Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200539
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200539.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

MartinčekovejačlenovsenátuMgr.NoryTomkovejaJUDr.JanyVargovej,vprávnejvecižalobcu:DUES,
s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val 16/171, IČO: 36 768 103, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom v Žiline, Sládkovičova č. 13, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OPS/BEZ/2016/3480, O-246/2016 zo dňa 17. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2016/3480,
O-246/2016 zo dňa 17. 5. 2016 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu práce

Žilina č.k. 55/2016-IZA-2.3/pok/R zo dňa 15. 3 2016 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový správny orgán - Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím č.k. 55/2016-IZA-2.3/pok/R zo
dňa 15. marca 2016 uložil pokutu vo výške 2.200,- Eur na základe ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona
č. 125/2006 Z.z. za porušenie pracovnoprávnych predpisov, spočívajúcom v porušení ustanovenia §
99 zákona č. 311/2001 Z. z. tým, že na základe zamestnávateľom predloženého rozpisu pracovnej

doby zamestnancov za obdobie november - december 2014 a január - marec 2015 bolo zistené,
že zamestnávateľ nevedie evidenciu pracovného času, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec
časového úseku, v ktorom zamestnanci vykonávali prácu. Podľa predloženej evidencie pracovnej doby
zamestnancov za uvedené obdobie bolo zistené, že zamestnávateľ vedie evidenciu pracovného času
zamestnancov tak, že zaznamenáva len údaj o celkovom počte odpracovaných hodín (2 hod., 8
hod.) v jednotlivých pracovných dňoch a iná evidencia pracovného času sa nevedie, ďalej na základe
oprávnenia daného ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie zákona

č. 82/2005 Z.z. spočívajúcom v porušení jeho § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) tým,
že na základe zamestnávateľom predloženej evidencie pracovného času za mesiac november 2014
bolo zistené, že U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, L., vykonávala prácu v mesiaci november
2014 v dňoch od 24.11. - 28.11.2014. Celkom v mesiaci november 2014 odpracovala 5 dní po 8
hod., spolu 40 hodín, a za vykonanú prácu v mesiaci november 2014 jej bola vyplatená mzda oproti
podpisu v celkovej sume 844,09 €. Právnická osoba DUES, s. r. o., využívala závislú prácu vyššie
menovanej fyzickej osoby, preukázala založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu

predložením pracovnej zmluvy, ktorá bola písomne uzatvorená dňa 24.11.2014 s nástupom do práce
24.11.2014, avšak nesplnila oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu
(§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.), čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.
je nelegálne zamestnávanie, (oznamovacia povinnosť bola splnená dňa 27.11.2014 v čase o 10:57hod.), uvedené porušenie bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona
č. 125/2006 Z.z., vykonanej v dňoch 30.4., 11.5. a 14.5.2015. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu
k zdôvodneniu prvého skutku, zo spáchania ktorého uznal žalobcu vinným, uviedol, že so žalobcom

predložených dokladov vyplýva, že žalobca - zamestnávateľ vedie evidenciu odpracovaných hodín
zamestnancov, nie však evidenciu pracovného času v zmysle evidencie začiatku a konca časového
úseku, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v
súlade s pracovnou zmluvou. Z predloženej evidencie odpracovaných hodín sa nedá určiť evidencia
pracovného času, ako časového úseku, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, t.j.

že táto dochádza neobsahuje údaje o tom, kedy zamestnanec opustil pracovisko (nie je k dispozícii
zamestnávateľovi napr. z dôvodu prestávky na jedenie, ošetrenia u lekára, osobných prekážok v práci,
atď.). Uvedeným konaním žalobca porušil ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z.z.. Vo vzťahu k zdôvodneniu
ďalšieho skutku, z ktorého uznal prvostupňový správny orgán žalobcu vinným, správny orgán uviedol,
že bolo zo žalobcom predloženej evidencie pracovného času za mesiac november 2014 nepochybne
preukázané, že zamestnankyňa U. G. bola do registra Sociálnej poisťovne prihlásená až po začatí

výkonu činnosti zamestnankyne, čím žalobca porušil ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003
Z.z.. Dopustil sa nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2
písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.. V nadväznosti na námietku účastníka správneho konania, podľa ktorej
bola už žalobcovi v predmetnej veci ako zamestnávateľovi uložená pokuta Sociálnou poisťovňou vo
výške 9,96 € na základe rozhodnutia č. 700-1610949015-GC04/15 zo dňa 14.04.2015, ktorú riadne

zaplatil, správny orgán prvého stupňa zdôraznil, že Sociálna poisťovňa udelila žalobcovi pokutu za
porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., pričom uvedená pokuta sa ukladá za každý
deň omeškania pri nesplnení si prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti. Rozdiel tiež spočíval v tom, že
dotknuté orgány verejnej správy chránia odlišné spoločenské záujmy, keď v prípade sankcie zo strany
Sociálnej poisťovne ide o sankciu z omeškania za každý deň oneskoreného nahlásenia zamestnanca do

registra poistencov a pri ukladaní sankcie zo strany inšpektorátu práce ide o nelegálne zamestnávanie.
Prvostupňový správny orgán pri zdôvodnení výšky uloženej pokuty uviedol, že sa žalobca dopustil
viacerých správnych deliktov, ktoré je správny orgán oprávnený sankcionovať pokutou v zmysle ust.
§ 19 zákona č. 125/2006 Z.z., pričom správny orgán uplatnil na základe analógie legis tzv. absorpčnú
zásadu a uložil pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, v danom prípade za najzávažnejšie

konanie účastníka považoval využívanie závislej práce fyzickej osoby bez splnenia si oznamovacej
povinnosti, pričom spáchanie viacerých správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Pokutu
s vyššou sadzbou bolo možné uložiť podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z..
Správny orgán uložil pokutu vo výške 2.200,- €, t.j. vo výmere zákonného minima, ktorú považoval za
postačujúcu na represiu za zistený stav. Pri ukladaní pokuty zohľadnil, že nelegálne zamestnávanie je

nežiaducim spoločensko - ekonomickým opomenutím, zamestnávateľ zamestnával 5 zamestnancov,
pričom nelegálne zamestnávanie bolo zistené v jednom prípade. Inšpekcia práce bola vykonaná u
zamestnávateľa po prvýkrát, ide teda o prvé zistenie nelegálneho zamestnávania.

2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný vydal dňa 17.05.2016 rozhodnutie č. OPS/BEZ/2016/3480,

O-246/2016, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán na základe riadne vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav správne právne vyhodnotil.
Žalovaný má za to, že bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil ust. § 99 zákona č. 311/2001
Z.z. tým, že na základe zamestnávateľom predloženého rozpisu pracovnej doby zamestnancov za

obdobie mesiacov november - december 2014 a január - marec 2015 bolo zistené, že zamestnávateľ
nevedie evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v
ktorom zamestnanci vykonávali prácu. Vedenie zákonom identifikovaných druhov evidencií v zmysle §
99 pritom možno považovať za obligatórnu povinnosť zamestnávateľa nie možnosť zamestnávateľa.
Týmto ustanovením sa v záujme zabezpečenia ochrany zamestnancov určuje, aby zamestnávateľ

viedol zákonom stanovený rozsah evidencií. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením účastníka, že
evidencia pracovného času nespadá do okruhu najvýznamnejších a najpodstatnejších ustanovení
pracovnoprávnych predpisov, nad ktorými inšpektorát práce vykonáva dozor. Inšpekcia práce vykonáva
dozor nad dodržiavaním všetkých ustanovení Zákonníka práce, i keď nie je možné, aby všetky
ustanovenia boli zadefinované v § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z.z.. Žalovaný je toho

názoru, že bolo tiež jednoznačne preukázané, že účastník konania porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na
ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona 82/2005 Z.z. tým, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej
poisťovni v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. V nadväznosti na odvolaciu námietku
porušenia zákazu dvojitého trestania upraveného v § 19 ods. 5 zákona č.125/2006 Z.z. žalovaný uviedol,že pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená
pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola

uložená bloková pokuta. Vzhľadom k tomu, že predmetom sankcionovania zo strany Sociálnej poisťovne
nebolo porušenie predpisov upravujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania osôb (teda zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní), ale porušenie ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003 Z.z., nemôže ísť podľa mienky odvolacieho správneho orgánu o nedodržanie ust. § 19 ods. 5
zákonač.125/2006Z.z.tak,akosadomnievažalobca.Predmetnázásadatotižzakazuje,abyosobabola

v správnom konaní potrestaná dvakrát za ten istý čin na základe toho istého zákona alebo na základe
predpisov ochraňujúcich totožný verejný záujem. Pritom platí, že ak je rovnaký čin postihovaný dvomi
alebo viacerými orgánmi verejnej správy na základe predpisov ochraňujúcich rozdielne verejné záujmy,
zváži každý z týchto správnych orgánov tú skutočnosť, že za čin už bola uložená iná správna sankcia.
V tomto prípade však účastník konania porušil svojím konaním dva rozdielne právne predpisy ( a to ust.
§ 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a

nelegálnom zamestnávaní) chrániace rozdielne verejné záujmy. Preto sa nevylučovalo, aby bol účastník
konania okrem nedodržania vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. sankcionovaný aj
za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako to urobil prvostupňový správny orgán. Pri
ukladaní pokuty prvostupňový správny orgán správne na základe analógie legis aplikoval tzv. absorpčnú
zásadu a uložil pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, pričom na spáchanie viacerých

správnych deliktov považoval ako priťažujúcu okolnosť. Žalovaný je toho názoru, že prvostupňovým
správnym orgánom uložená sankcia je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná
aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní si aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania
od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci správnemu orgánu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca zastáva názor, že zákonodarca nepovažuje porušenie
povinnosti zamestnávateľa ohľadne evidencie pracovného času tak, ako sa ho dopustil žalobca tak
zásadnéapodstatné,keďhoneuvádzavust.§2ods.1písm.a)prvýbodzákonač.125/2006Z.z.,kdeje

daný okruh najvýznamnejších a najpodstatnejších pracovnoprávnych vzťahov, nad ktorými inšpektorát
práce vykonáva dozor. Žalobca je toho názoru, že uložená výška pokuty 200,- € z celkovej navrhovanej
pokuty 2.200,- €, ktorá pripadá za porušenie ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. je neprimerane prísna.
Poukázal na skutočnosť, že rozsah výšky uloženia pokuty v danom prípade je od 0 € do 100.000,- €
a pokiaľ žalovaný uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pokuta bola uložená na spodnej

hranici, tak spodná hranica pre uloženie pokuty je podľa názoru žalobcu 0,- €. Žalobca ďalej poukázal
na skutočnosť, že mu už bolo za včasné nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni,
uložená pokuta Sociálnou poisťovňou vo výške 9,96 € na základe rozhodnutia č. 700-160949015-
GC04/15 zo dňa 14.04.2015, ktorú riadne zaplatil. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. za toto
porušenie nemožno opakovane uložiť sankciu. Žalobca zdôraznil, že v oboch prípadoch pri ukladaní

sankcie bola tá istá skutková situácia, t.j. oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra Sociálnej
poisťovne a porušenie ust. § 231 ods. 1 písm. b) č. 461/2003 Z.z., na ktoré ustanovenie a teda osobitný
právny predpis odkazuje rovnako aj § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., pričom ak by mala
byť za to isté porušenie uložená dvakrát sankcia, nepochybne by došlo k porušeniu zásady „ne bis in
idem“, t.j. nie dvakrát o tom istom. Pokiaľ žalovaný uvádza, že za ten istý čin možno postihnúť osobu

aj viacerými orgánmi, ktoré ochraňujú rozdielne verejné záujmy a zároveň uvádza, že v danom prípade
žalobca porušil dva rôzne predpisy a tým aj dva rozdielne chrániace verejné záujmy, nie je zrejmé, ktoré
rozdielne verejné záujmy má na mysli, keďže v oboch prípadoch je chránený verejný záujem na tom, aby
boli zamestnanci riadne prihlasovaní do registra Sociálnej poisťovne, pričom oba predpisy ako zákon o
sociálnom poistení, tak aj zákon o nelegálnej práci sú navzájom prepojené vo vzťahu všeobecný predpis

osobitný predpis a naopak. O tom, že vzájomné rozhodnutia o uložení sankcie zo strany Sociálnej
poisťovne alebo inšpektorátu práce za predmetné porušenie oneskoreného prihlásenia zamestnanca
do registra Sociálnej poisťovne sa vylučujú, výslovne hovorí aj ust. § 239 zákona č. 461/2003 Z.z..

4. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.07.2016 poukázal žalovaný na totožné skutkové a právne dôvody

ako uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Naviac doplnil, že v prípade, že obdobný skutok je
postihovaný dvoma alebo viacerými orgánmi verejnej správy na základe rôznych právnych predpisov,
ako je tomu v danom prípade, je rozhodujúci verejný záujem, ktorý je však nepochybne odlišný.
Odlišnosť verejného záujmu na ochrane pracovného trhu pred nelegálnym zamestnávaním možnoilustrovať nielen prísnejšími sankciami zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktoré
tento zákon stanovuje v hornej hranici 200.000.- €, ale aj vedením zoznamu fyzických a právnických
osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania ako ďalšieho

sankčného nástroja odradzujúceho subjekty od porušovania zákazu nelegálneho zamestnávania alebo
zaradením opakovaného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania medzi osobitne závažné
porušenia zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. Žalovaný opakovane uviedol, že
pokuta, ktorá bola stanovená, bola stanovená na spodnej hranici sadzby, pričom žalovaný orgán nemá
zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo zákona,

pričom ani prvostupňový správny orgán nemôže znížiť uloženú pokutu pod zákonom stanovenú hranicu.
S prihliadnutím na skutočnosť, že sa žalobca dopustil viacerých správnych deliktov, ktoré je správny
orgán oprávnený sankcionovať pokutou v zmysle § 19 zákona č. 125/2006 Z. z., správny orgán musel
uplatniť na základe analógie legis tzv. absorpčnú zásadu a uložiť pokutu za správny delikt najprísnejšie
postihnuteľný, pričom spáchanie viacerých správnych deliktov je považované za priťažujúcu okolnosť.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

6. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok stanovených v ust. 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 491 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali pred účinnosťou SSP, zostali zachované. Ďalej vo veci konal podľa SSP (§ 491 ods. 1 SSP).

7. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého
stupňa, a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa ust. § 194 a nasl. SSP v spojení s ust. § 177 a
nasl. SSP v nadväznosti na ust. § 491 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a),

SSP a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné
zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods.
3 písm. a) SSP a vec vrátiť žalovanému s poukazom na § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie
z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 23.11.2014 inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,

2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a)
3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3)
vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,

6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú
zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca
vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej
kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva
práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,

7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom.
2) Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení
neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.2a) Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3) § 39 Zákonníka práce.
3a) § 5 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom

sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3b) § 31 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
3c) § 11 a 12 zákona č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním
protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 23.11.2014, inšpektorát
práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie
povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až
treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do

100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo
ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

Podľa § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom v čase spáchania správneho
deliktu (ďalej len Zákonník práce), zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce

nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol
zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal
nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie
evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu 23.11.2014
inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických
osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa § 19 ods. 5 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 20.5.2016 (právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia) pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie
predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne
uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak
bola uložená bloková pokuta.

Podľa § 19 ods. 6 zákona č. citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 02.05.2014
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa

osobitného predpisu 6).
1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov, Obchodný zákonník.
2) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.
6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.z.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom
v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.), právnická osoba
a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická

osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v znení
účinnom v čase spáchania správneho deliktu zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie,

na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem
zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa §
227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca,odhlásiťzamestnancanajneskôrvdeňnasledujúcipozánikutýchtopoisteníokremzániku
povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť
prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah

podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

Podľa § 239 zákona č. 461/2003 Z.z., za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods.
3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, 244 a § 279 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až
do 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti

ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v
§ 231 ods. 1 písm. b), ak už bola uložená pokuta podľa osobitného predpisu.102aa)
102aa) Zákon č. 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9. Vo vzťahu k prvému skutku medzi účastníkmi konania nebolo sporu o tom, že žalobca v mesiacoch
november - december 2014 a január - marec 2015 v evidencii pracovného času zaznamenával celkový
počet odpracovaných hodín zamestnancov, nezaznamenával však začiatok a koniec časového úseku,
v ktorom zamestnanci vykonávali prácu.

10. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že v posudzovanom prípade bola konaním žalobcu
naplnená formálna aj materiálna stránka skutkovej podstaty správneho deliktu podľa citovaného ust. §
19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s ust. § 99 zákona č. 311/2011 Z.z.. Zákonodarca
koncipoval z uvedených ustanovení plynúci druh zodpovednosti ako objektívnu zodpovednosť.

Objektívna zodpovednosť je zvláštnym druhom zodpovednosti. Jedná sa o zodpovednosť za protiprávny
stav (zodpovednosť za výsledok). Preto správny orgán pri skúmaní uvedeného druhu zodpovednosti
neskúma formu zavinenia, ale hodnotí, či protiprávny stav nastal a porušením právneho predpisu
došlo k objektívnemu naplneniu zákonom definovanej skutkovej podstaty správneho deliktu. Aplikované
ustanovenia nepoznajú žiadne liberačné dôvody, ktoré by mohli byť prípadnou príčinou zbavenia sa tejto

objektívnej zodpovednosti.

11. Aplikované ustanovenie § 99 zákona č. 311/2001 Z.z. na účely jednoznačnosti vyjadrenia povinnosti
zamestnávateľa v súvislosti s vytvorením podmienok na jeho kontrolu osobitne zakotvuje aj povinnosť
viesť evidenciu všetkých skutočností súvisiacich s rozvrhovaním pracovného času. Táto evidenčná

povinnosť vo vzťahu k zamestnancom v pracovnom pomere zahŕňa
- evidenciu pracovného času - eviduje sa začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec
vykonával prácu v rámci rozvrhovaného pracovného času,
- evidenciu práce nadčas - samostatne sa zaeviduje začiatok a koniec časového úseku vykonávania
práce nadčas, aby sa odlíšila od pracovného času, ktorý je rozvrhnutý,

- evidenciu nočnej práce - samostatne sa eviduje, že časový úsek, okrem toho, že sa zaeviduje ako
pracovný čas, je aj nočnou prácou - eviduje sa začiatok a koniec nočnej práce,
- evidenciu aktívnej časti pracovnej pohotovosti - samostatne sa zaeviduje aktívna časť pracovnej
pohotovosti (začiatok a koniec), aby sa odlíšila od pracovného času, ktorý je rozvrhovaný/práce nadčas,
- evidenciu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca - samostatne sa zaeviduje neaktívna

časť pracovnej pohotovosti (jej začiatok a koniec).

12. Zákonník práce neustanovuje formu vedenia evidencie. Je preto možné rešpektovať evidenciu
vedenú zamestnávateľom v písomnej, elektronickej podobe, resp. formou registrácie. Na druhej stranevšak citované ust. § 99 jasne definuje minimálne zákonné požiadavky na obsah uvedenej evidencie,
ktorým má nepochybne byť zaznamenanie začiatku a konca časového úseku, v ktorom zamestnanec
vykonával prácu v rámci rozvrhnutého pracovného času, resp. prácu nadčas, nočnú prácu, aktívnu či

neaktívnu, čas pracovnej pohotovosti tak, aby evidencia hodnoverne preukazovala, či zamestnanec
odpracoval, či neodpracoval stanovenú (alebo dohodnutú) pracovnú dobu, kedy ju odpracoval, v
akom rozsahu, prípadne o ďalších skutočnostiach, ktoré sú významné pre posudzovanie nárokov s
odpracovanou pracovnou dobou súvisiacich. Uvedená požiadavka zákona na obsahové náležitosti
evidencie korešponduje s cieľom právnej úpravy, je jedným z garantov dodržiavania základných

zásad Zákonníka práce obsiahnutých v článku 1 - 11, a to práve pre jej preukazný charakter v
nadväznosti na garantovanie základných pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ale aj kontrolu
dodržiavania povinností zamestnancom (napr. byť k dispozícii zamestnávateľovi, plniť povinnosti v
súlade s pracovnou zmluvu), dodržiavania povinností zamestnávateľom (napr. poskytnutie prestávok na
odpočinok a jedenie, prestávok z dôvodov zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov
pri práci, garanciu nepretržitého denného odpočinku, resp. nepretržitého odpočinku v týždni a pod.).

13. V danom kontexte možno potom evidenciu dochádzky hodnotiť ako významnú povinnosť
zamestnávateľa. Podľa názoru správneho súdu z citovaného ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. plynie
inšpektorátu práce právo dozoru nad dodržiavaním danej povinnosti, keďže jeho oprávnenie dozoru
sa vzťahuje (okrem iného) na všetky pracovnoprávne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy. K

pracovnoprávnym predpisom, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy, patrí nepochybne aj Zákonník
práce a to v celom svojom rozsahu (§ 1 ods. 1 Zákonníka práce). Okruh právnych noriem v rámci
právnych pracovnoprávnych vzťahov, ktoré inšpektorát práce dozoruje, je v ust. § 1 písm. a) bod
1. vymedzený len demonštratívne - príkladmo, t.j. do jeho dozornej činnosti môžu spadať aj iné
ako príkladmo vymedzené oblasti, ak ich zastrešuje pojem „pracovnoprávne predpisy upravujúce

pracovnoprávne vzťahy“. Odhliadnuc od uvedeného možno práve spornú povinnosť zamestnávateľa v
zmysle ust. § 99 Zákonníka práce zaradiť pod samotný príkladmý výpočet oblastí prieskumu, ktorý sa,
ako bolo už uvedené na iných miestach tohto rozsudku, bezprostredne vzťahuje k otázkam mzdových
a pracovných podmienok zamestnancov.

14. Napokon ostalo správnemu súdu vysporiadať sa s ďalšou námietkou žalobcu, ktorá sa vzťahovala k
naplneniu skutkovej podstaty ďalšieho správneho deliktu podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona
č. 125/2006 Z.z. v nadväznosti na ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., a to námietku
porušenia zásady správneho trestania - zákazu ne bis in idem.

15. Medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že zamestnávateľ využíval v dňoch 24.11. - 28.11.2014
závislú prácu zamestnankyne U. G. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.11.2014, avšak nesplnil
si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni najneskôr pred začatím výkonu práce danej
zamestnankyne.

16. Sporným ostalo, či v danom prípade došlo k porušeniu zákazu dvojitého trestu za ten istý skutok -
ne bis in idem, keď bola žalobcovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.k. 700-1610949015-GC04/15 zo
dňa 14.04.2015, teda pred vydaním prvostupňového rozhodnutia napadnutého touto žalobou, uložená
pokuta vo výške 9,96 € podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod, § 239 v nadväznosti na ust. § 231
ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. na tom skutkovom základe, že žalobca zamestnankyňu U. G.

prihlásil oneskorene do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia.

17. Na úvod právneho posúdenia považuje správny súd za potrebné ozrejmiť, že správnym deliktom
je protiprávne konanie, ktorého znaky sú ustanovené zákonom. Správny orgán za ne potom ukladá
zákonnom stanovený trest. Jedná sa o protiprávne konanie bez ohľadu na zavinenie, spravidla výslovne

označené zákonom ako správny delikt. Vecný rozdiel medzi trestnými činmi a správnymi deliktami býva
často veľmi hmlistý, môže byť len výsledkom politického rozhodnutia (dekriminalizácie) a je bežné,
že skutky trestané právnym poriadkom jedného štátu alebo v určitej dobe ako trestné činy sú podľa
právneho poriadku iného štátu alebo v inej dobe len správnymi deliktami a naopak. Tiež z uvedeného
dôvodu platia pre trestnosť správnych deliktov obdobné princípy a pravidlá ako pre trestnosť trestných

činov. V tomto smere možno odkázať na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.), ktorý podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva „trestným obvinením“ v zmysle svojho článku 6 ods. 1 rozumie aj konanie o sankciách
ukladaných správnymi úradmi za priestupok alebo iný správny delikt. V danom prípade je nepochybné,že rozhodnutia oboch správnych orgánov mali charakter rozhodnutí v oblasti správneho trestania.
Podľa štrasburskej judikatúry správne trestanie vo všeobecnosti podlieha ochrane zaručenej článkom 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie), článku 7

(zákaztrestubezzákona)ačlánku13(právonaúčinnéopravnéprostriedky),ďalejajochranezakotvenej
v článku 2 a 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odškodnenie
za nezákonné odsúdenie) a právo nebyť súdený alebo trestaný dvakrát (ne bis in idem).

18. Zásada ne bis in idem - teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin - je na

ústavnej úrovni zakotvená v článku 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd. Povinnosť ctiť uvedenú
zásadu ďalej plynie z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky najmä z článku 4 ods. 1 Protokolu
č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nikto nemôže byť stíhaný
alebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý
už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a Trestného poriadku tohto
štátu. Hoci uvedené ustanovenia hovoria len o trestnom stíhaní či trestnom konaní, danú zásadu je

treba vztiahnuť i na konania o správnych deliktoch ako je zrejmé z ustálenej súdnej praxe. Článok 4
Protokolu č. 7 k Dohovoru ani žiadne iné ustanovenie Dohovoru nijak bližšie nešpecifikuje totožnosť
činu („idem“). Európsky súd pre ľudské práva pristúpil k zjednoteniu svojej vnútorne rozpornej judikatúry
k danej otázke rozsudkom veľkého senátu zo dňa 10.02.2009 Zolotukhin proti Rusku sťažnosť č.
14939/03, Reports 2009, v ktorom po zhrnutí judikatúrnych línií odmietol prístup vychádzajúci z právnej

kvalifikáciedeliktustým,žetakýtoprístupjeprílišreštriktívnyvočiprávamjednotlivca.PodľaEurópskeho
súdu pre ľudské práva tak článok 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru zakazuje stíhanie pre druhý
„trestný čin“, pokiaľ je tento druhý trestný čin založený na totožnom či v podstatných rysoch totožnom
skutku. Výkladom uvedeného rozhodnutia veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Zolotukhin proti Rusku možno dospieť k záveru, že stíhanie jedného a toho istého skutku podľa dvoch

skutkových podstát je prípustné vtedy, pokiaľ sa tieto od seba navzájom líšia v podstatných prvkoch
(okolnostiach). Naopak tam, kde panuje aspoň čiastočná zhoda v podstatných okolnostiach skutku
pôjde vo vzťahu k aplikácii článku 4 Protokolu č. 7 Dohovoru o uplatnenie zásady ne bis in idem. Z
uvedených záverov vyplýva, že článok 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru zakazuje stíhanie pre druhý
trestný čin (vrátane deliktu trestnoprávnej povahy, t.j. správneho deliktu), pokiaľ je tento druhý trestný

čin založený na totožnom či v podstatných rysoch totožnom skutku. Podstatou skutku je pritom právne
relevantné jednanie páchateľa a ním zapríčinený právne významný následok. K tomu, aby bolo možné
postihnúť páchateľa na základe totožného konania za dva rôzne delikty, nestačí samotná existencia
dvoch formálne odlišných skutkových podstát deliktu. Až odlišnosť v právne významnom následku
konania zakladá existenciu dvoch samostatných skutkov, o ktorých je možné viesť samostatné konania.

19. V tejto súvislosti je potrebné ďalej uviesť, že § 19 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce konkrétne uvádza, že pokutu podľa ods. 2 nie je možné uložiť osobe, ktorej bola za to isté
porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) už právoplatne uložená pokuta iným orgánom
podľa osobitných predpisov (to neplatí v prípade uloženia blokovej pokuty). Podľa bodu § 2 ods. 1 písm.

a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z.z. sa jedná o predpisy, upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania. Takýmto predpisom je i zákon č. 82/2005 Z.z.. Práve pre naplnenie § 2 ods. 2 písm. b)
tohto zákona bola žalobcovi uložená sankcia v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006
Z.z.. Súd teda posudzoval, či za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania definovaného v § 2 ods.
2 písm. b) tohto zákona už bola žalobcovi skôr uložená sankcia podľa Zákona o sociálnom poistení.

20. Objektívnou stránkou deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. z.č. 125/2006 Z.z. je naplnenie § 2
ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z, ktorý definuje nelegálne zamestnávanie týmito kumulatívnymi
podmienkami:
1. podnikateľ zamestná fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom

pomere,
2. využíva jej závislú prácu,
3. nesplní si povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Objektívnou stránkou deliktu podľa § 239 Zákona o sociálnom poistení je (okrem iného) aj porušenie
§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1. Zákona o sociálnom poistení, ktorá je naplnená vtedy, ak zamestnávateľ

zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti neprihlási do registra poistencov.
V danom prípade bolo preukázané, že zamestnávateľ (podnikateľ) prihlásil svoju zamestnankyňu, s
ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah, po začatí výkonu jej činnosti, teda k využívaniu závislej
práce zamestnávateľom došlo, ale bez splnenia prihlasovacej povinnosti pred samotným začiatkomvýkonu tejto činnosti. Zamestnávateľ teda naplnil objektívnu stránku iného správneho deliktu podľa § 19
ods. 2 písm. a) bod 1. zák. č. 125/2006 Z. z. porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa §
2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Naplnil aj objektívnu stránku iného správneho

deliktu podľa § 239 Zákona o sociálnom poistení porušením povinnosti uvedenej v § 231 ods. 1 písm.
b) Zákona o sociálnom poistení, ktorá je v danom prípade totožná s nelegálnym zamestnávaním
podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže zamestnankyňa určitú dobu u
zamestnávateľa vykonávala závislú prácu bez toho, aby si jej zamestnávateľ prihlasovaciu povinnosť
podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení splnil. Preto je potrebné konštatovať,

že porušenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení je nelegálnym
zamestnávaním podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Teda ak bol žalobca
postihnutý za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. skorším rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, platí zákaz uvedený v § 19 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia a nie je preto možné za tento skutok uložiť ďalšiu pokutu podľa § 19 ods.
2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.. Keďže pokuta bola žalobcovi napriek tomu takto uložená, bolo

potrebné toto rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP
zrušiť a rovnako aj prvostupňové správne rozhodnutie, pretože uvedená vada nastala aj v konaní pred
prvostupňovým správnym orgánom.

21. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že pokutu v zmysle § 239 Zákona o sociálnom poistení správny

orgán môže a nemusí uložiť. Tento zákon pritom pamätá aj na takú situáciu, keď je pokuta za porušenie
§ 231 ods. 1 písm. b) uložená v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce alebo zákona č.
5/2004 Z.z.. V tom prípade Sociálna poisťovňa pokutu neuloží. Jedná sa teda o opačný prípad ako
posudzovaný prípad, keď by bola za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení
uložená pokuta v zmysle zákona č. 125/2006 Z.z. a v tom prípade by už Sociálna poisťovňa za to

isté porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení sankciu neuložila. Z uvedeného
vyplýva, že zákonodarca posudzoval porušenie § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení ako
porušenie, ktoré môže byť sankcionované zák. č. 125/2006 Z.z. ako nelegálne zamestnávanie. Využijúc
výklad § 239 Zákona o sociálnom poistení argumentum a contrario, ak Sociálna poisťovňa uloží pokutu
za nesplnenie povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, nemôže byť už

uložená pokuta podľa predpisu uvedenom v odkaze 102aa) k § 239 Zákona o sociálnom poistení. V
danom prípade k uloženiu pokuty Sociálnou poisťovňou došlo, pretože pred vydaním prvostupňového
správneho rozhodnutia podľa zákona č. 125/2006 Z.z. bolo vydané právoplatné rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o nesplnení povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Preto podľa
názoru súdu, v tom prípade orgány rozhodujúce podľa osobitných predpisov (zákony č. 5/2004 Z.z. a č.

125/2006 Z.z.) už nemôžu uložiť pokutu podľa týchto predpisov.

22. V tomto kontexte je právne irelevantné, že Sociálna poisťovňa uložila žalobcovi pokutu len vo výške
9,96 €. Týmto rozhodnutím je správny súd viazaný podľa § 131 SSP a musí z neho vychádzať. Ku
konkurencii pri ukladaní pokút jednotlivými správnymi orgánmi treba uviesť, že Sociálna poisťovňa v

zmysle § 239 nemá povinnosť pokutu uložiť, ale jedná sa len o fakultatívnu možnosť uloženia pokuty.
Pokiaľ teda ešte nebola uložená pokuta Sociálnou poisťovňou ani inými orgánmi podľa osobitných
predpisov uvedených v poznámke 102aa) v § 239 Zákona o sociálnom poistení, nič nebráni správnym
orgánom, aby navzájom komunikovali aj o tom, či prebieha u nich správne konanie, ktorý orgán uloží
pokutu za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, ktoré konanie sa preruší do právoplatného

ukončenia iného správneho konania, atď.

23. V intenciách uvedených úvah potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o porušení základnej
zásady správneho trestania - ne bis in idem za opodstatnenú. Daný zákaz dvojitého trestania vyplýva
expressisverbisztextuust.§239poslednávetazákonač.461/2003Z.z. atiežz ust.§ 19ods.5zákona

č. 125/2006 Z.z. Žalobca už bol za totožný skutok, totožný v naplnení objektívnej stránky správneho
deliktu t.j. v spôsobe, mieste a čase spáchania (využíval závislú prácu fyzickej osoby bez splnenia
registračnej povinnosti) a chránenom záujme (dávkové nároky zamestnanca v spojení s fiškálnymi
záujmami štátu) už potrestaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.k. 700-1610949015-GC04/15 zo dňa
14.04.2015.

24. Porušením princípu ne bis in idem dopustil sa prvostupňový správny orgán (pričom žalovaný tento
nedostatok neodstránil) nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedlo správny súd k zrušeniu
rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP, rozhodnutia správneho orgánu prvéhostupňa podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP a potrebe vec vrátiť žalovanému s poukazom na § 191 ods.
4 veta prvá SSP na ďalšie konanie. Správny súd pritom zrušil rozhodnutia v celom rozsahu t.j. aj vo
vzťahu k výroku, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa ust. § 19

ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v nadväznosti na ust. § 99 zákona č. 311/2001 Z.z., nakoľko pri
uznaní deliktuálnej zodpovednosti za oba správne delikty správny orgán uložil žalobcovi úhrnný trest.

25. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového správneho orgánu opäť o oboch
obvineniach žalobcu v intenciách záväzného právneho názoru krajského súdu rozhodnúť.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 255 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu v danom konaní je rovnaký, keďže súd
vo vzťahu k prvému správnemu deliktu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, žalobné námietky žalobcu
neuznal, avšak vo vzťahu k druhému správnemu deliktu, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, vyhodnotil

námietky žalobcu ako právne dôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote

30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.