Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114232471
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:1114232471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: C. M., nar.

XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, D., zast. C.. C. L., D. XXX, R. D. R. proti žalovanému: Železnice
Slovenskej republiky v skrátenej forme ŽSR, Klemensova č. 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 v konaní o
prikázanie neoprávnenej stavby takto

r o z h o d o l :

I. Súd o d n í m a vlastnícke právo žalovaného k stavbe budovy vodárne súpisné číslo XXX, postavenej
na parcele KN E XXXX/XX, orná pôda o výmere 5650 m2, zapísanej na LV XXXX v k. ú. D. a p r i k a z u
j e ju do vlastníctva žalobcu C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, D. za náhradu vo výške 2
180,- Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I domáhal vydania rozsudku,
ktorým by súd odňal vlastnícke právo žalobcu k budove vodárne postavenej na parcele č. KN E XXXX/
XX a prikázal ju do vlastníctva žalobcovi za náhradu vo výške 2 180 eur. Žalobu odôvodnil tým, že na
pozemku v jeho vlastníctve je neoprávnená stavba vodárne postavenej žalovaným.

2. Okresný súd Bratislava I postúpil vec dňa 29.7.2015 tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej príslušnosti.

3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe uviedol, že súhlasí so žalobou a nemá námietky voči
priznaniu vlastníckeho práva žalobcovi, nesúhlasí však s navrhovanou náhradou vo výške 2 180 eur,
pretože zostatková hodnota stavby vedená v účtovníctve žalovaného činí 5 144,52 eur.

4. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených. K námietke
žalovaného týkajúcej sa výšky náhrady uviedol, že podľa jeho názoru je v danom prípade vychádzať z
trhovej hodnoty nehnuteľností, nie z účtovnej hodnoty.

5. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zopakovala, že súhlasia s prikázaním stavby žalobcovi, ale
nesúhlasia s navrhovanou cenou náhrady. Na objektívne zistenie ceny nehnuteľnosti navrhla nariadiť
kontrolný znalecký posudok na cenu stavby a jej vnútorného vybavenia.

6. Súd sa oboznámil s vyjadreniami strán konania, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä
znaleckým posudkom Ing. Jána Štupáka č. 249/2015 a jeho prílohami a zistil, že na pozemku vovlastníctve žalobcu, t.j. na parcele KN E XXXX/XX v k.ú. D. je postavená neoprávnená stavba
žalovaného, a to stará vodáreň. Znalec ohodnotil všeobecnú hodnotu tejto stavby na 2 180 eur.

7. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak niekto zriadi stavbu na cudzom
pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba
odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).

8. Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do

vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

10. V danom prípade nebolo sporné, že na pozemku žalobcu stojí neoprávnená stavba žalovaného, ani
skutočnosť, aby táto bola prikázaná do vlastníctva žalobcu za náhradu. Jedinou spornou otázkou bola

výška náhrady.

11. Predloženým znaleckým posudkom bola táto náhrada určená vo výške 2180 eur, pričom znalec túto
určil ako všeobecnú hodnotu stavby. Znalec pri určení hodnoty stavby vychádzal z vyhlášky MS SR č.
492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Ako vyplýva z

prílohy č. 3 tejto vyhlášky, hodnota stavieb sa pre účely tejto vyhlášky určuje ako všeobecná hodnota,
ktorou sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým
odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v
podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb je teda trhovou hodnotou vychádzajúcou z ponuky a dopytu
vdanommiesteprivynaloženípatričnejstarostlivosti.Uvedenávyhláškapriohodnocovanínehnuteľností
a stavieb vôbec nepoužíva pojem účtovná hodnota. Súd je preto názoru, že v obdobných prípadoch
(t.j. pri prikázaní veci za náhradu, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a pod.) je potrebné
vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, nie z jej prípadnej účtovnej hodnoty, ktorá vychádza

z účtovných kritérií, ale vôbec nemusí zodpovedať trhovej, čiže všeobecnej hodnote vecí (ako je tomu
aj v tomto prípade). Cena určená znalcom sa vzhľadom na vek stavby a jej dlhodobé nevyužívanie a
chátranie javí súdu ako primeraná. Cenu pritom stanovil znalec, ktorý je riadne zapísaný v zozname
znalcov, bežne ho na účel ohodnotenia ceny nehnuteľností ustanovuje aj súd, preto súd nevidel dôvod,
aby vyhovel návrhu žalovaného na nariadenie kontrolného znaleckého posudku. V tomto smere preto

súd považoval nariadenie kontrolného znaleckého posudku za nedôvodné, ako aj v rozpore so zásadou
hospodárnosti, preto tomuto návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovel.

12. Podobne súd nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania na vnútorné
vybavenie stavby, pretože ako sa vyjadril žalobca, o toto vnútorné vybavenie nemá záujem a žalovaný si

ho môže kedykoľvek odviezť. Súd nevidel dôvod ani riešiť otázku studní, keďže tieto sa podľa vyjadrení
žalobcu nenachádzajú na jeho pozemkoch, teda tieto nie sú predmetom tohto konania.

13. K otázke spôsobu vysporiadania daného vzťahu a výšky náhrady za stavbu súd považuje za
potrebné ešte uviesť, že tento spôsob považuje za súladný aj s hospodárnym nakladaním s majetkom

žalovaného, ktorý je sčasti financovaný aj zo štátneho rozpočtu, resp. spravuje aj určitý majetok štátu. Aj
keď výška všeobecnej hodnoty starej vodárne nedosahuje účtovnú hodnotu vedenú žalovaným, predsa
za túto stavbu dostane určitú odplatu a nemusí znášať ďalšie náklady spojené so starostlivosťou o
túto stavbu, ktorá je zjavne dlhodobo nevyužívaná, čo je nepochybne hospodárnejšie a pre žalovaného
výhodnejšie, ako by mala ostať vo vlastníctve žalovaného, teda by za ňu nedostal žiadnu odplatu

a navyše by musel znášať náklady napr. na jej odstránenie, ktoré by sa nepochybne pohybovali v
niekoľkonásobkoch priznanej náhrady.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že priznal žalobcovi ako strane, ktorá mala vo veci plný úspech, 100% nárok na náhradu

trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.