Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/26/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210202992
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Mrázova

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1210202992.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: TIKKA

INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Kyriakou Matsi, 16, EAGLE HOUSE, 10th floor, Agioi Omologites,
P.C. 1082, Nicosia, Cyprus, zapísaná v registri obchodných spoločností Cyperskej republiky pod reg. č.
HE 103185, zast. JUDr. Alenou Vyskočilovou, advokátkou so sídlom Banskobystrická 6, Bratislava, proti
odporcovi: Fond národného majetku Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava,
IČO: 17 333 768, o zaplatenie 45.513,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.02.2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
45.513,84 eur spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia
spočívajúcom v plnení bez právneho dôvodu, ku ktorému malo dôjsť tým, že odporca na neho
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.02.2006, účinnou od 21.02.2006 postúpil pohľadávku, ktorá
neexistovala.

Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 04.04.2013 odporca vzniesol námietku

premlčania navrhovateľom uplatneného nároku. Uviedol, že v danej veci je potrebné vychádzať z úpravy
premlčania bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka, pri ktorej v ust. § 107 OZ právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Poukázal na to, že Obchodný
zákonník v ustanovení § 397 stanovuje všeobecnú premlčaciu dobu okrem prípadov, keď zákon pre
jednotlivé práva neustanovuje inak. Osobitnú premlčaciu dobu pre uplatnenie nárokov z bezdôvodného
obohatenia Obchodný zákonník neupravuje, upravuje ju však Občiansky zákonník v ust. § 107, ktorý je

potrebnéaplikovaťvovzťahumedziúčastníkmikonania.Okreminého,aplikáciouštvorročnejpremlčacej
doby pre vydanie bezdôvodného obohatenia, by sa zotrel rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou
premlčacou dobou zavedený Občianskym zákonníkom. Z tohto dôvodu by sa osoba, ktorá bezdôvodné
obohatenie nadobudla v obchodnoprávnych vzťahoch dostala do zásadne nevýhodnejšieho postavenia
ako osoba, ktorá nadobudla bezdôvodné obohatenie v rámci občianskoprávnych vzťahov, keď v prvom
prípade by mohlo byť trvanie premlčacej doby aj v dvojnásobnej dĺžke. Navrhovateľ najneskôr 6.7.2006
mal k dispozícií zmluvnú dokumentáciu k prevádzanej pohľadávke. V tento deň sa teda mohol dozvedieť

oúdajnejneexistenciipohľadávky,atedaajoprípadnombezdôvodnomobohateníodporcu.Navrhovateľ
podal návrh na súd až 17.02.2010, teda po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.
Z uvedeného dôvodu žiadal návrh zamietnuť.Pokiaľ ide o vec samu, odporca uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok bola navrhovateľovi
postúpená existujúca pohľadávka, pričom poukázal na ustanovenia zmluvy o postúpení pohľadávok,
v ktorých bolo výslovne dohodnuté, že pohľadávky, ktoré sú predmetom zmluvy o postúpení sú

rizikové, zväčša sú predmetom sporu, a že odporca nevie ich skutočnú výšku a vymožiteľnosť
garantovať, ako aj že právny dôvod vzniku pohľadávok môže byť alternatívny. Požiadavka na vrátenie
sumy zodpovedajúcej odplate za postúpenú pohľadávku ide teda proti samotnej podstate transakcie
dohodnutej účastníkmi v zmluve o postúpení, a to zo strany odporcu získať odplatu i keď veľmi nízku
s istotou, že vec tým bude pre neho uzatvorená a nebude musieť vynakladať žiadne materiálne

ani personálne kapacity na riešenie ťažko vymožiteľných pohľadávok, a na strane druhej, zo strany
navrhovateľa, využiť svoje kapacity na vymoženie pohľadávok s tým rizikom, že vymožená suma môže
byť napokon aj nižšia ako odplata zaplatená odporcovi.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä návrhom vrátane príloh, zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 17.02.2006 s prílohami, potvrdením o záverečnom protokole, záverečným

protokolom k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvou o odplatnom prevode akcií kúpou č. XXXX/
XXXX, predsúdnou korešpondenciou účastníkov konania, písomnými vyjadreniami účastníkov konania,
obsahom spisu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 9Cb 115/00-47, obsahom spisu Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 18Cb/8/99, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom splnomocneného zástupcu
odporcu, ako aj ďalšími listinami založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 17.02.2006 uzatvoril navrhovateľ ako postupník a odporca ako postupca Zmluvu o postúpení
pohľadávok, na základe ktorej odporca postúpil navrhovateľovi pohľadávky uvedené v prílohe č. 1 k
zmluve, podľa podmienok uvedených v zmluve, pričom odporca sa zaviazal splniť si svoje povinnosti
uvedené v zmluve a navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť odporcovi celkovú odplatu za postupované

pohľadávky a splniť ostatné povinnosti uvedené v zmluve.

Z položky č. 56 prílohy č. 1 k zmluve vyplýva, že zmluvou o postúpení bola na navrhovateľa
postúpená pohľadávka voči spol. EKOZAR spol. s.r.o., IČO: 31 417 558, so sídlom Rozmarínova
8, Trenčín, v hodnote 6.270.439,23 eur (188 903 192,00 ,-Sk), pričom ako právna skutočnosť, z

ktorej vznikla pohľadávka, bola uvedená Zmluva o odplatnom prevode akcií spoločnosti DOPRAVNO
MECHANIZAČNÝ PODNIK NITRA, a.s. Nitra zo dňa 18.09.1995.

11C/26/2010-222-

Z bodu 4.4. zmluvy o postúpení vyplýva, že navrhovateľ si bol vedomý a uznal, že pohľadávky podľa
zmluvy boli rizikové a sporné, a ktorákoľvek, prípadne aj žiadna z postupovaných pohľadávok nemusí
ku dňu účinnosti postúpenia existovať, a že ktorákoľvek, prípadne všetky pohľadávky nemuseli byť
dôsledne spravované a súdne vymáhané, môžu byť premlčané alebo ich skutočná výška nie je zhodná

s údajmi v účtovnej evidencii postupcu.

Z bodu 4.6 zmluvy o postúpení vyplýva, že navrhovateľ zobral na vedomie a uznal, že výška pohľadávok
uvedená v prílohe č. 1 zmluvy ku dňu poslednej bilancie slúži iba na špecifikáciu pohľadávok a
nezaručuje určenie presnej výšky pohľadávok v deň účinnosti postúpenia. Uvedeným bodom zmluvy sa

zmluvné strany zároveň dohodli, že konečná výška pohľadávok ku dňu účinnosti postúpenia, vrátane
vyjadrenia konečnej hodnoty ku dňu účinnosti postúpenia, bude určená v Záverečnom protokole.

V bode 5.5. zmluvy o postúpení sa zmluvné strany dohodli, že len v prípade, ak navrhovateľ po doručení
Záverečného protokolu zistí, že ktorákoľvek pohľadávka uvedená v prílohe číslo 1 zmluvy a súčasne

v Záverečnom protokole alebo jej časť sa nestala majetkom navrhovateľa z dôvodu, že ešte do dňa
účinnosti postúpenia v plnom rozsahu alebo čiastočne zanikla splnením alebo započítaním alebo z iného
právneho dôvodu, vráti odporca navrhovateľovi príslušnú prijatú odplatu za pohľadávku (ak pohľadávka
v celom rozsahu zanikla), resp. zálohu na odplatu alebo jej časť. Vrátenie príslušnej odplaty, resp. jej
zálohy, alebo časti sa vykoná do 20 pracovných dní odo dňa doručenia oprávnenej písomnej výzvy

navrhovateľa na vrátenie, ktorá musí byť zdôvodnená a musia k nej byť priložené aj kópie listín, o ktoré
navrhovateľ opiera zistenie podľa prvej vety bodu 5.5. zmluvy.Z bodu 7.7. zmluvy o postúpení vyplýva, že odporca nezodpovedá za to, že navrhovateľovi neodovzdal,
resp. neodovzdá dokumenty, prípadne neposkytol resp. neposkytne informácie, ktoré nemá alebo
nebude mať k dispozícií.

Z bodu 7.8. zmluvy o postúpení vyplýva, že navrhovateľ zobral na vedomie a uznal, že postúpenie
pohľadávok podľa zmluvy sa uskutočňuje na báze "TAK AKO JE, KDE JE", a to bez odvolania, pričom
postupca mu neposkytuje žiadnu záruku alebo garanciu, explicitnú alebo implicitnú, v súvislosti so
žiadnou pohľadávkou. Navrhovateľ zobral na vedomie, že na základe zmluvy nadobudol pohľadávky

na báze "TAK AKO JE, KDE JE", a to bez odvolania, s výnimkou prípadov, keď zmluva stanovuje inak.

V bode 8.2 zmluvy o postúpení sa zmluvné strany dohodli, že odporca nezodpovedá za vymožiteľnosť
žiadnej z pohľadávok postupovaných podľa zmluvy. Vymožiteľnosť resp. nevymožiteľnosť jednotlivých
postupovaných pohľadávok nemá žiaden vplyv na odplatu za pohľadávky alebo na celkovú odplatu a
navrhovateľovi nezakladá žiadne právo na zľavu z odplát za pohľadávky alebo z celkovej odplaty. Týmto

nebolo dotknuté ustanovenia bodu 5.5. zmluvy.

Z potvrdenia o záverečnom protokole podpísanom účastníkmi konania dňa 22.06.2006 vyplýva, že dňa
28.04.2006 postupca odovzdal postupníkovi záverečný protokol podľa zmluvy.

Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 9Cb 115/00-47 zo dňa 15.10.2003, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.01.2004 a vykonateľnosť dňa 27.01.2004, súd zistil, že spoločnosť EKOZÁR spol.
s .r.o., Rozmarínova 8, Trenčín, IČO: 314 175 58 bola zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu 1 425.448,25
eur (42.943.054,-Sk) a trovy konania vo výške 165.969,60 eur (500.000,-Sk), a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania zotrval na dôvodnosti návrhu. Na pojednávaní
uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore, že nárok uplatnený na súde nie je premlčaný, nakoľko
právny vzťah účastníkov konania vrátane začiatku a dĺžky premlčacej doby je potrebné posudzovať
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Čo sa týka samotného žalobného nároku, právny zástupca

poukázal na to, že postupovaná pohľadávka ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení neexistovala, a
táto zanikla dňom, kedy nadobudlo účinnosť odstúpenie od zmluvy o predaji akcií spoločnosti EKOZAR
s. r. o. t. j. dňom 23.09.1999 kedy vznikol odporcovi nárok na vrátenie akcií a nárok na prípadné
finančné vyrovnanie vyplývajúce z rozdielu hodnoty týchto akcií. Rozsudok KS v Trenčíne č.k. 9Cb
115/00-47 je irelevantný vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko nie je zrejmé, či sa odporca v tomto

konaní (EKOZAR s.r.o.) zúčastňoval tohto konania, a ak bolo aj vydané rozhodnutie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť,bolovydanéneskôrakodošlokplatnémuaúčinnémuodstúpeniuododstúpeniazmluvyo
predaji akcií. V čase kedy rozhodoval Krajský súd v Trenčíne už bolo zrejmé, že vzhľadom na odstúpenie
od zmluvy o predaji akcií pohľadávka na vrátenie kúpnej ceny nemôže existovať tak ako bola uplatnená
v žalobe a nie je teda zrejmé, z akých dôvodov sa Krajský súd v Trenčíne touto otázkou nezaoberal.

K odstúpeniu od zmluvy došlo s účinnosťou od 23.09.1999, kedy zmluva o odplatnom prevode akcií zo
dňa 18.09.1995 zanikla. To znamená, že týmto momentom zanikol FNM SR nárok na zaplatenie kúpnej
ceny t. j. aj nesplatených splátok, ktoré boli žalované v žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne a
vznikol mu úplne iný nárok a to nárok na vrátenie plnenia a náhradu škody spôsobenej na prípadnom
znížení hodnoty akcií.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu zotrvala na tvrdení, že nárok navrhovateľa bol podaný na súd po
uplynutípremlčacejdoby.Zároveňuviedla,žepohľadávka,ktorájepredmetomnávrhuvčasepostúpenia
existovala, odvolávajúc sa na skutočnosť, že túto pohľadávku odporcovi právoplatným rozsudkom
priznal KS v Trenčíne sp. zn. 9Cb/115/00-47. Týmto rozsudkom súd potvrdil, že zmluva o prevode akcií

nezanikla odstúpením a zmluva je platná, a tak rozsudkom zaviazal dlžníka, aby mu zaplatil pohľadávku,
ktorá bola predmetom postúpenia. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi navrhovateľom a odporcom
upozorňovala na určité problémové veci, a vyslovene v nej bolo uvedené, že postupované pohľadávky
sú rizikové, sporné a ktorákoľvek s pohľadávok nemusí ku dňu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok
existovať (článok IV, bod 4.4).

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 261 ods. 1 Obch. zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11C/26/2010-223-

Podľa § 261 ods. 2 Obch. zákonníka, touto časťou sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi

subjektom verejného práva , ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky
a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel k názoru, že návrh
navrhovateľa je nedôvodný.

Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že odporca mu postúpil neexistujúcu pohľadávku.

Súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.10.2003 sp. zn. 9Cb 115/00-47, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2004 bola uložená v tom konaní odporcovi spoločnosti EKOZAR
spol. s r.o., IČO: 31 417 558 so sídlom Rozmarínová 8, Trenčín zaplatiť Fondu národného majetku

SR istinu 42.943.054 Sk s príslušenstvom a trovy konania. Predmetná pohľadávka smerovala voči
existujúcemu právnemu subjektu lebo obchodná spoločnosť zaviazaná na zaplatenie istiny - EKOZAR
spol. s r. o., ako povinný zanikol bez právneho nástupcu uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
40CbR/134/2006-23 zo dňa 04.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2010.

Teda nadobúdateľ postúpenej pohľadávky t. j. navrhovateľ mal od uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky do zániku tejto obchodnej spoločnosti t. j. povinného viac ako štyri roky, aby pohľadávku
vymáhal. Navrhovateľ existenciu vymáhania pohľadávky nepreukázal a nemôže dôsledky svojej
nečinnosti prenášať na ťarchu odporcu. Pre úplnosť treba uviesť že aj samotná zmluva o postúpení
pohľadávok upravovala v čl. VIII otázku vymožiteľnosti jednotlivých postupovaných pohľadávok.

Podľa názoru súdu pokiaľ by aj nárok bol opodstatnený čo súd prvého stupňa ako je vyššie uvedené
neuznal, musel prihliadnuť na námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam.

Úspešné (dôvodné) vznesenie námietky premlčania bráni priznaniu nároku súdom, t.j. má za následok,
že premlčané právo nemožno priznať.

Pred vecným posúdením nároku navrhovateľa, teda pred skúmaním všetkých ostatných námietok
účastníkov, preto súd skúmal opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu.
Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel k
záveru, že námietka premlčania vznesená odporcom je dôvodná.V prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľ si návrhom na tunajšom súde
uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu.

Sporným bola aplikácia zákona pre posúdenie premlčania nároku, konkrétne vzťahu príslušných
ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka.

Navrhovateľ argumentoval tým, že na daný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, najmä pokiaľ

ide o úpravu začiatku plynutia a dĺžky premlčacej doby, je nutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. Keďže Obchodný zákonník výslovne neupravuje dĺžku a počiatok plynutia doby, v ktorej sa
premlčí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, túto otázku je potrebné riešiť podľa všeobecných
ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní. Premlčanie upravuje ust. 388 ObchZ., pričom platí, že
ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Z tohto dôvodu bol nárok
navrhovateľa podaný v rámci premlčacej doby.

Súd sa s uvedenou argumentáciu navrhovateľa nestotožňuje, a to z nasledovných dôvodov.

Obchodný zákonník ako lex specialis ku generálnemu Občianskemu zákonníku odráža potrebu odlišnej
úpravy záväzkových vzťahov v podnikateľskom prostredí. Musí však ísť o inštitúty, ktoré poznajú oba

zákony a v takom prípade je možné medzi podnikateľmi použiť konkrétnejšiu úpravu.

Inštitút premlčania bezdôvodného obohatenia nie je v Obchodnom zákonníku riešený komplexne a
ucelene.

Obchodný zákonník upravuje v ust. § 394 ods. 2 ObchZ. len premlčanie vrátenia bezdôvodného
obohatenia plnením z neplatnej zmluvy. Ide o osobitnú úpravu premlčania bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z neplatného právneho úkonu v obchodno-záväzkových vzťahoch. Zákon v
uvedenom ustanovení špeciálne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo
dňa, keď k plneniu došlo. Iné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia vrátane osobitnej úpravy

začiatku plynutia premlčacej doby pri nich Obchodný zákonník nepozná a neupravuje. Ak by ich
zákonodarca považoval za potrebné upraviť ich v osobitných ustanoveniach Obchodného zákonníka,
urobil by tak. Pretože tieto ďalšie typy bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu, plnenie

11C/26/2010-224-

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, atď.) Obchodný zákonník vôbec neupravuje, je nutné na premlčanie
týchto nárokov aplikovať všeobecnú úpravu zakotvenú v Občianskom zákonníku.

Súd zastáva názor, že použitie všeobecnej štvorročnej premlčacej doby by poprelo logiku úpravy

premlčania tohto inštitútu v Občianskom zákonníku a princíp právnej istoty, ktorý má právny poriadok
poskytovať, najmä v potrebnej konzistencii úprav a výkladu. Konkrétne, Občiansky zákonník nepodriadil
premlčanie bezdôvodného obohatenia pod všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, naopak vyňatím
celého inštitútu skrátil subjektívnu dobu na dva roky, objektívnu naopak výnimočne predĺžil až na desať
rokov.

Z uvedeného dôvodu sa súd nemôže stotožniť s názorom navrhovateľa, že plnenie bez právneho
dôvodu spadá pod všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Na tomto mieste súd dodáva, že navrhovateľ
rovnako neodôvodnil, z akého zákonného ustanovenia (v Obchodnom či Občianskom zákonníku) mu
vyplýva určenie začatia plynutia tejto štvorročnej premlčacej doby.

Nakoľko premlčanie vydania bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu nie je vôbec
upravené Obchodným zákonníkom, je nutné, tento nárok posudzovať podľa všeobecnej úpravy v ust.
§ 107 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 107 OZ je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej
doby a k podmienkam jej plynutia (pozri § 101 OZ). Zákon tu navyše rozlišuje medzi dvoma druhmi
premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je to tzv. subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1
OZ) a tzv. objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 OZ). Ich začiatok je stanovený samostatne. Kýmobjektívna premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, subjektívna plynie
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak

skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že najneskôr 6. júla 2006 mal navrhovateľ v dispozícií zmluvnú
dokumentáciu k postúpenej pohľadávke. Najneskôr v tento deň sa teda navrhovateľ mohol dozvedieť
o údajnej neexistencií pohľadávky, a teda o prípadnom bezdôvodnom obohatení odporcu, teda
týmto dňom začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčania doba na uplatnenie si nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia.
V zmysle bodu 6.4. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.02.2006 bolo účastníkmi konania
dohodnuté, že celková odplata za postúpené pohľadávky musí byť zaplatená do 30 dní odo dňa
doručenia Záverečného protokolu postupcom postupníkovi. Z potvrdenia o záverečnom protokole
spísanom účastníkmi konania dňa 22.06.2006 vyplýva, že záverečný protokol podľa zmluvy bol
odovzdaný navrhovateľovi dňa 28.04.2006. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ zaplatil odporcovi

odplatu najneskôr dňa 28.05.2006. Najneskôr v tento deň teda navrhovateľovi začala plynúť trojročná
objektívna premlčacia lehota na uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Nakoľko navrhovateľ si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil až dňa 17.02.2010
podaním návrhu na súd, teda po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby, nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, a preto mu súd nemôže tento nárok priznať. Z
uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa ako v celom rozsahu premlčaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si odporca náhradu
trov konania neuplatnil, a ani mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.