmutosľúbiladohodolsasním,žemáprísť

o 9.00 hod. Obžalovaný nevedel, že sú doma deti, zbadal ich až neskôr, keď vošiel do obývačky a videl
ich ležať pod perinou, kde im bolo vidieť iba hlavy. Z výpovede svedkýň Z. a O. K. vyplýva, že obžalovaný
kričal, kde je ich otec a kde je jeho píla a pritom sa vyhrážal, že ich všetkých pozabíja, ak mu otec nevráti
motorovú pílu. Svedkyne vo svojej výpovedi neuviedli, že obžalovaný kričal, že ich pozabíja a podpáli
dom, ak mu nepovedia, kde je ich otec a kde je motorová píla. Táto časť skutkovej vety vo výroku o vine

nevyplýva z vykonaného dokazovania a súd sa s tým nijako nevysporiadal, aj keď je to pre rozhodnutie
súdu významné. Obžalovaný popiera, aby videl pod perinou mobil a preto kričal na G.M., že ak zavolá
políciu, tak ich pozabíja. Svedkyne O..K.. a Z..K.. uviedli, že počas celého priebehu skutku stále kričal,
že ak mu F. K., ich otec, nevráti motorovú pílu, tak ich všetkých pozabíja. Svedkyňa O..K.. na hlavnom
pojednávaní uviedla, že obžalovaný kričal, že ak zavolajú políciu, tak ich zabije až pri odchode. Ani jedna

zo svedkýň neuviedla, že by obžalovaný priamo menom oslovil Z., že ak zavolá políciu, tak ich zabije.
Z výpovedí svedkýň preto nie je jasné, v ktorom štádiu incidentu k tomu došlo, či pri odchode z domu, v
predsieni alebo pri odchode z obývačky, z čoho nie je jasné, koho konkrétne mal obžalovaný nútiť, aby
nevolal políciu. Z výpovedí svedkýň A.M. a G.M. teda nevyplýva bez pochybností, že obžalovaný kričal
na Z. K., že ak zavolá políciu tak ich pozabíja. Konanie obžalovaného je potrebné posudzovať ako celok

vzhľadom na motív a cieľ. Jeho konanie nesmerovalo proti A.M. a G.M. Časť skutkovej vety „následne
kričal na G.M., že ak zavolá políciu tak ich pozabíja, pričom kladivom ešte rozbil televízor, skrinku a
ohrievač", je vytrhnutá z celého konania obžalovaného, ktorého cieľom nebolo vydieranie, ale hľadanie
svojho majetku (píly), pričom v zlosti kričal rôzne vyhrážky, ktoré neboli myslené vážne a nesmerovali
proti G.M. a A.M.. Jeho konanie nesmerovalo k núteniu iného, aby niečo konal alebo opomenul, išlo

iba o výlevy zlosti, keďže si myslel, že Š.M. zobral jeho pílu a namiesto neho zobral iného do práce.Nebolo teda bez všetkých pochybností preukázané, že obžalovaný hrozbou násilia nútil A.M. a G.M.,
aby niečo konali alebo opomenuli. Obžalovaný preto namieta právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu
vydierania.Konanieobžalovanéhobysamaloposudzovaťakoprečinnebezpečnéhovyhrážania.Ztohto

dôvodu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Svidník a po zrušení tohto
rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v

zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výrokom
napadnutého rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Po preskúmaní procesného postupu, ktorý predchádzal vyhláseniu napadnutého rozsudku, odvolací súd

konštatuje, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ako aj k vykonávaným dôkazom, a navrhovať
vykonanie dôkazov, o ktorých súd rozhodol, a tiež mal možnosť predniesť argumenty svedčiace o jeho
nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova. Počas celého dokazovania na hlavnom pojednávaní
bol zastúpený ustanovenou obhajkyňou, preto svoje práva mohol uplatňovať aj prostredníctvom nej. Z
tohto postupu konajúceho súdu je zrejmé, že právo na obhajobu obžalovaného dodržané bolo.

Tiež bolo zistené, že postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by
bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, dôkazy boli vykonané predpísaným spôsobom, a preto tieto
mohli tvoriť podklad rozhodnutia.

Opierajúc sa o vykonané dôkazy krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že tieto nie
úplne korešpondujú so skutkovými okolnosťami popísanými v skutkovej vete výroku rozsudku, na
základe čoho sa čiastočne stotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného. Predovšetkým výpoveďami
maloletých svedkýň Z. a O. K. nebolo preukázané, aby obžalovaný na nich kričal, že ich pozabíja,
podpíli dom, ak mu nepovedia, kde sa nachádza ich otec a nepovedia, kde je jeho motorová píla.

Z ich výpovedí totiž vyplýva, že obžalovaný na nich kričal, že ich všetkých pozabíja a podpáli dom,
ak mu ich otec nevráti motorovú pílu. Okrem toho bolo týmito výpoveďami nepochybne preukázané,
že obžalovaný bezprostredne potom kričal na Z. K., čo potvrdila aj O. K., že ak zavolá políciu, tak
ich pozabíja. Vzhľadom na minimálnu odlišnosť týchto skutkových okolností odvolací súd na úpravu v
skutkových zisteniach nemusel vykonávať dokazovanie na verejnom zasadnutí, keďže tieto skutočnosti

vyplynuli z dokazovania vykonaného konajúcim súdom a úprava v skutkových zisteniach je v prospech
obžalovaného. Táto úprava skutkových okolností popísaných vo výroku rozsudku bola podstatným
dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu pre nejasnosti v skutkových zisteniach
podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pričom odvolací súd vo veci následne rozhodol sám.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného smerujúce k nesprávnemu vyhodnoteniu obsahu
vykonaných dôkazov, najmä výpovedí maloletých svedkýň vo vzťahu k jeho údajnému vyhrážaniu sa
maloletým, resp. maloletej Z. K. zabitím, ak zavolá políciu, čo v konečnom dôsledku bolo kvalifikované
ako trestný čin vydierania podľa § 189 Tr. zákona, odvolací súd len v stručnosti sumarizuje skutočnosti
plynúce z vykonaného dokazovania.

Obžalovaný sa sám priznal, že do domu vošiel nazlostený tak, že nevedel čo robí a keď mu nikto
neotváral, nohou vykopol vstupné dvere do domu, s veľkým kladivom na to rozbil vnútorné dvere vedúce
do obývačky, kde sa v tom čase nachádzali maloleté, ktoré keď mu najsamprv nechceli povedať, kde
je ich otec, v amoku na nich nakričal, čo presne ani nevie, a pritom prineseným kladivom rozbil stolík a

televízor v izbe. Napokon, keď mu v takomto stave oznámili, kde ich otec je, mal na nich kričať, že ich
všetkých pozabíja, aj podpáli dom, keď mu ich otec nevráti motorovú pílu, čo pri odchode z domu podľa
maloletých uzavrel, keď zavolá Z. políciu, tak ju zabije.

Takto popísané konanie obžalovaného, ktoré bolo nepochybne ustálené prezentovanými dôkazmi, nie

je možné v žiadnom prípade predsa považovať, ako to obhajoba
tvrdí, za vytrhnuté z kontextu, či za prejav, ktorý obžalovaný nemyslel vážne, ale je ho potrebného
hodnotiť v komplexe už všetkých vykonaných dôkazov.Konanie obžalovaného, ktorý vošiel do domu po predchádzajúcom verbálnom nátlaku, aby mu otvorili
tak, že vykopol dvere a ďalšie dvere úplne podľa fotodokumentácie rozbil kladivom so sprievodným
vulgárnym prejavom, rozbíjajúc pritom zariadenie izby a domáhajúc sa stretnutia s otcom maloletých so

záverom, že ak zavolá vtedy ešte maloletá Z. políciu, tak ju zabije, čo sa navonok v správaní maloletých
prejavilo tak, že z domu ušli na ulicu a vrátili sa doň až po príchode otca, teda zjavne v strachu z
konania obžalovaného, aj podľa názoru odvolacieho súdu napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej
podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukázaním na § 139 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zákona. Z popisu konania obžalovaného je zrejmé, že
maloletú G.M. pod hrozbou násilia nútil, aby niečo konala, pritom neoprávnene vnikol do obydlia iného
za použitia kladiva, preto právne posúdenie ustáleného skutku konajúcim súdom je správne a zákonu
zodpovedajúce.

Len na okraj, podľa názoru krajského súdu malo byť spáchanie zločinu vydierania posúdené aj podľa §

189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania podľa 138 písm. a/ Tr zákona, keďže
obžalovaný v čase spáchania tohto skutku držal kladivo v ruke, ktoré možno považovať za zbraň, avšak
vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané iba v prospech obžalovaného, toto pochybenie už odvolací
súd napraviť nemohol.

V nadväznosti na takto vykonané dokazovanie a z neho plynúce skutkové zistenia je potom možné
vyhodnotiť obranu obžalovaného ako účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje
konanie. Podstata jeho odvolacích námietok spočívala totiž len v inom hodnotení dôkazov, z jeho
pohľadu a v jeho prospech.

Pri určovaní druhu a výmery trestu konajúci súd poukázal na účel trestu, podľa kritérií vymedzených v §
34 ods. 1 Tr. zákona, kde tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Súčasne je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v zmysle § 34

ods. 4 Tr. zákona najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil okolnosti, pre ktoré by mal obžalovanému zmierniť trest,
naopak zistil, že konajúci súd nepostupoval v súlade so zákonom, ak mu priznal niektoré poľahčujúce

okolnosti.

Konajúci súd ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil zistenia, že obžalovaný sa k skutku priznal, čo
zodpovedá ustanoveniu § 36 písm. l/ Tr. zákona, no ako je zrejmé z dokazovania, obžalovaný nepriznal
všetky rozhodné skutkové okolnosti a ešte aj v odvolacom konaní trval na svojej nevine vo vzťahu

k trestnému činu vydierania. Už vôbec v danom prípade, ak obžalovaný popiera spáchanie časti
rozhodného konania, nemožno urobiť záver, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti orgánom činným v trestnom konaní podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona.

Naopak v prípade priťažujúcich okolností konajúci súd tieto ustálil správne tak, ako sú stanovené v §

37 písm. h/, m/ Tr. zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov a súčasne už bol v minulosti
súdne trestaný. S takto priznanými priťažujúcimi okolnosťami sa stotožnil aj odvolací súd.

Okrem toho krajský súd zistil, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený aj za zločin, čo vyplýva
z registra trestov a ktorá skutočnosť mala byť zohľadnená v rámci ukladania trestu, a to s použitím

sprísňovacieho ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona. Tiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, čo
už bolo konštatované, že priznanie poľahčujúcich okolností nezodpovedá zákonu a v prípade prevahy
priťažujúcich okolností sa aplikuje sprísňovacie pravidlo uvedené v § 38 ods. 4 Tr. zákona. Pri správnom
použití ustanovení Trestného zákona spodnou hranicou trestnej sadzby po jej sprísnení podľa §
38 ods. 5 Tr. zákona je 7 rokov a pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona by spodná hranica

trestnej sadzby bola 6 rokov, preto uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 a 1 roka je pod zákonom
stanovenou trestnou sadzbou. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd prerokúval odvolanie obžalovaného
podané v jeho prospech, uvedené pochybenie konajúceho súdu napraviť nemohol, pretože jeho náprava
by zmenila postavenie obžalovaného v jeho neprospech.Na výkon trestu odňatia slobody konajúci súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný už bol v

posledných 10 rokov vo výkone trestu za iný úmyselný trestný čin. Z odpisu registra trestov plynie, že
ostatný výkon trestu odňatia slobody obžalovaný ukončil 13.1.2015.

Pre uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr.
zák. boli splnené zákonom stanovené podmienky, keďže obžalovaný spáchal tento skutok pod vplyvom

alkoholu. Vzhľadom na možnosti eliminovať konanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu a páchania
trestnej činnosti, resp. protiprávneho konania do budúcna je uvedené uloženie ochranného opatrenia
zákonné.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné
a podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.