Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213766
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: M. U., S.. XX.X.XXXX, M. XXX XX
Q., V. XXXX/XX, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01
Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.
o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 7C/508/2015-36 zo dňa
11.4.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 13.08.2012, uzavretá medzi M. U., S.. XX.X.XXXX a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 792 752, je neplatná a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
285,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2015 žiadal,
aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2012 uzavretá medzi
ním a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., je neplatná. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcu, prečítaním vyjadrenia žalovaného, oboznámením sa čítaním s listinnými dôkazmi, a to Dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka zo dňa 13.8.2012 a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil,
že žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej

mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 930 eur. Spolu so Zmluvou o úvere
uzavrel žalobca so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 13.8.2012. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je podľa súdu daný reálnou
hrozbou realizácie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcovi na základe dohody o zrážkach zo mzdy.
Bez kladného rozhodnutia súdu o predmete sporu je právne postavenie žalobcu neisté. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi, je formulárová spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľskú zmluvu, v zmysle ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver
930 eur. Súd konštatoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1,
ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený Dohodu o zrážkachzo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam
bez možnosti zabránenia ich výkonu, a to aj napriek tomu, že v úverovej zmluve bola výška úrokov
dohodnutá tak, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, čo činí v tejto časti úver bezúročným. V tomto

smere súd poukázal na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod
č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka, je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozporesust.§53Občianskeho

zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach
zo mzdy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy zo
dňa 13.8.2012, je absolútne neplatný právny úkon. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške 285,07 eur, ktoré tvoria trovy právneho
zastúpenia a tvoria ich tri úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia 64,53 eur, podanie
žaloby a návrh na vydanie predbežného opatrenia 64,53 eur, účasť na pojednávaní 66,00 eur + DPH,

hotové výdavky - režijný paušál za rok 2015 = 2 x 8,39 eur, režijný paušál za rok 2016 = 1 x 8,58 +
DPH, cestovné náhrady za cestu osobným motorovým vozidlom, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 1/8 z
dôvodu účasti na ďalších siedmich pojednávaniach v daný deň = základná náhrada za cestu Z. - Q. - Z.
na pojednávanie 0,183 eur/km, t. j. 225 km x 0,183 eur/km = 41,18 eur, náhrada za spotrebované PHM
- priemerná spotreba 4,5 l/100km; spolu 225 km x 4,5l/100km, t.j. spotrebovaných 10,13 x 1,00 eur/l

= 10,13 eur + DPH, náhrada za stratu času, ktorú si žalobca uplatnil v 1/8 z dôvodu účasti na ďalších
siedmich pojednávaniach v daný deň - náhrada za stratu času cestou Z. - Q. - Z. na pojednávanie, t. j.
1 x 6 začatých polhodín, t. j. 6 x 14,30 eur = 85,80 eur + DPH.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie napáda z

dôvodu, že z neho nie sú zrejmé ani základné dôvody, ako sa súd vyporiadal s jeho vyjadrením a ním
predkladanou argumentáciou, najmä v otázke, či dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká, vôbec môže
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda postupom súdu došlo k zmareniu práva žalovaného na
riadne vyporiadanie sa s jeho vyjadrením, ako aj práva podať odvolanie proti rozsudku. Rozhodnutie
trpí tzv. inou vadou. Z rozsudku nevyplýva, na základe čoho dospel súd k záveru, že k uzavretiu

dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca nútený takým spôsobom, aby išlo o skutočnosť relevantnú
z hľadiska § 37 a § 39 OZ. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorým by bolo preukázané
vnútenie uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy takým spôsobom, že by toto „nútenie“ malo mať právne
relevantné dôsledky ohľadne platnosti právneho úkonu. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy ako
prostriedku zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy, nebolo od žalobcu vynucované. Preto okrem

nepreskúmateľnosti dôvodov žalovaný tvrdí, že ide o nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti
so závermi súdu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľná, žalovaný poukazuje
na fakt, že rozsudok neobsahuje žiadne dokázané skutočnosti potvrdzujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je
neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou.

Navrhuje preto rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá a žalovanému priznať náhradu
trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie
a považuje argumentáciu žalovaného v celom rozsahu za nedôvodnú. Zdôrazňuje tú skutočnosť, že

dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným zabezpečovacím prostriedkom iba v tom prípade, že je
uzavretá v súlade so zákonom a obsahuje predpísané náležitosti, pričom v danom prípade dohoda o
zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatné obsahové náležitosti, na základe čoho ide o neurčitý právny
úkon. Zároveň táto dohoda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, nakoľko nemal možnosť
ovplyvniť jej znenie, ako ani odmietnuť jej uzavretie. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore

so zákonom z dôvodov, ktoré zakladajú jej absolútnu neplatnosť. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že
pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nebol poučený o tom, že spolu so zmluvou uzatvára aj
dohodu o zrážkach zo mzdy, o právnych dôsledkoch tohto právneho úkonu a zároveň nebol poučený
ani o možnosti odmietnuť uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Postup žalovaného je navyše známy
aj z rozhodovacej praxe súdov SR, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez

akéhokoľvek poučenia a bez možnosti odmietnuť túto dohodu podpísať. Celé znenie dohody o zrážkach
zo mzdy je súčasťou predtlačeného formulára, ktorého znenie žalobca nemal možnosť ovplyvniť.
Tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku považuje žalobca za nedôvodné, nakoľko
odôvodnenie rozsudku spĺňa náležitosti stanovené zákonom, z ktorého jasne vyplývajú dôvody, nazáklade ktorých súd vyslovil neplatnosť napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súd sa v
odôvodnenírozsudkuvysporiadalsovšetkýmiuvedenýmidôvodmi.Navrhujerozsudokpotvrdiťapriznať
mu náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 22.12.2016 k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že o tom,
že žalovaný poskytuje úver spolu s uzavretím dohody o zrážkach, žalobca vedel. Z ním vykonaného
prejavu vôle nemožno zistiť, že by s uvedeným nesúhlasil, mal voči nemu výhrady a pod.. Žalobca
obsah uzavretej dohody ani následne nespochybňoval, zásadný opak vo vzťahu k vlastnému konaniu

začal tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená
vo forme predtlačeného znenia, nie je rozhodujúca ani relevantná. Formulárové znenie zmluvných
dokumentov v spotrebiteľských právnych vzťahoch je prirodzenou súčasťou úverových produktov. Pri
poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený
prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Nedostatok zodpovednosti resp.
ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť

právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok.
Tvrdenia žalobcu žalovaný popiera ako nedôvodné a navrhuje, aby súd žalobu zamietol a žalobcu
zaviazal k náhrade trov žalovaného v súvislosti s týmto vyjadrením.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení z 30.1.2017 považuje argumentáciu žalovaného v celom rozsahu za

nedôvodnú a poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobcovi predložená ako
bežný predtlačený formulár. Spotrebitelia sú pri podpise zmlúv a iných právnych úkonov, nevyhnutných
zo strany veriteľa pre poskytnutie úveru, pod tlakom jednak nepriaznivej finančnej situácie, ako aj
pod tlakom veriteľa, ktorý vo vzťahu k spotrebiteľom využíva svoje silnejšie postavenie. Žalovaný v
konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobcovi bolo umožnené upraviť, a teda zmeniť obsah

predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. V ďalšom citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 3Co/161/2016 z 6.12.2016. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a
uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ

súd prvej inštancie (okresný súd) rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č.
99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.6.2016), tak odvolací súd musel postupovať a
vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016, pričom aplikoval ust. §
470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods.

2 CSP). Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok
súduprvejinštancie,akoajkonaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichzust.§379anasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách, ukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu

spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej
zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so

spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané

(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny
charakter tohto dojednania.10. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej

dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy nevyplývajú. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo
strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu

nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy
umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok
so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.

11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola

dňa 13.8.2012 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa
zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 13.8.2012.

12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje
hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút

prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak
všakexistuječoilenhrozbavymoženianečestnéhoplnenia,jedôvodchrániťspotrebiteľapredhroziacim
rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške,
nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné,
kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

13. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo
mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa), alebo v
prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako

neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 CSP).

14. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2012
predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, kde žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa.

15. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú
spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

16. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto

smere dôkazné bremeno nesplnil.

17. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných
povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak
dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

18. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje
dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu

spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré
by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.
Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvnýchpovinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov
o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval,
že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom

zmluvy.

19. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné

preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia, a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje, a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú

sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

21. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 Smernice

Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo
svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok

z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať, aj bez návrhu, súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o
zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4

uvedenejsmernice,aleboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatrenie
za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

23. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy,
ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť

plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba
uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou
vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatia
medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to
znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli

(pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce
úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so
spotrebiteľom,jevylúčenázpôsobnostitejtosmernicelenvtedy,akuvedenázmluvnápodmienkaodráža
obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu;

bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

24. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne
závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochranespotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia,
či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa.

25. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.8.2012, uzavretú medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 13.8.2012, vyhlásil za neplatnú. Podľa čl. I. takejto dohody žalovanému vznikne pohľadávka
voči žalobcovi vo výške poskytnutého úveru vo výške 930,- eur s tým, že takáto pohľadávka bude
zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, vrátane príslušenstva, ako aj zmluvných pokút a nákladov,

ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré
vzniknú žalovanému, podľa čl. III. sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby pokiaľ žalovaný
písomne neoznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené, z čl. V. dohody vyplýva,
že dlžník nemá právo takúto dohodu vypovedať, odstúpiť prípadne inak ukončiť a takéto ustanovenia
dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý v tomto právnom vzťahu
vystupuje v pozícii slabšej strany. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná dohoda

o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z 13.8.2012, bola formulárovým znením
žalovaného, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za individuálne dojednanú, čo má za následok jej
neplatnosť (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka).

26. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami

žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

27. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania. Keďže
dôvody odvolania sa nezmieňujú o tejto časti rozsudku, nemá odvolací súd oprávnenie preskúmavať
správnosť tohto výroku (viazanosť dôvodmi podaného odvolania vyplývajúca z ust. § 380 ods. 1 CSP).

28. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

29. Zároveň úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške
náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

30. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).