Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/538/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201980
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816201980.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu N. N., H.. XX. X. XXXX, Š., R. XXX,
zast. JUDr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, Advokátska kancelária, Rožňava, Šafárikova 8, proti žalovanej
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 196 eur istiny s prísl., o
odvolaní žalovanej proti rozsudku 5C/39/2016-25 zo 16. 5. 2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 196 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 16. 3. 2016 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania
53,68 eur, na účet právnej zást. žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby zaviazal žalovanú k zaplateniu 196 eur
s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia a nahradiť trovy tohto konania, na tom skutkovom a právnom
základe, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z XX. XX. XXXX, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, si požičal od žalovanej 200 eur a zaviazal sa zaplatiť istinu spolu s poplatkom vo výške 196 eur
v 12 mesačných splátkach po 33 eur. Z výpisu "Splátky a pokuty" z 12. 5. 2015 vyplýva, že z predmetnej
zmluvy zaplatil spolu 396 eur. Tvrdil, žalovaná porušila ust. zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch,

pretože neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 cit. zák., preto sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, že bol povinný zaplatiť žalovanej len istinu 200 eur. Žalovanej zaplatil
396 eur, získala tak majetkový prospech bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa obohatila o sumu
196 eur. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania. Poukázala na to, že Zo zmluvy o
úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca plnil na základe platne
uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny

dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol. K bezdôvodnému obohateniu nedošlo a
akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Vydania
bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote od okamihu, keď sa
dozvedel o bezdôvodnom obohatení. Tvrdila, že v žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie
začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Naviac cena plnenia podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. nemôže
byť neprijateľnou podmienkou. Poukázala na to, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku

úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Z predloženej zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi XX. XX. XXXX súdu vyplynulo, že žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 200
eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 196 eur, t.j. 396 eur v 12 mesačných splátkach
po 33 eur. Z potvrdenia o splátkach a pokutách mu vyplynulo, že žalobca žalovanej zaplatil 396 eur.
Súd posúdil ako predbežnú otázku neprijateľných zmluvných podmienok pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy a zistil, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc z § 52 ods. 1 až

3, § 53 ods. 1, 2 a 4 Obč. zák., čl. 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, urobil záver, že odkaz na
Všeobecné obchodné podmienky je uvedený na konci formulára zmluvy o pripojení nápadne menšímpísmom, ako ostatné dojednania, že takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy, na
úrovni poznámky, že Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Zmluvná

sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve, a ktoré vo Všeobecných
obchodných podmienkach, je iba zdanlivá, keď obe listiny vo "formulárovej" podobe pripravuje zmluvný
partner spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa, je
na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených
zmluvných dojednaní. Tá skutočnosť, že „žalobca“ ukryl dohodu o zmluvnej pokute do Všeobecných

obchodných podmienok, bez toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu
spotrebiteľa čo len upozornil, má za následok, že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpore s dobrými
mravmi. Bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil aj ďalšie náležitosti.
Dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi je v rozpore s § 9 ods. 2
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust.,
t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenie. Konštatoval, že v zmluve je uvedená mesačná splátka 33 eur a je tam
uvedený počet splátok 12, pričom v zmluve nie je uvedené, z čoho poplatky pozostávajú a v akej
výške. Z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška
splátok ďalších poplatkov, do spotrebiteľskej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť

jednotlivé zložky. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú
podmienku, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. Citujúc aj znenie § 11 ods. 1 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch, mu vyplynulo, že žalobca mal žalovanej zaplatiť len poskytnutý úver
vo výške 200 eur a v skutočnosti zaplatil 396 eur. Žalobe vyhovel, pretože žalobca plnil na základe
neplatného právneho úkonu, lebo spotrebiteľská zmluva je v časti neplatná, a to ohľadom dojednania

nešpecifikovanýchpoplatkoch.Výrokotrováchkonania opieralo§142ods.1O.s.p.ažalovanúzaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania, pretože žalobca mal v konaní plný úspech. Trovy pozostávajú z trov
právneho zast. žalobcu vo výške 53,60 eur (odmena za 2 úkony po 18,26 eur a režijný paušál 2 x 8,58
eur).

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v §
205 ods. 2 písm. a), t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., v § 205
ods. 2 písm. d), t.j. nesprávne zisteného skutkového stavu veci a v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j.
nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odvolaní namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, citujúc znenie § 157 ods. 2 a § 167 ods.
2 O.s.p. a z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Vychádzajúc z § 100 ods. 1 Obč. zák.,
namietala, že vo vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania, že požadovaný nárok žalobcu sa stal
premlčanývsubjektívnejaobjektívnejpremlčacejlehotevcelomrozsahu,ato27.9.2015,žežalobcana
súde žalobu uplatnil až 16. 3. 2016, pričom nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10 ročnej

premlčacej lehoty. Poukázala na rovnakú problematiku, ktorou sa zaoberal už Krajský súd v Banskej
Bystrici a to na rozsudky 13Co/567/2015 z 22. 9. 2015, 13Co/557/2015 z 22. 9. 2015 a 13Co/90/2015
z 15. 3. 2016. Žiadala rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcu
zaviazať uhradiť trovy konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zastával názor, že súd rozhodnutie dostatočne odôvodnil a
presvedčivo sa vyrovnal so všetkými právnymi argumentmi, ktoré žalovaná počas konania namietala
vo svojom písomnom vyjadrení. Zároveň súd zhodnotil aj všetky dôkazy predložené na podporu jeho
tvrdení. Uviedol tiež, ktoré z nich považoval za preukázané (originál zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
doklady o prevzatí finančných prostriedkov), akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých

právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal. Len z dôvodu, že súd nerozhodol podľa predstáv žalovanej,
nemôže ísť o odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom tak, ako to žalovaná v odvolaní uvádza.
Tvrdil, že k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom v predmetnej veci nemohlo dôjsť z dôvodu, že
v konaní, ktoré sa začalo doručením žaloby na súd, mala žalovaná vytvorený dostatočný časový priestor
na tvrdenie skutočností, označovanie a predkladanie dôkazov v sporovej právnej veci a v neposlednom

rade aj právo zúčastniť sa pojednávania. Žalovaná nakoniec ani v odvolaní nedoložila žiadny dôkaz,
ktorým by vyvrátila tvrdenia a dôkazy uvedené v žalobe. V konečnom dôsledku v konaní pred súdom boli
produkované také dôkazy zo strany žalobcu, z ktorých súd ustálil dôvodnosť jeho nároku. Poukázal na
to, že doručením žaloby a dôkazov pripojených k žalobe bola žalovaná poučená o svojich procesnýchprávach a povinnostiach v zmysle ust. O. s. p., (platného v čase rozhodovania) a pokiaľ toto právo
žalovaná nenaplnila, príp. nevyužila, tak bol správny postup súdu, ktorý bol povinný aplikovať aj ust.
§ 6 O. s. p., a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola

rýchla a účinná. Žalovaná vo svojom odvolaní ani počas konania na prvostupňovom súde neuviedla,
z akého dôvodu nerešpektovala zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - § 9 ods. 2
a v zmluve, ktorú predložila spotrebiteľovi na podpis, neuviedla náležitosti, ktoré bola podľa zákona
povinná uviesť, ako strana so silnejším postavením na trhu, od ktorej sa právom očakáva dodržiavanie
platných právnych predpisov a hlavne v prípade, ak vstupuje do právneho vzťahu so slabšou stranou

- spotrebiteľom. Uviedol, že žalovaná zmluvy, ktoré nespĺňajú základné a zákonné náležitosti (hlavne
RPMN a iných náležitostí) podľa cit. zák. predkladá spotrebiteľom od začiatku svojej existencie a do
zmlúv vyznačuje nepravdivé údaje, napr. o účele použitia finančných prostriedkov na výkon povolania
(na nákup počítačovej techniky) a to aj napriek tomu, že mnohí z nich sú evidentne ľudia v dôchodkovom
veku alebo trvalo nezamestnaní spotrebitelia s príjmom na hranici biedy. Žalovaná tak koná, aby
zámerne vylúčila použitie ust. na ochranu spotrebiteľa. Dôkazom týchto tvrdení sú spotrebiteľské spory

vedené na Okresnom súde Rožňava proti žalovanej. V zmysle cit. zák. aj napriek tomu, že bol zaviazaný
zmluvou k plneniu v určitej výške, ale žalovaná vlastným konaním - resp, nekonaním alebo opomenutím
(neuvedenie podstatných náležitosti zákona do zmluvy o spotrebiteľskom úvere) spôsobila, že zmluva
sazozákonastalabezúročnáabezpoplatkov.Ztohodôvodužalovanánemáprávonárokovaťsiplnenie
v plnej výške od neho tak, ako sa v zmluve zaviazal. Malo byť v prvoradom záujme a neopomenuteľnou

povinnosťou žalovanej, aby si počas fungovania na finančnom trhu zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi
daladosúladusprávnymporiadkomSlovenskejrepubliky.Žalovanejpatrínárokzpredmetnejzmluvylen
vo výške istiny a to práve z dôvodu neuvedenia podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktoré zákon vyžaduje a ich nesplnenie primerane sankcionuje. Ďalej opakoval skutočnosti uvádzané
už pred súdom prvej inštancie a v žalobe. Žalobca mal za to, že predložil súdu dôkazy, z ktorých

je jednoznačné, že finančné prostriedky odovzdal a dostal potvrdenie o ich prijatí a že jeho nárok je
opodstatnený, že súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z predložených originálnych listinných dôkazov.
K námietke premlčania podľa § 107 ods. l, ods. 2 Obč. zák., uviedol, že ním uplatňovaný nárok nie
je premlčaný z dôvodu, že neuplynula ani subjektívna a ani objektívna premlčacia doba, že o tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa dozvedel

v čase pred podaním žaloby. Poukázal na to, že žalovaná, ako to vyplýva z výpisu z Obchodného
registra, v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Vzhľadom na túto
skutočnosť je žalovaná povinná pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou
starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi.
Žalovaná ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda

jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V
čase uzavretia zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať
ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych
finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaná uzatvorila
počas svojej existencie so spotrebiteľmi niekoľko zmlúv o spotrebiteľskom úvere, pričom z ustálenej

praxe vyplýva (zo zdrojov Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách pri MS
SR, Slovenskej obchodnej inšpekcie, judikatúry súdov všetkých stupňov), že v máloktorej z nich údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov uviedla, alebo ho uviedla ale v nesprávnej (nižšej) výške a to v
neprospech spotrebiteľa. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti, uvádzať RPMN, sa nedá
hodnotiť inak ako úmyselné konanie žalovanej zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez

právneho dôvodu, pri ktorom by sa mala aplikovať až 10 ročná objektívna premlčacia doba. Navrhol
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalovanú k náhrade trov právneho zast., vrátane trov
odvolacieho konania za podané vyjadrenie k odvolaniu žalovanej

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a § 391 ods. 1 C.s.p., lebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.7.Podľa§157ods.2O.s.p.,účinnéhovčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,vodôvodnenírozsudku
súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

8. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové

zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -
podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a

výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný

je preto rozsudok, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú z tzv. súhrnného zistenia, ktorým sa
zisťuje rozhodujúci skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov, bez toho, aby bolo
uvedené, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to ktoré zistenie robí a z akých dôvodov, ako i
bez vysvetlenia prípadných rozporov medzi nimi. Rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.

9. Ústavný súd SR už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces

(konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných
zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č.23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.)
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo
vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu
neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie
rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska §
205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné

dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

10. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody, príp. obsahuje

iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie
konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov.

11. Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O.s.p., účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľný a to vo vzťahu k

žalovanou vznesenej námietke premlčania nároku žalobcu .

12. Z obsahu spisu (vyjadrenie k návrhu z 18. 4. 2016, došlé súdu 19. 4. 2016, č.l. 15 - 17 ) vyplýva,
že žalovaná vzniesla voči nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia námietku premlčania, v ktorejpoukázala na to, že nárok žalobcu sa stal premlčaný v subjektívnej a objektívnej premlčacej lehote v
celom rozsahu, a to 27. 9. 2015, že žalobca svoj návrh na súde uplatnil až 16. 3. 2016.

13. Z rozsudku (str. 2 ods. 2) vyplýva, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia iba zmienil o žalovanou
uplatnenej námietke premlčania, v dôsledku ktorej žiadala žalobu zamietnuť, avšak nevedno z akých
dôvodov sa s touto námietkou v rozhodnutí nikde nevysporiadal.

14. Podľa § 107 Obč. zák. právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo

dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

15. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, a keď k nemu došlo.

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto predovšetkým vysporiadať sa so žalovanou vznesenou

námietkou premlčania nároku žalobcu, ako aj so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalovanou v
odvolaní proti rozsudku a vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, v ktorom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho
konania.

17. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).