Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200625
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: C. W. G. Al-W., št. prísl. U.
republika, I. street XX, G. XX, zastúpený: JUDr. Sabina Hodoňová, advokátka, Mariánske nám. č. 31,
010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ- HCP-BA2- 2016/001139-003 zo dňa 16.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p.: PPZ-HCP-BA2-2016/001139-003 zo dňa 16.02.2016 a
rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenia cudzineckej

polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA-143-28/2015-TPC zo dňa 25. 10.2015 z r u š u je a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1/ Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území SR č.p.: PPZ-
HCP-BA-143-28/2015-TPC zo dňa 25.10.2015 podľa § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona č. 404/2011 Z.

z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon“).
2/ Účastník konania má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt na 5 rokov v zmysle ust. § 43 ods.
1 písm. a/ zákona od 25.08.2009 s platnosťou do 25.08.2014. Trvalý pobyt na 5 rokov bol účastníkovi
konania po splnení ďalších podmienok udelený na základe toho, že dňa 01.08.2009 na Matričnom úrade
Bratislava - Petržalka uzavrel manželstvo s občiankou Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky p. Mertovou Natáliou. Dňa 25.07.2014 podal účastník konania žiadosť o trvalý

pobyt na neobmedzený čas na území SR. Prvostupňový orgán zistil, že manželstvo účastníka konania
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/109/2012-59 zo dňa 27.03.2013.
3/ Dňa 06.02.2015 začal prvostupňový orgán konanie vo veci zrušenia trvalého pobytu na 5 rokov na
území SR v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona a následne dňa 06.02. 2015 účastníkovi konania
zaslal oznámenie a výzvu na začatie správneho konania, aby sa v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2
Správnehoporiadkupredvydanímrozhodnutia vyjadrilkjehopodkladuispôsobujehozistenia,prípadne
navrhol jeho doplnenie. Dňa 04.03.2015 bolo doručené prvostupňovému orgánu vyjadrenie účastníka

konania a dňa 11.03. 2015 vydal rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na 5 rokov č.p.: PPZ-HCP-
BA6-143-6/2015-TPC/VRA v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona, voči ktorému podal účastník
konania dňa 12.05.2015 odvolanie.4/ Dňa 15.12.2014 bol zastupiteľským úradom dopočutý účastník konania, ktorý uviedol, že prvý raz
prišiel na územie Slovenska v roku 2005. V rokoch 2005 až 2009 na Slovensku študoval a počas tohto
pobytu Slovensko neopustil. Dňa 19.08.2009 si podal žiadosť o trvalý pobyt na 5 rokov na Slovensku,

pretože sa medzitým oženil. Dňa 25.08.2009 sa vrátil do Iraku, pretože mu skončil prechodný pobyt na
Slovensku. Po obdržaní pobytu znovu vycestoval na Slovensko dňa 29.01.2010. Od toho času striedavo
pracoval na Slovensku aj v Iraku. Zo Slovenska vycestoval a znovu sa tam vrátil asi 4-5 krát, teda spolu
bol na Slovensku 7-8 krát. Od januára 2013 bol na území Slovenska naposledy v júli 2014 jeden mesiac,
a to od 24.07.2014 do 23.08.2014. S manželkou žil v spoločnej domácnosti, 2 roky spoločne bývali na

internáte a potom i u jej rodičov. O rozvode sa dozvedel v júni 2013, čo mu oznámila emailom manželka.
Na otázku, či si plnil vyživovaciu povinnosť na svojho syna, odpovedal, že si ju plní a kontakty so
svojou manželkou udržiaval a udržiava cez skype, email a viber. Dňa 29.09.2015 prvostupňový správny
orgán spísal zápisnicu o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku s bývalou manželkou
účastníka konania, ktorá uviedla, že so svojím bývalým manželom sa zoznámila na zábave asi koncom
roka 2007, ktorý v tom čase študoval na vysokej škole informatiku a počítačové siete asi od roku 2005.

Pred uzavretím manželstva sa s bývalým manželom stretávala, keď nerobila, tak každý deň a keď robila,
tak každý druhý deň. Po sobáši, t.j. 01.08.2009, ani nežili v spoločnej domácnosti, párkrát bol bývalý
manžel u nich a väčšinou bol na internáte. Tiež uviedla, že po skončení školy dňa 24.08.2009 účastník
konania vycestoval, lebo musel nastúpiť do práce v ich krajine ako profesor na škole. Bývalý manžel
sa nevrátil po dvoch rokoch na Slovensko a v tom čase nemala s ním kontakt. Účastník konania chodil

na Slovensko len cez prázdniny a to v lete na mesiac a cez zimu na týždeň a taktiež nemali spoločný
bankový účet. V spoločnej domácnosti s účastníkom konania nežila v čase narodenia dieťaťa, lebo dieťa
sa narodilo hneď po svadbe dňa 04.08.2009 a bývalý manžel odchádzal na 2 týždne do domovskej
krajinyamedzitýmdochádzaldobytu kjejrodičom,kdebývalaspolusosynom.NaSlovenskochodieval,
keď syn mal polroka, potom keď mal 2 roky, naposledy bol na Slovensku v lete a na Vianoce 2013, keď

spolu obnovili kontakt. Ona podala návrh na rozvod, lebo sa manžel dlho neozýval a mala dojem, že o ňu
nemá záujem. Bývalý manžel nebol ani na pojednávaní, pretože ho nenašli. Keby sa skôr ozýval, tak by
sa nerozviedla. Bývalý manžel jej dával sporadicky peniaze, myslel si, že dostane pobyt, vtedy posielal
peniaze a keď dostal rozhodnutie o zrušení pobytu, tak prestal peniaze posielať, odvtedy neposielal nič.
Stretnutie otca s dieťaťom je možné len za jej prítomnosti, tak ako je to uvedené v rozsudku. Tiež uviedla,

že syn sa na neho teší, napriek tomu, že ho vidí málo, otec mu chýba, by bolo dobre, keby syna bývalý
manžel navštevoval a bola by rada, keby prispieval finančne na syna a potrebuje jeho pomoc.
5/ Účastník konania prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že na území Slovenskej
republiky má dieťa, o ktoré sa musí ako jeho rodič starať, vychovávať ho, finančne a inak ho podporovať.
Splnomocnený zástupca cituje ust. čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 8 ods. 2 Dohovoru a § 50 ods. 2 zákona a

má za to, že rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu by predstavovalo neprimeraný zásah do jeho práva
na rodinný a súkromný život, do práva dieťaťa na rodinný a súkromný život a je v rozpore s povinnosťou
štátu konať tak, aby sa rodinný vzťah účastníka konania a jeho dieťaťa rozvíjal.
6/ Prvostupňový orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastník konania
nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 111 ods. 1 písm. a/ zákona, má možnosť požiadať o

udelenie iného druhu pobytu na zemí Slovenskej republiky. Taktiež skúmal splnenie podmienok podľa
ust. § 50 ods. 2 zákona a čl. 8 Dohovoru a dospel k záveru, že po preskúmaní skutočností bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
7/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím zo dňa 16.02.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.10.2015 potvrdil a

odvolanie žalobcu zamietol. V odvolaní žalobca namietal porušenie čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, čl. 8 ods.
1, 2 Dohovoru, nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia týkajúceho sa Dohovoru o právach
dieťaťa a už vôbec nie je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí na základe, ktorého prvostupňový orgán
dospel k záveru, že zrušenie trvalého pobytu účastníka konania je v najlepšom záujme jeho dieťaťa.
Prvostupňovérozhodnutienespĺňanáležitosti§47ods.3Správnehoporiadku,pretožeznehonevyplýva

akými úvahami bol vedený prvostupňový orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
8/ Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že manželstvo účastníka konania s p. Natáliou
Mertovou bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/109/2012-59 zo

dňa 27.03.2013 rozvedené. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že príčinou rozvratu manželstva bola
nezodpovednosť a ľahostajnosť účastníka konania voči manželke a ich spoločnému dieťaťu, ktorých
ponechal bez materiálneho zaopatrenia a finančnej pomoci a vrátil sa do domovského štátu po
veľmi krátkej dobe po uzavretí manželstva, bez následného záujmu o nich, manželstvo neplnilo svojespoločenské funkcie, manželia nemali spoločné bývanie a hospodárenie. Účastník konania opustil
manželku krátko po sobáši a narodení dieťaťa a ponechal ich bez finančných prostriedkov.
9/ Prvostupňový orgán požiadal o vyjadrenie p. Natáliu Mertovú, s ktorou bola dňa 29.09.2015 spísaná

zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. V zápisnici uviedla, že po uzavretí
manželstva (dňa 01.08.2009) účastník konania dňa 24.08.2009 musel vycestovať do domovskej krajiny,
kde nastúpil do práce. Dieťa sa narodilo dňa 04.08.2009. V spoločnej domácnosti nežili, od svojho
odchodu prišiel prvý krát na Slovensko, keď malo dieťa polroka, potom keď malo dva roky a naposledy
bol na Slovensku v lete a na Vianoce 2013. Od roku 2010 sa spolu nekontaktovali, dňa 30.03.2012

podala návrh na rozvod manželstva, finančne prispieval na svojho syna sporadicky. Žalovaný na základe
uvedeného uviedol, že tvrdenie žalobcu o starostlivosti o svoje dieťa je v danom prípade účelové a
zavádzajúce, pretože účastníkovi konania nie je nijakým spôsobom bránené pri realizácii týchto práv.
Splnomocnený zástupca účastníka konania nijakým spôsobom nepreukázal skutočný záujem účastníka
konania o výkon tohto práva, a ani nepredložil žiaden dôkaz, že účastník konania svoje povinnosti
voči svojmu dieťaťu reálne vykonáva. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia sa s možným

zásahom do práva účastníka konania v zmysle ust. § 50 ods. 2 písm. a/ zákona v kontexte s čl. 8 ods. 1
Dohovoru zaoberal dostatočným spôsobom. Súčasne poukázal na to, že účastník konania má možnosť
požiadať o udelenie iného druhu pobytu na území SR.
10/ Žalovaný k časti odvolania týkajúcej sa citácie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a na rozsudky
ESĽP č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002 splnomocneným zástupcom účastníka konania uviedol,

že táto námietka nie je dôvodná, pretože nekonkretizoval podobnosť zmieňovaného prípadu s konaním
účastníka konania. Dohovor o právach dieťaťa chráni základné práva a slobody zaručené maloletým
deťom, pričom účastník konania v tomto konaní nevystupuje ako zástupca svojho dieťaťa. Žalovaný
nemá informácie o tom, že by prebiehalo konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, ktoré bolo zverené do opatery matky.

11/ K námietke účastníka konania, že mu nebolo umožnené byť prítomný pri výsluchu bývalej manželky
účastníka konania, čím došlo k protiústavnému zásahu, pretože účastníkovi konania bolo znemožnené
využiť jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci, predložiť argumentáciu na podporu svojich
stanovísk, vznášať námietky a návrhy na dokazovanie, klásť svedkovi otázky a odvoláva sa na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010, žalovaný uviedol, že nie je dôvodná. Žalovaný zastáva

názor, že nedošlo k porušeniu ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku, pretože nebol prvostupňový orgán
povinný upovedomiť účastníka konania, resp. splnomocneného zástupcu o tom, že bývalá manželka
účastníka konania sa bude v konaní vyjadrovať. Účastníkovi konania prostredníctvom splnomocneného
zástupcu bola daná možnosť pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a teda
i k vyjadreniu bývalej manželky účastníka konania a mal možnosť navrhnúť dôkazy a ich doplnenie.

12/ Žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôvodom zrušenia trvalého
pobytu na 5 rokov na území SR v zmysle § 50 ods. 1 písm. c/ zákona, kedy štátny príslušník tretej
krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180
dní, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi, že účastníka konania dňa 24.08.2009 po skončení školy
vycestoval do domovskej krajiny a na územie SR sa vrátil dňa 29.01.2010, kedy si prevzal na správnom

orgáne doklad o povolení na pobyt. Následne bol na území Slovenska v období mesiaca január 2013,
Vianoce 2013, naposledy v júli 2014, a to od 24.07.2014 do 23.08.2014, kedy dňa 25.07.2014 požiadal
o trvalý pobyt na neobmedzený čas. Taktiež bol splnený dôvod na zrušenie trvalého pobytu na 5 rokov v
zmysle ust. § 50 ods. 1 písm. d/ zákona, pretože manželia nevedú spoločný rodinný život, ak ide o trvalý
pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/ čo bolo preukázané vyjadrením bývalej manželky účastníka konania,

tak i samotným vyjadrením účastníka konania. Taktiež bol splnený dôvod na zrušenie trvalého pobytu
na území Slovenska v zmysle § 50 ods. 1 písm. e/ zákona, pretože štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/ alebo 46 ods. 1 písm. a/ a jeho manželstvo zaniklo
do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na 5 rokov. Táto skutočnosť je preukázaná právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/109/2012-59 zo dňa 27.03.2013, ktorým bolo

manželstvo účastníka konania s Natáliou Mertovou rozvedené. Zánikom manželstva prestal účastníka
konania plniť účel pobytu, na ktorý mu bol tento udelený.
II.
13/ Dňa 12.04.2016 obdržal Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
prvostupňového rozhodnutia zo dňa 25.10.2015 ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.02.2016.

žalobca s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí, pretože žalovaný nesprávne právne
posúdil vec, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní
orgánov verejnej správy bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.14/ Žalobca uviedol, že bolo porušené ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože žalovaný neumožnil
žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho
podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím žalovaný vážne porušil práva

žalobcu ako účastníka správneho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že mu nie je
známa okolnosť, že by v súčasnosti prebiehalo konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností.
V súčasnosti prebieha konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na Okresnom súde
Bratislava V vedené pod sp. zn. 22P 69/2015, ktoré nebolo právoplatne skončené. Nezákonným
postupom žalovaného bol žalobca zbavený možnosti uviesť v konaní vyššie uvedené skutočnosti a

predložiť dôkazy.
15/Žalobcavodvolaníprotiprvostupňovémurozhodnutiunamietal,ženezohľadnilvosvojomrozhodnutí
najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý má v zmysle čl. 7 ods.
5 ústavy aplikačnú prednosť pred zákonmi SR. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru,
že Dohovor o právach dieťaťa chráni základné práva a slobody zaručené maloletému dieťaťu, pričom
účastník konania v predmetnom konaní nevystupoval ako zástupca svojho syna a meritom veci je

rozhodovanie o odvolaní. S týmto nemôže žalobca súhlasiť, pretože podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich
sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi
alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa rozsudku ESĽP Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku sťažnosť č.
41615/07 bod 135 v súvislosti s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa by malo byť primárnym hľadiskom

pri akejkoľvek činnosti orgánov verejnej moci týkajúcich sa detí zohľadnený najlepší záujem dieťaťa.
Žalovaný nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že nie je povinnosť skúmať najlepší záujem
dieťaťa v zmysle § 3 ods. 1 Dohovoru z dôvodu, že žalobca v predmetnom konaní nevystupuje ako
zástupca svojho syna. Žalobca ani nemôže vystupovať ako zástupca svojho syna, nakoľko predmetom
konanianiejepobytováotázkajehosyna.Taktiežjenesprávnymprávnymposúdenímzáveržalovaného,

že najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa by mal skúmať na
námietku matky, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Žalovaný vo vydanom
rozhodnutínezohľadnilhľadiskonajlepšiehozáujmudieťaťaajetootoviaczarážajúce,keďsamabývalá
manželka uviedla, že súhlasí s tým, aby sa žalobca stretával so svojím synom za jej prítomnosti, dieťa
sa na otca teší aj napriek tomu, že ho vidí málo a synovi žalobca chýba.

16/ V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že podľa rozsudku
ESĽP vo veci Kutzner proti Nemecku č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02. 2002 štát musí v zásade konať
tak, aby sa rodinný vzťah mohol rozvíjať a prijať vhodné opatrenie za účelom zlúčenia rodiča s dieťaťom.
Z rozsudku je zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s jeho obsahom, nakoľko zrušenie trvalého pobytu
žalobcu na území SR nie je opatrením, na základe ktorého sa môže vzťah žalobcu a jeho syna rozvíjať.

17/ Žalobca v napadnutom odvolaní namieta, že jemu ani jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené,
aby boli prítomní pri výsluchu bývalej manželky žalobcu. Žalobca túto skutočnosť namietal z dôvodu,
že práve zápisnica o výsluchu jeho bývalej manželky bola jedným z hlavných podkladov pre vydanie
napadnutého rozhodnutia. S touto otázkou sa však žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.
Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k výpovedi bývalej manželky

v rámci vyjadrenia k podkladu rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Podkladom pre
vydanie rozhodnutia nie je samotná zápisnica o podaní vysvetleniami bývalej manželky žalobcu, ale
sú ním informácie o skutočnosti, ktoré sú v tejto zápisnici zachytené. V tejto súvislosti poukazuje
žalobca na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 231/2010-38, v ktorom sa konštatuje, že procesný
postup správnych orgánov predstavoval protiústavný zásah do označeného základného práva, pretože

účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenie byť prítomný pri prerokovaní veci
(vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a
návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatňovať opravné prostriedky
a z hľadiska konania ako celku ho postavil do podstatne nevýhodnej pozície. Taktiež došlo zo strany

orgánov verejnej správy k porušeniu na čl. 6 ods. 1 písm. d/ Dohovoru, ak neumožnil žalobcovi, resp.
právnemu zástupcovi, aby sa zúčastnil na výsluchu bývalej manželky žalobcu, ale neumožnil mu ani sa
vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním.
18/ Žalobca uvádza, že tak bol porušený čl. 8 ods. 1 Dohovoru, pretože z administratívneho spisu
vyplýva, že žalobca na území SR svoje právo v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru nevyužíval, resp.

ho využíval v obmedzenej miere tým, že od uzavretia manželstva až do vydania napadnutého
prvostupňového rozhodnutia, čo je obdobie cca asi 6 rokov, sa celkovo zdržiaval na Slovensku len
pár mesiacov, finančne na dieťa prispieval len sporadicky a od vydania rozhodnutia o zrušení trvalého
pobytu prestal na dieťa prispievať úplne. S týmito skutočnosťami nemôže žalobca súhlasiť a uviedol,že z napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, pre ktorý z dôvodov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru
žalovanýzasiaholdoprávažalobcuakoajjehodieťaťanarodinnýasúkromnýživot.Žalovanýnesprávne
právne posúdil vec ak dospel k záveru, že na to, aby bolo realizované právo na rodinný a súkromný

život v celom rozsahu, je potrebná prítomnosť rodiča dieťaťa na území SR a jeho finančná podpora. Nie
je zrejmé, ako súvisí finančná podpora dieťaťa s realizáciou práva na rodinný a súkromný život. Podľa
rozhodnutia ESĽP vo veci Boughanemi proti Francúzsku koncept rodinného a súkromného života, na
ktorom je založený článok 8 Dohovoru zahŕňa, aj keď osoby nežijú v spoločnej domácnosti, puto medzi
rodičom a jeho alebo jej dieťaťom, bez ohľadu na to, či ide o dieťa splodené v manželstve alebo mimo

neho. Napriek skutočnosti, že žalobca nebýva so svojím synom v spoločnej domácnosti, je potrebné ich
vzťahsubsumovaťpodčl.8Dohovoru,nakoľkoputomedzižalobcomajehosynomnepochybneexistuje,
čo vyplýva aj z tvrdení bývalej manželky žalobcu, ktorá vo veci uviedla, že syn žalobcu sa na neho vždy
teší a otec mu chýba. V zmysle ustálenej judikatúry ESĽP dokonca ani otcovstvo oneskorené uznanie
dieťaťa, jeho neschopnosť finančne ho podporovať, ani jeho rozhodnutie nechať dieťa v starostlivosti
príbuzných neboli považované za výnimočné udalosti, ktoré by jeho otca pozbavili jeho práva na rodinný

a súkromný život.
19/ Žalovaný opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že žalobca niekoľkokrát žiadal o udelenie víz, aby mohol
pricestovať na Slovensko, avšak tieto mu neboli udelené, resp. mu v príchode na Slovensko bránila
iná prekážka. Tiež opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že žalobca nevedel o tom, že jeho manželka
podala návrh na rozvod a tiež, že bývalá manželka si zmenila telefónne číslo a tak počas istého

obdobia na ňu žalobca nemal kontakt. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že týmto
rozhodnutím nezasiahol do práva žalobcu na rodinný a súkromný život, s čím nemožno súhlasiť.
Napadnuté rozhodnutie je nepochybne zásahom do uvedených práv žalobcu a jeho dieťaťa. Zrušenie
trvalého pobytu rozhodne nepredstavuje vhodné opatrenie na to, aby sa vzťah žalobcu s jeho dieťaťom
mohol rozvíjať tak, ako je uvedené v rozhodnutí ESĽP č. 46544/99 ods. 61 zo dňa 26.02.2002. Zrušením

trvalého pobytu na území SR stratil žalobca akúkoľvek možnosť stretávať sa so svojim synom a rozvíjať
ich vzťah. Žalobca predkladá formulár zo dňa 15.06.2015, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť
o vízum. Z tohto dokumentu je zrejmé, že ešte v čase, keď trvalý pobyt žalobcu na území SR nebol
právoplatne zrušený, žalobcovi nebolo udelené vízum, a tak nemohol, ako aj mnohokrát predtým
pricestovať na územie SR. Žalobca tak bol ukrátený na svojich právach.

III.
20/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a
administratívneho spisu, žalovaný konštatuje, že dôvodom vydania rozhodnutia o zrušení trvalého
pobytu na 5 rokov na území SR boli nasledovné zistenia správneho orgánu:
- žalobca sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiaval v zahraničí dlhšie ako

180 dní,
- manželia neuviedli spoločný rodinný život,
- manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov. Na základe týchto
skutočností boli naplnené ustanovenia § 50 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona.
21/ K námietke žalobcu, že mu žalovaný neumožnil a ani jeho právnemu zástupcovi vyjadriť sa k

podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním a tiež nebola mu daná možnosť v konaní
uviesť, že na Okresnom súde Bratislava V bol podaný návrh vo veci úpravy rodičovských práv sp.
zn. 22P 69/201, žalovaný uviedol, že žalobcovi a jeho splnomocnenému zástupcovi bola vždy daná
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. V novom prejednávaní veci bola zaslaná Výzva na
vyjadrenie sa k veci splnomocnenému zástupcovi pod č. PPZ-HCP-BA6-143-25/2015-TPC, na ktorú

reagoval splnomocnený zástupca vyjadrením doručeným žalovanému dňa 19.10.2015.
22/ K námietke žalobcu k najlepšiemu záujmu dieťaťa, poukazoval na Dohovor o právach dieťaťa a
uviedol, že prvostupňový orgán nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa a nesprávne právne posúdil vec,
keďže najlepší záujem neposúdil a poukázal na to, že bývalá manželka žalobcu súhlasí s tým, aby sa
otec stretával so svojim synom, žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu je nelogické tvrdiť, že žalovaný vo

svojom rozhodnutí nezohľadnil právo dieťaťa. Rozhodnutie oboch orgánov je správne, pretože žalobca
mal na území SR povolený trvalý pobyt, ktorý mu umožňuje okrem iného aj pracovať na území SR,
zdržiavať sa tu a je tzv. vyšším pobytovým statusom. Žalobca sa však dobrovoľne, bez oznámenia s
tým v rozpore so zákonom zdržiaval mimo územia SR nad dobu 180 dní. Uvedená skutočnosť súvisí
aj s tým, ako potom mohol viesť súkromný a rodinný život so svojou manželkou a so synom, keď

komunikovali prevažne elektronickou formou. Zároveň v čase do 5 rokov od udelenia trvalého pobytu
bolo jeho manželstvo právoplatne rozvedené a syn bol zverený do starostlivosti matky. Zo všetkých
týchto skutočností je zrejmé, že žalobca ani nejavil záujem o rodinný život s manželkou a synom. Preto
žalovaný považuje túto námietku za bezpredmetnú.23/ K námietke žalobcu, že nebol prizvaný na výsluch bývalej manželky, čo považuje za dôležité z
dôvodu, že tento výsluch bolo dôležitý pre vydanie rozhodnutia žalovaného, žalovaný uviedol, že v
tomto prípade bolo postupované v súlade so zákonom. Manželka žalobcu bola vypočutá v súlade s § 22

ods. 1 Správneho poriadku. Boli jej kladené otázky týkajúce sa vzťahu so žalobcom, ich kontakte, ako
aj kontaktu so synom. Uvedené informácie boli použité ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Žalobca
v prípade, že mal záujem, mohol kedykoľvek nahliadnuť do spisu, aby sa oboznámil s jeho obsahom,
čo však neurobil ani v odvolacom konaní.
24/ K námietke žalobcu o zásahu do súkromného a rodinného života, žalovaný uviedol, že toto právo ani

nevyužíval. Žalobca právo na rodinný a súkromný život ani nevyužíval a na území Slovenskej republiky
sa zdržiaval minimálny čas a zároveň neprispieval finančne na syna a keď, tak iba sporadicky. Po
vydaní prvostupňového rozhodnutia prestal na dieťa prispievať úplne, a preto zo strany žalobcu nebol
preukázaný žiaden záujem o rodinu.
25/ K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný opomenul, že žalobca žiadal o vízu, ktoré mu neboli udelené,
zároveň žalobca nemohol kontaktovať bývalú manželku, nakoľko si zmenila číslo telefónu, ako aj to, že

sa nedozvedel, že podala žiadosť o rozvod a zrušením povolenia na pobyt stratil žalobca akúkoľvek
možnosťstretávaťsasosynom,žalovanýuviedol,žetietotvrdenianemajúvplyvnavydanierozhodnutia.
Žalobca po tom, ako mu bol trvalý pobyt na území SR zrušený poukazuje na to, že mu neboli udelené
víza, aby mohol vstúpiť na územie SR, avšak v čase keď mohol voľne cestovať, resp. sa tu zdržiavať,
toto právo nevyužíval a vycestoval z územia SR, zároveň si neplnil ani povinnosti, ktoré mu zo statusu

trvalého pobytu na území SR ako štátneho príslušníka tretieho štátu vyplývajú. K zmene telefónneho
čísla a o nevedomosti o tom, že bývalá manželka podala žiadosť o rozvod, sa žalovaný nevyjadruje,
pretože rozhodnutie o rozvode je pre správny orgán je záväzné. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd
žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
IV.

26/ Správny súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi na ktoré reagoval podaním doručeným
súdu dňa 03.02.2017. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalobca nepopieral, že prvostupňový orgán si
povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku splnil, avšak naďalej trvá na tom, že bolo rovnako
povinnosťou žalovaného umožniť žalobcovi, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods.
2Správnehoporiadku.Žalovanýsitútopovinnosťnesplnil.Knámietketýkajúcejsaopomenutiaaplikácie

Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva, že žalovaný túto námietku dostatočným spôsobom nevyvrátil, ale
stručne uviedol, že považuje rozhodnutia oboch orgánov za správne. Čo sa týka prítomnosti žalobcu,
resp. právneho zástupcu žalobcu pri výsluchu svedka - bývalej manželky žalobcu uviedol, že so závermi
nesúhlasí, nakoľko je logické, že žalobca sa nemôže vyjadriť k spôsobu získania podkladu rozhodnutia
bez toho, aby sa pri získavaní takéhoto podkladu zúčastnil. K tvrdeniu žalovaného týkajúceho sa zásahu

do rodinného a súkromného života, žalobca uviedol, že skutočnosť, že žalovaný zo strany žalobcu
„nevidí žiaden záujem o rodinu“, nie je dôvod na taký zásah v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Naďalej
žalobca trvá na tvrdení, že žalovaný sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s rodinným a súkromným
životom žalobcu, s oprávnenosťou zásahu do jeho práva na rodinný a súkromný život, ako aj s najlepším
záujmom dieťaťa v zmysle Dohovoru o ochrane práv dieťaťa. Argumenty, ktoré žalovaný uviedol v

predmetnom vyjadrení, nie sú spôsobilé spochybniť námietky žalobcu uvedené v žalobe. Naďalej trvá
na zrušení rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
V.
27/ Krajský súd ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP dospel na základe vykonaného dokazovania,
že žaloba žalobcu je dôvodná.

28/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými

administratívnymi predpismi.
29/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v
oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v

priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.
30/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematikusúdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP
(zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí

správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.
31/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.
32/ Správny súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že rozhodnutím č.p.:
UHCP-4664-111/RHCP-BA-OCP-Ž-2009/Veti zo dňa 25.08.2009 podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č.
48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov bol žalobcovi udelený dňom 25.08.2009 prvé povolenie na trvalý pobyt
na území SR, ktoré platí päť rokov odo dňa jeho udelenia. Rozhodnutie bolo vydané na základe toho,

že uzavrel s Natáliou Mertovou dňa 01.08.2009 manželstvo (sobášny list matričného úradu Bratislava-
Petržalka zv. 20 ročník 2009 str. 245 por. č. 146. Dňa 04.08.2009 sa narodil z uvedeného manželstva syn
Ryan Alasadi (rodný list v knihe narodení matričného Bratislava-Nové Mesto zv. 61 ročník 2009 str. 95
por. č. 1262). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/1009/2012-59 zo dňa 27.03.2013 bolo
manželstvo Natálie Alasadi Mertovej a žalobcu rozvedené, súdom bol zverený maloletý Ryan Alasadi,

nar. 04.08.2009 zverený do osobne starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Dňa 15.12.2014 bol na veľvyslanectve SR Bagdad dopočutý žalobca na položené otázky, z
odpovedí vyplýva, že žalobca dňa 25.08.2009 po skončení školy vycestoval do domovskej krajiny,
na územie SR sa vrátil dňa 29.01.2010, kedy si prevzal na správnom orgáne doklad o povolení na
pobyt. Následne bol na území Slovenska v období mesiaca január 2013, Vianoce 2013, naposledy v

júli 2014 a to od 24.07. do 23.08.2014. S manželkou žili 2 roky na internáte a potom u jej rodičov, o
rozvode sa dozvedel v júni 2013, vyživovaciu povinnosť na dieťa sa plní a kontakt s bývalou manželkou
udržiava prostredníctvom skype, email a viber. Žalovaný prostredníctvom Zastupiteľského úradu SR,
Bagdad žiadal o doručenie výzvy vo veci začatia zrušenia povolenia na trvalý pobyt na päť rokov
na území SR č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-3/2015-TCP zo dňa 06.02.2015 žalobcovi, ktorú prevzal dňa

22.03.2015 na Veľvyslanectve SR v Bagdade. Dňa 04.03.2015 podal žalobca žalovanému Vyjadrenie
ku konaniu vo veci zrušenia pobytu na 5 rokov na území SR. Dňa 11.03.2015 pod č.p.: PPZ-HCP-
BA6-143-6/2015-TPCNRA bolo vydané rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu na päť rokov na území
SR žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona, proti ktorému podal žalobca odvolanie doručené
žalovanému dňa 12.05.2015. Dňa 14.07.2015 bolo pod č.p.: PPZ-HCP-BA2-2015/0007425-003 vydané

rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-
HCP-BA6-143-6/2015-TPC zo dňa 11.03.2015, ktorým bol účastníkovi konania zrušený trvalý pobyt na
päť rokov na území SR podľa § 50 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 404/2011 Z.z. zrušuje a vec vracia
prvostupňovémuorgánunanévéprejednaniearozhodnutie.Dňa24.08.2015bolodoručenéRiaditeľstvu
hraničnej a cudzineckej polície PZ Bratislava, Hrobáková 44, 852 42 Bratislava Oznámenie o prevzatí

právneho zastúpenia žalobcu, ktorého prílohou bolo plnomocenstvo udelené: Martin Škamla, advokát,
Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina na zastupovanie vo všetkých
konaniach súvisiacich s pobytom žalobcu na území SR dňa 09.07.2015. Dňa 06.11.2014 bola spísaná
Zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku za účelom podania vyjadrenia
Natáliou Mertovou, aby podala vyjadrenie týkajúce sa manželstva a žiadosti o udelenie trvalého pobytu

na území SR v zmysle § 46 ods. 1 pís. a/ zák. č. 404/2011 Z.z. svojho manžela p. Ehab Alsadi na
území SR. Dňa 29.09.2015 pod č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-24/2015-TPC bola spísaná zápisnica o podaní
vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku za účelom podania vysvetlenia a Mertovou Natáliou
týkajúce sa zrušenia trvalého pobytu na území SR p. Alsadi Ehab. Z odpovedí uvedených v Zápisnice
spísanej dňa 29.09.2015 vyplýva, že asi koncom roka 2007 sa zoznámila so žalobcom, keď študoval

na vysokej škole informatiku a počítačové siete od roku 2005; pred uzavretím manželstva sa stretávali
keď nerobila tak každý deň, a ak robila tak každý druhý deň; po sobáši nežili v spoločnej domácnosti,
párkrátbolunichabolajnainternáte,muselvycestovať24.08.2009poskončeníškoly,museltamzostať
2 roky; nemali spolu kontakt a na Slovensko chodil len cez prázdniny, a to v lete aj na mesiac a cez
zimu na týždeň; nemali spoločný bankový účet; nežili v spoločnej domácnosti v čase narodenia dieťaťa,

nakoľko sa dieťa narodilo hneď po svadbe a žalobca odchádzal za dva týždne; dieťa navštevoval a
dochádzal do bytu jej rodičov; nezhody počas manželstva nemali a od roku 2010 sa nekontaktovali,
pretože si vymenila telefón, bývalý manžel prvýkrát prišiel na Slovensko keď mal syn polroka, potom
keď mal dva roky, naposledy bol na Slovensku v lete a aj na Vianoce 2013, kedy obnovili kontakty;návrh na rozvod podala ona, pretože si myslela, že o ňu nemá žalobca záujem; návrh na rozvod podala
dňa 30.03.2012; na pojednávaní sa nezúčastnil, rozviedla sa bez jeho prítomnosti a bývalý manžel
sa začal ozývať až po rozvode, keby začal ozývať skôr nerozviedla by sa; bývalý manžel finančne

prispieva sporadicky po tom ako dostal rozhodnutie o zrušení pobytu prestal posielať peniaze a odvtedy
neposiela nič; so stykom bývalého manžela s dieťaťom súhlasí, ale len za jej prítomnosti; syn sa na
neho teší, aj napriek tomu, že ho vidí málo, otec mu chýba, dorozumievajú sa po slovensky. Dňa
09.10.2015 obdržal právny zástupca žalobcu od prvostupňového orgánu podanie Vyjadrenie účastníka
konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku - výzva na vyjadrenie, v ktorej stanovil lehotu 5

dní odo dňa prevzatia tejto výzvy na vyjadrenie k zrušeniu trvalého pobytu na päť rokov na území
SR. Dňa 19.10.2015 bolo doručené prvostupňovému orgánu vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu.
Dňa 25.10.2015 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal právny zástupca žalobcu
odvolanie doručené 18.11.2015 prvostupňovému orgánu. Dňa 28.11.2015 bol spísaný Úradný záznam
č.p.: PPZ-HCP-BA6-143-31/2015-PPC, z ktorého vyplýva oznámenie bývalej manželky žalobcu, že od
bývalý manžel sa prestal ozývať, skončila medzi nimi emailová komunikácia, prestal sa zaujímať o syna,

neplatívýživnénasynaapretopodalanabývaléhomanželatrestnéoznámenieachcezmeniťpriezvisko
svojho syna. Dňa 16.02.2016 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie.
33/ Podľa § 43 ods. ods. 1 písm. a/ zákona, policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie
sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je
manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky

alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky.
34/ Podľa § 50 ods. 1 písm. c/ zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny
sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní.
35/ Podľa § 50 ods. 1 písm. d/ zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manželia nevedú spoločný

rodinný život, ak ide o trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 písm. a/.
36/ Podľa § 50 ods. 1 písm. e/ zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátnemu príslušníkovi tretej
krajiny bol udelený trvalý pobyt podľa § 43 ods. 1 pís. a/ alebo § 46 ods. 1 písm. a/ a jeho manželstvo
zaniklo do piatich rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov.
37/ Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života, obydlia a korešpondencie.
38/ Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov,
keďjetovsúladesozákonomanevyhnutnévdemokratickejspoločnostivzáujmenárodnejbezpečnosti,
verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany
zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

39/ Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými orgánmi.
40/ Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb

a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
41/ Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva azáujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
42/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
vec a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

43/ Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom
konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

44/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať prepísané náležitosti.45/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46/ Správny súd dáva do pozornosti žalovanému, že prvostupňové konanie a odvolacie konanie orgánov
verejnej správy tvorí jeden celok. Žalovaný nedal možnosť žalobcovi a ani jeho právnemu zástupcovi
vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež
žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené, aby boli prítomní pri podaní vyjadrenia

bývalej manželky žalobcu, ktoré sa konalo dňa 29.09.2015. Správny súd, konštatuje, že došlo zo stany
žalovaného k porušeniu je ústavného práva, nakoľko mu bolo znemožnené využiť jeho oprávnenie
byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich
stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení,
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní
alebo uplatniť opravné prostriedky a z hľadiska konania ako celku ho postavil do nevýhodnejšej pozície

(nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 231/2008).
47/ Správny súd ďalej konštatuje, že orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach sa plne nevenovali
odôvodneniu rozhodnutí v časti týkajúcej sa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa, pretože sa
nezaoberali hľadiskom najlepšieho záujmu dieťaťa žalobcu a to aj napriek tomu, že bývala manželka
vo výpovedi zo dňa 29.09.2015 uviedla, že súhlasí aby sa žalobca stretával so svojim synom za jej

prítomnosti. Maloletý syn sa na otca teší aj napriek tomu, že ho vidí málo, žalobca synovi chýba.
48/ Správny súd ďalej konštatuje, že z rozhodnutí oboch správnych orgánov nie je zrejmé, pre ktorý z
dôvodov uvedených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru zasiahli do práv žalobcu a jeho syna na rodinný a súkromný
život, v tejto časti odôvodnenia rozhodnutie je nepreskúmateľné.
49/ Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.02.2016 a rozhodnutie

prvostupňového orgánu zo dňa 25.10.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní orgány verejnej správy budú postupovať v súdom
naznačenom smere.
50/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške100%, pretože bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne správny

súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedeného mesiac od jeho doručenia, na

Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný ávrh). Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní

sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.