Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/178/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709200363
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6709200363.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky

K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. T. U. Č.. XXXX/X, XXX XX A., zastúpenej JUDr. Pavlom Helmom,
advokátom so sídlom Nám. SNP 26/75, 960 01 Zvolen proti odporcovi Spoločenstvo vlastníkov bytov
ĽUDKA so sídlom Ul. T. Vansovej 1546/5-7, 960 01 Zvolen, IČO: 35982039, zastúpenému JUDr. Oľgou
Fekešovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 99/2, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 445,59 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. osobitným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 15.01.2009 domáhala, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 445,59 Eur s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z
omeškania vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 20.11.2008 do zaplatenia ako aj trov konania.
Svoj návrh skutkovo vymedzila tým, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu, ktorý
je spravovaný Spoločenstvom vlastníkov bytov Ľudka, t.j. odporcom s tým, že odporca vyúčtoval
náklady na ústredné kúrenie, studenú vodu, ohrev teplej vody, za rok 2007 vyúčtovaním zo dňa 7.

mája 2008 na sumu 10.292,03 Sk. Následne na to dňa 5. júna 2008 zaslal vyúčtovanie nákladov za
to isté obdobie na sumu 23.716,52 Sk a to bez uvedenia skutočne nameranej spotreby aj napriek
tomu, že navrhovateľka má v byte nainštalované riadne, funkčné a odbornou organizáciou ciachované
merače tepla. Navrhovateľka uvedenú sumu 23.716,- Sk uhradila odporcovi zálohovými platbami.
Listom zo dňa 14.06.2008 reklamovala voči odporcovi nesprávne vyúčtovanie nákladov z dôvodu, že
v jej byte sú nainštalované merače tepla. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala dňa
05.11.2008 odporcu na zaplatenie sumy 13.423,97 Sk (445,61 Eur), čo predstavuje rozdiel medzi sumou

23.716,- Sk, ktorú navrhovateľka odporcovi zaplatila a sumou, ktorá jej bola prvýkrát nameraná na
základe skutočnej spotreby tepla, t.j. 10.292,03 Sk. Nakoľko odporca do dňa podania návrhu túto sumu
navrhovateľke nezaplatil navrhuje, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

Súd rozsudkom 8C/178/2009-279 zo dňa 15. 05. 2012 návrh navrhovateľky zamietol. Proti uvedenému
rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením č.
k. 15Co/165/2012-305 zo dňa 12. 05. 2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (ďalej súd bude uvedené označovať iba ako zrušujúce uznesenie). V rámci uvedeného krajský
súd poukázal na to, že podľa neho okresný súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil tak, aby bolo z
neho zrejmé na základe akých dôkazov a skutkových zistení dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
nie je dôvodný. Uvedené je na strane 4 zrušujúceho uznesenia s tým, že na strane 5 v prvom odstavciodvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo okresný súd nebral do úvahy závery znaleckého posudku znalca,
znaleckého ústavu, súd poukazuje, že sa jedná o znalecký posudok č. 3/2012, ktorý určil cenu nákladov
sumou 16.010,49 Sk, keď navyše ani odporca v podstate nenamietal závery tohto znaleckého posudku,

pretožeuviedolnapojednávanídňa25.04.2012ajto,žerozpočítanie,ktorépotomznalecurobiljepodľa
nich správne a môže sa teda do budúcnosti uplatňovať aj týmto spôsobom. Navrhovateľka na tomto
pojednávaníuviedla,žeznaleckýmposudkombolopreukázané,žeodporcajepovinnýjejzaplatiťrozdiel
medzi vyúčtovanou sumou 23.716,- Sk, ktorú zaplatila a sumou 16.010,49 Sk čo predstavuje sumu 256,-
EUR. Okresný súd sa s týmto návrhom navrhovateľky, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného

obohatenia v takejto čiastke nezaoberal, z dôvodov jeho napadnutého rozsudku nevyplýva prečo
tento návrh navrhovateľky ponechal nepovšimnutý. Keďže okresný súd nevyhodnotil náležite výsledky
vykonaného dokazovania, nevysporiadal sa so záverom znaleckého posudku vykonaného znaleckým
ústavomavtejtosúvislostisnávrhomnavrhovateľkynavydaniebezdôvodnéhoobohateniasumy256,07
EUR od odporcu a rozhodnutie okresného súdu nie je riadne preskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
musel krajský súd uvedený napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Okresný

súd musí konať o návrhu navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia a ak dôjde k záveru,
že je návrh nedôvodný, musí svoje rozhodnutie náležite odôvodniť podľa § 157 ods. 1 O. s. p. tak,
aby bolo zrejmé na základe akých skutkových zistení a vyhodnotených dôkazov vo veci rozhodol. Z
uvedeného teda vyplýva, že krajský súd už okresnému súdu nekázal vykonať nejaké dôkazy, ale kázal,
aby odôvodnil z akého dôvodu sa nezaoberal bezdôvodným obohatením v sume 256,07 EUR.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti poukazuje na to, že nebude už opakovať tie dôkazy,
ktoré sú popísané v rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 15. 05. 2012, ale na tieto len stručne
poukáže v prípade odôvodnenia a ďalej poukáže na tie dôkazy, ktoré vyšli najavo po zrušujúcom
uznesení krajského súdu.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaniach zistil, že oni poukazujú na to, že
v zmysle znaleckého posudku mala navrhovateľka zaplatiť sumu 16.010,49 Sk a keďže zaplatila sumu
23.716,- Sk tak rozdiel, ktorý zaplatila navyše je 256,07 EUR. V rámci reakcie na právnu zástupkyňu
odporcu ohľadom § 14 ods. 2 a 4 zákona č. 182/1993 Z. z. poukazuje na to, že v samotnom rozhodnutí

krajského súdu sa vôbec nepoukazovalo na tie skutočnosti, že navrhovateľka sa mala najprv obrátiť na
súd v zmysle § 14 ods. 1 a 4 zákona č. 182/1993 Z. z. s tým, že by mala podať žalobu o nesúhlas s tými
bodmi schôdze, ktoré tu boli prijaté, na ktoré poukazuje právna zástupkyňa odporcu. Navrhovateľka sa
na tejto schôdzi vôbec nezúčastnila a podľa nich nebola so závermi tejto schôdze vôbec oboznámená.
Podľa nich na základe tej skutočnosti, že krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení nevyslovil, že by

sa navrhovateľka mala ako prehlasovaná vlastníčka nejakým spôsobom obrátiť na súd vo veci jej práva
možnosti napadnúť rozúčtované teplo, súd sa má už len vysporiadať so sumou 265,- EUR. Podľa nich
vôbec uvedená schôdza, na ktorú sa odvoláva právna zástupkyňa odporcu konaná nebola, v rámci tejto
schôdze sa len zbierali podpisy od bytu k bytu a možno sa to robilo niekde na schodoch.
V rámci svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu dňa 16. 02. 2015, ktoré malo byť totožné s

jeho vyjadrením v rámci záverečnej reči podľa § 118 ods. 4 O. s. p. právny zástupca navrhovateľky
uviedol, že neobstoja tvrdenia odporcu o tom, že spôsob vyúčtovania nákladov na dodávku tepla za
rok 2007 bol schválený na riadnej schôdzi, pretože tu neboli splnené procesné podmienky. Podľa §
14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. oznámenie o schôdzi vlastníkov bytov musí byť v písomnej forme
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne 5 dní pred dňom

konania schôdze. V Dodatku č. 2 zo dňa 26. 09. 2007 bola schôdza o spoločenstve vlastníkov zo
dňa 20. 07. 1998 doplnená textom „Oznámenie o schôdzi spolu s programom bude v písomnej forme
doručené každému vlastníkovi na protipodpis a zároveň na vývesnej tabuli. Odporca nepreukázal,
že navrhovateľka bola písomne oboznámená s termínom konania schôdze vlastníkov. Nepreukázali tú
skutočnosť, že navrhovateľka bola oboznámená s výsledkom hlasovania na údajnej schôdzi vlastníkov

bytov odporcu. Z tohto vyplýva, že nebola prehlasovaným vlastníkom bytu a tak jej nemohlo vzniknúť
jej právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby rozhodol v zmysle §
14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. V článku IV. odst. 16 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov
zo dňa 20. 07. 1998 je jednoznačne vymedzená výlučná pôsobnosť zhromaždenia vlastníkov bytov,
ale chýba tam právo zhromaždenia hlasovať o rozpočítaní nákladov na rok 2007 v byte č. X a v

byte č. X podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Písomné hlasovanie zo dňa 04. 06. 2008 sa uskutočnilo
jednoznačne po ukončení vykurovacieho obdobia ako aj po termíne 31. 05. 2008, do ktorého mal
odporca povinnosť vykonať vyúčtovanie nákladov. Z tohto je zrejmé, že písomné hlasovanie vlastníkov
zo dňa 04. 06. 2008 je bezvýznamné. Opätovne poukazuje, že cena nákladov na spotrebované teplopodľa znaleckého posudku č. 3/2012 bolo vo výške 16.010,49 EUR. Od počiatku tohto súdneho sporu
je predmetom tohto sporu vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška sa zmenila len v dôsledku
nesprávnych podkladov, ktoré predkladal do konca roku 2007 výlučne odporca a ktoré navrhovateľka

nemohla ovplyvniť. Je nepochybné, že údajné písomné hlasovanie vlastníkov bytov zo dňa 04. 06. 2008
bolo v rozpore s ustanovením § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. „Rozpočítanie nákladov na ústredné
kúrenie za rok 2007 v byte č. X a č. X podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. § 7 ods. 4 „, ale uvedené
hlasovanie sa nevzťahovalo na vydanie bezdôvodného v prospech navrhovateľky na ťarchu odporcu. Z
tohto dôvodu navrhovateľka nemala právo ani povinnosť v prekluzívnej 15 dňovej lehote sa domáhať,

aby súd v tejto veci rozhodol. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 256,07 EUR spolu so 6% úrokom z omeškania a trov konania.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyni odporcu na pojednávaniach zistil, že táto poukázala na § 14 ods. 2
a 4 zákona č. 182/1993 Z. z. platného v období od 01. 10. 2007 do 31. 01. 2010 s tým, že pri hlasovaní
na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov ak tento zákon

neustanovuje inak. Podľa § 14 ods. 4 prehlasovaný vlastník bytu má právo obrátiť sa do 15 dní od
oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol inak jeho právo zaniká. Na základe tejto
skutočnosti podľa nich nebola uvedená hmotnoprávna podmienka, ktorá hovorí o tom, že teda najprv sa
mala navrhovateľka obrátiť na súd vo veci toho, že bolo nesprávne rozúčtované teplo a teda náhrada
za teplo, ktoré ona má platiť a až potom sa mala domáhať zaplatenia konkrétnej sumy. Hlasovanie bolo

04. 06. 2008 a preto objektívna lehota uplynula dňa 04. 09. 2008. O tomto však pojednával alebo na
toto poukázal aj prvostupňový súd vo svojom rozsudku na strane 10 odstavec 3 posledných 5 riadkov.
Zároveň však poukazuje na to, že aj podľa znaleckého posudku na č. l. 12 odporca pri rozdeľovaní tepla
postupoval v zmysle súhlasu s rozpočítaním nákladov na ústredné kúrenie za rok 2007 v byte č. X a
č. X podľa vyhlášky 630/2005 Z. z. § 7 ods. 4. To, že navrhovateľka tvrdí, že nevedela o výsledkoch

rozpočítania v rámci schôdze poukazujú na to, že už dňa 14. 06. 2008 reklamovala vyúčtovanie tepla
za roky 2007 a 2006 a teda vedela o tomto vyúčtovaní nákladov, nakoľko už 10 dní po konaní schôdze
túto reklamáciu doručila odporcovi. V prezenčnej listine je jednoznačne uvedené, že nájomníci alebo
vlastníci bytov súhlasili s rozúčtovaním tepla za rok 2007, avšak tieto listiny bude potrebné doložiť z
archívu.

V rámci písomného vyjadrenia, ktoré malo nahrádzať vyjadrenie v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p. a malo
sa zhodovať s jej vyjadrením na tomto pojednávaní, doručené súdu dňa 10. 02. 2015 poukazujú na
dôkazy, ktoré sú v tomto spise a to na zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov z 20. 07. 1998, Dodatok
k tejto zmluve zo dňa 17. 12. 2004, Dodatok č. 2 zo dňa 26. 09. 2007. Taktiež poukazujú na zápisnicu zo
schôdze konanej dňa 15. 11. 2006 a na oznámenie predsedu SVB o vyhlásení písomného hlasovania

zo dňa 23. 05. 2008, ďalej oznámenie o výsledku hlasovania zo dňa 04. 06. 2008 vrátane deviatich
podpisov vlastníkov bytov z celkového počtu 12, ktorí súhlasili s rozúčtovaním nákladov za rok 2007
podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z.
Zároveň sa vyjadruje aj k tomu, že na strane 12 znaleckého posudku č. 3/2012 sa znalec vyjadril
nasledovne: „Riešenie a odstránenie problémov súvisiacich s rozpočítaním je v súčasnosti výhradne v

kompetencii vlastníkov bytov, rozhodnutia domovej schôdze podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Neexistuje
nijaký predpis, ktorý by vlastníkom bytov ukladal v prípade nekorektných výsledkov rozpočítavania a
zjavného poškodzovania vlastníkov a užívateľov bytov neprimerane vysokými platbami zmeniť spôsob
rozpočítania. Odporca pri rozdeľovaní množstva tepla na jednotlivé pomerové rozdeľovače, prípadne
ďalšie merače tepla, postupoval v zmysle súladu s rozpočítaním nákladov na ústredné kúrenie za rok

2007 v byte č. 3 a č. 8 podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. § 7 ods. 4... .
Postup odporcu pri rozdeľovaní tepla na jednotlivé pomerové rozdeľovače, prípadne ďalšie merače tepla
vzhľadom k platnej legislatíve zaoberajúcej sa rozpočítaním nákladov na teplo a platnej legislatívy o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správne.“
Na základe týchto skutočností a dôkazov ako aj na základe oboch stanovísk znaleckých posudkov je

zrejmé, že rozúčtovanie nákladov odporcom za rok 2007 je správne, pretože je v súlade s vyhláškou
630/2005 Z. z. podľa § 7 ods. 4. V tomto konaní navrhovateľka nemôže byť úspešná, lebo nesplnila
hmotnoprávnu podmienku § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. v tom čase platného, lebo pred touto žalobou
sa mala domáhať ako prehlasovaný vlastník bytu na súde svojho práva a to v lehote 15 dní o oznámenia
o výsledku hlasovania, resp. najneskôr do 3 mesiacov od hlasovania t. j. do 04. 06. 2008, inak jej právo

zaniká. Keďže navrhovateľka toto zákonné právo nevyužila, nepodala návrh na súd v subjektívnej 15-
dňovej lehote ani v objektívnej trojmesačnej lehote, jej právo zaniklo a nárok je premlčaný. Na základe
vyššie uvedených skutočností žiadame, aby súd návrh zamietol a priznal nám trovy konania.Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Pri hlasovaní na
schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie,
rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, §
7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a
§ 16 ods. 3 a 4.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak
jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd na základe tých skutočností, že jeho rozsudok bol zrušený uznesením krajského súdu v zmysle

§ 226 O. s. p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Z uvedeného súd teda poukazuje na
to, že v zmysle predmetného uznesenia, tak ako na to poukázal krajský súd, sa mal okresný súd
predovšetkým vysporiadať so skutočnosťou, že z akého dôvodu nepriznal navrhovateľke rozdiel medzi
sumou 16.010,49 Sk, ktorá mala byť sumou podľa znalca správne vyúčtovanou a sumou 23.716,- Sk čo
predstavuje rozdiel 256,06 EUR, keďže navrhovateľka sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia.

Podľa krajského súdu túto skutočnosť okresný súd riadne nevysvetlil.

Súd zároveň však poukazuje na to, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal len tými
argumentmi, ktoré boli podľa okresného súdu z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za
rozhodujúce, pretože okresný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené či už účastníkmi

konania, resp. ktoré v rámci dokazovania sa vyskytnú, ale len na tie, ktoré majú objasniť skutkový a
právny základ rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd teda poukazuje na to, že podľa neho bolo stručne a
jasne odôvodnené z akého dôvodu nepriznal navrhovateľke žiadnu sumu a to aj napriek tomu, že tak
ako na to poukazuje vo svojom uznesení na strane 5 v prvom odstavci krajský súd „keď navyše ani
odporca v podstate nenamietal závery tohto znaleckého posudku, pretože uviedol na pojednávaní dňa

25. 04. 2014, že aj to rozpočítanie, ktoré potom urobil znalec je podľa nás správne a môže sa teda do
budúcnosti uplatňovať aj týmto spôsobom.“
Čo sa týka tejto argumentácie, že podľa krajského súdu odporca v podstate nenamietal rozúčtovanie
tak ako na to bolo poukázané v znaleckom posudku č. 3/2012 súd poukazuje, že okresný súd svojim
rozsudkom poukázal na písomné vyjadrenie odporcu doručeného súdu dňa 20. 04. 2014, kde okresný

súd na strane 8 svojho rozsudku v odstavci 1 poukázal na to, že odporca sa vyjadril tým spôsobom.
Objektívny spôsob rozúčtovania neexistuje a nie je možný, pričom súhlasia pre budúce obdobia,
tak ako to navrhuje znalec, avšak nie už pre roky 2007, 2008, 2009 a 2010, nakoľko odporca pri
daných rozpočítaniach postupoval správne čo potvrdzuje tento rozsudok. Zároveň uvádza, že s týmto
navrhovaným objektívnym spôsobom musia súhlasiť všetky strany, t. j. aj ostatní vlastníci bytov v

dome a to na zhromaždení vlastníkov bytov. Uvedené vyjadrenie, ktoré súd vo svojom rozsudku citoval
jednoznačne preukazuje tú skutočnosť, že súd sa zaoberal tým, že z akého dôvodu nebral do úvahy
tú skutočnosť, že odporca nenamietal výsledky znaleckého posudku, avšak súd musí poukázať, že
toto muselo byť dané v celom kontexte z tohto znaleckého posudku a to z toho dôvodu, že zároveň to
podmieňoval tým, že znalec uviedol tú skutočnosť, že výpočet nákladov na vykurovanie za rok 2007

je správny, že neexistuje norma, ktorá by výlučne vykladala ten - ktorý spôsob rozúčtovania a že teda
odporca v tomto nepochybil. Z tohto dôvodu nemožno uznať argument, že by odporca súhlasil s tým a
uznal nárok navrhovateľky v sume 256,07 EUR, pretože on vyslovil, e môže takto postupovať, ale len
do budúcnosti a počas rokov 2007 - 2010 už nie.Súd tak v prvom či druhom znaleckom posudku nenašiel skutočnosti, z ktorých by vyplývalo pochybenie
odporcu a jeho zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. O tomto súd poukazuje vo svojom rozsudku

a jeho zdôvodnení, okrem iného napr. na strane 10 v odstavci 3, kde výslovne poukázal na to, že pokiaľ
sa vlastníci bytov rozhodli pre určitý postup pri rozpočítaní týchto nákladov, v prípade ak by takéto
rozpočítanie nákladov nebolo podľa niektorých vlastníkov spravodlivé mohli by sa obrátiť na súd, aby
súd určil, že takéto rozpočítanie je v rozpore so zákonom, čo však v danom konaní nebolo preukázané
a súdu nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že by sa navrhovateľka niečoho takéhoto domáhala. Súd

na uvedené vyjadrenie v tomto odseku poukazuje z toho dôvodu, že tak ako sa uvádza aj v daných
znaleckých posudkoch, aj znalci sa vyslovili jednoznačne v tom zmysle, že náklady na vykurovanie
boli rozpočítané v súlade s § 7 ods. 4 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Keďže podľa súdu v zmysle § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, súd tu nemal preukázaný ani jeden

z týchto dôvodov kedy by išlo o bezdôvodné obohatenie. O bezdôvodné obohatenie by mohlo ísť vtedy,
keby náklady na vykurovanie neboli rozpočítané v súlade s § 7 ods. 4 vyhlášky č. 630/2005 Z. z.,
ale v zmysle iného druhu rozpočítania, ktoré by nebolo v súlade s tým čo si vlastníci bytov dohodli. Z
uvedeného súd teda poukazuje na to, že preto nepriznal navrhovateľke ani sumu 256,07 EUR, pretože
podľa súdu k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa nedošlo.

Opätovne súd poukazuje na to, že hoci v znaleckom posudku č. 3/2012 na strane 17 sa nachádza to,
že u navrhovateľky mali byť vyúčtované podľa znaleckého posudku náklady na vykurovanie vo výške
16.010,49 Sk, ale zároveň sa poukazuje, že týmto spôsobom by postupoval len tento znalec, avšak
neuvádza sa tá skutočnosť, že takto sa malo v tomto prípade postupovať a že ak sa nepostupovalo
bolo by to v rozpore so zákonom. Naopak na strane 12 uvedeného znaleckého posudku sa výslovne

uvádza, že riešenie a odstránenie problémov súvisiacich s rozpočítaním je v súčasnosti výhradne v
kompetencii vlastníkov bytov, rozhodnutia domovej schôdze podľa zákona č. 182/1993 Z. z. Neexistuje
nijaký dôvod, ktorý by vlastníkom bytov ukladal v prípade nekorektných výsledkov rozpočítania a
zjavného poškodzovania vlastníkov a užívateľov bytov neprimerane vysokými platbami zmeniť spôsob
rozpočítania. Odporca pri rozdeľovaní množstva tepla na jednotlivé pomerové rozdeľovače, prípadne

ďalšie merače tepla postupoval v zmysle súhlasu s rozpočítaním nákladov na ústredné kúrenie za rok
2007 v byte č. 3 a č. 8 podľa vyhlášky č. 630/2005, § 7 ods. 4. Postup odporcu pri rozdeľovaní množstva
tepla na jednotlivé pomerové rozdeľovače prípadne ďalšie merače tepla vzhľadom k platnej legislatíve
zaoberajúcej sa rozpočítaním nákladov na teplo a platnej legislatívy o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov je správny.

Na základe vyššie uvedeného, tak ako to súd už aj v prvom rozsudku uviedol, v žiadnom prípade
zo strany odporcu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a teda nemá v zmysle § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka nárok na takéto vydanie, keďže tak, ako už súd vyššie poukázal, podľa § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodné obohatenie ide len, ak bolo plnené bez právneho titulu čo
súd poukázal, že v tomto prípade nebolo, plnenie z neplatného právneho úkonu, takisto sa súd k tomuto

vyjadril a nedošlo ani k plneniu z právneho dôvodu, ktorý by odpadol ako aj k majetkovému prospechu
získanému z nepoctivých zdrojov. Ani jedna z týchto podmienok nebola v tomto prípade preukázaná a
preto súd nemôže určiť tak, že by odporca bol povinný zaplatiť sumu 256,07 EUR navrhovateľke z titulu
bezdôvodného obohatenia.

Okrem iného súd v tomto konaní, keďže opätovne sa poukazovalo na § 14 ods. 2 a 4 zákona č. 182/1993
Z. z., hoci súd ako na to už poukázal sa týmto zaoberal aj pri svojom prvom rozhodnutí, poukazuje
na to, že v zmysle uvedených zákonných ustanovení sa navrhovateľka mala obrátiť v prípade svojho
nesúhlasu ako prehlasovaný vlastník bytu v lehote 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania, resp. do
troch mesiacov ak sa o tomto nedozvedela, na súd inak jej právo zaniká. Z tohto dôvodu súd poukazuje,

že teda tak ako bolo preukázané, rozpočítané náklady na vykurovanie za rok 2007 navrhovateľke boli
urobené v zmysle vyhlášky č. 630/2005 Z. z. podľa § 7 ods. 4. Ak sa teda navrhovateľka cítila byť
ukrátená vo svojich právach, predovšetkým sa mala obrátiť na súd či takto rozpočítané náklady sú
oprávnené resp. nie a až potom mala podať žalobu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia. Okrem
iného súd tu teda musí poukázať, že takéto právo navrhovateľka nikdy nevyužila, čo ani nebolo v konaní

tvrdené, že by sa tohto práva domáhala. Aj z tohto dôvodu teda súd považuje jej žalobu za bezdôvodnú
a ju zamieta.Taktiež súd poukazuje na to, že to na čo poukazoval právny zástupca navrhovateľky, že okresný súd sa
užnemázaoberaťinýmiskutočnosťami,alemájejpriznaťsumu256,07EUR,nikdezuneseniakrajského
súdu nevyplýva, že súd by sa týmto nemal zaoberať, vyplýva iba to, že podľa krajského súdu okresný

súd toto riadne nezdôvodnil prečo nepriznal navrhovateľke uvedenú sumu ako bezdôvodné obohatenie.
Zároveň čo sa týka poukazovania na to, že podľa právneho zástupcu navrhovateľky nedošlo k riadnemu
zvolaniu schôdze a odsúhlaseniu t. j. vysloveniu súhlasu/nesúhlasu s rozpočítaním nákladov na
ústredné kúrenie za rok 2007 v byte č. X a č. X podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. § 7 ods. 4 súd poukazuje
na oznámenie (č. l. 334), z ktorého jasne vyplýva, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov navrhuje

pre spracovanie vyúčtovania za rok 2007 písomné hlasovanie v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. a toto
písomné hlasovanie sa má konať 04. 06. 2008, pričom termín oznámenia o tomto hlasovaní bol daný
dňa 23. 05. 2008. Zároveň sa uvádza, že bude predložený na hlasovanie hárok, ak vlastník súhlasí
podpíše hárok, ak nie, nepodpíše. Uvedené bolo vyvesené v zmysle zákona vo vchodoch č. 5, 7 dňa
23. 05. 2008.

V zmysle oznámenia zo dňa 04. 06. 2008 (č. l. 335) bol oznámený výsledok hlasovania zo dňa 04. 06.
2008 k otázke vyslovenia súhlasu/nesúhlasu s rozpočítaním nákladov, pričom právoplatne hlasovalo 9
vlastníkov, proti bolo 3. Súd čo sa týka tohto oznámenia, kde sa uvádza, že proti bolo 3 znamená, že
títo traja nepodpísali hlasovací hárok. Na základe uvedeného oznámenia sa uviedlo, že nadpolovičná
väčšina vlastníkov bytov v dome schválila a odsúhlasila rozpočítanie nákladov na ústredné kúrenie

za rok 2007 v zmysle § 7 ods. 4 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Súd z listiny o súhlase s rozpočítaním
týchto nákladov (č. l. 336) poukazuje na to, že na tejto listine sa nachádza deväť podpisov, pričom sa
tu nenachádza podpis Y. Y. - byt č. X, K. N. - byt č. X a H. V. - byt č. X. Na základe týchto skutočností
súd mal teda preukázané, že spoločenstvo vlastníkov bytov si odsúhlasilo takýto spôsob rozúčtovania
nákladov na byty č. X a X a preto sa navrhovateľka mala obrátiť na súd pokiaľ s týmto nesúhlasila. Tak

ako to bolo jasne vyjadrené aj zo znaleckých posudkov, bolo potvrdené aj ďalším dokazovaním, že táto
sa mala obrátiť na súd vo veci nesúhlasu ak mala zato, že takto vyúčtované náklady sú v jej neprospech
a zároveň, že nie sú spravodlivé. Keďže sa takto nestalo a to bez ohľadu na to či sa o výsledkoch
dozvedela resp. nie v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. jej uplynula aj trojmesačná lehota od
hlasovania a jej právo zaniklo. To, či sa o tom navrhovateľka dozvedela resp. nie, súd však má za to, že

áno, pretože navrhovateľka už desať dní po tomto vyúčtovaní uvedené vyúčtovanie reklamovala a preto
musela vedieť o tom, že sa takáto schôdza konala a tiež, že bolo toto odsúhlasené a akým spôsobom
sa bude rozúčtovanie vykonávať. Uvedené vyplýva z jej listu zaslaného odporcovi (č. l. 11), kde priamo
navrhovateľka uvádza, že hore menovaná týmto reklamujem vyúčtovanie nákladov na ústredné kúrenie
za rok 2007 a rok 2006. Zároveň uvádza aj, že rozpočet podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. je v mojom

prípade neprípustným, pretože podľa § 7 ods. 4 citovanej vyhlášky mám v mojom byte pomerové merače
ameračteplanapodlahovékúrenie.Pretožesavtomtoprípadejednáobezdôvodnéúpravyvyúčtovania
rok 2006 bol urobený rovnako, žiadam upraviť aj rok 2007. Z uvedeného listu jednoznačne vyplýva
tá skutočnosť, že odporkyňa už desať dní po predmetnej schôdzi vedela o výsledku tejto schôdze,
reklamovala výsledky rozúčtovania, ktoré boli schválené touto schôdzou a preto neobstojí jej tvrdenie,

že sa o tomto nedozvedela, hoci v zmysle objektívnej prekluzívnej trojmesačnej lehoty je bez právneho
dôvodu či sa o takomto výsledku dozvie resp. nie.
Okrajovo súd musí poukázať aj na to, že samotná navrhovateľka ako vlastníčka bytu, tak ako súd na
to poukázal aj v prvom rozsudku, má svoje práva možnosť predovšetkým využívať prostredníctvom
hlasovania na schôdzach Spoločenstva vlastníkov bytov, tu dávať návrhy, v prípade ak je prehlasovaná

môže sa obrátiť na súd, čo jej zákon priamo ukladá, avšak táto tieto svoje práva nevyužívala, tejto
schôdze sa ani nezúčastnila a zrejme ju ignorovala. Z tohto dôvodu, keďže sa ani nedomáhala súdnou
cestou svojho práva ohľadom nesprávnosti rozúčtovania, súd jej nemôže priznať toto právo, pretože
tak ako znalecké posudky preukázali rozúčtovanie týchto nákladov bolo v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi, pričom navrhovateľka takéto rozúčtovanie, ktoré bolo v jej neprospech a hlasovanie

nenapadla v zákonom stanovej lehote v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. a neobrátila sa
na súd.

Zároveň čo sa týka samotného zamietnutia návrhov na vykonanie dokazovania, ktoré navrhoval právny
zástupca navrhovateľky a to vo veci vypočutia svedkov, ktorí údajne sa mali s odporcom dohodnúť na

akomsi mimosúdnom vyriešení tohto sporu a rešpektovaní určitých názorov, súd nepovažoval v tomto
prípade za dôvodné, pretože takýto dôkaz nebol v žiadnom prípade spôsobilý na iné posúdenie veci tak
ako to súd posúdil. K týmto dôkazom súd chce poukázať na to, že to či sa účastníci nejakým spôsobom
ústne dohodli resp. nie v súčasnosti už nemá žiaden význam, pretože došlo k súdnemu sporu a keďžedošlo k tomuto súdnemu sporu je len jasné, že jedna resp. druhá strana sa nepriklonila k záverom možno
takéhoto rokovania a preto s týmto ani nesúhlasila. Z uvedeného jasne vyplýva, že keďže navrhovateľka
podala návrh a odporca odpor proti vydanému platobnému rozkazu, že nedošlo absolútne k žiadnemu

mimosúdnemu urovnaniu sporu, keďže logicky to vyplýva z toho, že tento spor prebieha na súde. Na
základe týchto skutočností súd rozhodol tak, že návrh na vykonanie týchto dôkazov zamietol.

Zároveň súd okrajovo musí poukázať aj na samotný význam, ktorý v rámci tohto zákona zákonodarca
sledoval a to je tá skutočnosť, že pri hlasovaní o spoločných právach a povinnostiach vlastníkov bytov

v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. je nutné rešpektovať majoritný princíp z čoho teda
uvádza, že ak väčšina vlastníkov sa zhodne na určitom spôsobe hospodárenia s tým ktorým právom,
resp. povinnosťou, ktoré sa týka takéhoto rozhodovania, v tomto prípade v rámci rozpočítania tepla
na jednotlivé byty, ostatní účastníci toto majú rešpektovať. Ak by takýto princíp nemal fungovať, v
takomto prípade by bolo absolútne zbytočné vytvárať nejaké spoločenstvá vlastníkov bytov, čím by bolo
znemožnené akékoľvek fungovanie spoločenstva vlastníkov bytov. Aj z tohto dôvodu potom zákon, v

prípade ak by išlo o určitý zásah do práv jednotlivca, ktorý by bol prehlasovaný, umožňuje z tohto dôvodu
podať žalobu na súd a iba v prípade, ak by súd takejto žalobe vyhovel je možné prihliadať na to, že
závery a výsledky hlasovania tej ktorej schôdze, v tej ktorej časti, v ktorej by súd povedal, že sú neplatné,
by neplatili, ale dovtedy kým súd o takejto skutočnosti nerozhodol každý vlastník je povinný rešpektovať
prijaté rozhodnutia schôdzí vlastníkov bytov.

Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
§ 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z.

§ 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z. z.
§ 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 226 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 153 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).