Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205101
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616205101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners, s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: J. V., B.. XX.XX.XXXX,
X. I. XX/XX, U.Á. B. P. právne zastúpená: Mgr. Juraj Berčo, advokát, Zimná 59, Spišská Nová Ves,
o 22.418,08 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová ves č.k.
10C/37/2016-53 z 03. 11. 2016 rozhodol

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť úroky z omeškania vo

výške 8,5 % ročne zo sumy 3.769,90 eur tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 22.418,08 eur s úrokom vo výške 6,98 % ročne zo sumy 14.483,86 eur
od 24. 03. 2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 18.402,54
eur od 24. 03. 2016 do zaplatenia, všetko v splátkach po 150,- eur mesačne, počnúc mesiacom

december 2016, vždy do posledného dňa v mesiaci do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej splátky. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie zostatku nesplateného úveru poskytnutého žalovanej
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej 10. 10. 2011 o poskytnutí peňažných prostriedkov vo
výške 18.500 eur na kúpu nehnuteľnosti.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky žalovanej vo výške 18.500,- eur
boli určené na kúpu nehnuteľnosti rodinný dom V., U.. Č.. XXX B. L.. S. Č.. XXX H. L.. S. Č.. XXX - Z. L.
H. B. C. P. XXX T., L.. S. Č.. XXX - Z. C. P. XXX T., Z. B. I. Č.. XXX, vydaného Správou katastra G. U.,
v katastrálnom území V.. V čl. III. zmluvy bolo dohodnuté, že úver bude úročený úrokovou sadzbou vo
výške 6,96 % (správne 6,98 % - poznámka odvolacieho súdu) p.a. do 28. 10. 2014, v čl. VI. zmluvy bolo
dohodnuté, že dlžník úver splatí najneskôr do 18 rokov od termínu jeho čerpania. Celková výška splátky
bola dohodnutá na sumu 150,55 eur a podľa čl. VII. zmluvy dlžník sa zaviazal zabezpečiť úver zriadením

záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech banky. V dôsledku nedodržania platobnej disciplíny
dohodnutej v zmluve žalobca v súlade s čl. IX. bod 8 zmluvy určil predčasnú splatnosť úveru v celkovej
výške18.937,78eurdo28.08.2013.Nazákladezáložnejzmluvyz10.10.2011žalobcarealizovalvýkon
záložného práva dražbou, ktorá sa uskutočnila 11. 03. 2015 a bol ňou dosiahnutý výťažok z predaja vovýške 5.625,- eur, náklady dražby boli vo výške 2.385,55 eur a na uspokojenie nárokov žalobcu bola
danáčiastka3.239,45eur.K23.03.2016dlhžalovanejbolvovýške22.418,08eur,pozostávajúcizistiny
vo výške 14.483,86 eur, riadneho úroku vo výške 3.769,90 eur, úroku z omeškania vo výške 4.015,54

eur a poplatkov vo výške 148,78 eur.

4.Poprávnomposúdenívecipodľa§497Obchodnéhozákonníka,§502ods.1Obchodnéhozákonníka,
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z., § 67 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z., §
68ods.1zák.č.483/2001Z.z.,vychádzajúczvykonanéhodokazovania,malpreukázané,žežalobabola

podaná dôvodne. Strany sporu uzavreli platnú zmluvu o hypotekárnom úvere, žalovaná úver nesplácala
riadne a včas, čím porušila podmienky dohodnuté v zmluve, preto žalobca pristúpil k jeho zosplatneniu,
čo bolo oznámené listom z 29. 08. 2013, následne pristúpil k realizácii záložného práva a po odpočítaní
finančnej čiastky, ktorá bola získaná dražbou, výška dlhu bola vyčíslená na 22.418,08 eur. Žalovaná
nenamietala nárok žalobcu, žiadala o povolenie splátok z dôvodu, že nie je schopná sumu uhradiť naraz,
iba v splátkach po 150 eur mesačne. Z uvedených dôvodov žalobe v celom rozsahu vyhovel. Čo sa

týka úrokov z omeškania, vychádzal z § 369 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 nar. vl. č. 21/2013 Z.z.,
základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0,5 %, čo po zvýšení je 9,5 %. Vychádzajúc zo
zásady, že nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie, keďže ide o
objektívnu zodpovednosť, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vyplýva priamo zo zákona mal za to, že
žalobcovi prináležia aj požadované úroky z omeškania, ktoré nepresahujú zákonom stanovenú výšku.

5. O povolení splatiť dlžnú sumu v splátkach rozhodol súd podľa § 232 C.s.p.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. s prihliadnutím na ust. § 262 ods. 1, 2 C.s.p.
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, priznal
mu plnú náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku, a to v časti výroku, ktorým bolo vyhovené žalobe o zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.769,90 eur, t.j. v časti povinnosti žalovanej zaplatiť úrok z

omeškania zo sumy prevyšujúcej čiastku 14.483,86 eur a proti výroku o trovách konania podala včas
odvolanie žalovaná, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, h/ C.s.p. Navrhla v tejto časti rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozsudok v napadnutej
časti, žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne nad sumu 14.483,86 eur zamietnuť
a o trovách konania rozhodnúť pomerne podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu. Zároveň

sa domáhala náhrady trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že rozsudok nenapáda v časti istiny o
zaplatenie 22.418,08 eur, v časti o povinnosti zaplatiť úrok vo výške 6,98 % ročne zo sumy 14.486,86
eur od 24. 03. 2016 do zaplatenia a o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 14.483,86 eur, to všetko v splátkach po 150 eur mesačne. Namietala správnosť rozhodnutia
súdu, ktorý jej uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 18.402,54

eur s prísl. z dôvodu, že sadzba úroku nie je sporná, sporná je podľa nej iba suma, z ktorej má byť
úrok z o meškania hradený. Poukazovala na tú skutočnosť, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z
čoho je tvorená suma 18.402,54 eur, z ktorej bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania. V tejto časti
považovala rozsudok za nepreskúmateľný. Prihliadajúc na obsah odôvodnenia domnievala sa, že táto
čiastka je tvorená dlžnou istinou 14.483,86 eur a sumy 3.769,90 eur predstavujúcej dlžný zmluvný úrok

v sadzbe 6,98 % ročne, kapitalizovaný za obdobie od poskytnutia úveru. Za takýchto okolností podľa nej
súd žalobcovi priznal úrok z omeškania tak z dlžnej istiny, čo nenamieta, ale aj z riadneho zmluvného
úroku kapitalizovaného za obdobie od poskytnutia úveru, ktorú skutočnosť namieta, nakoľko priznanie
tzv. úroku z úroku (príslušenstvo z príslušenstva) považovala za rozpor s hmotným právom. V tejto
súvislosti poukázala na rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo 2041/2008 z 22. 7. 2010, časť odôvodnenia

tohto rozhodnutia citovala. V prípade úspechu v odvolacom konaní mala za to, že v konaní bude v časti
úspešná, čo je potrebné zohľadniť aj pri rozhodovaní o trovách konania. Zdôrazňovala, že tento prípadný
úspech v konaní by bol z pohľadu trov konania blížiaci sa k zanedbateľnému úspechu, v tomto prípade
ale je dôvodné pomerovať s úspechom žalobcu v konaní aj tento prípadný úspech žalovanej, keďže
vzhľadom na vysoké trovy konania v absolútnom čísle aj toto zohľadnenie hrá pre žalovanú významnú

rolu. K odvolaniu pripojila rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 2041/2008.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Poukazujúc na
§ 1 ods. 4 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z., na účel, pre ktorý bol úver poskytnutý (kúpa nehnuteľnosti),mal za to, že v danom prípade ide o tzv. absolútny obchod. V tejto súvislosti dal do pozornosti
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/59/2016 z 27. 05. 2016, časť ktorého citoval.
Tvrdil, že predmetná zmluva sa riadi dispozitívnymi zásadami obchodného práva, pričom neexistuje

zákonné ustanovenie, ktoré by zakazovalo úročiť nesplatený zmluvný úrok s úrokom z omeškania.
Zdôrazňoval, že neúročí úrokom z omeškania úrok z omeškania, ktorá povinnosť žalovanej vyplýva
priamo zo zmluvy, podľa ktorej v prípade omeškania s plnením platiť úroky z omeškania v zákonnej
výške z celej aktuálne splatenej dlžnej sumy vrátane neuhradených zmluvných úrokov. Vychádzajúc z
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zastával názor, že povinnosť žalovanej platiť úrok z omeškania

z nezaplateného úroku bola stanovená priamo v zmluve a rovnako tak tento záväzok vyplýva priamo
zo zákona. Poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98. Námietku o nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia považoval za nedôvodnú v celom rozsahu. Z jeho podaní je zrejmé, čím je
tvorená požadovaná čiastka a následne priznaná a súd to uvádza priamo v bode 1. napadnutého
rozsudku. Takisto z vyjadrení žalovanej aj zo znenia odvolania je zjavné, že má jasnú vedomosť o
svojom dlhu a tiež je schopná bez akýchkoľvek pochýb ustáliť v akom rozsahu sú priznané úroky z

omeškania požadované zo samotnej istiny a v akom rozsahu úrok z omeškania zo zmluvných úrokov, t.j.
o napadnutú časť rozsudku. Rozhodnutie súdu považoval za vecne správne, skutkový stav bol správne
zistený a súd aplikoval príslušné hmotnoprávne normy.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo advokátovi žalovanej doručené 14. 12. 2016.

10. Výrok rozsudku, ktorým žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 22.418,08 eur s úrokom vo
výške 6,98 % ročne zo sumy 14.483,86 eur od 24. 03. 2016 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 14.483,86 eur od 24. 03. 2016 do zaplatenia, všetko v splátkach po 150 eur
mesačne nebol napadnutý odvolaním, stal sa právoplatný a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380

C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je iba čiastočne dôvodné (čo do zaplatenia úroku z omeškania).

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 09. 11. 2017 o 10.05 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 206, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 02. 11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 C.s.p., § 378 ods. 1 C.s.p. a § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario.

13. Predmetom odvolacieho prieskumu bola iba správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o uložení

povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.769,90 eur, predstavujúcu výšku
riadneho úroku vyčísleného v žalobnom návrhu.

14. Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 369 Obchodného zákonníka mal za to, že žalobcovi prináleží
úrok z omeškania aj z uvedenej čiastky.

15. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie
procesných práv.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie má všetky náležitostí vyplývajúce z § 220 ods. 1,2, C.s.p.19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený.

21. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so plnením peňažného záväzku
alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

22. Podľa § 120 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

23. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa tohto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

Občianskeho práva.

24. Ustanovenia Obchodného zákonníka neupravujú pojem príslušenstva pohľadávky, preto v súlade s
§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka pri posudzovaní otázky, čo je príslušenstvom pohľadávky je potrebné
vychádzať z cit. § 121 ods. 3 OZ.

25. Zmluvu o úvere je potrebné považovať za peňažný záväzkový právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splatiť záväzok. Peňažný záväzkový
právny vzťah je v právnej teórii chápaný ako hlavný alebo vedľajší. Hlavným záväzkovým právnym
vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak je jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu,

resp. k získaniu určitej finančnej čiastky. Vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkovým právnym
vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje
peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Úrokovým záväzkovým právnym vzťahom je záväzok buď
zmluvný alebo zákonný zaplatiť veriteľovi určitú pomernú časť, spravidla určenú percentuálnou sadzbou
peňažného záväzku hlavného. Tak Občiansky, ako aj Obchodný zákonník rozoznávajú úroky a úroky z

omeškania. Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka s plnením záväzku. Podľa
štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ust.
§ 121 ods. 3 OZ, ako už bolo vyššie uvedené, platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky, ktorým sa
vzmysletohtoustanoveniaavnadväznostinadefiníciuzáväzkovéhovzťahuajehovšeobecnéchápanie

v právnej teórii rozumie peňažné plnenie, na ktoré má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu,
k zmene ktorého dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah
je ako už bolo vyššie uvedené vzťahom akcesorickým, jeho vznik je podmienený platným záväzkovým
vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva iba
povinnosť uhradiť už vzniknuté úroky. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky

z omeškania zo zmluvných úrokov) veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník
túto možnosť mu nepriznávajú. Ani Obchodný ani Občiansky zákonník totiž nezakotvujú majetkové
sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 35Odo
101/2002 z 24. 03. 2004). Taký istý záver vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Cdo 2041/2008
z 22. 07. 2010).

26. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98, napriek tomuto rozhodnutiu,
odvolací súd sa priklonil k záveru vyplývajúceho z rozhodnutí NS ČR sp. zn. 35Odo 101/2002 z 24.
03. 2004 a 33Cdo 2041/2008 z 22. 07. 2010 majúc za to, že rozhodujúcou otázkou pre posúdenie,
či žalobcovi prináleží úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej výšku vyčísleného úroku z istiny je

posúdenie, či úrok z istiny je príslušenstvom pohľadávky alebo nie, bez ohľadu na zmluvný vzťah medzi
stranami sporu, pretože povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vyplýva, ako to konštatoval aj súd prvej
inštancie, priamo zo zákona, je sankciou a povinnosť zaplatiť sankčný úrok sa vzťahuje na nesplnenie
hlavného záväzkového vzťahu, v danom prípade zaplatenie istiny, nie príslušenstva istiny.27. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že žalobu o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 3.769,90 eur od 24. 03. 2016 do zaplatenia zamietol ako

nedôvodný.

28. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i odvolacieho) odvolací súd
rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobca po
rozhodnutí odvolacieho súdu mal neúspech v konaní iba v nepatrnej časti, preto mu odvolací súd priznal

plnú náhradu trov celého konania voči neúspešnej žalovanej. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 C.s.p.), zohľadňujúc ust. § 251 C.s.p.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).