Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204603
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816204603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
Q. O. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Rožňave dieťaťa rodičov M.. Q. V. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na K. ulici č. XX a T.. O. O. nar.
XX.X.XXXXbývajúcejvY.L.č.XXonávrhustarýchrodičovM.V.nar.XX.X.XXXXaU.V.nar.XX.X.XXXX
obidvaja bytom P. K. č. X v konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a určenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P 229/2016-66 zo 7.2.2017
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 11P
128/2016-51 z 24.11.2016 tak, že maloletú Q. O. nar. XX.X.XXXX zveril do spoločnej náhradnej
starostlivosti starých rodičov M. V. nar. XX.X.XXXX a U. V. nar. XX.X.XXXX, ktorí budú oprávnení a
povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia
a právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú mať iba v bežných veciach. Zaviazal
matku Mgr. Q. V. nar. X.X.XXXX prispievať na výživu maloletej 70 Eur mesačne a otca Ing. O. O. nar.
XX.X.XXXX 100 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy vopred do 15-teho dňa toho ktorého

mesiaca k rukám starých rodičov. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí právne vychádzal z ust. § 45 ods. 1 a 8 Zákona o rodine a z
vykonaného dokazovania. Zistil, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Na základe
ich dohody bola zverená rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 11P 128/2016-51 z 24.11.2016 do
starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné 60 Eur mesačne. Matka maloletej krátko po rozhodnutí

súdu odišla za prácou do zahraničia a maloleté dieťa zverila do starostlivosti svojich rodičov. Od toho
času starostlivosť o maloletú zabezpečujú nepretržite starí rodičia na veľmi dobrej úrovni s vysokou
starostlivosťou a citlivosťou. Matka sa zo hraničia vrátila domov, žije a pracuje v blízkosti maloletej.
Napriek tomu osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečuje a nemá ani skutočný záujem do budúcna
výchovu zabezpečovať s odôvodnením, že v ich rodine sú narušené vzťahy, nemá skúsenosti so
starostlivosťouodieťaamusípracovať.Aniotecmaloletéhodieťaťanemázáujemzabezpečovaťosobnú
starostlivosť o dieťa, čo odôvodnil najmä tým, že s dieťaťom sa dlhodobo nestýka a nie sú medzi nimi

vytvorené vzájomné citové väzby. Maloletá je výrazne citovo naviazaná na svojich starých rodičov, ktorí
saoňuvzornestarajúnapriektomu,ževzhľadomnajejzdravotnýstavsivyžadujezvýšenústarostlivosť.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Pre účely určenia výživného, sa zaoberalmajetkovými a finančnými pomermi obidvoch rodičov, kedy zistil, že matka je riadne zamestnaná,
jej príjem presahuje 550 Eur netto mesačne. Otec maloletej sa venuje živnostenskej činnosti a jeho
priemerný mesačný zárobok je 500 Eur až 1.000 Eur mesačne. Ani jeden z rodičov nemá ďalšiu

vyživovaciu povinnosť.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote otec maloletého dieťaťa, a to podľa ust. § 365
ods. 1, 2 písm. e/, f/ a h/, že konajúci súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli podstatné pre
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že počas konania ako
otec uvádzal, že má záujem stretávať sa so svojou dcérou Q. ako aj podieľať sa na jej výchove.
Uviedol,ženiekoľkokrátnavštívilÚradpráce,sociálnychvecíarodinyvRožňavezaúčelompreukázania
skutočností vo veci týkajúcich sa výrazného zatajenia skutočnosti nepriaznivého zdravotného stavu
maloletej ako aj nedostatočné posúdenie sociálneho šetrenia pomerov u navrhovateľov, čo je obsahom
správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu napriek skutočnosti, že mu bol znemožnený prístup

k objektívnemu posúdeniu sociálnych pomerov maloletej v rodinnom prostredí, ako aj nezáujem o
objektívnenálezyopsychickomstavemaloletejmázato,žekolíznyopatrovníkakoustanovenýzástupca
maloletej zjavne podcenil svoju povinnosť objektívneho šetrenia vo veci následného odporúčania, aby
maloletá bola zverená do starostlivosti starým rodičom. Zdôraznil, že kolízneho opatrovníka upozornil
na pretrvávajúce problémy v zmysle znemožňovania akéhokoľvek kontaktu s jeho dcérou, pričom tento

problém pretrváva už od roku 2007, kedy matka maloletej, ktorej bola súdom zverená maloletá do
starostlivosti, odcestovala za prácou do zahraničia a maloletú dala do starostlivosti svojim rodičom. O
tejto skutočnosti sa dozvedel, až keď našiel opustený byt, v ktorom matka s maloletou bývali a následne
v snahe stretnúť sa s dcérou mu toto bolo znemožnené. Uviedol, že navrhovatelia svojim konaním
zámerne znemožňovali biologickým rodičom starať sa o maloletú, ich konanie bolo výlučne smerované

tak, aby biologickí rodičia nemohli zabezpečovať adekvátnu starostlivosť. Vytkol konajúcemu súdu, že
napriek jeho návrhom nebral do úvahy skutočnosti, na ktoré poukazoval počas pojednávania a žiadnym
významnýmspôsobomsaktýmtoskutočnostiamvodôvodnenínevyjadril.Ideonávrhyotca,kdeuviedol,
že súhlasí so zverením, ale nie s návrhom. Súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do náhradnej
osobnej starostlivosti, ale podmieňuje to tým, že sa s ňou bude stretávať, pričom poučeniu o tom,

že to bude dlhodobý proces stretávať sa s dieťaťom porozumel a súčasne uviedol, že v budúcnosti
má záujem kontaktovať sa s dcérou a spoluprácu s referátom psychologických služieb úradu práce
a rodiny v budúcnosti neodmieta. Uviedol, že mal niekoľkokrát snahu o stretnutie s dcérou, napr. ju
čakal pred školou, avšak náhodne tam stretol navrhovateľov a stará matka maloletej naňho verbálne
aj fyzicky útočila. Vyslovil názor, že maloletá pri starých rodičoch aj napriek tomu, že sa o ňu dlhé

roky starajú, trpí vážnymi psychickými poruchami, čo je zrejmé aj z lekárskych správ a má zhoršený
prospech v škole. Má obavu, že tento stav je vyvolaný práve v dôsledku charakteru ich hyperprotektívnej
povahy, ako aj neštandardného uvažovania vo veci dvojgeneračného rozdielu pochopenia potrieb
dieťaťa. Predložil lekársku správu, ako dôkazový materiál, z ktorej má za vyvoditeľné, že zdravotný
stav dieťaťa, jeho precitlivelé a úzkostné stavy môžu byť vyvolané práve v dôsledku stresujúceho

domáceho prostredia, ktoré nepriaznivo vplýva na vývoj dieťaťa. Preto navrhol, aby súd vykonal
prostredníctvompsychologickéhoskúmaniapríslušnéhoodborudokazovanievhodnostivýchovystarými
rodičmi. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Rožňave za
účelom zaistiť objektívne dôkazy o psychickom stave dieťaťa, ako aj príčiny zdravotného stavu. Nariadil
kolíznemu opatrovníkovi došetriť sociálne pomery v rodinnom prostredí u starých rodičov, kde maloletá

žije a zabezpečiť prostredníctvom sociálnej kurately psychologické stretnutie s rodičmi.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že podľa jej názoru je
maloletá v dobrej starostlivosti, nikto jej neubližuje ani nespôsobuje žiadne stresové situácie. Maloletá
je citovo naviazaná na starých rodičov a v súčasnosti bez nich žiť nedokáže. Od jej útleho detstva (od

veku jedného roka) sa o ňu starí rodičia starali, ich starostlivosti nebolo čo vytýkať na rozdiel otca,
ktorý sa od narodenia maloletej javil ako nespoľahlivý, nedôveryhodný a nikdy nevytvoril podmienky
na to, aby fungovali ako rodina. Keď sa maloletá narodila, sľuboval, že sa o nich postará, zabezpečí
bývanie a podobne. Nakoniec odišiel pracovať mimo okres a nevideli sa viac ako desať rokov. Za daných
okolností si nevie ani len predstaviť, ako by mohol prevziať starostlivosť za maloletú, resp. vzhľadom k jej

zdravotným problémom sa s ňou bez prítomnosti starých rodičov stretávať. Maloleté dieťa vzhľadom k
svojmupostihnutiuadiagnostikovanémuAspergerovmusyndrómujenesamostatné,ťažkozvládnuteľné
a veľmi ťažko si zvyká na zmenu pomerov.5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, zákonný a predovšetkým ako rozsudok, ktorý rešpektuje
záujem maloleté dieťaťa.

6. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrili navrhovatelia, starí rodičia maloletého dieťaťa. Veľmi podrobne
a obsiahle opísali obdobie od narodenia dieťaťa z hľadiska ich starostlivosti a tiež starostlivosti matky a
otca. Išlo o obdobie, kedy sa reálne ani jeden z rodičov o dieťa nezaujímal a nestaral. Ani v súčasnej
dobe nemajú rodičia skutočný záujem o výchovu maloletej, už aj vzhľadom k tomu, že maloletá sa

dlhodobo nachádza v ich starostlivosti, je na nich zvyknutá a z hľadiska jej zdravotného postihnutia,
t.j. Aspergerovho syndrómu sa veľmi ťažko prispôsobuje zmene pomerov a iným ľudom. Zdôraznili,
že počas celého obdobia, od kedy je dieťa v ich starostlivosti sa nestalo, že by znemožnili rodičom
prejaviť akýkoľvek záujem a starostlivosť o maloleté dieťa, avšak reálne sa tak nikdy nestalo. Išlo
len o prejavy formálneho záujmu. Výčitky rodičov, že nevytvorili vhodné prostredie sú z ich hľadiska
absolútne irelevantné, keďže išlo o ich dom, ich domácnosť, preto nebolo ich povinnosťou vytvárať

akékoľvek životné podmienky aj pre rodičov maloletého dieťaťa tak, ako to uvádza otec vo svojom
odvolaní. K odvolacím námietkam otca uviedli, že aj v súčasnosti očakávajú, že ako otec prevezme
plnú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa a tým sa vyhne nepríjemným situáciám, ako
je obviňovanie okolia za zdravotný stav dieťaťa a za obmedzovanie kontaktu dieťaťa s obetavým a
zvlášť starostlivým otcom. Týmto sa však sám presvedčí, aké negatívne dôsledky majú na zdravotný

stav dieťaťa akékoľvek návštevy a zásahy do vytvoreného stereotypu dieťaťa, aká obetavosť zo strany
starých rodičov je nutná na zmiernenie týchto dôsledkov. Zdôraznili, že povinnosťou nielen právnou
ale aj morálnou nie je napomáhať pri výchove dieťaťa starým rodičom, ale prevziať plnú zodpovednosť
za výchovu dieťaťa a tým by otec dieťaťa konečne zistil, čo je to stereotyp, odriekanie, 24 hodinová
obetavosť, pochopenie, jedálny lístok a ďalšie aspekty u takéhoto zdravotne postihnutého dieťaťa. K

vyjadreniu otca, že zdravotný stav dieťaťa je spôsobený v dôsledku ich charakteru, ich hyperprotektívnej
povahy ako aj neštandardného uvažovania vo veci dvojgeneračného rozdielu pochopenia potrieb
dieťaťa nastolili otázku vo svojom vyjadrení, že prečo vlastne je maloleté dieťa u starých rodičov a prečo
nie je u rodičov. Oni ako starí rodičia sa len starajú o maloletú a podľa ich presvedčenia veľmi dobre len z
dôvodu, že rodičia o maloletú skutočný záujem nemali a ani nemajú. Poukázali na vážnosť zdravotného

stavu dieťaťa a spochybnili vedomosti otca o tejto chorobe a prejavoch choroby. Postihnutie dieťaťa je
vrodené, nie získané. Niektorí odborníci uviedli, že vznik danej choroby je podmienenými genetickými
preddispozíciami rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že oni ako starí rodičia nemajú žiadnu vinu na tom, že
dieťa trpí týmto postihnutím, ale vzhľadom k tomu, že ním trpí, sa podľa svojho presvedčenia mimoriadne
dobre a starostlivo o dieťa starajú. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny a predovšetkým ako rozsudok, ktorý je v prospech maloletého dieťaťa potvrdil.

7. Doplňujúcim vyjadrením z 2.5.2017 starí rodičia uviedli, že maloletému dieťaťu sa veľmi zhoršil
zdravotný stav, ktorý súvisí s návštevami jej otca v škole, a to i napriek varovaniu lekárov pred
možnými následkami takýchto nečakaných stretnutí. Zdravotný stav sa zhoršil do takej miery, že nastali

nezvládnuteľné psychické záchvaty, čo predtým nebolo. Po stretnutí, resp. po vzhliadnutí otca začala
byť nezvládnuteľná, vydávala hlas zraneného zvieraťa s tým, že sa bojí. Jej záchvaty a stavy začali byť
nezvládnuteľné, nemohla ísť ani do školy, začala veľmi vystrájať, vydávať zvuky, vyzliekať sa, skrývať
sa do kúta, bála sa a stále kričala, aby sme jej pomohli, pretože sa bojí. Bolo nad ľudské úsilie tento stav
dieťaťa zvládnuť. Museli byť podané lieky z radu antipsychotík, ktoré majú rozsiahle vedľajšie účinky. Od

tejto chvíle antipsychotiká užíva pravidelne ako prevenciu pred ďalšími možnými záchvatmi. Zdôraznili,
že tento stav nastal potom, ako začal navštevovať otec maloleté dieťa pred školou. Starí rodičia k
písomnému vyjadreniu pripojili správu ošetrujúcej lekárky MUDr. C. Q., Pedopsychologická ambulancia
Univerzitnej nemocnice L. O. C., zo záverov ktorej vyplýva, že u maloletej nastal výrazný regres
prakticky vo všetkých psychických zložkách, pacientka nie je schopná samostatnej existencie, vyžaduje

neustálu pomoc a usmernenie zo strany dospelej osoby, nie je schopná anticipovať nebezpečenstvo.
Je nutné, aby vzhľadom k ťažkému psychickému postihu mala osobného asistenta, resp. opatrovateľa
a je veľmi pravdepodobné, že nebude schopná pracovať v škole aj za pomoci osobného asistenta, je
potrebné zvážiť v školskom roku 2017/2018 individuálny vzdelávací plán. U pacientky zaznamenané
rigidné autistické myslenie, prejavy dezorganizovaného myslenia, nie je schopná primeraným spôsobom

integrovať svoje vnútorné myslenie a prežitky s okolitým svetom. Pri nepatrných zmenách sa prehĺbia
prejavy dezorganizovaného správania, dieťa je bezradné, zmätené, nevyzná sa sama v sebe, má obavu
z najbližšieho okolia.8. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne

zistil skutočný stav, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní a otec

v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie vo veci. K odvolacej námietke otca o úprave styku s maloletým dieťaťom odvolací súd
dodáva a v celom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že za daných okolností,
ktoré boli nepochybne a dostatočne preukázané a zistené, predovšetkým okolnosti, ktoré sa týkajú
zdravotného postihnutia maloletého dieťaťa a časového obdobia, kedy sa ani jeden z rodičov nepodieľal

reálne na výchove maloletého dieťaťa nebolo žiadúce v tomto rozhodnutí pristúpiť k úprave styku
rodičov, resp. otca s maloletým dieťaťom. Dodáva, že bude v právnych možnostiach otca v budúcnosti
postupnepristúpiťajktakémurozhodnutiu,avšakažpodôslednevykonanomdokazovaníavyhodnotení
zdravotného stavu maloletého dieťaťa s prihliadnutím na rozšírenie osôb, v danom prípade rodičov, s
ktorými sa bude môcť bez zdravotných komplikácii stretávať. Pôjde však o rozhodnutie, ktoré si bude

vyžadovať veľmi rozsiahle a dôkladné dokazovanie, prípadne súdnoznalecké posudky. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na nepochybne zistenú skutočnosť, že
starí rodičia maloletého dieťaťa riadne a plnohodnotne zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloletú,
nezanedbávajú ju a dôkladne si plnenia svoje povinnosti. Z obsahu spisu, lekárskych správ, šetrení
kolízneho opatrovníka a správ zo školy, ktorú maloletá navštevuje je zrejmé, že starí rodičia veľmi citlivo,

dôsledne a zodpovedne pristupujú k výchove maloletej a plnohodnotne jej výchovu zabezpečujú, a
to predovšetkým s prihliadnutím na jej zdravotné postihnutie. Ani u jedného z rodičov nebol zistený
skutočný reálny záujem o maloleté dieťa a ani u jedného z nich nebolo preukázané, že by boli schopní
zabezpečiť dlhodobú starostlivosť o dieťa. Na základe týchto skutočností odvolací súd je toho názoru,
že boli splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých

rodičov a je nepochybné, že ani u otca, ktorý podal odvolanie nie sú splnené podmienky, ktoré by
splňovali zákonné predpoklady pre zverenie do jeho osobnej starostlivosti a je v záujme maloletej, aby
bola zverená starým rodičom, u ktorých je nepochybné, že starostlivosť je zabezpečená nepretržite,
kontinuálne, v harmonickom výchovnom prostredí. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení

obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).