Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228138
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116228138.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o.,
sídlo: Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti povinnej: Y. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., o vymoženie sumy 3.976,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 19. decembra 2016 pod č. k. 25Er/1159/2016-26 v
časti výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), §
44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
§ 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, § 2 písm. a) a b),

§ 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
§ 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie sumy
3.976,51 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadenéhoROZHODCOVSKOU,ARBITRÁŽNOUaMEDIAČNOU,a.s,sosídlomvBratislave,Trnavská
cesta 7, zo dňa 30.04.2014 sp. zn. IA-C/0214/0119. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2014
a vykonateľnosť dňa 03.06.2014. Jeho vydaniu predchádzala zmluva o úvere č. 4475455909 uzatvorená
medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinnou dňa 23.11.2009. Jej súčasťou boli
všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 10. bod 10.2.2 obsahovali rozhodcovskú doložku. Na
jej základe sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi účastníkmi zmluvy vzniknú z právnych vzťahov

vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov,
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, mali riešiť tak, že oprávnený alebo povinná
mali predložiť spor na rozhodnutie rozhodcovskému súdu Keďže doložka nebola individuálne vyjednaná
a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech povinnej (spotrebiteľa),
považoval ju súd prvej inštancie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. To bránilo tomu, aby rozhodcovský
rozsudok vydaný na jej základe bol relevantným exekučným titulom na udelenie poverenia exekútorovi

na vykonanie exekúcie. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, čineplatnosti rozhodcovskej zmluvy mal v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal právny predchodca oprávneného v zákonom stanovenej lehote
odvolanie v časti výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákonč. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (CSP) namietajúc prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Boltohonázoru,žeakexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd
alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci
teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti. Uvedené
podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16. 06. 2009 sp.zn. 4Cdo
159/2009. V ďalšej časti odvolania namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného

titulu a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Mal za to, exekučný súd je
oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky ÚS 2/2000. Okrem toho namietal, že Poštová banka, a.s. bola povinná postupovať v súlade

s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dal pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti
bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93b
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým,
že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to,
že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a že CSP, ani Exekučný

poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver, že by
exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci
samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho
výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná pre
každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa

voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky
oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a
teda ani voči účastníkom konania - bezprostredne záväzná. V neposlednom rade vytkol porušenie

právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných
veciach, ako aj namietal neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom na základe jeho
postavenia, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 23/2013-8.
Dospel k záveru, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Záverom poukázal

na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný
titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych
rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní,. Navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

5. Krajský súd v Nitre zistil, že oprávnený bol ku dňu 09.08.2017 vymazaný z obchodného registra

Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo: 6058/B z dôvodu jeho zlúčenia s obchodnou
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47
967692,ktorájejehouniverzálnymprávnymnástupcom.Ztohtodôvodurozhodolodvolacísúdzúradnej
povinnosti o tom, že v konaní pokračuje ďalej ako oprávnený spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s.6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského

úradu vo Nitra, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu prvej inštancie
dňa 20.10.2016. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného zo dňa 15. 03. 2015, ktorým sa
domáha od povinného vymoženia sumy 3.976,51 eura s príslušenstvom, kolky v nominálnej hodnote
16,50 eura, plnomocenstvo a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 30.04.2014 sp.zn. IA-C/0214/0119
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 05. 2014 a vykonateľnosť dňa 03. 06. 2014. Súčasťou spisu je

i zmluva o úvere č. 4475455909 uzatvorená právnym predchodcom oprávneného - Poštovou bankou,
a.s. a povinnou dňa 23.11.2009, obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička - šikovná pôžička
účinné od 01. 01. 2009 a Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2009. Následne súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a
svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia

vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako aj nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

13. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

15. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomunesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený

v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný

súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

16. Odvolací súd k námietkam oprávneného o prekročení zákonných limitov súdu prvej inštancie
skúmaním exekučného titulu, prekážky rozsúdenej veci a konštruovaniu nového skutkového stavu bez
účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu uvádza,
že zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd nerozhodoval

o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie identickej
exekúcie týkajúcej sa rovnakých strán. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§ 44 Exekučného poriadku), v
tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti dostatočne

osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na
uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusí vykonávať na pojednávaní. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie,
exekučný súd je povinný nariadiť za tým účelom pojednávanie. Ak je však možné rozhodnúť iba

na základe právneho posúdenia veci bez vykonávania dokazovania, pojednávanie nie je potrebné.
Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť
preskúmať,čiplnenia,naktorépovinnéhozaväzujerozhodcovskýrozsudoknevyplývajúzneprijateľných
zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa sa

považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá právnym predchodcom
oprávneného a povinnou túto charakteristiku spĺňa. Znenie tejto zmluvy povinná ovplyvniť nemohla,
nakoľko bolo pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je
nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil

sa s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2.2 obchodných
podmienok účinných od 01.01.2009 bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola
individuálne dojednaná. Povinná osoba mohla zmluvu prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť,
pričom toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech povinnej osoby. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné, súd prvej inštancie správne rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako
nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Možno povedať, že dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú

jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd
SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda dodávateľovi, a tak spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho
výber. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal
právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný

rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
17. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v
čase uzavretia zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu) povinnosti
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolodostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom

konaní.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).