Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Monday, July 10, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010200
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717010200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. ViktoromMarkom, PhD., v trestnej veci obžalovaného H.

F., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní dňa 10. 07. 2017vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný H. F., nar. XX. XX. XXXX vo M., trvale bytom M. - J., Q. F. XXXX/X

uznáva sa za vinného, preto že

v období od 28.01.2014 do 10. 07. 2017 v meste M., okres M., tiež v obci X., okres Q. H., Č. N. a na iných
miestach sa úmyselne vyhýba svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa deklarovanej rozsudkom
Okresného súdu v Novom Jičíne číslo konania 91Nc 307/2011 zo dňa 27.10.2011, právoplatným dňa
30.11.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svoj ho syna maloletého J. F., nar. XX.XX.XXXX
výživným vo výške 2 700,-Českých korún (99,92 €) mesačne počnúc dňom 01.07.2011 vždy do prvého
dňa v mesiaci vopred do rúk matky Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ČP. N., X., K.Q. J. XXX/XX tak,

že si túto zákonom stanovenú povinnosť riadne neplní, napriek tomu, že bol zamestnaný od 28.05.2014
na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti KINS s.r.o., od 22.05.2015 do 30.09.2015 na základe
pracovnej zmluvy v spoločnosti KORIDA TRANSPORT s.r.o., od 01.10.2015 do 29.04.2016 na základe
pracovnej zmluvy v spoločnosti PUBLICIDAD s.r.o. a od01.05.2016 do súčasnosti na základe pracovnej
zmluvy v spoločnosti EIBEN s.r.o.,čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 2.961,64 Eur, a svojim
konaním spôsobil, že bol jeho maloletý syn J. F. v predmetnom období vystavený nebezpečenstvu,
núdze, pretože matka maloletého Z. X. bola pri zabezpečovaní potrieb maloletého odkázaná na štátne
dávky pomoci v hmotnej núdzi vo forme príspevku na živobytie a doplatku na bývanie a na materiálnu

a finančnú výpomoc jej matky S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., Q.. S. XXXX, okres Q. H. Č. N.,
pričom tak konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen číslo konania 5T 29/2013 zo
dňa 27.01.2014, právoplatným dňa 15.05.2014 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona za obdobie
neuhrádzania výživného od 01.07.2011 do 27.01.2014,

teda

najmenej tri mesiace sa v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a vydal tak oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký
čin odsúdený,čím spáchal

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písm. a),písm. b), písm. c) Trestného
zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 31. 03. 2017na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/393/16/6611obžalobu na H. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. a), b), c) Trestného zákona.

Obžalovaný H. F. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku nespravil
žiadne vyhlásenie. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že z Č. prišiel s jedným
ruksakom, aj byt v Č. kúpil on, lebo Z. X. pôžičku nedali, a doteraz ho spláca. Ona si zrušila telefón,
nedvíha, je ale ochotný to splatiť, momentálne je zamestnaný na dobu neurčitú, mesačný príjem má

vo výške 840,-Eur v hrubom, a máva aj odmeny. Momentálne platí 70,- Eur mesačne, vždy keď niečo
zvýši, dá viac peňazí. So synom nie je v kontakte, minulé Vianoce bol za ním na návšteve, nakúpil mu
aj teplé oblečenie, ale bol sledovaný, potom mu posielala výhražné sms-ky, preto tam radšej nechodí,
aby sa niečo zlé nestalo.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného zákona boli na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky so súhlasom
obžalovaného prečítané zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania.

Svedkyňa Z. X. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že s obžalovaným žili v
spoločnej domácnosti do augusta 2011 ako druh a družka. Vyhodila ho, pretože začal piť, a odvtedy ho

videla len raz, v roku 2012. Ozval sa jej až 17. 08. 2015 cez sms, kde sa jej pýtal, či má rovnaké číslo
účtu. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, tak sa obžalovaný podieľal na výchove a výžive maloletého. Byt
je vo vlastníctve mesta X., ona ho má len v nájme. Obžalovaný začal posledný polrok piť, bol agresívny,
prestal jej dávať peniaze, tak to už nešlo. Od 28. 01. 2014 vedel, že má platiť výživné, ale až do augusta
2015 neplatil nič. Syn J. určite trpel núdzou, pretože boli odkázaní na dávky z úradu práce, pričom v

súčasnosti jej pomáha aj najstarší syn, a príjem majú tak na prežitie. Taktiež jej pomáhala matka, bez
pomoci ktorej by bola vysťahovaná z bytu. Obžalovaného ona nekontaktovala, pretože naňho nemala
číslo, ani nevedela, kde je. Až sa jej sám ozval v auguste 2015. So synom nebol v kontakte od roku
2012, nezaujíma sa oňho, neposiela mu žiadne darčeky, ani mu netelefonuje.

Ktejtovýpovedisavyjadrilobžalovaný,ktorýuviedol,žebytsakúpilza110.000,-Kč,tedaniejenájomný,
a okrem syna tam býva aj jej priateľ.

Svedkyňa Ľ. J. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že jej dcéra, Z. X., žila
s obžalovaným nejaký čas v spoločnej domácnosti. Ona k ním často chodievala, zo začiatku bol

obžalovaný taký tichý, ochotný, správal sa normálne, ale neskôr bol stále pod vplyvom alkoholu a správal
sa agresívne. Obžalovaný dlhodobo neplatil výživné, o čom ju informovala dcéra, podávala na neho
trestné oznámenie. Určitý čas bola dcéra na tom finančne veľmi zle, ona jej mesačne posielala 2.000,-
Kč, a hlavne jej nakupovala potraviny, taktiež za ňu platila mesačne 800,- Kč. úver. Momentálne už
dcéra finančnú pomoc nepotrebuje, je o materskej a je riadne zamestnaná. Za posledné 2 roky nemá

vedomosť o tom, že by obžalovaný prejavil záujem o syna.Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: obsah spisu polície ČR (č.l. 33 - 79), príkazy na úhradu (č.l. 86

- 98), vyčíslenie dlhu (č.l. 103), listiny predložené svedkyňou X. (č.l. 118 - 128), návrh na zníženie
výživného (č.l. 129 - 132), správa Mesta Zvolen (č.l. 133), správa Sociálnej poisťovne (č.l. 134 - 135),
správa Okresného úradu Zvolen (č.l. 136), správa ÚPSVaR Zvolen (č.l. 137 - 139), exekučný príkaz a
prepúšťacia správa (č.l. 140 - 143), správa spoločnosti EIBEN s.r.o. (č.l. 146 - 156), správa spoločnosti
PUBLICIDAD, s.r.o. (č.l. 157 - 163), odpis registra trestov obžalovaného a lustrácia priestupkov (č.l. 164

- 165), výpis z Obchodného registra (č.l. 166 - 170), fotokópie platobných príkazov (č.l. 192 - 194).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď, ako aj výpovede svedkov Z. X. a Ľ. J., ako aj

vzhľadom na listinné dôkazy bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaný neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, a to
v sume 99,92 Eur mesačne. Súd potom uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, pričom v
zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona musel upraviť skutkovú vetu obžaloby, a to vo vzťahu ku obdobiu
neplnenia zákonnej povinnosti vyživovať iného, ktoré obdobie musel upraviť ku dňu vyhlásenia rozsudku

súdu prvého stupňa. Súd taktiež upravil výšku zameškaného výživného, pričom zohľadnil aj sumy, ktoré
obžalovaný v rámci trestného konania uhradil, a potom ustálil výšku zameškaného výživného na sumu
2.961,64 Eur.

Podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c) Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období

dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného,
potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
závažnejším spôsobom konania, alebo hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za
taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je

obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný H. F. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c)Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace sa v období dvoch rokov
úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a vydal tak oprávnenú osobu
do nebezpečenstva núdze, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - pod lhší čas, hoci bol v

predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Ako už bolo uvedené vyššie, každý je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery plniť svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, a to minimálne vo výške 30% sumy životného
minima, čo je aj prejednávaný prípad.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v §
34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Súd nezistilžiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi potom súd musel v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak v uvedenom

prípade predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa nedopustil žiadneho priestupku. Z odpisu registra
trestov obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti 1 krát súdne trestaný, keď mu bol rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/29/2013 zo dňa 27. 01. 2014 uložený trest odňatia slobody vo výmere

12 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu bo výmere 2 rokov, do 15.
05. 2016.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd nemohol rozhodnúť o podmienečnom odklade
uloženého trestu, pretože obžalovaný začal páchať žalovaný trestný čin počas plynutia skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia, a v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona nie je možné podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody. Uvedený trest je podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel
trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného. Súd

pri určovaní výmery trestu prihliadol na čas, po ktorý obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ako
aj na výšku zameškaného výživného, ako aj na postoj obžalovaného k neplneniu zákonnej povinnosti
vyživovať iného.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného

trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.