Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112202559
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112202559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobkyne: H.. X. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., ul. H. XX, zastúpená JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, ul. Farská
5, proti žalovanému: KMK NR, s.r.o., so sídlom v Nitre, ul. Jurkovičova 374/6, IČO: 36818011,
zastúpený Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, advokátom, so sídlom v Nitre, ul. Farská 12, o vypratanie

nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 14C/11/2012-374 zo
dňa 11. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch o povinnosti
žalovaného vypratať nehnuteľnosť a vydať žalobkyni hnuteľné veci p o t v r -d z u j e .
Vo výroku, ktorým súd určil, že odstúpenie od nájomnej zmluvy je platné, rozsudok súdu prvej inštancie
m e n í tak, že v tejto časti žalobu a vzájomnú žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vypratať nehnuteľnosť evidovanú

na Okresnom úrade X., katastrálny odbor, zapísanú na LV č. XXXX katastrálne územie X., parcela
registra"C"číslo1339/1zastavanéplochy anádvoriaovýmere150m2,domsúpisnéčísloXX-nebytový
priestor na prízemí nachádzajúci sa na Y. ulici č. XX/X, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaného zaviazal vydať žalobkyni hnuteľné veci: gril na mäso, kávovar s mlynčekom zn. Rangilio,
letnú terasu z agátového dreva, ktorá pozostáva z podlahy o rozmere 4,2 m x 10,5 m, 5 ks stolov v
dĺžke 2 m a šírke 0,8 m, 4 ks stolov v dĺžke 1,5 m a šírke 0,8 m, 10 ks lavíc v dĺžke 2 m, 8 ks lavíc v

dĺžke 1,5 m, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil, že právny úkon žalobkyne zo dňa
20.12.2011 - odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 19.9.2008, je platné. V poslednom výroku uviedol,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1 až 3,§ 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov , § 48 ods. 1, § 679 ods. 3, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobkyne

je dôvodne podaná. Považoval za preukázané, že žalobkyňa dňa 21.12.2011 odstúpila od nájomnej
zmluvy, ktorú žalovaný ako nájomca uzatvoril dňa 19.9.2008 s otcom žalobkyne E. ako prenajímateľom.
Dôvodom odstúpenia od nájomnej zmluvy žalobkyňou bolo, že žalovaný neplatil nájomné riadne a
včas. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovaného, ktorý tvrdil, že platil nájomné riadne v
zmysle nájomnej zmluvy, ktorú predložil, a podľa ktorej mal platiť nájomné v sume 25.000,- Sk mesačne .
Zároveň poukázal na písomné Potvrdenie o zaplatení zo dňa 16.12.2010 s tým, že nájomné a náklady

za vodu mal uhradené až do júna 2011. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to,
že v konaní boli predložené 2 zmluvy o nájme obe zo dňa 19.9.2008, pričom v každej bola uvedená iná
suma nájomného ( 70.000 - 80.000 Sk / 25.000,-Sk). Zohľadnil závery znaleckého posudku, z ktorýchvyplynulo, že z posudzovaných zmlúv nie je možné zistiť, ktorá predložená zmluva je originálom. Z
fotokópie Zmluvy o nájme predloženej žalovaným sa zistilo, že suma 25000 Sk nie je v účarí so zvyšným
textom. Okrem toho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neplatil nájomné riadne a včas,

lebo len za obdobie od júla 2011, keď začal platiť nájomné na účet žalobkyne je zrejmé, že neplatil
nájomné včas v zmysle nájomnej zmluvy, t.j. vždy k 1. dňu v mesiaci za daný mesiac ( uvedené splnil
len 1.8.2011 vo výške 700,- eur) a preto už na základe tejto skutočnosti mala žalobkyňa dôvod od
nájomnej zmluvy odstúpiť. V tejto súvislosti poukázal na tvrdenie žalovaného, že výška nájomného bola
830 eur ( 25000 Sk) mesačne, avšak z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu prvej inštancie

vyplynulo, že v júli žalovaný zaplatil len sumu 500,- eur a následne ďalšie mesiace zaplatil sumy
v rozpätí od 1300,- eur do 2400 eur v auguste. Považoval za nejasné, prečo žalovaný platil nájomné
vo výške podstatne vyššej ako 830 ,-eur, ak mala byť podľa neho platná ním predložená zmluva o
nájme s výškou nájomného 25.000,-Sk mesačne. Súd prvej inštancie hodnotiac obe predložené zmluvy
o nájme poukázal aj na to, že žalovaným predložená zmluva je len overená fotokópia, pričom aj
voľným okom je viditeľné, že suma 25. 000,- Sk skutočne nie je v účarí so zvyšným textom, naopak

zmluva predložená žalobkyňou je originálna s podpismi E. a žalovaného. Na základe vyššie uvedených
zistení dospel k záveru, že žalovaný neplatil riadne a včas nájomné, preto žalobkyňa v zmysle čl.
V. nájomnej zmluvy dôvodne odstúpila od zmluvy. Vzal do úvahy , že účastníci zmluvy o nájme
nebytových priestorov možnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy pre prípad neplatenia nájomného v
zmluvedojednali. Súdprvejinštanciesazaoberalajotázkounaliehavéhoprávnehozáujmunaurčení,že

právny úkon žalobcu zo dňa 20.12.2011- odstúpenie od nájomnej zmluvy je platné, a dospel k záveru, že
žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Určením, že odstúpenie od nájomnej
zmluvy je neplatné, by žalovaný mohol vstúpiť opätovne do nájomného vzťahu, prípadne sa domáhať
náhrady škody, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že je tu naliehavý právny záujem . Na základe
vyššie uvedeného preto samostatným výrokom rozhodol, že právny úkon žalobkyne zo dňa 20.12.2011

- odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 19.9.2008, je platné. Pretože žalovaný ani na výzvu žalobkyne
nehnuteľnosť nevypratal a v nehnuteľnosti sa nachádzajú hnuteľné veci patriace žalovanému žalobe aj
v tejto časti vyhovel.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni hnuteľné veci

odôvodnil tým, že z dokazovania vyplynuli mnohé skutočnosti, ktoré sú v rozpore s textom "potvrdenia
o zaplatení", ktoré mal podpísať E.. N.. S ohľadom na skutočnosti zistené v priebehu konania tento
právny úkon, ktorý E.. N. mal adresovať zástupcovi žalovaného vyhodnotil s poukazom na § 37 OZ ako
neplatný a to z dôvodu chýbajúcej vôle E.. N. pre podpisovaní tejto listiny. Poukázal na to, že mnohé
skutkové súvislosti, ktoré buď predchádzali spomínanému prejavu alebo nastali po jeho vyhotovení sú

v rozpore s jeho textom, preto nemožno tomuto právnemu úkonu prisudzovať dostatok vôle , ale aj
vážnosť vôle na strane osoby, ktorá ho mala podpísať. Považoval za preukázané, že čo sa týka
predaja zariadenia reštaurácie považoval za preukázané, že reštauráciu zariadil E.. N. za účelom jej
prenajímania. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkov a tiež zástupcu žalovaného, ktorí potvrdili,
že E.. N. reštauráciu zariadil pre dcéru. Odpredaj zariadenia reštaurácie považoval za nelogický, pretože

pri ďalšom nájomnom vzťahu by ju musel opätovne zariaďovať. Napokon súd prvej inštancie poukázal
aj nepresnosť obsahu potvrdenia pretože z neho nevyplýva, či predmetné zariadenie mal predať E..
N. odporcovi teda spoločnosti KMK NR, s.r.o. alebo fyzickej osobe F. C., a preto z tohto potvrdenia ani
nie je zrejmé, kto mal byť kupujúcim. Na základe toho prijal záver, že žalovaný sa nestal vlastníkom
hnuteľných vecí uvedených v potvrdení o zaplatení, preto žalobe aj v tejto časti vyhovel.

4. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania žalovaný uviedol, že v konaní došlo k vadám, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil

skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo svojom
odvolaní žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa počas celého konania nezúčastňovala pojednávaní a
súdu neposkytla žiadne ústne bezprostredné opísanie okolností, podstatných pre rozhodnutie v konaní,
dokonca ani písomné, je možné považovať za nedostatok, ktorý spôsobuje aj nesprávnosť napadnutého

rozsudku. Je neprípustné, aby sa v konaní nahrádzala výpoveď účastníka konania- žalobkyni výsluchom
jej matky, aj keď v pozícii právneho zástupcu. Aj z tohto postupu právneho zástupcu žalobkyne
nebolo zrejmé, či v konaní vystupuje ako právny zástupca, či ako splnomocnenec účastníka konania,
alebo dokonca ako svedok. Právna zástupkyňa žalobkyne sa počas celého konania vyjadrovala kuskutočnostiam, ktoré údajne priamo vnímala, a pri ktorých bola účastná žalobkyňa sama a nahrádzala
tým výpoveď žalobkyne tak, ako by tieto skutočnosti boli jej známe bezprostredne. Len pre úplnosť
žalovaný uviedol, že vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne, že žalobkyňa sa nemôže zúčastniť

konania pred súdom zo zdravotných dôvodov je možné posudzovať účelovo, pretože žalobkyňa sa
v trestnom konaní, týkajúcom sa tejto právnej veci, resp. okolností odstúpenia od zmluvy zúčastnila
výsluchu, a teda je nepochybné, že bola schopná o skutočnostiach vypovedať aj pred súdom. Jej
výpoveď preto je možné považovať za nevyhnutnú pre náležité zistenie skutkového stavu a následne
aj správne rozhodnutie vo veci samej. Bránil sa tým, že okamžité odstúpenie od zmluvy je v rozpore

so zákonom o nájme a podnájme bytových priestorov a rovnako a ustanoveniami lex generealis
Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v konaní nevypočul svedka R., ktorý sa mohol
objektívne ako osoba bez akéhokoľvek blízkeho vzťahu k účastníkom konania vyjadriť o tom, aký bol
vzťah odporcu s E.. N., či dochádzalo medzi uvedenými osobami k nezhodám ohľadne platenia nájmu
a rovnako či dna 16.12.2010 bol v reštaurácii prítomný E.. N. a došlo aj k podpisu potvrdenia o zaplatení
a odovzdaniu finančnej hotovosti tak ako to uvádza žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie náležité

nezistiť skutkový stav a neodstránil zistený rozpor vo výpovedi žalovaného v porovnaní s obsahom
textu potvrdenia zo dňa 16.12.2010, pričom zdôraznil, že súd bol povinný konfrontovať žalovaného
s obsahom tejto listiny. Vo vzťahu k žalovanému uloženej povinnosti vydať žalobkyni zariadenie
reštaurácie uviedol, že ako vyplýva aj z potvrdenia o zaplatení riadne zaplatil kúpnu cenu, čiže bol
a je jediným vlastníkom uvedených hnuteľných vecí. Konštatovanie súdu, že zo svedeckých výpovedí,

resp. domnienok svedkov vyplynulo, že toto zariadenie nemohol E.. N. predať, je preto nedôvodné a
nesprávne. Rovnako za nesprávny považoval záver súdu v tom, že bolo nelogické predávať zariadenie
reštaurácie. Podľa názoru žalovaného bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa nemala záujem o
prevádzkovanie reštaurácie a vážne chorý E.. N. rovnako túto reštauráciu prevádzkovať nemohol,
preto toto zariadenie by mu bolo zbytočné. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil

listinný dôkaz potvrdenie o zaplatení zo dňa 16.12.2010. Žiadal zohľadniť, že tento listinný dôkaz,
ktorého pravosť bola jednoznačne preukázaná znaleckou organizáciou nebol nikým okrem právnej
zástupkyne žalobkyne, ktorá samozrejme mala záujem na výsledku konania spochybnený. Súd sa
nesprávne stotožnil s tvrdeniami právnej zástupkyne žalobkyne, že podľa jej názoru tento doklad
nevyhotovil E.. N. alebo vyhotovil len prázdny dokument. Podľa žalobcu by bolo nelogické, aby E.. N.

ako dlhoročný advokát podpísal takýto prázdny papier. Tvrdil, že posudzované potvrdenie je platným
právnym úkonom a obsahuje vôľu E.. N..

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil,zároveňsiuplatnilatrovyodvolaciehokonania.

Poukázala na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatok dôkazov pre správne rozhodnutie, tieto dôkazy
jasne, logicky zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k správnemu právnemu záveru.
Uviedla, že ona prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila všetky dôkazy, o ktorých vedela,
navrhla vypočuť svedkov, ktorí priamo mali o veci znalosti, s dôkazmi vykonanými súdom súhlasila a o
iných bezprostredných okolnostiach nevedela. Jej právna zástupkyňa konala v jej mene a podľa údajov

žalobkyne a znalosti a vyjadrenia nespočetné a rozsiahle poskytoval aj právny zástupca žalovaného,
pričomsámžalovanýsapojednávanínezúčastňoval.Následnetútojehoneúčasťprávnyzástupcavyčíta
súdu prvej inštancie ako jeho nedostatok.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba vo výrokoch, ktorými
súd prvej inštancie uložil žalovanému vypratať nehnuteľnosť a vydať žalobkyni uvedené hnuteľné veci

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil,
že odstúpenie od nájomnej zmluvy je platné odvolací rozsudok súdu prvej inštancie podľa §389 CSP
zmenil a v tejto časti žalobu a vzájomnú žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však

bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
vydal dňa 11. novembra.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporovéhoporiadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch, ktorými
súd prvej inštancie uložil žalovanému vypratať nehnuteľnosť a vydať žalobkyni uvedené hnuteľné veci
správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením
§ 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd považoval za správny aj právny záver

súdu prvej inštancie ohľadne platnosti právneho úkonu žalobkyne zo dňa 20.12.2011 - odstúpenie od
nájomnej zmluvy zo dňa 19.9.2008 a aj v tomto smere sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie
uviedol v podanom odvolaní. Za nesprávny však odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie tom,
že na určení platnosti tohto právneho úkonu má žalobkyňa naliehavý právny záujem.

9. Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

10. Podľa § 137 písm. c/ CSP (účinný od 1. júla 2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

11. Podľa § 137 písm. d/ CSP (účinný od 1. júla 2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Návrhom podľa § 80 písm. c) OSP (teraz ust. § 137 CSP) možno uplatniť pozitívne alebo negatívne

určenie či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má
naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo
plnenia, a ak právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia by bolo neisté.

13. Určovacou žalobou sa teda žalobca nedomáha vydania exekučného titulu, ale vydania
autoritatívneho výroku súdu, že či určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba),
alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy,
ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto
určenia je ohrozené alebo neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozuje neistotu alebo neurčitosť

vprávnompostavení žalobcua odstraňujebeztoho,žebyukladalosplnenienejakejpovinnosti.Pretosa
pri určovacích žalobách na rozdiel od žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam.
Z uvedeného je teda možné dospieť k záveru, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak
je to aktuálny vzťah subjektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.

14. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vypratania nehnuteľnosti
a vydania hnuteľných vecí z dôvodu skončenia nájomného vzťahu so žalovaným v dôsledku odstúpenia
od nájomnej zmluvy . Súd prvej inštancie rozhodujúc o žalobe na plnenie t.j. o vyprataní nehnuteľnosti
predbežne riešil otázku platnosti právneho úkonu žalobkyne - odstúpenia od zmluvy. Až potom, čo súd

prvej inštancie túto otázku vyriešil mohol rozhodnúť o povinnosti žalovaného nehnuteľnosť vypratať.
Z uvedeného dôvodu na určení platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od nájomnej
zmluvy, ktorého sa strany sporu v konaní domáhali neexistuje naliehavý právny záujem a to ani zo
strany žalovaného. Tým, že súd prvej inštancie samostatným výrokom uložil žalovanému nehnuteľnosť
vypratať predbežne vyriešil otázku platnosti namietaného právneho úkonu, pričom samostatný určovací

výrok v tomto smere nezmení právne postavenie strán sporu a nemal by ani preventívny charakter.
Na tomto závere nič nemení a ani nová právna úprava obsiahnutá v ust. § 137 CSP účinná v čase
rozhodovania odvolacieho súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu na požadovanom určení neexistuje z
vyššie uvedených dôvodov naliehavý právny záujem. Navyše určenie právnej skutočnosti - neplatnosť
odstúpeniaodnájomnejzmluvyzosobitnéhopredpisunevyplýva(§137písm.d/). Zuvedenýchdôvodov

odvolací súd inak v tejto časti vec právne posúdil a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobu
a vzájomnú žalobu zamietol.15. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o vypratanie nehnuteľnosti odvolací súd s ohľadom na
odvolacie dôvody uvádza, že občianskoprávna úprava nájomných vzťahov nebráni účastníkom zmluvy o
nájmenebytovýchpriestorovdojednaťsimožnosťodstúpeniaozmluvypreprípadneplatenianájomného

(§ 48 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa v konaní preukázala, že zmluva o nájme nehnuteľnosti
zo dňa 19.09.2008 v bode 5/ takéto dojednanie obsahovala. Taktiež bolo v konaní preukázané, že
žalovaný riadne v plnej výške a včas nájomné dojednané v nájomnej zmluve neplatil, preto žalobkyňa
dôvodne od nájomnej zmluvy odstúpila.

16. Čo sa týka výšky v zmluve dojednaného nájomného z dôvodov, ktoré bližšie uviedol súd prvej
inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že treba vychádzať z výšky nájomného dojednaného v
zmluve o nájme, ktorú predložila v konaní žalobkyňa t.j. 80.0000,- Sk mesačne. V konaní totiž nebolo
preukázané, že by došlo ohľadom výšky nájomného medzi účastníkmi zmluvy k zmene nájomnej
zmluvy.

17. Vo vzťahu k napadnutému výroku , ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
vydať žalobkyni v ňom uvedené hnuteľné veci odvolací súd na doplnenie dôvodov uvedených súdom
prvej inštancie uvádza, že správne súd prvej inštancie postupoval, keď hodnotil Nájomnú zmluvu
predloženú žalovaným a Potvrdenie o zaplatení, vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie mal v
konaní preukázané, že v Zmluve o nájme zo dňa 19.9.2008, ktorú predložil žalovaný nie je suma

25.000,- Sk predstavujúca výšku mesačného nájomného v účarí s ostatným textom, čo vzbudzuje
dôvodnú pochybnosť o pravosti tohto textu. V Zmluve o nájme zo dňa 19.9.2008 , ktorú predložila
žalobkyňa takáto skutočnosť zistená nebola (nebola zistená ani žiadna iná manipulácia s textom
zmluvy), preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď túto nájomnú zmluvu považoval za
hodnovernú a z nej aj vychádzal. V nadväznosti na obsah Potvrdenia o zaplatení zo dňa 16.12.2010,

ktoré právny predchodca žalobkyne podpísal, správne súd prvej inštancie tento právny úkon posúdil
ako neplatný právny úkon pre nedostatok vôle konajúceho. V konaní žalovaný potvrdil, že platil
nájomné vo výške uvedenej v ňom predloženej nájomnej zmluve 25.000,- Sk mesačne. Za tejto situácie
nemohol právny predchodca žalobkyne súhlasiť s prehlásením, že žalovaný zaplatil za roky 2008
až 2010 nájom v plnej výške. Rovnako tak vzbudzuje pochybnosť potvrdenie v tom, že právny

predchodca žalobkyne prevzal titulom kúpnej ceny za zariadenie reštaurácie sumu 6.000,- euro a
titulom budúceho nájomného za mesiace január až jún 2011 a platby za spotrebu vody sumu 5.000,-
euro. Podľa Nájomnej zmluvy sa malo nájomné platiť vždy do 1. dňa v mesiaci za bežný mesiac
a za spotrebu vody mal nájomca platiť až následne na základe vystavenej faktúry. Napokon je
treba uviesť, že v konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy

predmetom ktorej malo byť kompletné zariadenie reštaurácie medzi právnym predchodcom žalobkyne
a žalovaným. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že z potvrdenia nie je zrejmé, či zmluvu mal
právny predchodca žalobcu uzatvoriť s F. C. ako fyzickou osobou alebo žalovaným. Výpoveďami
vypočutých svedkov mal súd prvej inštancie preukázané, že reštauráciu právny predchodca žalovanej
zariadil za účelom jej prenajímania, pričom všetky vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že u

právneho predchodcu žalobkyne absentovala vôľa kúpnu zmluvu na kompletné zariadenie reštaurácie
so žalovaným uzatvoriť. Žalovaný hodnoverným spôsobom súdom zistené rozpory, ktoré závažným
spôsobom spochybnili ním predložené listinné dôkazy a to žalovaným predloženú Nájomnú zmluvu a
Potvrdenie o zaplatení vysvetliť nevedel, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď s ohľadom
na tieto pochybnosti žalovaným predložené listiny vyhodnotil ako nedôveryhodné a nepreukazujúce

vôľu právneho predchodcu žalobkyne.

18. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie aj to, že v konaní nevypočul svedka F. R.. Z textu zápisnice
o pojednávaní zo dňa 14.10.2015 vyplýva, že právny zástupca žalovaného v priebehu pojednávania
opätovne ( prvýkrát ho navrhol vypočuť ako svedka v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie

dňa 23.03.2012 č.l. 143 spisu) navrhol tohto svedka vypočuť ako zamestnanca , ktorý sa vedel vyjadriť
k vzťahu medzi pánom C. a pánom N., pričom jeho výsluch ponechal na úvahu súdu. Z obsahu tejto
zápisnice tiež vyplýva, že strany sporu súd prvej inštancie poučil podľa § 120 ods. 4 OSP a žalovaný
ďalšie návrhy na dokazovanie nemal. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 24. februára 2015
vyplýva, že právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť svedka F. R., ktorý mal byť prítomný pri

podpise nájomnej zmluvy v roku 2008 a vedel by preukázať ako bolo vyplácané nájomné. Počas celého
konania žalovaný netvrdil, že F. R. mal byť dňa 16. 12. 2010 prítomný pri podpise Potvrdenia o zaplatení
a prevzatí súm v ňom uvedených právnym predchodcom žalobkyne. Až v podanom odvolaní žalovaný
začal tvrdiť, že svedok F. R. mal byť dňa 16. 12. 2010 prítomný pri podpise Potvrdenia o zaplatenía odovzdaní finančnej hotovosti. Za tejto situácie, keď žalovaný navrhol pred súdom prevej inštancie
vypočuť svedka F. R. iba na jeho vzťah k E.. N., navyše vypočutie svedka ponechal na úvahu súdu
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepochybil, keď tohto svedka nevypočul a preto na

námietky žalovaného uvedené v tomto smere v podanom odvolaní odvolací súd neprihliadol. Rovnako
súd prvej inštancie nepochybil, keď v konaní nevypočul samotnú žalobkyňu. Žalobkyňa bola v konaní
riadne zastúpená, pričom pokiaľ súd nenariadil jej výsluch nebola povinná sa pojednávaní zúčastňovať.
Odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil také vážne procesné pochybenia, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie v tejto veci.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozhodol tak , ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20.V odvolacom konaní bol úspešná žalobkyňa, ktorej by patrila v celom rozsahu náhrada trov
vynaložených v tomto štádiu konania v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže

však súd prvej inštancie zatiaľ nerozhodol o trovách prvoinštančného konania v súlade s v tom čase
platným ustanovením § 151 ods. 1 OSP, ani odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).