Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11P/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203159
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5817203159.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Námestove, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, mal. dieťa zastúpené opatrovníkom: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky - F.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. XXX/XX-XX, právne zastúpená: JUDr. Slavomírom Bachyncom,
advokátom so sídlom v Podbieli 177, a otca - P. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. nad D., F. XX, v konaní o

návrhu matky na zvýšenie výživného a o vzájomnom návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej
starostlivosti a s tým súvisiacou úpravou ďalších rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu matky maloletej na zvýšenie výživného na maloletú E., nar. XX.X.XXXX, z
a s t a v u j e.

II. Súd návrh otca maloletej na zverenie maloletej E., nar. XX.X.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti

a s tým súvisiacou úpravou ďalších rodičovských práv a povinností, z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej návrhom na zvýšenie výživného doručenom tunajšiemu súdu 15.5.2017 vo vzťahu
k otcovi maloletej žiadala zvýšenie výživného na maloletú E., a to zo sumy 100,-Eur mesačne na sumu

220,-Eur mesačne.

2. Podanie návrhu odôvodnila matka maloletej tým, že pri rozhodovaní o výške výživného v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6P/86/2016, v ktorom súd rozsudkom zo 6.10.2016 schválil
rodičovskú dohodu, súhlasila s nízkou sumou nakoľko sa domnievala, že pri dohode sa otec dcéry
bude snažiť prispievať na dcéru aj mimo stanovenej dohody najmä v čase, keď bude s ním tráviť čas,

prípadne jej zabezpečí jej mimoškolské aktivity. Otec maloletej však odišiel pracovať do zahraničia a o
dcéru sa zaujíma len sporadicky. Vzťah dcéry k nemu sa však z neznámych príčin zmenil, začala sa ho
báť a styku s ním sa úplne vyhýba. Príčinu jej však nechce povedať a jej otec ju prestal navštevovať.
Pre problémy dcéry navštívili aj psychologičku MUDr. Z., kde z lekárskej správy vyplýva, že vzťah
maloletej s otcom je negatívny s prítomnou výraznou intrapsychickou tenziou a nepokojom pri vyšetrení
pri otázkach na túto tému. Z jej pravidelného príjmu nie je schopná dostatočne zabezpečiť osobné,

sociálne, kultúrne a spoločenské potreby dcéry, ktorá prichádza do pubertálneho veku. Okrem súdom
stanoveného výživného dcéra nemá od svojho otca inú materiálnu, či nemateriálnu pomoc. S dcérou
žije v spoločnej domácnosti v byte, za užívanie ktorého platí všetky náklady a len mesačné zálohové
platby predstavujú spolu s platbou za rozhlas, TV a internet sumu 250,-Eur. Dcére sama každý mesiac
prispieva na obedy a desiate v sume 30,-Eur, kúžky (lyžiarsky) 160,-Eur v sezóne, obuv a ošatenie 20
až 40,- Eur, hygienické potreby 15 až 20,-Eur, vreckové 10 až 20 Eur, náklady na jej domáce stravovanie

sú cca 200,-Eur, poistka 21,10 Eur. Okrem toho si platí cestovné do práce 50,-Eur. Pracuje v spoločnosti
Q. F., kde jej čistý mesačný príjem je cca 550 až 600,-Eur. O otcovi maloletej od posledného rozhodnutianemá vedomosť nielen čo sa týka jeho príjmu, ale ani pobytu. Podľa dostupných informácií odišiel
pracovať do Anglicka, výživné je však posielané z poslednej známej adresy. Otec maloletej je však
finančne dostatočne zabezpečený, pracuje v Anglicku a po rozchode si zobral väčšinu zariadenia bytu,

kde spoločne žili, vybral usporené peniaze z účtov v Slovenskej sporiteľni a.s., kde celková suma bola
cez 40.000,-Eur. Okrem toho je podielovým spoluvlastníkom 1 domu v X. zapísanom na LV č. XXX,
chatky v záhradkárskej osade V. v Z. a osobného motorového vozidla N. N..

3. K návrhu matky maloletej sa vyjadril otec maloletej v podstate tak, že považuje návrh matky maloletej

za nedôvodný. Vo svojom rozsiahlom písomnom podaní poukázal na to, že v čase uzavretia rodičovskej
dohody v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6P/86/2016, ktorou sa zaviazal uhrádzať na
maloletú výživné vo výške 100,-Eur boli jeho majetkové a príjmové pomery rovnaké ako v súčasnosti a
rovnaké boli aj výdavky maloletej. V čase pôvodného návrhu bol nezamestnaný, v minulosti pracoval v
Anglicku ako stolár. Prácu však musel zanechať lebo matka maloletej požívala nad mieru alkohol, tak sa
vrátil kvôli maloletej a kvôli tomu, že vzťahy medzi ním a matkou maloletej sa zhoršovali. V súčasnom

návrhu matka maloletej uvádza, že maloletá má výdavky v rovnakej výške aké mala v pôvodnom konaní,
čiže výdavky maloletej sa nezvýšili a ani nemohli za také krátke obdobie od poslednej úpravy, ktorá
bola takmer pred pol rokom, dokonca bez sumy za lyžiarsky, ktorý je výdavok jednorazový a len za
určitý ročník základnej školy, sú výdavky maloletej dokonca nižšie ako boli v pôvodnom konaní, keďže
tieto v pôvodnom konaní boli vyčíslené sumou 412,-Eur (strava 250,-Eur, obedy v škole 22,-Eur, obuv

a ošatenie 50,-Eur, mobil dcére 10-Eur, drogéria - 30,-Eur, cestovné matky 50,-Eur) v tomto konaní boli
vyčíslené celkovo na sumu 381,10 Eur (strava 200,-Eur, obedy v škole vrátane desiat 30,-Eur, obuv a
ošatenie 20 až 40,-Eur, vreckové 10 až 20,-Eur, krúžky /lyžiarsky/ - 160,-Eur, drogéria 15 až 20,-Eur,
cestovné matky 50,-Eur, poistka 21,10 Eur). Výdavky matky maloletej na domácnosť vo výške 250,-Eur
sú rovnaké ako v pôvodnom konaní. Oproti pôvodnému konaniu nič majetné nenadobudol. V ďalšom

dal do pozornosti, že maloletá je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 24 zapísanom na LV č. XXXX k.ú.
M. B. pod V vo výške spoluvlastníckeho podielu 1-ice pomeru k celku v hodnote cca 25.000,-Eur. Ešte v
čase, keď žil s matkou maloletej do 17.7.2016 mala maloletá založené stavebné sporenie, ktorého výšku
odhaduje na sumu 6.000,-Eur a tiež mala účet v Slovenskej sporiteľni vo výške cca 1.500,-Eur. Maloletá
vo veku 13 rokov má majetok vo výške cca 30.000,-Eur. Spoluvlastnícky podiel k bytu získala maloletá

v roku 2011 na základe darovacej zmluvy, na podklade ktorej došlo k prevodu jeho spoluvlastníckeho
podielu na maloletú, a to na naliehanie jej matky, ktorá sa obávala, že by v prípade jeho smrti tento jeho
spoluvlastnícky podiel nededili jeho deti z prvého manželstva, čo považuje za „ťah“ na jeho osobu zbaviť
sa ho takýmto spôsobom, nakoľko matka maloletej nemala v júli 2016 zábrany z bytu ho vyhodiť. V
ďalšom sa v rozpore s návrhom matky maloletej vyjadroval k pozostatkom pornostránok v PC maloletej.

V ďalšom v obšírnych súvislostiach poukazujúc na alkoholizmus matky maloletej ešte v tehotenstve, k
čomu sa priznala aj v pôvodnom konaní, uviedol, že o maloletú sa staral spolu s jeho 70-ročnou matkou
W. I. (starostlivosť o deti i domácnosť bola na jeho pleciach). Matku maloletej vykreslil ako vulgárnu a
bezcitnú osobu, ktorá neváha maloletú psychicky zastrašovať a ktorej sa podľa jeho názoru maloletá
bojí. Maloletá s ním nekomunikuje pre pokoj s jej matkou. Keď bola matka „v alkoholickom niekoľko

týždňovom vytržení“ tak maloletá bola odkázaná častokrát na seba, o čom vedel keď odchádzal na
niekoľko týždňov do práce, tak jej vždy nechal nemalú hotovosť pre prípad, že by niečo nevyhnutne
potrebovala predovšetkým pre obživu. Taktiež bol s ňou vždy v telefonickom kontakte, aby sa ubezpečil,
že je v poriadku. On alkoholické nápoje požíva príležitostne a keby bol alkoholik tak by zaiste nepracoval
v zahraničí okolo 9,5 roka a nezarobil by na kúpu bytu, o ktorom z nerozvážnosti do zmluvy uviedol, že

ho kupuje s matkou maloletej, ktorá sa nijako o kúpu bytu nepričinila. On matke maloletej a maloletej
zabezpečil strechu nad hlavou, pričom on sám ostal bez domova a vrátil sa do X. nad D. k jeho matke.
Matka maloletej bola v roku 2008 právoplatne trestným rozkazom uznaná za vinnú zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona , ktorých sa dopustila voči jeho

matke a za čo bola odsúdená na (podmienečný) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Z týchto dôvodov museli rodinný dom v X. nad Oravou opustiť. V ďalšom uviedol, že matka maloletej
bola nemilosrdná aj na svoju dcéru O. z predchádzajúceho manželstva (keď ju v spánku pod vplyvom
alkoholuostrihalatak,žesaažsťažovalasvojmutriednemuučiteľoviMgr.U.anáslednemuselavyhľadať
kaderníka). Vo vzťahu k svojej osobe uviedol, že momentálne je nezamestnaný, nakoľko hoci odcestoval

do Anglicka za prácou, tak nepracoval kvôli zdravotným problémom - prasknutému žalúdočnému vredu,
kvôli čomu strávil v nemocnici asi 1 týždeň, kde mu dávali transfúzie. Za tento pobyt v nemocnici bude
zaiste platiť, nakoľko nebol v zahraničí zdravotne poistený. Do Anglicka sa z týchto dôvodov už nemôže
vrátiť a taktiež aj z dôvodu prebiehajúceho Brexitu je situácia pre cudzincov kritická. Taktiež sa musípostarať o svoju matku, ktorá je odkázaná na pomoc druhých. S maloletou nie je v kontakte, nie preto, že
by nechcel, ale jej v tom bráni jej matka , preto maloletá od posledného pojednávania nedvíha telefóny
a už ani nevie, či nejaký telefón má, nereaguje ani na SMS správy. Veľakrát autom prejde okolo bytovky,

či ju neuvidí von so psíkom, pričom raz sa takto stretli, ale videla ich matka maloletej, ktorá ju hneď
telefonicky kontaktovala, maloletá sa roztriasla a utekala domov. Z tohto dôvodu aj keď s ťažkosťou sa
rozhodol, že maloletú nebude vystavovať týmto stresovým situáciám, nakoľko tým musí veľmi trpieť. S
maloletou mali vybudovaný veľmi pekný vzťah, nikdy jej neublížil, lenže vie, že maloletá je medzi dvoma
mlynskýmikameňmi.Jehoželanímje,abymaloletábolazverenádojehostarostlivosti.Vzáverenavrhol,

aby súd vydal rozsudok, ktorým maloletú E. zverí do jeho starostlivosti s tým, že právo zastupovať ju a
spravovaťjejmajetoksúoprávneníobidvajarodičiaamatkemaloletejbudeuloženápovinnosťprispievať
na jej výživu sumou vo výške 100,-Eur vždy ku 15. dňu v tom ktorom mesiaci vopred k jeho rukám.

4. Vyššie citovaný návrh otca maloletej súd posúdil ako vzájomný návrh na úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletej a teda zmenu rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 6P/86/2016-71 zo 6.10.2016, o

ktorom rozhodne súd v tomto konaní.

5. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov
26.6.2017 (č.l. 25 spisu) okrem iného uviedol, že maloletá býva spoločne so svojou matkou v 3-
izbovom byte na U. v Z.. Otec maloletej býva v rodinnom dome so svojou matkou, ktorá je starobnou

dôchodkyňou, a momentálne je dobrovoľne nezamestnaný, príjem nemá a žije zo svojich úspor. Výživné
na maloletú E. platí pravidelne vo výške 100,-Eur mesačne. S maloletou sa nestretáva, naposledy
sa stretli v októbri 2016. Otec so zvýšením výživného nesúhlasí. Maloletá E. navštevuje 7. ročník
Základnej školy na U.. Je zdravá, rada športuje, v zime snowborduje. Naďalej navštevuje psychologickú
ambulanciu.

6. Súd vo veci vykonal v dňoch 14.9.2017 a 24.10.2017 pojednávania, na ktorom vypočul matku
maloletej, otca maloletej, kolízneho opatrovníka a maloletú E. oboznámil listinné dôkazy a pripojený spis
tunajšieho súdu sp.zn. 6P/86/2016.

7. Z obsahu pripojeného spisu sp.zn. 6P/86/2016 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
6P/86/2016-71 zo 6.10.2016, právoplatným 14.10.2016, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe
ktorej bola maloletá E. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú
zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok Ia.) Otec maloletej sa zaviazal prispievať na výživu maloletej
E. sumou 100,-Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 1.10.2016

(výrok Ib.). Zároveň sa rodičia dohodli, že otec maloletej je oprávnený sa stretávať so svojou dcérou
maloletou Rebejkou každý nepárny víkend v kalendárnom mesiaci od 15.00 hodiny do nedele 17.00
hodiny tak, že maloletú si otec v určený deň a čas prevezme v mieste obvyklého bydliska maloletého
dieťaťa a tam v určený deň a čas aj maloleté dieťa vráti matke s tým, že matka je povinná maloleté dieťa
na stretnutie s otcom riadne pripraviť (výrok Ic.) a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na ich náhradu (výrok II).

8. Z tvrdení prednesených matkou maloletej a jej právnym zástupcom v konaní pred súdom v podstate
vyplynulo, že jej príjem sa v dôsledku jej zdravotných problémov (diagnóza borelióza) čo je ochorenie
nevyliečiteľné s tým, že do budúcnosti sa u nej môžu prejavovať v spojitosti s inými ochoreniami častejšie

výpadky v práci. Momentálne je abstinujúca alkoholička, navštevuje psychiatra a lieči sa. Pokiaľ ide o E.
do ničoho ju nenúti, E. však zrejme videla, keď sa jej polonahý otec ponúkal na porno stránkach. Podľa
jej názoru otec maloletej potrebuje pomoc sexuológa a potom môže vychovávať dcéru. Maloletá videla
svojho otca pod vplyvom alkoholu. E. počula ako jej otec nadával, keď bol v septembri po nábytky. Otec
maloletej má nejaký problém, pretože v alkoholickom opojení obťažoval aj jej staršiu dcéru na chatke.

Nechce sa dohadovať, E. nebráni, aby sa spolu stretávali, veď sa aj stretávali.

9. Na pojednávaní konanom 14.9.2017 otec zotrval na svojom návrhu a uviedol, že o svoju dcéru má
záujem, nikdy jej neublížil. Vo vzťahu ku kontaktu s maloletou uviedol, že koľko krát jej telefonoval a
nezdvihla mu ani raz telefón. Dcéru mu hneď prvý deň povedala, že nemusí ísť k nemu. S biedou išla

k nemu len na hodinu. E. mu povedala, že všetko, čo povedal o jej matke je klamstvo na čo jej povedal
prečo mu povedali, že bola pocikaná na schodoch, že chodili do nich, načo E. povedala, že sa nepamätá.
Cez internet si písal s jednou osobou. Do Anglicka vycestoval z dôvodu, že dcéra prestala k nemu chodiť.
Jeho zdravotné problémy trvajú stále.Na pojednávanie konané 24.10.2017 sa otec maloletej nedostavil, hoci o jeho termíne bol osobne
upovedomený na predchádzajúcom pojednávaní, a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil.

10. Maloletá E. na pojednávaní konanom 24.10.2017 uviedla, že s maminou má dobrý vzťah, s ocinom
nemám potrebu sa stretávať. Svojho otca videla dávnejšie, nevie presne kedy. Otec sa zmenil, už si
spolu nerozumejú. Chce ostať s maminou, s otcom sa nechce vôbec stretávať. Keď jej volá, nezdvihne
mu, nemá potrebu s ním komunikovať, nemá sa o čom s ním baviť. Keby tam bola aj mamina aj tak by
sa s ním nechcela stretávať. Nedopíše mu ani na SMS. Niekedy sme chodili spoločne aj na výlety ako

rodina. Ani na otázky súdu dôvod tohto svojho postoja k otcovi maloletá bližšie nekonkretizovala. Súdu
sa nepodarilo zistiť dôvod tohto odmietavého postoja maloletej Rebeky k jej otcovi.

11. Po oboznámení matky maloletej a právneho zástupcu s obsahom výpovede maloletej (bod 9. tohto
rozsudku) matka maloletej zobrala svoj návrh na zvýšenie výživného späť, s čím kolízny opatrovník
vyjadril súhlas.

12. Na tomto pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že obaja rodičia boli pozvaní do psychologickej
poradne, otec sa tohto sedenie zúčastnil 11.10.2017. Matka sa ospravedlnila, ale rodičom bolo naďalej
odporúčané, aby navštevovali psychologickú poradňu za účelom zlepšenia vzťahu medzi otcom a
dcérou a rodičmi navzájom. Kolízny opatrovník odporúčal, aby naďalej pokračovali na sedeniach v

psychologickej poradni. Nebolo by dobré zverovať otcovi maloletú E., mala zdravotné problémy, stavy
úzkosti, navštevovala psychologičku. Najskôr treba obnoviť stretávania a potom rozmýšľať o novom
návrhu. Rešpektuje názor maloletej, že chce ostať u svojej matky.

K rozhodnutiu o návrhu matky maloletej

13. Podľa § 29 ods. 1 Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1.7.2016 (ďalej len „CMP“)
navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní
pokračovať.
Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

14. Späťvzatie návrhu je oprávnením navrhovateľa disponovať so svojím návrhom. Ak vezme účastník
svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa
nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo. Rozhodnutie súdu o zastavení konania nie je rozhodnutím
vo veci samej, a preto s týmto rozhodnutím nie je možné spájať hmotnoprávne a procesnoprávne účinky
meritórneho rozhodnutia.

15. Vzhľadom na dispozitívny úkon matky maloletej, ktorým prejavila vôľu, aby sa v ňou iniciovanom
konaní ďalej nepokračovalo, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením nezistiac potrebu
pokračovať v konaní, rozhodol tak, že konanie zastavil (výrok I. tohto rozsudku), a to bez vyžiadania
si súhlasu otca maloletej s takýmto postupom, keďže tento postup by bol len formalistickým naplnením

litery zákona (bez ďalšieho významu), ktorý by v rozpore s hospodárnosťou konania toto konanie
nedôvodne predĺžil a to bez akéhokoľvek racionálneho účelu, keďže súd si nevedel za danej situácie
predstaviť žiaden vážny dôvod, pre ktorý by otec maloletej so späťvzatím návrhu na zvýšenie výživného
nemal súhlasiť - t.j. dôvod, ktorý by súdu znemožňoval konanie zastaviť, nakoľko otcovi maloletej
nič nebráni v tom, aby na maloletú (bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia) platil výživné vo väčšom

rozsahu, než na aký sa v rodičovskej dohode zaviazal. V tomto smere dáva súd do pozornosti, že ako
v každej inej kauze sporového, či mimosporového charakteru, je optimálnym riešním vzájomná dohoda
zúčastnených, o to viac vo veciach rodičovstva, kedy by rodičia mali vyvinúť všetko svoje úsilie, aby
v najlepšom záujme ich dieťaťa boli schopní medzi sebou komunikovať aspoň na úrovni racionálne
uvažujúcich ľudí a našli kompromis, ktorý bude na prospech ich dieťaťa. Obrátiť san a súd by malo byť

“ultima ratio” (posledný prostriedok) riešenia vzájomných vzťahov, a nie počiatkom riešenia.

K rozhodnutiu o návrhu otca maloletej16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,

najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletéhodieťaťaaaktovyžadujúpomeryvrodine,súdmôžeupraviťstykdieťaťaajsblízkymiosobami
(§ 116 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu tak, že najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.

18. Pri rozhodovaní o návrhu otca súd vychádzal z toho, že v posudzovanom prípade nebola zistená
žiadna zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu dohody o výkone rodičovských práv a povinností
(schválenej rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/86/2016-71 zo 6.10.2016) tak ako to navrhoval otec
maloletej. Otec maloletej na pojednávaní konanom 14.9.2017 síce formálne zotrval na svojom návrhu a
verbálne prezentoval svoj záujem o maloletú, ale súdu nijako nekonkretizoval jeho predstavu o tom, ako

by osobnú starostlivosť o maloletú vykonával, keď jeho osobný kontakt s ňou je tak dlhodobo prerušený
(naposledy sa videli v októbri 2016, nie sú v telefonickom ani inom kontakte). Aj z výsluchu maloletej
E. vyplynulo, že jej postoj k otcovi je (bez zistenia konkrétneho dôvodu) odmietavý. Pre odmietanie sa
stretávania maloletej s otcom je maloletá E. vedená v psychologickej ambulancii PhDr. Y. Z., ktorá vo
svojom náleze z 8.12.2016 konštatovala, že maloletá (deklarujúca silné pozitívne citové väzby k matke)

otca v podstate vytesňuje zo svojho prežívania, priraďuje mu len niekoľko negatívnych charakteristík.
Podľa názoru súdu by sa v tomto smere mali rodičia maloletej zamyslieť nad tým, čím a akým správaním
(resp. konkrétnym konaním) k tomuto postoju maloletej mohli prispieť oni, resp. k nemu prispeli .19. V kontexte prednesov účastníkov konania i vyššie uvedených skutočností súd považoval návrh
otca maloletej len za reakciu na návrh matky maloletej na zvýšenie výživného, a nie za návrh, ktorý by
bol za daných okolností výsledkom reálne mieneného rozhodnutia mať maloletú zverenú do osobnej

(každodennej) starostlivosti. Uvedenému nasvedčuje aj fakt, že otec maloletej sa na druhé súdne
pojednávanie ani nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil, čo súd
vyhodnotil aj ako laxný prístup k rozhodnutiu súdu o jeho návrhu. Pokiaľ je záujem otca maloletej o
maloletú skutočný tak súd verí, že obidvaja rodičia maloletej nájdu spôsob ako kontakt otca maloletej
s maloletou obnoviť tak, aby to bolo na prospech a v záujme maloletej. Za danej situácie je možné

najskôr uvažovať o obnovení stretávanie sa otca maloletej s maloletou, na ktoré ho oprávňuje samotný
zákon i rodičovská dohoda schválená spomínaným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6P/86/2016-71 zo
6.10.2016.

20. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a litery zákona, berúc do úvahy aj názor
maloletej E., súd návrh otca maloletej na zverenie maloletej E. do jeho osobnej starostlivosti a s tým

súvisiacou úpravou ďalších rodičovských práv a povinností (najmä výživného) zamietol (výrok II. tohto
rozsudku).

21. Súd pripomína, že každý z rodičov za istých predpokladov (predovšetkým že majú o to záujem a
sú na výkon osobnej starostlivosti spôsobilí) sa môže nezastupiteľným spôsobom podieľať na postupne

sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa a na jeho výchove, čím sa realizuje nielen záujem dieťaťa, ale
i záujem rodičov. Tak ako rodič má právo vychovávať a starať sa vo všetkých smeroch o svoje dieťa
a jeho blaho, tak aj dieťa má právo na starostlivosť obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného a
rovnoprávneho osobného styku s nimi a právo na to, aby dostávalo to najlepšie od každého zo svojich
rodičov. Toto právo rodiča na výchovu a starostlivosť o dieťa a právo dieťaťa na rodičovskú výchovu

a starostlivosť, je nielen prirodzeným právom, ale má i svoje vyjadrenie v pozitívnom práve, konkrétne
je deklarované Ústavou Slovenskej republiky (čl. 41 ods. 4) a Dohovorom o ochrane dieťaťa (napr. čl.
18 ods. 1). Všeobecne platí, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to
nie je možné, tak potom aby bolo zverené do starostlivosti toho z rodičov, ktorý okrem iného uznáva
úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom

(samozrejme za predpokladu, že z pohľadu záujmu dieťaťa neprevažujú iné skutočnosti svedčiace
naopak /len/ pre starostlivosť druhého rodiča).

22. Na tomto mieste súd apeluje na obidvoch rodičov maloletej, aby si obidvaja uvedomili, že táto
„kauza“ nie je o nich samotných, ale o ich spoločnom dieťati - o jeho peknom detstve, o jeho optimálnom

psychickom a fyzickom vývoji, o vytváraní jeho správnej hodnotovej hierarchie pre ďalší život a pod. a
tomuto zámeru podriadili svoje správanie a konanie a tomuto cieľu venovali svoj čas a energiu.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).