Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/252/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416203259
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416203259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: S. Y., L..
XX.X.XXXX, J.: Y. X, J., v zast. Oľga Šajdíková - advokátska kancelária, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom: Nevädzová 5, Bratislava, proti druhému manželovi: I. Y., L.. X.X.XXXX, J.: Y.W. X, J., o
rozvod manželstva, na odvolanie druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
6C/80/2016-44 zo dňa 09.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov konania sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov S. Y., O.. T.C., L.. XX.X.XXXX
S. I. Y., L.. X.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX vo D., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
vo D. vo zväzku X, ročník XXXX, na D. XX, G. G. Č.D. XX rozviedol. Žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 18, § 19 ods. 1, §
22, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine, § 52 C.m.p. a vecne tým, že navrhovateľka

sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 15.4.2016 domáhala rozvodu manželstva, ktoré uzavrela K.
X.X.XXXX so svojím manželom I. Y.. Z manželstva pochádza jeden syn, ktorý je už momentálne plnoletý.
S manželom sa zoznámili počas letnej dovolenky na K. E. O. XXXX. Asi po ročnej známosti uzavreli
manželstvo. Manželstvo bolo spočiatku šťastné a harmonické, pričom počas spolužitia dochádzalo iba
k občasným hádkam, čo navrhovateľka považovala za bežnú výmenu názorov. Po narodení syna sa
však ich vzájomný vzťah zhoršil a začali sa medzi nimi prejavovať nezhody a citové ochladenie. Manžel
pravdepodobne trpel tým že už nebol na prvom miestne, ale že to bol ich syn. Hádky sa postupne

stupňovali, pričom každý z manželov mal odlišný názor na život a chod domácnosti, pričom konfliktami
trpel aj ich spoločný syn. Manželstvo chcela udržať, kým bol syn ešte maloletý, a preto návrh na rozvod
nepodala skôr, ale až v čase, keď syn dovŕšil 18 rokov. Manžel je vojakom z povolania, jeho povaha je
skôr uzavretá, je neprispôsobivý a nespoločenský. Týmto jeho vlastnostiam sa snažila prispôsobiť, ale
stálo ju to obrovské sebazaprenie a potlačenie svojho sebavedomia do úzadia. Dlhodobo už k manželovi
necíti úprimnú lásku a náklonnosť. Rozhodla sa opustiť spoločnú domácnosť a odsťahovala sa. Myslí si,
že nemá význam fungovať v nefunkčnom manželstve bez úprimnej lásky a citov. Poukazuje na rozdielne

povahy manželov ako aj na to, že zotrvanie v manželstve by bolo nemožné a nad jej sily. Vzťahy vníma
ako vážne rozvrátené a trvalo narušené. Manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoju
spoločenskú funkciu. Nemá záujem obnoviť manželstvo a žiada manželstvo rozviesť.3.Súdprvejinštancievovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovaoboznámenímsasobsahom
listinných dôkazov, pričom zistil tento skutkový stav:

4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX pred Obvodným úradom vo D.. Z manželstva
pochádza jeden syn, ktorý je v čase podania návrhu na rozvod, už plnoletý (narodený XX.X.XXXX).
Posledným spoločným bydliskom manželov je adresa Y. X, J..

5. Navrhovateľka pri svojom výsluchu uviedla, že s manželom sa zoznámili na K.. Približne po roku sa

zobrali, narodil sa im syn O., ktorý je v súčasnosti už dospelý. Postupne vo vzťahu nastali zmeny, boli
obdobia dobrých i zlých vecí, vzťah sa snažila udržať kvôli synovi, nakoľko je už teraz dospelý, nevidí
dôvod naďalej zotrvávať vo vzťahu. Rozhodnutie z jej strany nie je unáhlené, vie čo robí. S manželom
spolu nežijú, nehospodária a ani nevedú žiaden konštruktívny dialóg. Chce si vybudovať iný vzťah,
na ktorom v súčasnosti pracuje. Nechce sa vrátiť, býva mimo spoločného bydliska, s manželom spolu
nehospodária. Čo sa týka spoločných vecí manžel užíva spoločný byt, ako aj auto, ona si zobrala iba

svoje veci. K dôvodom rozvratu uviedla, že, postupom času sa ukázalo, že majú s manželom v podstate
rôzne názory na všetko. Či to bola výchova syna, spoločenské vzťahy alebo iné. Chce sa osamostatniť
a všetko vytesniť. Naposledy mali s manželom pohlavný styk niekedy v októbri 2015.

6. Manžel navrhovateľky v rámci výsluchu uviedol, že si nevie vysvetliť, prečo sa to celé stalo. V

ich rodine nikdy neboli žiadne hádky, nezvyšoval hlas, ani na manželku ani na syna. Keď prišli s
manželkou bývať do J. mal tu svojich kolegov, mali sa teda s kým stretávať. On bol so synom aj na
rodičovskej dovolenke, čo preukazuje, že chcel pre manželku vytvoriť priestor na jej sebarealizáciu aj
napriek tomu, že to vyžadovalo zvláštne povolenie ministra obrany, keďže je profesionálnym vojakom.
Zhruba každý druhý víkend cestovali k manželkinej matke do O. J., teda určite nebol izolovaní. Niekedy

to mala manželka v práci zrejme ťažšie, a tak jej on robil doma aj psychológa. Manželstvo hodnotí
ako harmonické, manželka chcela, aby si zaobstarali spoločný rodinný dom, svojho času uvažovali
aj o rozšírení rodiny. Od podania návrhu na rozvod teda od 11.04.2016 s ním manželka odmieta
komunikovať. Stretli sa približne dvakrát. Keď sa stretli v ich byte a chcel s ňou hovoriť o dôvodoch
návrhu na rozvod, okamžite odišla. Myslí si, že manželka stále chodí do ich spoločného bytu. Tvrdenia

manželky o nezhodách sa nezakladajú na pravde. Nerozumie tomu, prečo sa to vlastne stalo. Chodili
spolu na dovolenky, lyžovačky a majú veľa spoločných fotografií. Je možné, že za zmenou manželkinho
správania môže byť komunita, ktorú vyhľadávala, keďže postupne sa u nich doma objavovali rôzne
sošky anjelov, mandala a podobné veci. Podľa neho to malo na ňu zlý vplyv a toto mohol byť zlom v
jej správaní. Zároveň uviedol, že manželka mu zablokovala prístup k spoločnému bankovému účtu, na

ktorom sa nachádza približne 40.000 eur. Manžel v rámci výsluchu kládol manželke otázky ohľadne
dôvodu a príčin rozvratu, manželka na otázky odmietala odpovedať s tým, že sa nechce nijako bližšie
vyjadrovať a chce to už mať celé za sebou.

7. Súd v rámci pokusu o zmierne vyriešenie rozvratu manželstva, odkázal manželov v uznesení, ktorým

odročil pojednávanie, absolvovať sedenie na referáte poradensko psychologických služieb ÚPSVaR.

8. Do termínu nasledujúce pojednávania účastníci konania nepredložili súdu žiadne výstupy zo sedenia
na ÚPSVaR.

9. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že jej klientka sa nezúčastní na žiadnom sedení, odmieta
obnoviť manželské spolužitie a nevidí dôvod v pokračovaní manželstva. Domnieva sa, že poradňa by
aj tak nesplnila svoj účel. Navrhovateľka so svojím manželom komunikuje iba obmedzene a aj to iba
prostredníctvom e-mailu. Manželstvo neplní žiadnu so svojich spoločenských funkcií, manželia spolu
nežijú, nehospodária, nestýkajú sa a nakoľko navrhovateľka nemá záujem obnoviť tento vzťah, žiada

aby bolo manželstvo rozvedené.

10. Manžel navrhovateľky uviedol, že on mal záujem zúčastniť sa sedenia na ÚPSVaR, aj sa telefonicky
informoval na príslušnom referáte, čo je nutné urobiť, aby k takému sedeniu došlo. Manželka však
nemala o toto sedenie záujem a ani o sedenie u iných psychológov, ktorých on našiel na internete.

Manželka reagovala na jeho snahu podráždene a vyhýbavo. Manžel navrhovateľky ešte doplnil, že
nikto z ich okolia nechápe, čo sa to vlastne stalo. Manželstvo nepovažuje ani napriek tomu za trvalo
rozvrátené, rodiny žijú aj v odlúčení. Vidí ešte priestor na zmierenie manželov, manželstvo chce
zachrániť, a preto žiada návrh na rozvod zamietnuť.11. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo medzi účastníkmi
konania bolo riadne uzavreté, pričom z manželstva pochádza jedno (v súčasnosti už dospelé) dieťa.

Iné deti z manželstva nepochádzajú. Návrh na rozvod podala navrhovateľka, pričom predmetom
konania bola iba otázka týkajúca sa rozvodu, keďže v konaní nebolo potrebné upravovať žiadne
otázky týkajúce sa maloletého dieťaťa. Navrhovateľka sa chce rozviesť z dôvodu, že sa v manželskom
zväzku cíti obmedzovaná, má a aj v minulosti mala názorové rozdiely s manželom v podstate na
všetky kľúčové otázky týkajúce sa manželstva, výchovy či smerovania a vývoja ich vzťahu. Rozvrat bol

pozvoľný až vyústil do trvalého presvedčenia navrhovateľky, že nechce prežiť zvyšok života v tomto
manželstve, a teda ani po boku jej terajšieho manžela. Rozklad vzťahov medzi manželmi bol zrejmý aj
pri výsluchoch účastníkov, keď navrhovateľka prezentovala záujem ukončiť spolužitie s navrhovateľom
pokiaľ možno čo najskôr a nechcela ani reagovať na otázky manžela ohľadne príčin rozvratu. Evidentná
polarizácia v náhľade na danú situáciu bola potvrdená postojom manžela navrhovateľky, ktorý hľadal
odpovede na príčiny rozvratu manželstva a manželstvo považoval za funkčné, a to aj napriek tomu, že

manželstvo zjavne nespĺňa všetky svoje funkcie. Spoločnú domácnosť navrhovateľka opustila z dôvodu
nespokojnosti v manželstve, pričom v súčasnosti sú manželia v odlúčení takmer rok. Manželia spolu
nežijú, nehospodária, nestýkajú sa, a teda manželstvo neplní žiadnu zo svojich zákonom určených
spoločenských funkcií. Navrhovateľka si nevie a nechce nájsť cestu k manželovi ani tým, že by spolu čo i
len bezprostredne komunikovali, pričom ich komunikácia je vedená v prevažnej väčšine iba elektronicky.

Naopak snaha manžela o udržanie vzťahu bola evidentná. Súd, ako na túto vec oprávnený orgán štátu,
je povinný pokúsiť sa o zmierne vyriešenie rozvratu manželstva, s cieľom predchádzať bezdôvodným
rozvodom manželstiev. Vidiac snahu manžela navrhovateľky udržať narušený manželský vzťah, vytvoril
súd pre manželov časový priestor na to, aby sa ešte, za účasti odborníka, pokúsili vyriešiť svoje
manželské a ľudské nezhody. Navrhovateľka však nemá záujem riešiť rozvrat manželstva a tým pádom

ani obnoviť manželské spolužitie, čo v plnej miere preukazuje aj jej neochota pokúsiť sa o vyriešenie
rozvratu manželstva na referáte poradensko psychologických služieb. Manžel navrhovateľky, v snahe
udržať trvanie manželstva, prehliada zjavný rozvrat a rozkol medzi manželmi, ktorý sa nepodarilo ani
v súdnom konaní odstrániť. Je nepochybné, že tak, ako do manželského vzťahu vstupovali obaja
manželia slobodne, je nemysliteľné obdobne neuplatňovať tento princíp aj pri jeho prípadnom ukončení.

Samozrejme za predpokladu, že sa najprv súd pokúsi o zmierenie manželov a že rozvrat nie je iba
formálny. V prípade núteného spolužitia (ak by nebolo manželstvo rozvedené) by išlo iba o formálny
zväzok, ktorého formálne trvanie by nielenže neviedlo k zmiereniu, ale mohlo by vyústiť do ďalších a
väčších vzájomných rozkolov. Nemožno teda nasilu nikoho nútiť zotrvať vo zväzku, a to platí o to viac o
manželstve, kde majú byť vzťahy založené na vzájomnom porozumení, náklonnosti a spolupatričnosti.

Tento manželský vzťah však takéto atribúty stratil, resp. nie sú opätované druhou stranou. Vytvorený
priestor na psychologické poradenstvo nebol využitý, a teda nebol odstránený rozvrat, ktorý evidentne
existuje,bezohľadunato,žejetusnahajednéhozmanželovopokračovanievmanželstve.Zuvedených
dôvodov preto súd rozhodol tak, že manželstvo rozvádza.

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

13. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu podal odvolanie druhý manžel, ktorý žiada odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Odvolateľ namieta, že navrhovateľka svoje dôvody na

rozvod manželstva ničím neobjasnila, preto považuje odvolateľ vykonané dokazovanie v tomto zmysle
za nedostatočné. Odvolateľ má za to, že manželstvo nie je v takom rozvrate, aby sa nedalo zachrániť,
pričom taktiež odvolateľ vyjadruje veľkú snahu o zmierenie a zachovanie manželstva. Druhý manžel má
za to, že manželstvo s navrhovateľkou je možné zachrániť taktiež pomocou manželskej poradne.

14. K odvolaniu druhého manžela sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiada rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľka považuje odvolanie druhého manžela za účelové v snahe
oddialiť vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Navrhovateľka upozorňuje na to, že s odvolateľom
nebýva v spoločnej domácnosti od dovŕšenie 18. roku ich syna a že s druhým manželom majú rozdielne
názory takmer na všetko. Manželia pola navrhovateľky spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa

nestýkajú a navrhovateľka nemá žiaden záujem o obnovenie vzťahu.

15. K vyjadreniu navrhovateľky zaslal súdu repliku druhý manžel. Druhý manžel poukazuje na to, že
navrhovateľka sa vo veci samej nechcela bližšie vyjadrovať a objasniť súdu dôvody podania návrhu narozvod. Druhý manžel považuje vyjadrenie navrhovateľky za účelové a má za to, že navrhovateľka pred
podaním návrhu na rozvod zobrala zo spoločnej domácnosti všetky cennosti a zablokovala odvolateľovi
prístup k spoločnému účtu.

16. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie druhého manžela nie je opodstatnené.

17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

19. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. a
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).