Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Csp/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209389
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816209389.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: REAL VT

s.r.o., Dr. C. Daxnera 86, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591, zastúpeného: JUDr. Martin Šaffa,
advokát, Advokátska kancelária Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: K.
K., R.. XX.XX.XXXX, H. XXX, o zaplatenie 1.500,00 € s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 €, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 1.500 € od 06.12.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal vydania rozhodnutia totožného s výrokom tohto

rozhodnutia. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 05.11.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere,
na základe ktorej žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 1.500 €. Žalovaný sa uvedenou
zmluvou zaviazal poskytnuté finančné prostriedky veriteľovi vrátiť najneskôr do 05.12.2013, a to spolu
s dohodnutými úrokmi. Žalovaný svoje záväzky z predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 05.11.2013 v
lehote splatnosti nesplnil a jeho predmetný dlh voči žalobcovi doposiaľ neuhradil ani čiastočne. Žalobca
poukázal na to, že vyššie uvedená úverová zmluva nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zákon výslovne stanovuje, že spotrebiteľským

úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Žalobca ďalej uviedol, že
voči žalovanému si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá bola individuálne zmluvne dojednaná ako sankcia
pre prípad omeškania žalovaného s plnením jeho povinností, ani dohodnutý zmluvný úrok 67,50 €.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne J. K., výsluchom konateľa

žalobcu X.. Ľ.B. V., oboznámením sa listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 05.11.2013 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej
boloposkytnutiebezúčelovéhoúveružalovanémuvovýške1.500€sdohodnutýmúrokomvovýške4,50
%, dohodnutou ročnou úrokovou mierou 77,22 %, dohodnutou ročnou percentuálnou mierou nákladov
vo výške 69,59 %. Finančné prostriedky žalobca žalovanému poskytol na obdobie od 05.11.2013 do

05.12.2013 a žalovaný sa zaviazal sumu 1.500 € spolu s úrokom vo výške 67,50 € vrátiť žalobcovi do
05.12.2013. Pre prípad omeškania so splatením pôžičky a úrokov k nej prislúchajúcich v stanovenej
lehote sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň
omeškania.5. Z výdavkového pokladničného zo dňa 05.11.2013 vyplýva, že žalovaný prevzal hotovosť vo výške
1.500 €. Výdavkový pokladničný doklad je podpísaný žalovaným.

6.Žalovanývosvojejvýpovediuviedol,žesiodžalobcupožičalsumu100€atútovrátil.Nadruhýmesiac
si manželka s jeho občianskym preukazom požičala sumu 100 €, ktorú nevrátila, nakoľko poberala len
materskú. Tvrdil, že od žalobcu si nikdy nepožičal sumu 1.500 €, ale len čiastku 100 €. U
žalobcu ostal manželkin občiansky preukaz aj kartička od bankomatu. Tieto doklady berie jeden pán,

ktorý pracuje u žalobcu. Je nelogické, že by si požičal sumu 1.500 €, ktorú mal o mesiac vrátiť, keď
manželka v tom čase poberala len cez 200 €. Potvrdil, že zmluvu o úvere podpísal. Jeho podpis je
overený aj na matrike. Takisto podpísal aj výdavkový pokladničný doklad. Sumu 1.500 € od žalobcu
nedostal. Dostal na ruku len čiastku 100 €. Na ďalší mesiac mal vrátiť sumu 100 € a úroky. Tieto doklady
poriadne nečítal. Videl len napísanú sumu, ale myslel si, že je to v slovenských korunách nie v eurách.

7. Právny zástupca žalobcu poprel tvrdenia žalovaného. Uviedol, že žalobca neberie žiadne občianske
preukazy. Na základe opakovaných podnetov bola u žalobcu vykonaná kontrola. Žalobca už od
novembra 2016 nie je oprávnený poskytovať úvery, pôžičky a tieto úvery ani neposkytuje. Žalovaný pri
uzatváranízmluvyoúverepredložilžalobcovipracovnúzmluvu,ktorápreukazovala,žežalovanýjevtom
čase v pracovnom pomere, má pravidelný príjem, preto bola takáto zmluva o úvere s ním uzatvorená.

8. Svedkyňa J. K.V., manželka žalovaného, vypovedala, že žalobcu navštívila za účelom čerpania
pôžičky. Sedel tam nejaký pán, ktorého meno uviesť nevedela. Tento si od nej pýtal občiansky preukaz,
kartu od bankomatu a výpis z účtu. Všetky tieto doklady mala pri sebe a odovzdala ich tomu pánovi,
ktorý jej následne dal do ruky sumu 100 €. Dvakrát si žiadala o pôžičku po 100 €. Túto pôžičku splácala

tak, že žalobca si sám sťahoval z jej bankomatovej karty peniaze. Za požičanú sumu 100 € jej stiahol
150 € raz a 150 € druhýkrát.

9. Právny zástupca žalobcu k výpovedi svedkyne uviedol, že svedkyňa vypovedala o skutočnostiach
týkajúcich sa jej dvoch pôžičiek, nevypovedala o zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená so žalovaným.

Svedkyňa nevedela uviesť, kto zmluvu uzavrel za žalobcu, či to bol bývalý pracovník spoločnosti K.. T.
alebo X.. V..

10. Podľa výpovede konateľa žalobcu Ľ. V., spoločnosť REAL VT s.r.o. v období od roku 2001 do

decembra 2015 ako nebankový subjekt registrovaný NBS poskytovala pôžičky. K predmetnej zmluve
uviedol, že žalovanému bola vyplatená suma 1.500 €, čo príjemca aj potvrdil svojím podpisom
na listinnom doklade. V čase uzavretia zmluvy mal jedného zamestnanca, ktorý buď pripravoval
zmluvy alebo doklady potrebné k uzavretiu. Obchod realizoval sám. Ak záujemca o úver spĺňal všetky
podmienky, došlo k vyplateniu peňazí. Potvrdil, že predmetnú zmluvu o úvere za žalobcu podpísal on

osobne. Ďalej v súvislosti s otázkami žalovaného uviedol, že občiansky preukaz a bankomatová karta
nemôžu byť predmetom zábezpeky. V danom čase poskytovali pôžičky aj vyššie ako sumu 1.500 €.
Predmetná zmluva bola uzatvorená v roku 2013, preto sa už v súčasnosti nevedel vyjadriť ku konkrétnej
situácii žalovaného, aké boli jeho zárobkové pomery. Ak by záujemca nespĺňal podmienky, pôžička by
mu poskytnutá nebola.

11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.13.Podľa§53ods.1a3Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,

ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

20. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Napriek skutočnosti, že zmluva o úvere, je absolútnym obchodno záväzkovým právnym vzťahom v
zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť

obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.

23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol
žalovanému bezúčelovo finančné prostriedky vo výške 1.500 €, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi
vrátiť v lehote do 05.12.2013. Žalobca si voči žalovanému uplatnil len nárok na vrátenie poskytnutej

finančnej čiastky. Nepožadoval od žalovaného zaplatenie úroku z úveru, ani zmluvnej pokuty.

26. Žalovaný nepoprel, že došlo medzi ním a žalobcom k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Žalovaný
rozporoval len reálnu výšku poskytnutej finančnej čiastky. Súd rozhoduje na základe skutočností, ktoré
sa v konaní preukázali. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia týkajúce sa výšky poskytnutej pôžičky

žiadnym listinným dôkazom ani svedeckou výpoveďou. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo strany
žalobcu nedošlo ku vyplateniu sumy 1.500 €. Naopak, žalobca predložil v konaní dôkaz, výdavkový
pokladničný doklad podpísaný žalovaným, ktorý preukazuje, že žalovanému bola vyplatená suma 1.500
€.

27. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že žalobca finančné prostriedky vo výške 1.500 € žalovanému
reálne poskytol, žalovaný ich však v stanovenej lehote žalobcovi nevrátil. Súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 1.500 € je dôvodný, a preto žalovaného zaviazal na úhradu tejto sumy.

28. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3 stanovuje, že výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády a to vo výške 5,25 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k
prvému dňu omeškania činila 0,25 % + 5 percentuálnych bodov) odo dňa 06.12.2013 do zaplatenia.

30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Keďže žalobca bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.