Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sd/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200905
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200905.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa:

N. W., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX/XX, J. J., XXX XX Y., zastúpeného advokátkou JUDr. Lýdiou
Ráckovou, Lichnerova 72, 903 01 Senec proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie Bratislava, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava číslo: XXX XXX XXXX
X zo dňa 20.7.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.7.2015 bola navrhovateľovi podľa § 70 a § 71
zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom
poistení) zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 30.6.2015. V odôvodnení rozhodnutia
bolo konštatované, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky
Sociálnej poisťovne Galanta zo dňa 30.6.2015 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí

uvedené, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o
invalidite zo dňa 30.6.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom
uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o
tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

2.
Navrhovateľ napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, doručeným odporkyni
dňa 12.8.2015 a podľa obsahu svojho podania ho žiadal zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Mal za to, že posudkový lekár nesprávne posúdil jeho zdravotný stav, nevzal do úvahy závery vyšetrení
pediatrickej neurologičky MUDr. A. zo dňa 29.1.2015, ďalej psychologičky PhDr. J. zo dňa 7.4.2015
ako aj klinického psychológa PhDr. J. PhD., pričom všetci títo odborní lekári sa zhodli v tom, že
navrhovateľove zdravotné problémy ho obmedzujú v schopnosti samostatnej existencie a zasahujú do

všetkých zložiek jeho osobnosti, najmä ho výrazne hendikepujú v každodennom živote. V priebehu
preskúmavacieho konania právna zástupkyňa navrhovateľa namietala, že skutkový stav prezentovaný v
rozhodnutí odporkyne je v rozpore s obsahom spisu, tento nebol dostatočne zistený, a to predovšetkým
pre nejednoznačné závery, resp. rozpory v lekárskych správach uvedených v odbornom posudku oinvalidite zo dňa 30.6.2015 so správami, na ktoré správny orgán neprihliadal a so závermi ktorých
sa nevysporiadal. Namietala ďalej, že rozhodnutie odporkyne je i nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je iba odkaz na posudok nemenovaného

posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Galanta zo dňa 30.6.2015, ktorý
vychádzal z lekárskych správ, a to pediatricko-neurologického vyšetrenia z 24.3.2015, psychologického
vyšetrenia centra Pedagogicko-psychiatrického poradenstva a prevencie Galanta zo dňa 7.4.2015 a
psychologického vyšetrenia PsyRM - psychologického pracoviska Nové Zámky z 20.4.2015. Poukázala
na to, že v rozhodnutí absentuje zdôvodnenie toho, prečo neboli zohľadnené tie konštatovania lekárov,

ktoré svedčili v prospech navrhovateľa, že zdravotný stav navrhovateľa preukazuje potrebu uznania ho
plne invalidným. Taktiež nesúhlasila s odborným lekárskym posudkom posudkovej lekárky MUDr. H. N.,
pretože neurologické vyšetrenie navrhovateľa vykonala podľa posudku MUDr. D. U.,CsC., vychádzajúc
z predloženej dokumentácie, so záverom, že z neurologického hľadiska u navrhovateľa sa nejedná o
invaliditu. Takýto záver však nemožno považovať za hodnoverný a objektívny, nakoľko neurologička
navrhovateľa nevyšetrovala, nevidela ho a nie je ani zrejmé z akej dokumentácie vychádzala. Nemožno

súhlasiť ani so závermi MUDr. D. F., CsC. - psychiatričky, ktorá potvrdila u navrhovateľa mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len na 30%, napriek tomu, že navrhovateľa nevyšetrovala,
videla ho asi pol hodinu na ústnom pojednávaní dňa 26.11.2015, pričom takéto krátkodobé posúdenie
zdravotnéhostavuunavrhovateľanemožnopovažovaťzaobjektívne.Tátozohľadnilalenkladnéstránky
osobnosti a zdravotného stavu navrhovateľa, nebrala do úvahy všetky jeho negatívne stránky osobnosti

a zdravotného stavu. V tejto súvislosti poukázala na navrhovateľom doložený psychiatrický nález MUDr.
R. z 12.11.2015 s diagnózou: „organická porucha osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti
na základe postpartálneho poškodenia“, ktorý posudková lekárka v posudku odmietla akceptovať s
odôvodnením, že u navrhovateľa je stále perspektíva zlepšovania jeho fungovania pri nadpriemernom
intelektovom fungovaní, pričom údajne ide u neho len o menšiu samostatnosť. Nebolo prihliadané

na diagnózu určenú MUDr. R., ktorý konštatoval, že „vzhľadom na poruchy pamäte a orientácie
pacient vyžaduje pomoc okolia a má výrazne sťažené uplatnenie v pracovnom procese“. So záverom
lekárskej správy MUDr. R. plne korešponduje aj lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, odbor sociálnych vecí a rodiny č. PČ/SOC/2015/25803, 25804 zo dňa 20.5.2015, v ktorom je
konštatované, že „že miera funkčnej poruchy navrhovateľa v percentách je 50%, ide o fyzickú osobu

s ťažkým zdravotným postihnutím, u ktorej je narušená orientácia a komunikácia so spoločenským
prostredím, vyžaduje doprovod“. Tiež nebol zohľadnený záver psychologického vyšetrenia zo dňa
20.4.2015 spoločnosti PsyRM, spol. s r.o. vykonaného dlhoročným súdnym znalcom PhDr. Róbertom
Mathem, PhDr. - klinickým psychológom, ktorý konštatoval, že u navrhovateľa ide o „masívne zníženú
schopnosť chápať a primerane reagovať na bežné, každodenné životné situácie, v štruktúre intelektu

dominuje u neho mechanická krátkodobá pamäť, vedomosti a schopnosť abstrakcie pri súčasnom
znížení praktickej inteligencie“. Taktiež bolo v tomto lekárskom náleze uvedené, že „pacient si vyžaduje
stály doprovod“. Naviac táto lekárska správa korešponduje so správou zo psychologického vyšetrenia
psychologičky PhDr. T. J. zo dňa 7.4.2015, v ktorej závere je uvedené, že u navrhovateľa zistené
ťažkosti „výrazne zasahujú do jeho schopnosti samostatnej existencie a najmä sociálnych kompetencií

vyžaduje neustály doprovod inej osoby pri pohybe vo vonkajšom i vo vnútornom neznámom prostredí
ako i pri monitorovaní základných každodenných povinností“. Nebola zohľadnená ani tá časť lekárskej
správy z vyšetrenia MUDr. A. - pediatrickej neurologičky zo dňa 24.9.2015, v ktorej lekárka uvádza,
že „sa jedná o ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, pacient
vyžaduje sústavnú pomoc a dohľad druhej osoby, ochorenie vytvára ťažký deficit pracovnej schopnosti,

nie je schopný samostatnej zárobkovej činnosti“. Podľa lekárskej správy vyhotovenej MUDr. D. J. -
psychiatričkou dňa 28.12.2015, v ktorej je uvedené, že „navrhovateľ má diagnózu F 07.0 - porucha
osobnostinaorganickompodklade- perinatálnaecphalopathia,ADHDsporuchouorientácie,pozornosti
a pamäti, pričom ide o trvalý stav, medicínsky neovplyvniteľný, indikujúci invaliditu. V tejto súvislosti
bolo poukázané na to, že zdravotný stav navrhovateľa je podľa vyššie uvedených lekárskych správ

nemenný, navrhovateľ trpí stratou orientácie v priestore ako aj v čase a jeho zdravotný stav vyžaduje,
aby bol v stálom doprovode tretej osoby a tiež je odkázaný aj na pomoc inej osoby. Právna zástupkyňa
navrhovateľa žiadala, aby súd do konania pribral znalca z odboru psychiatrie a psychológie za účelom
vypracovania znaleckého posudku a posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa a najmä, aby tento
odstránil rozpory v hodnoteniach zdravotného stavu navrhovateľa zo strany posudkových lekárov oproti

odbornýmvyjadreniamlekárovzpríslušnýchodborov.Žiadalatiež,abyvkonaníakosvedokbolvypočutý
otec navrhovateľa, ktorý by mohol bližšie ozrejmiť zdravotný stav navrhovateľa.3.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.12.2015 v spojení s doplňujúcim vyjadrením zo
dňa 4.8.2017 žiadala, aby súd navrhovateľom napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa

20.7.2015 ako vecne správne potvrdil. Poukázala na to, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa
podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ust. § 71
zákona o sociálnom poistení zakladala vznik invalidity. V tejto súvislosti poukázala na to, že na základe
podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta dňa 29.9.2015 a posudkovým

lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 26.11.2015, pričom posudkoví lekári
sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ust. §
71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázala na to, že podľa § 153 ods. 5
zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia

ústredia. Poukázala na to, že už fakt, že navrhovateľ študuje na strednej škole - odbor informatika,
vylučuje možnosť priznania invalidného dôchodku z mladosti z psychiatrického, či neurologického
hľadiska. Oslabená časopriestorová orientácia a zapamätanie bolo posudkovo zohľadnené pri určení
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% na základe zákona o sociálnom poistení.

4.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom je voči rozhodnutiu
odporkyne dôvodné.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve
preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základea) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí

podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac

porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,
aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom

znalca.

5.
V predmetnej veci je nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľa bol viackrát posudzovaný

posudkovými lekármi (30.6.2015, 29.9.2015 a 26.11.2015), vždy s konštatovaním posudkového lekára,
že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľa 30% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že odborným posudkom
o invalidite zo dňa 30.6.2015 bola u navrhovateľa určená choroba: iné poruchy osobnosti a správania
dospelých s kódom MKCH-10: F 68 so záverom, že u navrhovateľa ide o stredne ťažké narušenie

osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, pričom v odbornom lekárskom posudku
posudkového lekára zo dňa 26.11.2015 bola táto diagnóza určená ako iné poruchy psychického vývinu
s kódom MKCH-10: F 88 s konštatovaním, že sa u navrhovateľa jedná o ťažké narušenie osobnosti
so závažným obmedzením výkonnosti organizmu. Znamená to, že už z týchto dvoch posudkov je
zrejmý rozdielny záver, s ktorým sa posudkoví lekári náležitým spôsobom nevysporiadali a taktiež ani

odporkyňa vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté navrhovateľom. V tejto súvislosti súd považuje
za potrebné k veci uviesť, že aj samotné rozhodnutie, ktorým bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o
invalidný dôchodok musí spĺňať zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia. Odôvodnenie, ako dôležitá
časť rozhodnutia, plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu
správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel

konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania. Bolo preto zákonnou
povinnosťou odporkyne svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, nakoľko zamietnutým žiadosti o invalidný
dôchodok je vážnym spôsobom zasiahnuté do práv navrhovateľa. Je pritom nepochybné, že z viacerých
odborných nálezov jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa vyžaduje neustály doprovodinej osoby pri pohybe vo vonkajšom i vnútornom neznámom prostredí ako i pri monitorovaní základných
každodenných povinností, pričom sa jedná o ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením
výkonnosti organizmu, čo však je v rozpore so závermi uvádzanými v odborných lekárskych posudkoch

posudkových lekárov. Vzhľadom k tomu, že tieto rozpory v odborných lekárskych posudkoch neboli
odstránené a tieto závery sú v rozpore aj s lekárskymi nálezmi odborných lekárov predloženými
navrhovateľom, súd do konania pribral znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia ako aj psychiatrie
MUDr. Mária Straku, ktorý v predmetnej veci vypracoval znalecký posudok číslo 85/2017 dňa 30.5.2017.
Tento vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že navrhovateľ trpí trvalou duševnou poruchou od

narodenia a to z hľadiska psychiatrického ide o poruchu osobnosti na organickom podklade - F 07.1.,
ktorá sa u navrhovateľa klinicky prejavuje predovšetkým ako poruchy časovo - priestorovej orientácie
stredne ťažkého stupňa, čo jednoznačne sťažuje jeho praktické, exekutívne životné denné fungovanie
a existenciu. Z hľadiska psychiatrického navrhovateľa klasifikoval ako osobu s podstatne zníženým
pracovným potenciálom pre uvádzanú psychickú poruchu.

6.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že existujú už rozpory v hodnoteniach zdravotného stavu navrhovateľa zo
strany posudkových lekárov, ktoré sú naviac v rozpore s viacerými odbornými vyjadreniami lekárov z
príslušných odborov, s ktorými sa odporkyňa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadala.

7.
Vzhľadom k týmto zisteným rozporom v jednotlivých posudkoch, ktorých závery sú v rozpore aj s
odbornými lekárskymi nálezmi viacerých odborných lekárov, pričom takéto zistenia majú jednoznačne

vplyv aj na určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za tohto stavu nemožno
konštatovať, že by zdravotný stav navrhovateľa bol riadne posúdený, nebola ustálená ani diagnóza,
ktorá navrhovateľovi prislúcha, pričom jej správne zaradenie má vplyv aj na správne stanovenie miery
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tiež je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci bol
navrhovateľovi rôznymi posudkovými lekármi určený rozdielny kód MKCH-10 (F 68 a F 88), čo je v

rozpore aj s kódom, ktorý určil súdom pribratý znalec (F 07.1.). V tomto smere bude preto potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie a riadne zistiť skutočný stav veci, aby vec bola správne právne posúdená.

8.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodnutie odporkyne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa
20.7.2015 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) OSP a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, keď
úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť, rozhodnutie riadne odôvodniť v
zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby určená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť ako aj stanovená diagnóza bola v posudkoch jednoznačne odôvodnená.

9.
Podľa § 250r OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

10.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2
OSP tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko právna

zástupkyňa navrhovateľa si v zákonom stanovenej lehote náhradu trov konania nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.