Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314209077
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314209077.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX,
XXX XX L., o vymoženie sumy 1.097,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Levice č. k. 7Er/466/2014-33 zo dňa 19.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 18.09.2014 č. EX 617/14. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä

na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 2 písm. a),b) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "zákon o
spotrebiteľských úveroch"), 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 35, § 45 ods. 1
písm. b),c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 3

ods. 1, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a
Smernice č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol,
že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
IČO: 35922761, zo dňa 17.05.2012 sp. zn. SR 01090/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.6.2012
a vykonateľnosť dňa 21.6.2012. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu

1.197,31 eura so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 437,01 eura od 10.11.2011 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 437,01 eura od 10.11.2011 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 120,00 eura. Exekučný súd ex offo skúmal, či žiadosť o
vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, a zistil, že tu
ide o rozpor so zákonom, pretože exekučný titul - rozhodcovský rozsudok čiastočne zaväzuje povinného
na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

2. Súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 404200256 zo
dňa 09.12.2009 a pohľadávka oprávneného bola zabezpečená zmenkou vystavenou dňa 09.12.2009.
V tomto prípade rozhodcovská doložka bola súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu
a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou

podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveňinformovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tejto veci povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, lebo jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné

podmienky. Spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Rozhodcovský súd podľa obsahu
rozhodcovského rozsudku opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa; veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval. Neskúmal teda neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy a navyše oprávnenému priznal aj

plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje
91,25 % ročne. Spotrebiteľovi takto bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú citované ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj Smernice 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore
príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že zmluva bola
uzavretá ako „úverová“ podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., v dôsledku čoho by

malo ísť o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, jednoznačne ide
o spotrebiteľskú zmluvu. S ohľadom na to súd prvej inštancie žiadosti súdneho exekútora nevyhovel.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie

veci a o to, že rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Súd podľa
neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon
o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis.
Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá

odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak,
ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej
stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci

exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom
súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je

v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. On s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho
úkonu na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti

dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle
čl. 2 zmluvy bola daná právomoc rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným
orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných
otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako
aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Súd
prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“
alebo „OSP“), ktorý bol dňom 01.07.2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Napadnuté uznesenie
vydal teda ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok, a odvolací súd rozhodujúc vo veci v čase účinnosti Civilného sporového poriadku postupoval
v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.5. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v
ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho

poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku:
(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely

tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

6. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

7. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V
danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi účastníkmi a povinným dňa 09.12.2009 v spojení so všeobecným podmienkami poskytnutia
úveru (VPPÚ). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 15. VPPÚ, ktoré

boli súčasťou zmluvy úvere. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa zmluvy o úvere bol povinnému poskytnutý úver 600 eur, ktorý
mal vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ v sume 576 eur, t.j. vrátiť mal spolu 1.176 Sk v 12 splátkach po

98 eur mesačne počnúc dňom 17.01.2010. Na zmluve o úvere je zaznačené, že úver sa poskytuje na
výkonzamestnania.Povinnýdlhpodľazmluvyriadnenesplácal,ataksaoprávnenýobrátilsožalobouna
rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný
odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

8. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku
uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

9. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej
doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie na základe listinných
dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala vyššie citovaným
zákonným podmienkam v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených
listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto
rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto

skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Skutočnosť, že v bode
18. VPPÚ sa uvádza vyhlásenie strán, že „akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že
nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne
relevantné“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,4písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal, že
rozhodcovská doložka obsiahnutá v takmer nečitateľných VPPÚ, bola dojednaná individuálne, preto sa
v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka táto doložka za individuálne dojednanú

nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
(doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež
mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený
takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval

neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe
listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla
založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

10. Keďže bez platne dojednanej rozhodcovskej zmluvy (doložky) rozhodcovský súd nemal právomoc

vo veci konať, ním vydaný rozsudok je nulitným aktom a ako taký nemôže byť relevantným exekučným
titulom. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).