Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/554/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411202542
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4411202542.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: R.. X. V., nar.
XX.XX.XXXX,bytomL.XXXX/XX,Z.-L.,štátnyobčanSR,protižalovanému:R..F.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom G., B. XX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Róbertom Sivákom, advokátom, so sídlom Nové
Zámky, Pod lipami 80, o zaplatenie 11.617,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/228/2011-251 zo dňa 10. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde v Nových Zámkoch dňa 14.02.2011 sa právny predchodca
žalobkyne B.. F. B., H.. ( otec žalobkyne a žalovaného) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

11.617,87 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 21.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že mal so žalovaným zriadený spoločný účet v Slovenskej sporiteľni a.s, na ktorý
boli dňa 19.08.2005 zaslané finančné prostriedky vo výške 11.617,87 eura ( 350.000,-Sk), ktoré tvorili
jeho výlučné vlastníctvo, pretože išlo o kúpnu cenu za predaj jeho spoluvlastníckeho podielu rodinného
domu v L. . Dispozičné právo k účtu, na ktorom boli tieto finančné prostriedky mali obaja, on však z
účtu žiadne peniaze nevyberal ani naň nevkladal, s účtom disponoval len žalovaný. Dňa 08.11.2010

potreboval vybrať časť peňazí a v sporiteľni mu oznámili, že účet dňa 02.07.2009 žalovaný zrušil a
peniaze si nechal previesť na svoj účet, ku ktorému však on prístup nemá. Dňa 16.12.2011 vyzval
žalovaného, aby mu poukázal na účet sumu 11,617,87 eura, pochádzajúce z predaja rodinného domu
v L. ale žalovaný odmietol peniaze vrátiť, preto sa ich vrátenia domáhal podanou žalobou.
2. Súd prvej inštancie čiastočne žalobe vyhovel a napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.985,07 eura do troch dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil odkazom na ust. § 137 ods. 1,2 , § 139 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka a § 708 ods. 1,2, §709 ods.2 Obchodného zákonníka vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, podľa ktorého dňa 19.07.2004 bol založený v M. sporiteľni a.s. účet č. XXXXXXXXXX/XXXX ako
spoločnýúčetobochúčastníkovkonania.Obajamajiteliaúčtuprizriadeníúčtusvojímpodpisompotvrdili,
že boli oboznámení s obchodnými podmienkami pre vedenie spoločného vkladu, pričom spoločným

vkladom boli oprávnení disponovať obaja vkladatelia samostatne v plnom rozsahu s dôsledkami pre
druhého vkladateľa a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného vkladu sú oprávnení obaja majitelia
spoločne a nerozdielne, ale každý z majiteľov bol oprávnený nakladať s vkladom samostatne v rozsahu
celej výšky vkladu a bol oprávnený vklad zrušiť bez súhlasu druhého majiteľa. Na tomto účte v čase
jeho založenia, teda k 19.07.2004, bola suma 500,- Sk, za rok 2004 neboli na účte žiadne pohyby. V
roku 2005 boli robené z účtu výbery kartou, okrem toho na tento účet boli poukazované prostriedky

žalovaného. Dňa 19.08.2005 bola na účet pripísaná suma 350.000,- Sk od E. H.. Dňa 19.09.2005 a dňa
23.09.2005 bola z účtu v hotovosti vybratá suma 2x 15.000,- Sk a dňa 17.10.2005 suma 100.000,- Sk.V roku 2006 boli z účtu vyberané peniaze, dňa 09.06.2006 suma 15.000,- Sk, dňa 10.06.2006 suma
15.000,- Sk, následne boli vyberané sumy od 1.000,- do 5.000,- Sk, v roku 2007 to bolo obdobne, v roku
2008 neboli z účtu vybrané žiadne prostriedky a v roku 2009 k 02.07.2009 bol účet zrušený so zostatkom

3.970,14 Eur, ktorý zostatok bol prevedený v prospech účtu žalovaného. Žalovaný popieral, že by si
bol protiprávne ponechal peniaze z účtu, tvrdil, že o všetkých výberoch, ktoré z účtu boli vykonané,
žalobca vedel, ale žalobca sa o peniaze nezaujímal, teda všetky finančné transakcie žalovaný prejednal
s matkou. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že žaloba bola podaná
čiastočne dôvodne. Žalobca so žalovaným si zriadili bežný účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., s ktorým

boli obaja oprávnení disponovať a obaja boli v postavení majiteľa účtu. Kým zo strany žalovaného boli
na účte vykonávané( vklady aj výbery, zo strany žalobcu bol realizovaný len jeden vklad vo výške
11.617,87 eura ( 350.000Sk) a to vklad kúpnej ceny za predaný podiel nehnuteľnosti. Z výpovedí
svedkov,akoajžalovaného,súdzistil,žežalobcasavôbecnezaujímalopredmetnýbežnýúčet,dokonca
vraj nemal vedomosť o jeho existencii, nemal k dispozícii platobnú kartu, ktorou by vedel vykonávať
výbery z účtu a ako už bolo konštatované okrem jediného vkladu, ktorý bol na účet pripísaný, žalobca

žiadnym iným spôsobom s účtom nedisponoval. Naopak v konaní bolo preukázané, že žalovaný vkladal
aj vyberal peniaze z účtu, a to na podnet svojej matky, neb. N. B., z ktorých zabezpečoval domácnosť
rodičov. Vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako podielové spoluvlastníctvo finančných prostriedkov
vedených na bežnom účte, s ktorými mali právo disponovať obaja majitelia účtu s rovnakými právami a
povinnosťami a s rovnakými podielmi. Ke´dže žalovaný zrušil účet so zostatom 3.970,14 eura , polovica

z týchto finančných prostriedkov patrila otcovi žalovaného ako jeho spoluvlastnícky podiel a preto súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy žalobcovi a vo zvyšku žalobu zamietol majúc za to,
že finančné prostriedky, ktoré patrili žalobcovi za predaj domu, boli sčasti použité na bežné výdavky
rodiny žalobcu a sčasti darované žalobcom žalovanému a rodinným príslušníkom.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná
mu náhradu trov konania.. V dôvodoch odvolania uviedol, že predaný rodinný dom nebol v BSM,
aj preto žalovaná suma, ktorá pochádza z predaja tohto majetku, bola a zostala jeho výlučným
vlastníctvom . Za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považoval konštatovanie

súdu, že obaja účastníci konania boli podielovými spoluvlastníkmi finančných prostriedkov vedených
na bežnom účte, pretože obaja boli majiteľmi účtu a mali rovnaké práva a povinnosti, vyplývajúce z
tohto spoluvlastníckeho vzťahu a keďže medzi nimi iná dohoda nebola, má sa za to, že obaja mali
rovnaké podiely. Žalobca je toho názoru, že na vznik nového, teda podielového spoluvlastníctva k
týmto peniazom chýba hlavný modus, t. j. vôľa doterajšieho vlastníka zmeniť výlučné vlastníctvo na

spoluvlastníctvo. Žalobca nikdy neprejavil žiadnu vôľu so vznikom podielového spoluvlastníctva so
žalovaným k týmto peniazom na účte. Podľa názoru žalobcu je irelevantné, na aké účely žalovaný
vyberal sumy z predmetného účtu. Rozhodujúce pri posúdení nároku je to, kto tieto sumy vyberal a
či mal od žalobcu k týmto výberom súhlas. Súhlas manželky žalobcu a matky žalovaného k výberu
peňazí je irelevantný. Tvrdenia žalovaného, že k výberom mu dávala súhlas matka- manželka žalobcu

sú účelové a nepreukázateľné. Dôkazné bremeno k týmto tvrdenia je na strane žalovaného, ktoré však
podľa názoru žalobcu, neuniesol. Jedná sa len o účelové tvrdenia žalovaného, ku ktorým neuniesol
dôkazné bremeno, nakoľko v konaní svedkovia podali iba sprostredkované svedectvá. Žalobca uviedol,
že nežiada nič iné, len aby mu syn vrátil jeho peniaze, ktoré mu pre vlastnú potrebu svojvoľne postupne
odčerpával z účtu, nakoniec účet zrušil a zvyšok peňazí previedol na svoj účet, ku ktorému žalobca

nemá žiaden prístup. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný v januári 2014
bez vysvetlenia ho písomne vyzval, aby do 14 dní vypratal byt na B., hoci nemal kam ísť bývať a aj toto
správanie sa žalovaného ako syna voči otcovi len dokresľuje žalovaného charakter.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
5. V priebehu odvolacieho konania právny zástupca žalobcu odvolaciemu súdu oznámil, že žalobca

dňa 29.04.2015 zomre, a doložil úmrtný list a zároveň oznámil mená a adresy detí žalobcu ( manželka
žalobcu tiež zomrela) , ktorí by prichádzali do úvahy ako dedičia. Odvolací súd ich vyzval, aby sa
vyjadrili, či chcú v konaní ako žalobcovia pokračovať ( dcéra žalobcu N. V. uviedla, že nechce v konaní
pokračovať, syn žalobcu je v tomto konaní žalovaný a dcéra žalobcu R.. X. V. oznámila, že chce v konaní
ako žalobkyňa pokračovať a zároveň oznámila, že je závetnou dedičkou). Z osvedčenia o dedičstve po

poručiteľovi - žalobcovi sp. zn. 30D 890/2015, Snot/53/2015 vydaného notárkou JUDr. Idou Plichtovou,
ako súdnym komisárom, dňa 11.01.2016 bolo zistené, že dedičstvo v celosti nadobúda ako jediný dedič
zo závetu R.. X. V.. V osvedčení je uvedené, že poručiteľ zomrel ako vdovec so zanechaním závetu
a listiny o vydedení, napísané dňa 14.02.2011 vo forme notárskej zápisnice ,podľa ktorého všetok svojmajetok, známy či neznámy ako i všetky majetkové práva nadobudne dcéra R., X. V. a súčasne vydedil
svojich potomkov- syna R.. F. B. a dcéru N. V. ako aj ich potomkov. Pretože jedinou dedičkou po
poručiteľovi-žalobcovi sastala jehodcéra-žalobkyňa,ktoráprejavilazáujempokračovaťvtomtokonaní

ako právna nástupkyňa žalobcu, odvolací súd s ňou pokračoval v konaní ako so žalobkyňou.
6. K veci samej žalobkyňa uviedla, že so žalobou i odvolaním ktoré podal jej právny predchodca súhlasí
a plne sa stotožňuje s ich obsahom. Od smrti matky t.j. od júna 2009 sa výlučne sama nepretržite starala
o otca a to napriek tomu, že jej brat ( žalovaný) otcovi prisľúbil, že mu poskytne potrebnú pomoc a
opateru. Otca sa veľmi dotklo keď zistil, že žalovaný vybral všetky peniaze z účtu bez jeho súhlasu a

akejkoľvek zmienky o tom,. Ťažko znášal, že syn sa mu nedokázal priznať a ospravedlniť za to, čo urobil.
Jediné čoho sa chcel otec ešte dožiť, bola spravodlivosť v súdnom konaní , ktoré bol nútený voči synovi
iniciovať, preto sa rozhodla za otca v tomto spore pokračovať. Hlavné dôvody na priznanie žalovanej
sumy sú obsiahnuté v žalobe a odvolaní ako aj vo vyjadreniach otca v priebehu konania, ku ktorým sa
pripája a nemá čo k veci samej dodať.
.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok.
Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade
sustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k
záveru, že odvolanie je opodstatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a vo výroku o trovách konania ( vyhovujúci výrok nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol

právoplatnosť) je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy ( v tomto štádiu konania už len 9.632,80 eura s
príslušenstvom), ktorá nesporne tvorila výlučné vlastníctvo právneho predchodcu žalobkyne a ktorá
suma bola poukázaná dňa 19.08.2005 na účet , ktorý mali právny predchodca žalobkyne a žalovaný

vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. V konaní nebolo sporné ani to, že išlo o finančné prostriedky, ktoré
získal právny predchodca žalobkyne za predaj svojho spoluvlastníckeho podielu domu, ktorý nepatril do
BSM rodičov žalobkyne a žalovaného. V konaní bolo preukázané a žalovaný to nepoprel, že jeho otec
okrem uvedenej sumy 11.617,87 eura, nevložil na tento účet žiadne peniaze, ani z neho nerobil žiadny
výber, aj keď obaja boli oprávnený s peniazmi na účte disponovať samostatne v plnom rozsahu . Žalobca

potvrdil, že výbery ale aj vklady ( okrem sumy 11.617,87 eura) robil on, teda disponoval so všetkými
finančnými prostriedkami na účte, aj s tými, ktoré dostal otec za predaj svojho podielu na dome v L..
Nepoprel ani to, že účet zrušil dňa 09.07.2009 a zostatok peňazí vo výške 3.970,14 eura previedol na
svoj osobný účet a nedal z nich otcovi nič. Bránil sa tým, že peniaze vyberal z účtu na pokyn matky
( manželky pôvodného žalobcu) a neminul ich pre seba ale pre potreby svojich rodičov, pričom časť z

týchto peňazí mu rodičia darovali a časť darovali vnukovi ako svadobný dar. Nesúhlasil preto s tým,
že by mal, vrátiť žalovanú sumu.
10. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 137 a § 139 Občianskeho
zákonníka, keď vzťah medzi stranami sporu posúdil ako podielové spoluvlastníctvo finančných
prostriedkov na spoločnom účte, s ktorými boli oprávnení disponovať boja majitelia účtu ( otec

žalovaného a žalovaný) samostatne . S týmto právnym posúdením veci sa odvolací súd nestotožnil
a treba prisvedčiť odvolateľovi, že v tomto prípade nejde o podielové spoluvlastníctvo finančných
prostriedkov.
11. V posudzovanom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9.632,80 eura s príslušenstvom ( z
pôvodne žalovanej sumy 11.617,87 eura s príslušenstvom je rozsudok v časti zaplatenia sumy 1.985 eur

právoplatný) z dôvodu, že tieto finančné prostriedky boli jeho výlučným vlastníctvom ( čo nepopiera ani
žalovaný), avšak žalovaný peniaze bez jeho vedomia a súhlasu z účtu vybral a ponechal si ich pre svoju
potrebu. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že právny predchodca žalobkyne a
žalovaný si dňa 19.07.2004 založili spoločný účet, na ktorý boli dňa 19.08.2005 poukázané finančné
prostriedky vo výške 11.617,87 eura ( 350.000,-Sk) , ktoré tvorili výlučné vlastníctvo otca žalovaného.

Na tento účet boli postupne vkladané a z neho vyberané finančné prostriedky len žalovaným, ktorý
disponovalsovšetkýmifinančnýmiprostriedkaminaúčteadňa02.07.2009tentoúčetzrušilazostatokvo
výške 3.970,14 eur si previedol na svoj osobný účet. Podstatným pre posúdenie veci bolo to, že žalovaná
suma tvorila výlučné vlastníctvo otca žalobcu, nepatrila teda do BSM rodičov žalovaného a žalovanýnebol oprávnený sám ( ani na pokyn matky) s týmito prostriedkami bez súhlasu otca disponovať.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že išlo o spoločný účet v banke a že obaja boli majiteľmi účtu,
oprávnení s peniazmi na účte disponovať. Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré súd v rozsudku

cituje sa týkajú vzťahu banky a majiteľov účtu ale nie posúdenia vzťahu medzi stranami sporu. V
tomto prípade, ako je už vyššie uvedené, súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil ak vychádzal
zo záveru, že výlučné finančné prostriedky vo výške 11.617,87 eura tvoria podielové spoluvlastníctvo
žalovanéhoajehootca(právnehopredchodcužalobkyne),žežalovanýboloprávnenýsnimidisponovať
na pokyn matky a že po zrušení účtu patrí každému z nich polovica zostatku. Tento záver nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože bolo jednoznačne preukázané, že išlo o výlučné finančné
prostriedky otca žalovaného, že tento s nimi nedisponoval, ani nedal súhlas žalovanému k tomu, aby s
nimi akokoľvek disponoval , že matka žalovaného tiež nemala právo s nimi disponovať, lebo nepatrili do
BSM a v konaní nebolo preukázané, že by otec žalovaného niekoho poveril alebo dal súhlas na to, aby
sa tieto jeho výlučné finančné prostriedky minuli. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku neuviedol,
na základe čoho došlo k zmene výlučného vlastníctva finančných prostriedkov ( sám konštatoval že to

boli výlučné finančné prostriedky otca žalovaného) na podielové spoluvlastníctvo. Vzhľadom na zistený
skutkový stav bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení ( § 451 Obč. zákonníka) a nie o podielovom spoluvlastníctve ( § 136 a nasl. Obč. zákonníka)
ako to urobil súd prvej inštancie.
12. Z uvedených dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vecne

nesprávny, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávnym rozhodnutím súdu prvej inštancie
došlo k znemožneniu realizácie procesných práv strán sporu v takej miere, že došlo k porušeniu ich
práva na spravodlivý proces , čo je dôvodom pre ktorý odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a §
391 ods. 1 CSP).

13. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 3 CSP)
a pred rozhodnutím vo veci samej, vzhľadom na zmenu strán sporu ( pôvodný žalovaný zomrel) bude
sa zaoberať aj znením žalobného petitu .

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).