Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200839
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu:
NULIKO, s.r.o., so sídlom Podzávoz č. 246, Čadca, IČO: 45 510 288, právne zast. advokátom Dávidom
Štefankom, so sídlom O. č. XX, W., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
103738065/2016 zo dňa 16.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 103153681/2016 zo dňa 16.05.2016 Daňový úrad Žilina, pobočka
Čadca určil daňovému subjektu NULIKO, s.r.o. rozdiel v sume 24 389,10 € na dani z pridanej hodnoty v
zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie december 2013.
Daňový úrad znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie zo sumy
122 984,67 € na 98 595,57 €. Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní bol 122
984,67 €, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol 98 595,57 €. Rozdiel

v sume nadmerného odpočtu je 24 389,10 €. Nadmerný odpočet vrátený do 10 dní od skončenia daňovej
kontroly je 98 595,57 €. V odôvodnení poukázal na nesplnenie zákonných podmienok na oslobodenie od
dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.12.2013
(ďalej Zákon o DPH). K tomuto záveru správca dane dospel na základe zisteného skutkového stavu, na
základe ktorého nebolo preukázané, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods.
5 písm. b) citovaného zákona, a to predložená kópia dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené
odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru

zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom. Ku kontrole boli predložené
faktúry, CMR listy, dokumenty v poľskom jazyku, ktoré daňový subjekt označil ako vážny list. Daňový
subjekt nakupoval tovar (repkový olej) v Poľsku od českej spoločnosti SATURN - BIOENERGIA CZ s.r.o..
Tovar je podľa CMR nakladaný v Poľsku, dovážaný do sídla firmy NULIKO, s.r.o. v Čadci, následne
prečerpávaný do cisterny a predávaný späť do Poľska osobe K. O., W., Poľsko. Preprava do Poľska
bola vykonávaná na účet daňového subjektu a následne prefakturovaná odberateľovi. Odberateľ tovaru
uvedený na faktúrach je nezastihnuteľný, jeho pobyt sa nepodarilo zistiť, sestra daňového

subjektu prehlásila, že sa na uvedenej adrese nezdržiava ani nepodniká, svoj odchod z miesta pobytu
nahlásil v roku 2008. Počas väzby ho 13.11.2014 navštívili poľskí daňoví úradníci, avšak K. O. odmietol
poskytnúť akékoľvek vyjadrenie. Preto bol vyzvaný kontrolovaný daňový subjekt, aby zabezpečil účasť
svojho obchodného partnera na ústnom pojednávaní spolu s dôkazmi, ktoré potvrdia deklarovanédodanie tovaru tejto osobe a prevzatie tovaru odberateľom v inom členskom štáte. Na predložených
CMR listoch nebolo potvrdené prijatie tovaru K. O., neskôr boli predložené fotokópie už s odtlačkom
pečiatky. Predložené vážne listy nepreukazujú túto skutočnosť, keďže z nich vyplýva, že dodávateľ

tovarubolaspoločnosťRotexOilS.C.,W.U.Art,U.L.Art,Lodž.OsobaK.O.niejenatýchtolistochnikde
uvedená, preto takýto doklad nemožno považovať za potvrdenie prijatia tovaru v zmysle Zákona o DPH.
Nebol preukázaný žiadny vzťah k firme KOMAGRA SP Z O.O., ktorá bola na vážnych listoch uvedená
ako odberateľ. Bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom jednotlivých prepravcov tovaru do Poľska, ktorí
sa nevedeli vyjadriť k osobe odberateľa, resp. nadobúdateľa tovaru. Podmienkou na oslobodenie od

DPH je prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru,
ktorý nestačí preukázať formálne (faktúra, CMR doklad o úhrade a pod.), ale je potrebné preukázať,
že tovar bol skutočne prepravovaný a prevzatý odberateľom v inom členskom štáte. Daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku. Správny orgán poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-409/04 (Teleos), v
ktorom sa uvádza, že musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a

bol zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom štáte, t. j. u odberateľa. Ďalej poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-273/11 Mecsek - Gabona, z ktorého vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane
znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia
od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi, boli splnené. Ďalej sa vyjadril k dôkazu,
a to potvrdeniu odberateľa K. O., ktoré bolo predložené daňovým subjektom vo vyrubovacom konaní

dňa 30.06.2015. V ten istý deň, ako bolo potvrdenie predložené, správcom dane bola zaslaná žiadosť
o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúca sa prepravcov označených na medzinárodných
nákladných listoch, ktorí vykonali prepravu repkového oleja. Prepravca Y. G. uviedla, že osobu K. O.
nepozná,nemážiadnuvedomosťojehočinnosti,objednávkabolauskutočnenáprespoločnosťNULIKO,
preprava sa uskutočnila z Čadce do Tychy. N. K. uviedol, že prepravu tovaru objednala spoločnosť

NULIKO, s.r.o., nepozná K. O. a nemá znalosti o jeho činnosti. Prepravca S. K. nebol schopný uviesť, či
repkovýolejbolprepravovanýzČadcedoKOMAGRITychy.TovarbolpravdepodobneprevzatývPoľsku
spoločnosťou KOMAGRA. Správca dane skonštatoval, že ani pri jednom fakturovanom zdaniteľnom
obchode nezistil, že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu K. O. v Bobreku. Ďalej
konštatoval, že osobu K. O. sa nepodarilo zabezpečiť, vypočuť, avšak je otázne, ako sa daňový subjekt

uistil o dôveryhodnosti svojho obchodného partnera a ako bol získaný dôkaz - fotokópia potvrdenia o
prevzatí tovaru odberateľa K. O., ktorý bol predložený správcovi dane 30.06.2015.

2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k.
103738065/2016 zo dňa 16.08.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa odvolacieho orgánu

nie je opodstatnená námietka uvedená v odvolaní, že správca dane opiera svoje tvrdenia len o
skutočnosť, že žiaden z dopravcov prepravujúcich tovar do Poľska nemal osobný kontakt s K. O..
Závery správcu dane vyplývajú z celkového vyhodnotenia dôkazov predložených odvolávajúcim sa a
informácií získaných správcom dane. Odvolávajúci sa neobjasnil, ako konkrétne spolupráca prebiehala,
aký bol obeh dokladov, kto konkrétne tovar preberal, kto konkrétne opečiatkoval CMR, ktoré boli

predložené až ako reakcia na výzvu správcu dane. Na jednej strane spoločnosť NULIKO, s. r.
o. nevedela zabezpečiť účasť svojho obchodného partnera na ústnom pojednávaní spolu s dôkazmi
preukazujúcimi túto obchodnú transakciu, na druhej strane zabezpečila odtlačok pečiatky na CMR
a neskôr dňa 30.06.2015 zabezpečila aj písomné potvrdenie o to, že K. O. tovar prevzal. Uvedené
potvrdenie predložené 30.06.2015 oprávnene správca dane nepovažoval za dôveryhodný dôkaz. V

potvrdení je uvedená adresa v W., pričom na tejto adrese sa K. O. dlhodobo nezdržiava. Odtlačok
pečiatky je s IČ DPH, pričom dňa 28.05.2014 bol vymazaný zo zoznamu platiteľov. Ak teda odvolávajúci
sa bol s poľským odberateľom v kontakte napriek tomu, že pre poľskú daňovú správu bol nekontaktný,
mal v rámci súčinnosti so správcom dane a za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu oznámiť
správcovi dane, kde sa táto osoba zdržiava a ako sa dá s ňou kontaktovať. K tvrdeniu odvolateľa, že

odberateľ v objednávke uviedol vykládku tovaru vo firme KOMAGRA SP, Tychy, žalovaný uviedol, že
nebolipredloženéobjednávkyštandardnepoužívanévobchodnomstyku,alelenkrátkaemailováspráva
zo dňa 10.12.2013 deň pred prvou fakturáciou, kde sa uvádza transport do Tychov (KOMAGRA). Z
vážnych lístkov s hlavičkou firmy KOMAGRA, ktoré majú podľa odvolávajúceho sa preukázať prevzatie
tovaru odberateľom K. O., táto skutočnosť vôbec nevyplýva, uvádza sa v nich dodávateľ ROTEX OIL SC

a odberateľ KOMAGRA. Ani ďalšie vykonané dôkazy v rámci vyrubovacieho konania, a to preverovanie
jednotlivých prepravcov, nepreukázalo, že by bol tovar prevzatý v Poľsku odberateľom K. O..3. V zákonom stanovenej lehote podal voči napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako
žalobné body uviedol: Správca dane nesprávne zistil skutkový stav veci a neprávne vyhodnotil dôkazy.
Opomenul zhodnotenie ďalších početných dôkazov, ktoré boli v daňovom konaní žalobcom predložené.

Sú to kópie faktúr CMR potvrdené K. O., výpisy z banky o úhrade tovaru, došlé faktúry za dopravu tovaru,
objednávky formou elektronickej pošty, dodacie listy a nesprávne posúdil aj systém potvrdzovania
nákladných CMR listov pri preprave. Až následne bol CMR, predložený daňovému úradu, potvrdený
poľským odberateľom, a to až po vykonaní prepravy. Čo sa týka miesta vykládky v areáli KOMAGRA
Tychy, Poľsko, uviedol, že toto miesto bolo určené odberateľom v nákladných listoch CMR ako miesto

určenia dodávky tovaru a potvrdené ako miesto dodania tovaru konkrétnymi prepravcami. Aj keď na
vážnych listoch ako dodávateľ figuruje firma ROTEX OIL SC, je podľa ŠPZ nákladného auta, mena
vodiča a dátumu zrejmé, že sa jedná o tovar, ktorý bol odoslaný daňovým subjektom. Ak daňový úrad
považoval miesto vykládky spoločnosti KOMAGRA za významnú nezrovnalosť, bolo jeho povinnosťou
v rámci šetrenia skutkového stavu preveriť aspoň možnosť získania vyjadrenia od tejto spoločnosti. K
potvrdeniu K. O., ktoré bolo predložené 30.06.2015, sa daňový úrad vôbec nevyjadril a žalovaný len

uviedol, že sa jedná o nedôveryhodný dôkaz. Podľa žalobcu len uvedenie IČ DPH, ktoré už v čase
predloženia dokladu nemalo byť aktuálne, rovnako aj sídlo firmy, nemožno vyhodnotiť tak, že dôkaz
nevezme do úvahy. Mal za to, že si splnil dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre
oslobodenie od dane v zmysle Zákona o DPH, preto nie je oprávnená požiadavka daňových orgánov na
predloženie ďalších dôkazov, najmä keď tieto neboli v jeho reálnych možnostiach, napr. skontaktovať

sa s poľským odberateľom a zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní. Zabezpečiť účasť osoby dôležitej
pre daňové konanie bolo povinnosťou daňového úradu, nie žalobcu. Povinnosť zabezpečiť účasť
odberateľa na pojednávaní od žalobcu správca dane neoprávnene požadoval, pretože nemal právo
túto povinnosť žalobcovi uložiť. Žalovaný sa nevyjadril ku konkrétnym námietkam vzneseným žalobcom
v odvolaní, ktoré sa týkali spôsobovania prieťahov v daňovom konaní aj v tom smere, že žalobca

bol na predloženie dôkazov na oslobodenie od dane vyzvaný až 6 mesiacov po začatí daňovej
kontroly. Ďalej poukázal na § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý podľa neho správca dane porušil.
Rovnako sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom nevyzvania žalobcu na prerokovanie
pripomienok k protokolu o výsledku daňovej kontroly. V rozhodnutí žalovaného sa nespomína, akú
konkrétnu povinnosť v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru mal žalobca porušiť. Mal za to,

žeriadnepreukázalprechodvlastníckehoprávaktovaru naK.O.,atozaplatenímcenyzadodávku
repkového oleja a potvrdením tejto osoby o dodávke prepravovaného tovaru v konkrétnych množstvách
a cene s odkazom na prislúchajúce faktúry. Ak žiaden z prepravcov nepotvrdil prevzatie tovaru K. O.,
uvedené je v súlade s ostatnými dôkazmi, pretože tovar bol prevzatý zástupcami spoločnosti KOMAGRA
a je zrejmé, že pri jeho prevzatí osobne prítomný K. O. nebol. Žiadal rozhodnutie žalovaného aj

prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4.Žalovanýsakžalobevyjadrilpodanímzodňa02.02.2017.Zotrvalnaskutkovýchzisteniachaprávnych
záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ vznikli pochybnosti o tom, kto prevzal tovar, či
to bola osoba K. O., alebo bol tovar prevzatý inou firmou, v tomto smere mal žalobca sám odstrániť

vzniknutépochybnostiotom,ktovskutočnostiodprepravcovtovarprevzalanemaločakávaťodsprávcu
dane, že bude v tomto smere vykonávať šetrenie, aby dokázal jeho nárok na oslobodenie. Poukázal
na rozpory v predložených listinných dôkazoch, na odberateľom nevyplnené CMR listy, na následne
predložené CMR listy už ním potvrdené, na vážne listy, kde je uvedený iný dodávateľ a iný odberateľ.
Tvrdenie,žetietovážnelistysúpotvrdenímoprevzatítovaru,možnopovažovaťzaúčelové,zichobsahu

nie je preukázané tvrdenie žalobcu. Tiež poukázal na to, že boli na jednej strane následne v rámci
daňovej kontroly predložené opečiatkované CMR listy a v rámci vyrubovacieho konania aj potvrdenie K.
O. o prevzatí tovaru a na druhej strane daňový subjekt nevedel zabezpečiť účasť svojho obchodného
partnera na ústnom pojednávaní, čo ma za následok nevieryhodnosť takto predložených listinných
dôkazov. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku dňa 15.02.2017, v ktorej zotrval na svojich
žalobných námietkach. Uviedol, že predložená bola len časť administratívneho spisu.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe podanej žaloby

v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) a v medziach
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná,
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH v znení účinnom ku dňu 31.12.2013 oslobodené od dane je
dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim
alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v
inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí
dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom
je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak
prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ
takúkópiudokladuoprepravetovarunemá,prevzatietovaruvinomčlenskomštátejepovinnýpreukázať

iným dokladom,

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) daňový
subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných

predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je
povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede,znalecképosudky,verejnélistiny,protokoly odaňovýchkontrolách,zápisniceomiestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy
v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom
dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich

prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť
si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním
predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho
zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o
tejtoskutočnostiúradnýzáznam.Opriebehuaovýsledkochdokazovaniasprávcadanespíšesdaňovým

subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného
záznamu.

8. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že na základe vykonaného

dokazovania nebolo preukázané splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v
zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH. Platiteľ podľa tohto ustanovenia je povinný preukázať,
že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 a zároveň dodanie tovaru kópiou
dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatietovaru v inom členskom štáte v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ
osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie
tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom. K uplatneniu oslobodenia dodávky

v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde
na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do
iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu fyzicky opustil územie členského štátu dodania
(rozsudok SD EÚ C-409/04). V danom prípade daňový subjekt sa pokúšal preukázať túto skutočnosť
predložením CMR listov ohľadne prepravy tovaru do Poľska pre konkrétneho odberateľa K. O.. CMR

listy, ktoré predložil, však neobsahovali základnú skutočnosť, a to potvrdenie o prevzatí tovaru v Poľsku
odberateľom K. O.. Argumentácia, že sa jednalo o CMR listy vyhotovené pre odosielateľa, neobstojí,
pretože hoci skutočne ním predložený CMR list je kópia pre odosielateľa (copy for sender), táto kópia
musí byť zhodná s ostatnými kópiami CMR listu, teda aj s kópiou pre príjemcu (copy for consignee) a
pre dopravcu (copy for carrier). Tieto kópie sa však nezhodujú (v časti podpis a pečiatka odberateľa), a
preto takéto dôkazy na preukázanie prevzatia tovaru v inom členskom štáte nie je možné použiť. Pokiaľ

dopravu zabezpečoval daňový subjekt ním najatými dopravcami, bolo v jeho možnostiach vyžiadať si
od odberateľa K. O. potvrdenie kópie pre odosielateľa, t. j. pre spoločnosť NULIKO, s. r. o.. Avšak ani
ďalšie listinné dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt na preukázanie tejto skutočnosti, nepreukazujú, že
repkový olej bol prevzatý na území Poľska odberateľom K. O. alebo osobou ním poverenou. Samotné
vážne listy tomuto tvrdeniu priamo odporujú. Z nich totiž vyplýva, že dodávateľ tovaru nebol daňový

subjekt, ale ROTEX OIL SC, W. U. Y., U. L. Art a odberateľom bola spoločnosť KOMAGRA SP Z
O.O. Z týchto dokladov vôbec nevyplýva tvrdenie daňového subjektu, že tovar mal byť v areáli firmy
KOMAGRA len vyložený. Ani ďalší predložený dôkaz, a to mailová komunikácia medzi K. O. a daňovým
subjektom zo dňa 10.12.2013 nepreukazuje túto skutočnosť. Nejedná sa totiž o štandardnú objednávku,
ani zmluvu o budúcej zmluve, z ktorej by bolo jednoznačné, že miestom vykládky tovaru má byť areál

firmy KOMAGRA v Tychách v Poľsku a ktorá osoba tovar v tomto areáli prevezme za odberateľa. Táto
objednávka je neurčitá, čo sa týka jej obsahu a nevyplývajú z nej objednávky podľa jednotlivých faktúr,
ktoré sú skúmané v tomto konaní (čo sa týka ich hmotnosti a dátumu uzavretia jednotlivých obchodných
prípadov). Jediná veta, ktorú obsahuje táto mailová komunikácia, je všeobecného charakteru, z ktorej
vyplýva, že K. O. mal záujem o nákup repkového oleja určitých kvalitatívnych parametrov v cene 3 400

zlotých v čistom s prepravou do Tychov (KOMAGRA). Uvedené nie je dôkazom o tom, že jednotlivé
obchodné prípady, ktoré sú zachytené v predmetných faktúrach, majú súvis práve s týmto všeobecným
návrhom na obchodnú spoluprácu v budúcnosti. Dodacie listy, ktoré boli k faktúram priložené, taktiež
nemajú výpovednú hodnotu. Na niektorých sa nenachádza deň ich vystavenia ani dôkaz o tom, že tovar
bol prevzatý odberateľom. Pokiaľ niektoré obsahujú pečiatku firmy OPTIMA K. O., uvedené je potom

opätovne v rozpore s ďalším tvrdením žalobcu, že Wieslaw Ksiezarczyk nebol pri prevzatí tohto tovaru,
keďže tovar sa vyložil v areáli firmy KOMAGRA v Tychách.

9. Vzhľadom na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane v záujme zistenia čo najúplnejšieho
skutkového stavu vykonal aj ďalšie dokazovanie, a to medzinárodnou výmenou informácií ohľadne

osoby K. O.. Z tejto bolo zistené, že jeho osoba je dlhodobo nekontaktná, od roku 2008 sa na
adrese v W. nenachádza a nezdržiava. Bol vo väzbe od 02.05.2014 do 30.11.2014, dňa 13.11.2014
začala daňová kontrola, ale odmietol poskytnúť akékoľvek vyjadrenia vo veci žalobcu. Po prepustení z
väzby je opätovne nekontaktný, na adrese v W. sa nezdržiava. Dodanie tovaru od žalobcu nepriznal.
Vzhľadom na uvedené sa nepodarilo správcovi dane ani formou medzinárodnej výmeny informácií

získať od tejto osoby konkrétne vyjadrenie. Ďalšími dôkazmi, ktoré správca dane vykonal bez návrhu
daňového subjektu, bola medzinárodná výmena informácií ohľadne výsluchu osôb, ktoré vykonali
prepravu repkového oleja podľa predložených faktúr. Z jej výsledku vyplýva, že doprava vykonaná bola
(v určitých prípadoch nebolo možné dopravcu vypočuť), avšak dopravcovia, resp. osoby, ktoré priamo
dopravuvykonávali,nevedeliuviesť,žetovar,ktorýprepravovali,bolodobratýK.O..Voväčšineprípadov

tvrdili, že tovar odviezli do areálu firmy KOMAGRA v Tychách.

10. Daňový subjekt predložil dôkaz, a to potvrdenie v poľskom jazyku bez uvedenia dátumu, ktorým K.
O. mal potvrdiť odber oleja do Poľska podľa konkrétne vymenovaných faktúr v decembri 2013. Podľa
fotokópie obálky mal K. O. toto potvrdenie zaslať daňovému subjektu dňa 26.06.2015. Tiež daňový

subjekt na výzvu správcu dane zo dňa 20.08.2014 predložil správcovi dane kópie CMR listov, ktoré
už boli (na rozdiel skôr predložených CMR) potvrdené K. O.. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt
bol v kontakte so svojím odberateľom, teda nič mu nebránilo, aby (vzhľadom na poľskými daňovými
orgánmi zistenú nekontaktnosť tejto osoby od roku 2008) uviedol správcovi dane adresu tejto osoby,resp. zabezpečil účasť na pojednávaní. Uvedené sa však nestalo, čím sa samotný daňový subjekt dostal
do dôkaznej núdze, pretože dôkaz výsluchom takéhoto svedka mohol byť v jeho prospech. Samotný K.
O. nechcel poskytnúť žiadne informácie poľským daňovým úradom ohľadne obchodovania so žalobcom,

nepriznal dodanie tovaru od žalobcu, pre finančné úrady Poľska zostal nekontaktný a napriek tomu
komunikuje so žalobcom, ktorý taktiež neuvádza kontakt na neho ani iným spôsobom správcovi dane
neumožní kontaktovať sa s ním. Za týchto skutkových okolností správny súd v zhode so žalovaným a
prvostupňovým správnym orgánom má závažné pochybnosti o hodnovernosti následne predložených
CMR listov a potvrdení v poľskom jazyku vzhľadom na osobu, ktorá ich mala vystaviť - osobu K. O..

11. Správny súd teda v zhode so žalovaným konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie prepravy tovaru dôkazom, v ktorom je potvrdené odberateľom K. O. alebo osobou ním
poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte podľa § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o dani z pridanej
hodnoty odberateľovi, a preto mu oslobodenie od dane nepatrí.

12. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že
dôkazy neboli vyhodnotené jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti a skutkový stav bol zistený nesprávne,
súd ju vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodnú. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že
správca dane sa neuspokojil len s listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca, ale vykonal dokazovanie
v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku aj bez návrhu a všetky dôkazy vyhodnotil riadne, a to jednotlivo

a aj vo vzájomnej súvislosti. Nie je pravdivé tvrdenie, že by žalovaný nevyhodnotil CMR listy potvrdené
K. O. alebo výpisy z banky či objednávku formou elektronickej pošty. Naopak, žalovaný uviedol, že
tieto dôkazy nepreukazujú splnenie podmienky preukázania prevzatia tovaru K. O. v Poľsku. Pokiaľ
aj boli dodávateľské faktúry či faktúry za dopravu zaplatené zaplatené, uvedené nesvedčí o odobratí
tovaru odberateľom v Poľsku. Nie je tiež dôvodná námietka, že žalovaný nesprávne posúdil systém

posudzovania nákladných CMR listov pri preprave, keď podľa žalobcu CMR list pre dodávateľa (zrejme
mal na mysli kópiu pre odosielateľa) nie je povinne potvrdzovaný odberateľom. Takéto tvrdenie je v
rozpore s obsahom CMR listov, pretože aj kópia CMR listu pre odosielateľa (copy for sender) obsahuje
položku týkajúcu sa odberateľa, ktorú je potrebné vyplniť.

13. Ďalšia námietka sa týkala toho, že správne orgány neakceptovali tvrdenie žalobcu, že miestom
vykládky tovaru bol areál KOMAGRA Tychy v Poľsku. Správny súd k tomu uvádza, že uvedenú
skutočnosť správne orgány vôbec nespochybnili, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že určitý
tovar bol prepravený práve tam. Z výpovedí osôb vykonávajúcich prepravu vyplynulo, že tovar vyložili
v areáli firmy KOMAGRA v Tychách, avšak neuviedli, kto bol konkrétnym odberateľom tovaru. Podľa

jednotlivých faktúr odberateľom bol K. O. s miestom podnikania v W.. Z CMR listov vyplýva, že miesto
dodania malo byť v Tychách v Poľsku (KOMAGRA). Pokiaľ teda tovar bol dodaný do areálu KOMAGRA v
Tychách v Poľsku, uvedené nepreukazuje tú skutočnosť, že v tomto areáli tovar prevzal odberateľ K. O.,
resp. ním splnomocnená osoba. Uvedené dokazuje len tú skutočnosť, potvrdenú viacerými dopravcami,
že tovar bol skutočne vyložený v areáli firmy KOMAGRA v Poľsku. Samotný žalobca tvrdil, že odberateľ

sa prevzatia tovaru nezúčastnil a neprodukoval žiadne tvrdenie, že by ho pri prevzatí mala zastupovať
osoba ním poverená. Naopak, z vážnych listov vyplýva, že tento tovar v areáli firmy KOMAGRA prevzala
osoba poverená touto firmou. Bolo teda nesporne preukázané, že tovar prevzala firma KOMAGRA.
Žalobca ani len netvrdil, že by jej zamestnanci boli odberateľom poverení na prevzatie tovaru. Súd
sa preto stotožnil s takým vyhodnotením dôkazov, že žalobca nepreukázal, že by bol tovar v areáli

firmy KOMAGRA (kde bol tovar vyložený) prevzal odberateľ uvedený na faktúrach alebo osoba ním
poverená, ako to vyžaduje priamo dikcia § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH. Tým však žalobca
nepreukázal základnú podmienku na oslobodenie od dodania dane, a to, že tovar v Poľsku (hoci aj
v areáli KOMAGRA) prevzal jeho odberateľ, resp. osoba ním poverená. Námietka žalobcu, že toto
miesto bolo určené odberateľom v nákladných listoch CMR ako miesto určenia dodávky tovaru, je teda

nepodstatná, pretože samotné určenie miesta dodávky nepreukazuje prevzatie tovaru odberateľom v
zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH; preukazuje len, kde bol tovar vyložený, v danom prípade
miestom vykládky tovaru bol areál firmy KOMAGRA. Preto nebolo potrebné vykonávať dokazovanie
v tom smere, či skutočne tento tovar do tohto areálu došiel, resp. či sa tam vyložil, naviac keď táto
skutková okolnosť nebola ani sporná. Preto je nedôvodná tá námietka žalobcu, že bolo potrebné doplniť

dokazovanie v tomto smere.

14. Čo sa týka neakceptovania potvrdenia K. O. bez uvedenia dátumu v poľskom jazyku zo strany
správnych orgánov, k tejto skutočnosti sa už správny súd vyjadril vyššie v odôvodnení. Nehodnovernosťtohto listinného dôkazu vyplýva z hodnotenia všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, aj jednotlivo.
Pritom nehodnovernosť tohto dôkazu nevyplýva len zo zistení správnych orgánov, že tento subjekt sa na
uvedenej adrese nezdržiava a že jeho identifikačné číslo DPH už nie je aktuálne. Takto získaný dôkaz od

nekontaktného subjektu, ktorý odmietol poľskému daňovému úradu podať akékoľvek vysvetlenie, ktorý
sa na adrese, ktorú uviedol aj v tomto potvrdení, nezdržiava od roku 2008, jeho pobyt nie je známy a k
28.05.2014 mu bola zrušená registrácia pre DPH, a ktorý zaslal potvrdenie dňa 26.06.2015 na poštovú
prepravu, nemôže byť považovaný za dôkaz od hodnovernej osoby.

15. Nakoniec súd vyhodnotil námietky procesného charakteru, a to, že daňový subjekt nebol povinný
zabezpečiťúčasťK.O.napojednávaní,žeporušilust.§46ods.5Daňovéhoporiadkuažežalobcanebol
vyzvaný na prerokovanie pripomienok k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Čo sa týka zabezpečenia
osobnej účasti svedka O. na ústnom pojednávaní, daňový úrad vykonal všetky potrebné procesné kroky
ktomu,abysámzabezpečiljehovyjadreniepotrebnénarozhodnutievmeriteveci.Vzhľadomnato,žesa
jednalo o cudzieho štátneho príslušníka, štandardne využil medzinárodnú výmenu informácií. Keďže z

nej bolo zistené, že táto osoba je dlhodobo nekontaktná, najmenej od roku 2008 sa nezdržiava na jedinej
známej adrese, že vo výkone väzby odmietla vypovedať, jej vyjadrenie sa nepodarilo správnemu orgánu
po vyčerpaní všetkých dostupných procesných možností zabezpečiť. Keďže však samotný daňový
subjekt následne (v priebehu daňovej kontroly) predložil správnemu orgánu listinné dôkazy (CMR), ktoré
malmaťpráveodtohtosubjektu,zčohomohlovyplývaťto,žesnímjevkontakte,ničnebránilosprávcovi

dane uložiť žalobcovi, aby v prípade, ak tento kontakt má, zabezpečil účasť tejto osoby na ústnom
pojednávaní. Uvedené mohlo byť práve v prospech žalobcu, pokiaľ by svedok vypovedal v merite veci.
Správca dane teda neuložil žalobcovi povinnosť, aby namiesto správcu dane zabezpečil účasť svedka
samotný daňový subjekt. Táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná.

16. Čo sa týka námietky porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aj táto námietka je nedôvodná.
Naopak, daňový subjekt bol riadne vyzvaný v zmysle tohto ustanovenia na to, aby doplnil už
zabezpečené listinné dôkazy (ktoré špecifikoval), pretože vznikli konkrétne pochybnosti ohľadne ich
obsahu, ktoré vo výzve aj uviedol. Uvedené vyplýva z výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 20.08.2014,
v ktorej bol žalobca zároveň poučený, že na dokladoch predložených kontrole (CMR) potvrdenie

prevzatia tovaru odberateľom v inom členskom štáte nie je uvedené. Jasne bol poučený, že má predložiť
všetky dostupné doklady a dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali, že tovar (repkový olej) bol dodaný
do iného členského štátu osobe K. O. a že tieto zdaniteľné obchody sú realizované tak, ako je uvedené
na faktúrach. Tiež výzva obsahovala ust. § 43 Zákona o DPH, ktorého podmienky bolo potrebné naplniť.
V zmysle citovaného ustanovenia bol tiež vyzvaný, aby podrobne popísal celý priebeh obchodnej

spolupráce. Správca dane teda postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania, a to v
súčinnosti so žalobcom, ktorému dal priestor na to, aby pochybnosti správcu dane odstránil.

17. Rovnako je nedôvodná aj námietka, že žalovaný sa nevyjadril k námietke, že daňový subjekt
nebol vyzvaný na prerokovanie pripomienok k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Protokol bol

doručený daňovému subjektu dňa 17.04.2015. Výzvou zo dňa 15.04.2015 bol vyzvaný na vyjadrenie
k zisteniam uvedeným v protokole. Podaním zo dňa 27.04.2015 sa k protokolu vyjadril elektronicky
s tým, že telefonicky dňa 06.05.2015 uviedol, že svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k zisteniam
z protokolu preukáže dôkazom, ktorý zabezpečí z Poľska. Dňa 30.06.2015 skutočne predložil už
vyššie uvedené potvrdenie K. O. bez uvedenia dátumu v poľskom jazyku. Na to správca dane vo

vyrubovacom konaní požiadal o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne dodatočného preverenia
prepravy tovaru na území Poľska. Následne po ukončení medzinárodnej výmeny informácií na ústnom
pojednávaní dňa 05.05.2016 boli prerokované pripomienky k protokolu zo dňa 15.04.2015, vrátane
dôkazu predloženého daňovým subjektom dňa 30.06.2015. Na tomto pojednávaní bol zhrnutý aj
obsah výsledkov medzinárodnej výmeny informácií, ktorý bol vykonaný aj v súvislosti s predloženým

dôkazom. To, že skutočne došlo k prerokovaniu pripomienok, vyplýva priamo z tejto zápisnice, a to
napríklad aj z vyjadrenia právnej zástupkyne daňového subjektu, ktorá sama uviedla, že prerokovanie
pripomienok sa uskutočnilo. Súd k tomu uvádza, že prerokovanie pripomienok sa mohlo uskutočniť
až po ukončení medzinárodnej výmeny informácií, t. j. po doručení poslednej odpovede, ktorá bola
doručená13.04.2016.Žalovanýsavnapadnutomrozhodnutívyjadril,žescelýmpriebehomavýsledkom

vyrubovacieho konania bol daňový subjekt oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 05.05.2016 a
pokiaľ k prerokovaniu pripomienok k protokolu došlo na tom istom pojednávaní, teda k žiadnemu
procesnému pochybeniu nedošlo, táto námietka nemôže byť dôvodná.18. Žalobca ďalej namieta, že v rozhodnutí žalovaného ani v prvostupňovom rozhodnutí sa nespomína,
akú konkrétnu povinnosť v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského
štátu žalobca porušil. Krajský súd konštatuje, že opak je pravdou. V prvostupňovom rozhodnutí i v

napadnutom rozhodnutí je explicitne uvedené, že žalobca porušil § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH
tým, že neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Na záver správny súd
konštatuje, že tvrdenie žalobcu v jeho replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe, že žalovaný predložil
iba časť daňového spisu, nie je ničím podložené. Administratívny spis bol predložený tak, že z neho
je možné preskúmať napadnuté rozhodnutia, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu a obsahuje

všetky relevantné súčasti. Pokiaľ žalobcovi bolo známe, že konkrétna časť administratívneho spisu
potrebná na preskúmanie napadnutého rozhodnutia chýba, bol povinný uvedené riadne špecifikovať.

19. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu podľa § 190
SSP zamietol.

20. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobcovi súd náhradu
trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Čo sa týka náhrady trov žalovaného, v zmysle §
168 SSP a contrario mu taktiež náhrada nebola priznaná, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu
tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57

SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 12. septembra 2017