Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Drahomíra Mikulajová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200086
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200086.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov

JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu: REALMASTER, s.r.o., so sídlom
Partizánska 89, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 649 988, právne zastúpený AKSK, s.r.o., so sídlom
NámestieSNP15,97401BanskáBystrica,IČO:36859711,zaktorúkonáadvokátakonateľspoločnosti
S.. K. A., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05
Banská Bystrica, za účasti: 1/ S.. D. R., bytom ul. X. K. X, XXX XX D. D., právne zastúpený advokátom
JUDr. Františkom Vavračom, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, 2/ X.. K. R., bytom ul. X. K.
X, XXX XX D. D., právne zastúpená advokátkou JUDr. Dagmar Vavrekovou, Horná 51, 974 01 Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OCDPK-2014/030222 zo dňa
13. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III/ Pribratí účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Mesto Banská Bystrica rozhodnutím č. OVZ-DS-124614/24502/2014 zo dňa 01.08.2014 podľa § 30

ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej v texte aj Správny poriadok) zastavil
konanie vo veci žiadosti žiadateľa REALMASTER s.r.o. Banská Bystrica (v procesnom postavení
žalobca), podanej dňa 02.07.2012 na cestnom správnom orgáne o vyradenie komunikácií vedených v
Zjednodušenom mapovom pasporte MK, P, MP a chodníkov mesta Banská Bystrica a Zjednodušenom
tabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov mesta Banská Bystrica ako komunikácie s označením:
2.171, 4.260, P2, S1, S2 a S3, nachádzajúcich sa na parc.č. C-KN XX/X v k.ú. D. D. zo siete miestnych
komunikácií mesta D. D..

Prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že žalobca nesplnil požiadavky
správneho orgánu, ktorý listom z 05.09.2012 vyzval žalobcu podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, aby
v lehote do 60 dní od doručenia výzvy doplnil žiadosť o ďalšie náležitosti, a to 1./ o písomnú dohodu,
resp. iný právne relevantný návrh spôsobu zabezpečenia komunikačného prístupu k nehnuteľnosti
parc.č. C-KN XX/X . a XX/X v k.ú. D. D. vo vlastníctve S.. D. R. a X.. K. R. a na stavenisko stavby
rodinného domu menovaných na uvedených pozemkoch povolenej právoplatným stavebným povolením

vydaným Mestom Banská Bystrica dňa 06.03.2008 pod č.j. RV 12476/2007-Že; a 2./ návrh spôsobu a
účelu využitia miestnych komunikácií po vyradení zo siete miestnych komunikácií. Na výzvu reagoval
žalobca zaslaním listu správnemu orgánu dňa 18.10.2012, v ktorom poukázal na to, že prípadný
prístup k pozemkom manželov R. je riešený v právoplatnom územnom rozhodnutí Mesta BanskáBystrica. Navrhol prístup po hornej hranici pozemku, ktorý by nenarušil územné rozhodnutie týkajúce
sa pozemku manželov R.. Prehlásil, že spevnené plochy odstráni, postaví na pozemku polyfunkčný
objekt s parkovacími miestami, určenými nielen pre užívateľov objektu, ale aj pre širokú verejnosť,

čím sa jednoznačne zlepšia parkovacie podmienky v centre mesta Banská Bystrica. Prvostupňový
správny orgán nepovažoval reakciu žalobcu za dostatočnú, t.j. za takú, ktorou by došlo k odstráneniu
nedostatkov podania, a preto z dôvodu nesplnenia podmienok výzvy rozhodol o zastavení konania
vo veci. Poukázal na to, že odvolávanie sa na právoplatné územné rozhodnutie je nepostačujúce,
nakoľko nezakladá kontinuálne právnu istotu pre účastníkov konania X.. D. R. a X.. K. R., a ani pre

správny orgán pri rozhodovaní o vyradení miestnych komunikácií zo siete miestnych komunikácií mesta
Banská Bystrica. Nepovažoval to za doklady, ktoré žiadal predložiť predmetnou výzvou. Konštatoval,
že právoplatným územným rozhodnutím sa zakladajú práva a povinnosti najmä pre navrhovateľa
stavby (budúceho stavebníka), avšak tieto sa vecne viažu k navrhovanej stavbe a k jej umiestneniu
v konkrétnom území. V žiadnom prípade však územné rozhodnutie nerieši aktuálny právny stav a
teda ani práva, právom chránené záujmy a povinnosti súvisiace s účastníkmi konania - vlastníkmi

susediacich nehnuteľností prístupných z komunikácií navrhovaných na vyradenie a s právami plynúcimi
z právoplatného stavebného povolenia. Navyše, žiadateľ v čase podania vyjadrenia na výzvu vedel
o skutočnosti, že Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici pod č.j. KSUBB-2012-157/49-4;OŠSS zo
dňa 16.07.2012 vydal v mimoodvolacom konaní rozhodnutie, ktorým bolo zrušené územné rozhodnutie
Mesta Banská Bystrica č. OVZ-77803-1/2010/Sch. z 23.11.2011 na stavbu „Polyfunkčný dom Hviezda,

Skuteckého ulica, Banská Bystrica“ a prebiehalo tiež odvolacie konanie na Ministerstve dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré následne rozhodnutím predmetné rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Banskej Bystrici potvrdilo a odvolanie zamietlo. Pokiaľ sa žiadateľ vo vyjadrení
zaoberal otázkou vlastníckych práv ku stavbe komunikácií, spochybňovaním právoplatných správnych
aktov a účelu využívania týchto pozemných komunikácií v minulosti, správny orgán konštatoval, že nie

je oprávnený skúmať okolnosti predchádzajúce vydaniu správnych rozhodnutí inými orgánmi štátnej
správy a ani skutočnosti zakladajúce vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a v konaní vychádzal len
z posúdenia platného právneho stavu na základe predložených, resp. verejne prístupných listín a
dokladov.

Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Nesúhlasil so zastavením konania a vytýkal
prvostupňovému správnemu orgánu, že sa nijakým spôsobom nezaoberal otázkou, či v danom prípade
vôbec ide o miestne komunikácie, keďže spevnené plochy, ktoré správny orgán považuje za miestne
komunikácie, sú vo vlastníctve navrhovateľa a neboli zaradené do siete miestnych komunikácií právne
relevantným spôsobom, nakoľko o takomto zaradení neexistuje žiadne správne rozhodnutie a obmedzil

sa výlučne na to, že rozhodnutím o vyradení zo siete miestnych komunikácií by sa zasiahlo do právnej
istoty účastníkov konania.

Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, rozhodnutím č. OU-
BB-OCDPK-2014/030222 zo dňa 13.11.2014 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu

zamietol. Konštatoval, že žalobca po doručení výzvy na odstránenie vád jeho podania - žiadosti o
vyradenie dotknutých komunikácií zo siete miestnych komunikácii mesta Banská Bystrica, doručil dňa
15.10.2012, 19.06.2013 a 24.07.2013 písomnosti, ktorými dokladoval vlastnícke právo k dotknutému
pozemkuaspochybňovalskutočnosťozaradenímiestnychkomunikáciínapozemkuč.C-KNXX/Xvk.ú.
D. D. do siete miestnych komunikácií mesta Banská Bystrica. Žalovaný reagoval na odvolacie námietky,

pričom konštatoval, že na miestne komunikácie zaradené do siete miestnych komunikácií mesta Banská
Bystrica neboli vydávané správne rozhodnutia, tieto miestne komunikácie prešli z vlastníctva štátu do
vlastníctva miest a obcí na základe zákonov č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí. Existujúce spevnené plochy umiestnené na pozemku parc.č. C-KN XX/X v k.ú. D. D.
majú status miestnej komunikácie, pokiaľ príslušný cestný správny orgán nerozhodne o jej vyradení

zo siete miestnych komunikácií. Tvrdenia odvolateľa o nevyužívaní dotknutého pozemku verejnosťou
a nevykonávaní miestnej dopravy na pozemku nie sú ničím podložené. Prostredníctvom predmetnej
miestnej komunikácie sú v tomto čase dopravne napojené a sprístupnené nehnuteľnosti v okolí miestnej
komunikácie, okrem iných aj parc.č. C-KN XX/X v k.ú. D. D.. Cestný správny orgán požadoval od
navrhovateľa doplniť dohodu, resp. iný právne relevantný návrh spôsobu zabezpečenia komunikačného

prístupu k nehnuteľnosti vo vlastníctve manželov R., pretože Všeobecný stavebný úrad Mesta Banská
Bystrica uskutočnil územné a stavebné konanie vo veci povolenia rodinného domu pre S.. D. R. a X..
K. R.. Vydané právoplatné rozhodnutia zakladajú isté povinnosti aj práva stavebníkom. Stavebný úrad
pri vydávaní týchto rozhodnutí vychádzal z istej právnej situácie, a to v zmysle ustanovenia § 37 a §39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v zmysle ktorých musia byť
splnené požiadavky na dopravné napojenie stavby na pozemné komunikácie. Mesto Banská Bystrica
muselo v konaní vo veci žiadosti o vyradenie miestnej komunikácie zo siete miestnych komunikácií

posudzovať vzniknutý stav a zohľadniť už vydané a právoplatné rozhodnutia stavebného úradu, ktorými
vzniklo právo prístupu na pozemok parc.č. C-KN XX/X a XX/X v k.ú. D. D.. Tým, že odvolateľ nepredložil
vzmyslevýzvypísomnýdokladzabezpečujúciprístupmanželovR.naichpozemokpovyradenímiestnej
komunikácie zo siete miestnych komunikácií, nemohol cestný správny orgán pokračovať v konaní.
Správnosť postupu cestného správneho orgánu v požadovaní písomného dokladu, ohľadom spôsobu

zabezpečenia prístupu manželom R. na ich pozemok, potvrdzujú aj protirečivé vyjadrenia žalobcu, ktorý
na jednej strane výslovne uviedol, a to už niekoľkokrát, že má záujem manželom R. umožniť prístup k ich
pozemku a následne tvrdil, že uvedené dotknuté osoby nemajú žiadnu zmluvu s navrhovateľom, ktorá by
ich oprávňovala v prechode cez pozemok. Podľa žalovaného cestný správny orgán postupoval v súlade
so Správnym poriadkom, ak pre účely konania na základe podanej žiadosti žalobcu, potreboval zistiť,
ako bude zabezpečená dopravná obslužnosť dotknutého územia, ako bude zachované verejné užívanie

miestnych komunikácií umiestnených na pozemku parc.č. C-KN XX/X v k.ú. D. D., a to minimálne pre
vlastníkov dotknutých nehnuteľností. Postupoval tiež v súlade s § 6 ods. 4 vyhlášky č. 35/1984 Zb.,
ktorou sa vykonáva zákon č. 35/1984 Zb. o pozemných komunikáciách, keď v súvislosti s rozhodovaním
vo veci posudzovania žiadosti o vyradenie pozemnej komunikácie zo siete miestnych komunikácií musel
zistiť spôsob a účel využitia miestnej komunikácie po vyradení zo siete miestnych komunikácií a z

toho vyplývajúce podmienky pre užívanie pozemnej komunikácie verejnosťou, zabezpečenia príjazdu k
nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie a zodpovednosti vlastníka a správcu za zjazdnosť a schodnosť
dotknutej pozemnej komunikácie. Pokiaľ odvolateľ prehlasoval, že má záujem realizovať na pozemku
stavbu polyfunkčného objektu s parkovacími miestami pre užívateľov objektu a aj pre širokú verejnosť,
žalovaný poukázal na to, že došlo k zrušeniu rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. OVZ-77803-1/2010/

Sch. zo dňa 23.11.2011 vo veci umiestnenia stavby Polyfunkčný dom HVIEZDA na dotknutom pozemku.
V zmysle tejto skutočnosti preto odvolateľ nedoložil cestnému správnemu orgánu požadovaný návrh
využitia miestnych komunikácií zo siete miestnych komunikácií. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový
správny orgán rozhodol v súlade so Správnym poriadkom, v súlade so zákonom o pozemných
komunikáciách, keď v dôsledku skutočnosti, že odvolateľ na výzvu správneho orgánu neodstránil vady

podania a toto nedoplnil v zmysle výzvy, konanie v súlade s § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967
Zb. zastavil.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
ktoré žiadal zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Mesta Banská Bystrica v zmysle

ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca v žalobe namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti:
1. Je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. C-KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere
4.407 m2, v kat.úz. D. D.. Je výlučným vlastníkom všetkých spevnených plôch nachádzajúcich sa na
tomto pozemku, nakoľko boli na neho prevedené zo spoločnosti MBB a.s., ktorá ich nadobudla od

Mesta Banská Bystrica, pričom Mesto ich považuje za miestne komunikácie napriek tomu, že nespĺňajú
predpoklady podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách; a napriek tomu, že
nie sú vo vlastníctve obce, keďže z ustanovenia § 3d ods. 3 uvedeného zákona jednoznačne vyplýva,
že komunikácie sú miestnymi len v prípade, ak sú vo vlastníctve obce.
2.Nato,abysaniečomohlopovažovaťzamiestnukomunikáciu,musíplatiť:-muselobyísťovšeobecne

prístupné a užívané ulice, alebo - muselo by ísť o parkoviská vo vlastníctve obce, alebo - o verejné
priestranstvo, - zároveň musia byť ulice, parkoviská alebo verejné priestranstvá všeobecne prístupné a
užívané a musia slúžiť miestnej doprave, - musí existovať rozhodnutie príslušného cestného orgánu o
zaradení ulice, parkoviska alebo verejného priestranstva do siete miestnych komunikácií.
3. Nutnosť vydania rozhodnutia o zaradení príslušnej komunikácie do siete miestnych komunikácií

vyplýva nielen z cestného zákona, ale s ohľadom na § 23 tohto zákona aj zo Správneho poriadku, ktorý
pre akýkoľvek zásah, ktorým by boli dotknuté práva a právom chránené záujmy, alebo ktorými by boli
uložené povinnosti, vyžaduje vydanie rozhodnutia. Na podporu tohto záveru žalobca označil rozhodnutie
primátora Mesta Bratislavy zo dňa 16.08.2010 a poukázal na rozsudok Okresného súdu v Brezne č.k.
5C/221/2004 zo dňa 20.12.2005, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 13Co/40/2006 zo dňa 11.04.2006.
4. O svojvôli Mesta Banská Bystrica svedčí list, v ktorom Mesto oznámilo žalobcovi, že dodatočne
zaraďujú do siete miestnych komunikácií mesta Banská Bystrica výsek ručne zakreslený do mapy na
pozemku, v tom čase vo vlastníctve žalobcu. Na sťažnosť žalobcu Mesto nijako relevantne nereagovalo.5. Mesto Banská Bystrica ani nemá záujem o prevádzkovanie miestnych komunikácií v danom priestore,
o čom svedčí „Povolenie na odstránenie stavby terajšieho kina Hviezda a všetkých súčastí, vrátane
spevnených plôch za účelom budúcej stavby“.

6. Oba správne orgány len poukazujú na práva a povinnosti manželov R., neriešili však práva a
oprávnené záujmy žalobcu, ktoré boli ich postupom jednoznačne dotknuté, porušené.
7.Správnyorgánspochybnilvlastníctvožalobcu,keďvytvorilstavvysokejprávnejneistotyavsúčasnosti
tvrdí, že vlastník pozemku by mal zrejme bez rozhodnutia strpieť, že na jeho pozemku zrazu existuje
bez ďalšieho miestna komunikácia.

8. Žalobca zhrnul, že - správne orgány nezohľadňujú všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, keď
si minimálne nezistili, či nie sú dané dôvody pre postup podľa § 3d cestného zákona, - správne orgány
neskúmali, resp. nesprávne vyhodnotili skutočnosť, že neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým mali byť
dotknuté komunikácie zaradené do siete miestnych komunikácií, pričom Mesto Banská Bystrica ich v
sieti miestnych komunikácií eviduje nezákonne, - závery správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko nezohľadnili skutočnosť, že dotknuté komunikácie sú vlastníctvom

žalobcu a nie Mesta Banská Bystrica, - neprihliadali na práva a oprávnené záujmy žalobcu, najmä na
jeho vlastnícke právo.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konštatoval, že
druhostupňový správny orgán v odvolacom konaní posudzoval určené obidve požiadavky výzvy na

doplnenie podania, odvolateľom uvádzané argumentácie vo veci a vyhodnotil, že doručené doplnenia
nespĺňali podmienky výzvy a nasledujúce rozhodnutie o zastavení konania bolo vydané v súlade
so zákonom. Vyhodnotil, že prvostupňový správny orgán v konaní pred vydaním rozhodnutia musel
posudzovať vzniknutý stav a zohľadniť už vydané a právoplatné rozhodnutia všeobecného stavebného
úradu vo veci prístupu na pozemok č. C-KN XX/X a XX/X v k.ú. D. D.. Preto podmienky Mesta

stanovené vo výzve, v ktorej správny orgán žiadal o preukázanie zabezpečenia verejného účelu
prístupu na dotknuté pozemky, považuje žalovaný za opodstatnené. K druhému bodu výzvy žalovaný
uviedol, že žalobca odôvodnil účel využitia miestnych komunikácií po vyradení zo siete miestnych
komunikácií záujmom realizovať na pozemku č. C-KN XX/X v k.ú. D. D. stavbu polyfunkčného
objektu s parkovacími miestami pre užívateľov objektu a pre širokú verejnosť, avšak rozhodnutie

Mesta Banská Bystrica o umiestnení uvedenej stavby bolo zrušené. Preto žalobcom uvedený záujem
realizovať polyfunkčnú stavbu, nepreukazoval účel využitia miestnych komunikácií po ich vyradení zo
siete miestnych komunikácií. Odvolací orgán vyhodnotil, že požadované doplnenie podania nebolo
žiadateľom splnené a prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho
poriadku, ak v dôsledku tejto skutočnosti konanie zastavil. K žalobnej námietke, že správny orgán sa

nezaoberal otázkami, či vôbec ide o miestne komunikácie z dôvodov uvádzaných v žalobe, žalovaný
vo vyjadrení uviedol, že prihliadal aj na žalobcom uvádzané otázky vo veci miestnych komunikácií a ich
zaradenia do siete miestnych komunikácií, keď podrobne zdôvodnil, že v zmysle § 4b ods. 1 zákona
č. 135/1961 Zb. miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo
vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych

komunikácií. Pozemné komunikácie na území mesta, ktoré nepatria do cestnej siete, sú zaradené do
siete miestnych komunikácií v súlade s § 6 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb.. Podľa § 6 ods. 3 tejto vyhlášky
obec vyradí miestnu komunikáciu alebo jej časť zo siete miestnych komunikácií, ak nie je potrebná na
účelné usporiadanie tejto siete, najmä v dôsledku inej investičnej výstavby alebo zmeny dopravných
pomerov, alebo sa ukáže, že slúži prevažne ako účelová komunikácia. Evidenciu miestnej komunikačnej

siete mesta poskytuje Zjednodušený tabelárny pasport miestnych komunikácií, miestnych parkovísk
a chodníkov. Z uvedených ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. a jeho vykonávacej vyhlášky vyplýva,
že žalobcom uvádzané spevnené plochy sú zaradené do siete miestnych komunikácií, kým ich Mesto
nevyradí. To, že nebolo vydané správne rozhodnutie o zaradení žalobcom uvádzaných spevnených
plôch do siete miestnych komunikácií, žalovaný odôvodňoval tým, že tieto miestne komunikácie prešli

z vlastníctva štátu do vlastníctva miest a obcí v zmysle zákonov č. 369/1990 Zb. a č. 138/1991 Zb..
K namietanej možnosti vyradenia označených komunikácií zo siete miestnych komunikácií z vlastného
podnetu Mesta Banská Bystrica žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní nerozhodoval o uplatnení
§ 6 ods. 3 vyhlášky č. 65/1984 Zb. v prvostupňovom konaní, pretože je limitovaný faktorom vylúčenia
možnostirozhodovaťvrámciodvolaniaoveci,ktoránebolapredmetomrozhodovanianaprvostupňovom

orgáne. Vo svojej žiadosti účastník vymedzil, o čom mal správny orgán rozhodovať, t.j. určil predmet
konania, od ktorého sa správny orgán nemôže odchýliť. Preto ani prvostupňový správny orgán nemohol
konať vo veci preradenia miestnych komunikácií do kategórie účelové komunikácie, či verejné alebo
neverejné.Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na to, že predmetnou žalobou sa domáhajú ochrany
vlastníckeho práva, keďže na ich pozemku sa majú nachádzať veci tretích osôb - miestne komunikácie.

Nehnuteľnosti nadobudol, vrátane spevnených plôch, parkoviska, teda nielen samotnú stavbu bývalého
kina Hviezda a pozemku, na ktorom sa táto stavba nachádza, čo je nesporné a vyplýva to aj zo
znaleckého posudku, ktorý v konaní predložil. Tvrdil, že žalobca je vlastníkom aj spevnených plôch,
ktoré Mesto považuje za miestne komunikácie, pričom zaradené do siete miestnych komunikácií sú
nezákonne. Ani prvostupňový, ani druhostupňový správny orgán sa nezaoberali ich námietkou, že

miestne komunikácie bolo treba vyradiť, lebo už nespĺňajú povahu miestnych komunikácií, ale sú v
podstate účelovými komunikáciami. V súčasnosti je prístup zapravený, takže komunikácie ani nie sú
prístupné verejnosti.

Poverený zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti s účelom
verejného využitia. Správny orgán trval na tom, aby v prípade vyradenia zo siete miestnych komunikácii

bolo zachované verejné využitie v tom zmysle, aby bol zabezpečený prístup manželom R.. Poukázal na
ustanovenie§22ods.3cestnéhozákona,vzmyslektoréholenobecmôževyhlásiťmiestnukomunikáciu
za neverejnú. Ak by došlo k vyradeniu miestnej komunikácie bez toho, že by bol zabezpečený prístup
k nehnuteľnostiam manželom R., došlo by k zásahu do ich práv.

Právny zástupca JUDr. František Vavrač pribratého účastníka konania S.. D. R. navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že samotný žalobca si protirečí, ak na jednej strane tvrdí, že nejde o
miestnu komunikáciu, ale na druhej strane ju žiada vyradiť z evidencie miestnych komunikácií. Uvádzal,
že sa nejedná o vzťah súkromnoprávny, ale v predmetnej veci existuje verejnoprávny aspekt. Súd
by sa mal zaoberať preskúmavaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia v užších súvislostiach, t.j.

či obstojí zastavenie konania v súlade s výzvou, ktorá bola doručená žalobcovi, alebo nie. Správny
orgán požadoval predložiť doplnenie žiadosti a pri splnení výzvy by mu to umožňovalo rozhodnúť v
merite veci, prípadne aj po vyradení miestnej komunikácie v zmysle žiadosti. Uviedol, že sa jedná o
aspekt verejný, keďže už v minulosti išlo o verejnú obslužnú komunikáciu, súvisiacu so zabezpečením
prístupudokina.Ajkeďzmenouvlastníctvakinamožnouvažovaťozmenecharakterutejtokomunikácie,

avšak nemôže to mať dopad na súkromnoprávny aspekt ďalších osôb, v danom prípade manželov R.,
pre ktorých komunikácia znamená zabezpečenie prístupu k svojej nehnuteľnosti. Miestna komunikácia
môže vzniknúť aj konkludentne, nielen na základe rozhodnutia, ako tvrdí žalobca.

Právna zástupkyňa JUDr. Dagmar Vavreková pribratej účastníčky konania X.. K. R. sa pripojila k

vyjadreniu JUDr. Františka Vavrača a navrhla žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. a § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom

pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu
zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-
OCDPK-2014/030222 zo dňa 13.11.2014, ktorým žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-DS-124614/24502/2014 zo dňa 01.08.2014,
ktorým bolo zastavené konanie vo veci žiadosti žalobcu o vyradenie miestnych komunikácií zo siete
miestnych komunikácií mesta Banská Bystrica podľa § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní, a to v dôsledku skutočnosti, že žalobca podľa správneho orgánu nereagoval
adekvátne na výzvu na odstránenie vád žiadosti, konkrétne na doplnenie žiadosti o žiadané listiny.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán
pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb.; správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania
na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti
zastavenia konania poučený.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon); pozemné
komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,

b) cesty,
c) miestne komunikácie,
d) účelové komunikácie.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.; miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií
a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych

komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných
zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy
prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.; miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané
ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené

do siete miestnych komunikácií.

Podľa § 4b ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.; siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade
s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej
dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám

diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

Podľa § 22 zákona č. 135/1961 Zb.; (1) Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. (2) Pre povolenie stavby účelovej

komunikácie platí ustanovenie § 16. (3) Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové
komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

Podľa § 23 zákona č. 135/1961 Zb.; ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o cestných komunikáciách (cestný
zákon); sieť miestnych komunikácií pre územie obce tvoria všeobecne prístupné a užívané pozemné
komunikácie nezaradené do cestnej siete, ktoré

a) sú na území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie,
b) navzájom spájajú dve obce, prípadne časti obce a sú pre toto spojenie dopravne významné,
c) spájajú obec so železničnou stanicou, železničnou zastávkou, letiskom alebo prístavom, pokiaľ ako
účelové komunikácie neslúžia prevažne prevádzke alebo správe týchto zariadení,
d) spájajú obec s cintorínom.

Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky č. 35/1984 Zb. (4) Vyradená miestna komunikácia alebo jej časť sa môže
a) prevziať ako účelová komunikácia do správy a užívania socialistickou organizáciou, ktorá ju môže
využiť,
b) využiť ako cestný pozemok,

c) zrušiť, ak sa nemôže využiť žiadnym zo spôsobov uvedených pod písmenami a) a b); v takom prípade
sa musí podľa povahy veci primeraným a hospodárnym spôsobom rekultivovať, predovšetkým na účely
poľnohospodárskej výroby.

Podľa § 22 vyhlášky č. 35/1984 Zb.; (1) Účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty,

príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty
v uzavretých priestoroch a objektoch. (2) Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch
sú neverejné; iné účelové komunikácie môže v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
vyhlásiť za neverejné miestny národný výbor na návrh vlastníka, správcu alebo užívateľa dotknutej
komunikácie. (3) O právnych pomeroch účelových komunikácií platia všeobecné predpisy.

Podľa § 37 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon);
(1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie
nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia súspracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak
stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä
skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad

v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb
požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa
odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým
požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne

podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky
ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom
konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a
ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1

až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1,
s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

Podľa § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb.; (1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje

stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú
sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia
požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane

požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Primárne sa súd zaoberal rozsahom preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobou.

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia
a postupu správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, teda v medziach
žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Konanie je ovládané dispozičnou zásadou, pričom súd za žalobcu
nevyhľadáva dôvody nezákonnosti. Súd zastáva názor, že žalobné námietky nesmerujú voči tomu,
o čom rozhodoval správny orgán, ale akoby smerovali voči dôvodom rozhodnutia žalovaného (nie

výroku), ktorým sa žalovaný vyporiadaval s odvolacími námietkami, ktoré ovšem tiež nesmerovali voči
výroku prvostupňového rozhodnutia, ale ako keby sa napádalo negatívne meritórne rozhodnutie vo
veci žiadosti žalobcu. Súd poznamenáva, že meritórne rozhodnutie vo veci vydané nebolo, pričom v
správnom konaní bolo vydané len procesné zastavujúce rozhodnutie v dôsledku skutočnosti, že žalobca
neodstránil vady žiadosti a nedoplnil žiadosť v zmysle obsahu výzvy prvostupňového správneho orgánu.

Žalobca nenamietal, či bol dôvod pre zastavenie konania, či bola dôvodná výzva na doplnenie žiadosti,
či správnym orgánom vyžadované veci na doplnenie žiadosti boli relevantné pre správne konanie a
podobne. Súd nemal dôvod, keďže žalobné námietky sa netýkali neopodstatnenosti zastavenia konania,
očomrozhodlisprávneorgány,posudzovaťinéskutočnostinetýkajúcesapreskúmavanéhorozhodnutia.
Súd dospel k záveru, že tie žalobné námietky, ktoré boli uplatnené, neboli relevantné privodiť zrušenie

procesného rozhodnutia o zastavení konania. Súd sa v zásade stotožňuje so stanoviskom JUDr.
Vavrača,žepreskúmaťzákonnosťrozhodnutiajepotrebnévužšíchsúvislostiach,t.j.lenvzhľadomnato,
čiobstojízastaveniekonaniavsúladesvýzvou,ktoráboladoručenážalobcovi.Avšakvzhľadomnato,že
doručovaná výzva a posúdenie reakcie na výzvu, vyústilo do zastavenia správneho konania, ktorým sa
konanie o žiadosti žalobcu končí a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie sa dotýka jeho vlastníckeho

práva, ktoré je Ústavou SR garantované a zo súdneho prieskumu nemôže byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, súd posudzoval vec aj v širších súvislostiach (článok
46 odsek 2 Ústavy SR v spojení s článkom 20 Ústavy SR).Z obsahu administratívneho spisu a stanovísk správnych orgánov vyplýva, že správny orgán v konaní
nikdy nespochybňoval vlastnícke právo navrhovateľa k pozemku C-KN parc.č. XX/X v k.ú. D. D., ktorý
nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi MBB a.s., ako predávajúcim a REALMASTER

s.r.o., ako kupujúcim, keď predávajúci nadobudol pozemok kúpnou zmluvou uzavretou medzi Mestom
Banská Bystrica a MBB a.s..

Na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešli do vlastníctva Mesta Banská Bystrica z majetku
Slovenskej republiky všetky miestne komunikácie v rozsahu, v akom boli evidované pred účinnosťou

tohto zákona ako miestne komunikácie.

Súd sa stotožňuje so stanoviskom správneho orgánu, ako aj právneho zástupcu účastníka konania
JUDr.Vavrača,žekzaradeniudosietemiestnychkomunikáciíniejenevyhnutnérozhodnutiepríslušných
cestných správnych orgánov. Je potrebné zohľadňovať okolnosti konkrétnej veci, napr. dobu a účel
užívania miestnej komunikácie, resp. či sa jedná o novo vybudovanú miestnu komunikáciu a podobne.

Súd nepovažuje postup správneho orgánu za rozporný so zákonom, ak zaevidoval predmetnú miestnu
komunikáciu v technickej evidencii miestnych komunikácii vo vlastníctve Mesta Banská Bystrica bez
predchádzajúceho rozhodnutia o zaradení miestnej komunikácie do siete miestnych komunikácií.
Vlastník miestnych komunikácií v zmysle § 3d cestného zákona má povinnosť viesť takúto technickú
evidenciu miestnych komunikácií, ktorá je spracovaná v Zjednodušenom mapovom pasporte MK, P, MP

a chodníkov mesta Banská Bystrica a v Zjednodušenom tabelárnom pasporte MK, P, MP a chodníkov
mesta Banská Bystrica. Správny orgán nepochybil, ak komunikáciu, ktorá bola miestnou komunikáciou
už pred prechodom majetku do vlastníctva obce, zaevidoval do technickej evidencie. Je bežným javom,
že množstvo miestnych komunikácií v obciach sa nachádza na majetkovoprávne nevysporiadaných
pozemkoch, pričom existenciu takýchto miestnych komunikácií nemožno spochybňovať len v dôsledku

absencie rozhodnutia príslušných cestných správnych orgánov o zaradení do miestnej siete, resp. do
siete miestnych komunikácií.

Poukazovanie žalobcu na rozhodnutie primátora hlavného mesta Slovenskej republiky je pre
posudzovanie zákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného irelevantné. V bratislavskom prípade

sa jednalo o rozhodnutie o zaradení novovybudovanej komunikácie, ktorá nebola predmetom prechodu
vlastníctva z majetku SR na základe zákona č. 138/1991 Zb.. Taktiež označené rozhodnutie
Okresného súdu v Brezne nevychádza z identického skutkového stavu ako v posudzovanom
konaní. Súd rozhodoval v právnej veci o určenie vlastníctva miestnej komunikácie v súvislostiach s
budovaním komunikácie v minulosti a vykonanými stavebnými úpravami, rekonštrukciou a tiež prevodmi

vlastníckych práv vychádzajúcimi zo zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na
iné osoby.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva a medzi účastníkmi nebolo spornou skutočnosťou, že Krajský
stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. KSUBB-2006-618/1341-1;OŠSS.kl zo dňa 02.10.2006

rozhodol o umiestnení stavby: „Novostavba rodinného domu“ na parc.č. C-KN XX/X a na parc.č. C-
KN XX/X v k.ú. D. D. pre stavebníkov S.. D. R. a manželka X.. K. R.. V územnom rozhodnutí stanovil
ako jednu z podmienok prístup na pozemok z mestskej verejnej komunikácie cez miestnu komunikáciu
parc.č. XX a C-KN parc.č. XX/X a parkovisko za kinom Hviezda. Pre uvedenú stavbu je stavebným
úradom vydané právoplatné stavebné povolenie pod č.j. RV 12476/2007-Že zo dňa 06.03.2008,

ktoré prevzalo riešenie komunikačného prístupu k stavebnému prístupu podľa rozhodnutia o umiestnení
stavby.

Podľa názoru súdu správny orgán nepochybil, ak zohľadnil skutočnosti týkajúce sa práv vlastníkov
susedného pozemku S.. D. R. a X.. K. R., ktoré nadobudli z územného rozhodnutia a stavebného

povolenia na stavbu rodinného domu ohľadom prístupu na ich pozemok aj cez pozemok parc.č. C-KN
XX/X, ktorý stavebný úrad považoval za miestnu komunikáciu - verejnú komunikáciu. Správny orgán
posudzujúc žiadosť žalobcu bol povinný posudzovať aj ochranu práv nadobudnutých inými osobami a
rešpektovať právoplatné rozhodnutia stavebného úradu.

Správny orgán nepochybil, ak v súvislosti so žiadosťou žalobcu o vyradenie dotknutej miestnej
komunikácie zo siete miestnych komunikácií zisťoval spôsob a účel využitia úseku miestnej komunikácie
po prípadnom vyradení zo siete miestnych komunikácií, a z toho vyplývajúce právne vzťahy smerom
k vecnému a časovému rozsahu využívania komunikácie verejnosťou, zabezpečeniu prístupu knehnuteľnostiam dosiaľ prístupným z verejnej komunikácie a zodpovednosti vlastníka a správcu za
zjazdnosť a schodnosť komunikácie, čo mu vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 35/1984
Zb.. A preto stanoveným požiadavkám o doplnenie žiadosti a doloženie dokladov vyžadovaných

vo výzve na doplnenie podania z 05.09.2012, podľa názoru súdu nemožno nič vytknúť. Nejedná
sa o svojvôľu správneho orgánu, ktorý stanovil predmetné požiadavky a doloženie dokladov, ktoré
považoval za relevantné pre posúdenie žiadosti žalobcu a meritórne rozhodnutie o žiadosti. Z obsahu
administratívneho spisu a z podaní účastníkov konania je zrejmé, že žiadateľ (žalobca) nepredložil
žiadny dôkaz o právne relevantnom a stavebnotechnickom spôsobe zabezpečenia komunikačného

prístupu k nehnuteľnosti parc.č. C-KN XX/X a XX/X v k.ú. D. D. vo vlastníctve manželov R. a na
stavenisko stavby rodinného domu menovaných na uvedených pozemkoch, ako náhradu za navrhované
vyradenie miestnej komunikácie zo siete miestnych komunikácií mesta Banská Bystrica.

Súd má za to, že obe formulované požiadavky vo výzve boli legitímne, pričom z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že žiadateľ nevyhovel ani jednej z nich, t.j. nepredložil dôkaz o spôsobe

zabezpečenia komunikačného prístupu k nehnuteľnosti vo vlastníctve manželov R. a pokiaľ preukazoval
účel využitia miestnej komunikácie po jej prípadnom vyradení zo siete MK s odkazom na stavbu
polyfunkčného objektu, toto nebolo možné považovať za relevantné preukázanie účelu využitia, keďže
došlo k zrušeniu rozhodnutiu Mesta Banská Bystrica č. OVZ-77803-1/2010-Sch. zo dňa 23.11.2011 vo
veci umiestnenia stavby „Polyfunkčný dom Hviezda“ na dotknutom pozemku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho
orgánu, ktorým zastavil konanie v dôsledku neodstránenia vád podania a nedoplnenia v zmysle výzvy
za súladné s ustanovením § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb..
Súd poznamenáva, že o rovnakej žiadosti žalobcu správny orgán rozhodoval už v predchádzajúcich

konaniach, ktoré boli z rovnakých dôvodov zastavené rozhodnutím č.j. OVZ-DS-25350/2010 zo dňa
14.10.2010 a č.j. OVZ-DS-163503/26931/2011 zo dňa 06.06.2011. Aj keď žiadny z účastníkov konania
túto skutočnosť neuvádza, súd má za to, že pokiaľ by nesporne išlo o rozhodovanie v tej istej veci,
bol by dôvod pre zastavenie správneho konania aj ten, že sa jedná už o vec právoplatne rozhodnutú.
Súd nemal možnosť posúdiť zmenu skutkového stavu, jednotlivých okolností, z ktorých správny orgán

pri rozhodovaní vychádzal, napr. trvanie platnosti právoplatných rozhodnutím vydaných v územnom a
stavebnom konaní a podobne.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, na základe vyššie
uvedeného dospel k záveru, že v medziach žaloby je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom.

Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu,
pričom svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu
stotožnil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý v konaní nemal

úspech, súd náhradu trov konania nepriznal.

Pribratí účastníci konania poverili zastupovaním právnych zástupcov, ktorí si uplatnili náhradu trov
konania. Súd rozhodol, že nemajú právo na náhradu trov konania, pretože pre ich priznanie súd nemá
zákonný rámec. Právna úprava obsiahnutá v piatej časti O.s.p., upravujúca náhradu trov konania

osobitným spôsobom, nepočíta s priznaním náhrady trov konania pribratým účastníkom konania
ani v prípade, pokiaľ by boli úspešní, zároveň právna úprava nepočíta so zaviazaním pribratých
účastníkov konania na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi. Uvedené vyplýva z osobitosti
konania spočívajúceho v tom, že pribratí účastníci v zmysle § 250 ods. 1, druhá veta, O.s.p. sa stávajú
účastníkmi konania ex lege bez toho, že by sami podávali žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu, pričom právna úprava sleduje zabezpečiť pre nich informovanosť o predmetnom
súdnom konaní, ktoré v konečnom dôsledku pri zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu
môže zasiahnuť do ich práv a povinností priznaných preskúmavaním rozhodnutím správneho orgánu
ako účastníkov správneho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníodjehodoručenia.Odvolaniesapodáva
písomne v štyroch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je

možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.