Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010062
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2516010062.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 11. januára 2017, v trestnej veci obžalovaného X. I., nar. XX.XX.XXXX K. J., pre prečin porušovania
domovej slobody spolupáchateľstvom podľa 20, § 194 odsek 1, odsek 2, písmeno b) Trestného zákona
a iné, takto

r o z h o d o l :

X. I., nar. XX.XX.XXXX K. J., trvale bytom mesto G., prechodne bytom G., Q.. A. Č.. XXXX, ubytovňa I.,

j e v i n n ý , ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdenými O. Y. a C. Č. spočívajúcej v tom, že sa vlámu do
rodinného domu Z. Š. K. F. E., dňa XX.XX.XXXX F. XX:XX G.. prišli na osobnom motorovom vozidle
zn. K. Z., čiernej farby, EČ: G. XXXBT do obce E., kde vozidlo zaparkovali oproti rodinnému domu Č..
XX, pričom odsúdený C. Č. zostal v motorovom vozidle a dával pozor, zatiaľ čo obžalovaný X. I. spolu
s odsúdeným O. Y. z vozidla vystúpili a išli smerom k rodinnému domu Č.. XX, kde podliezli zadný plot
za domom, vošli na dvor, kde odsúdený O. Y. vypáčil skrutkovačom pravé krídlo plastového okna na

bočnej strane domu a cez takto otvorené okno vošiel spolu s obžalovaným X. I. dovnútra domu, odkiaľ zo
skrinky v obývacej miestnosti odcudzili dva mobilné telefóny zn. E. XXXX a finančnú hotovosť vo výške
X.XXX,- C., ktorú si následne všetci traja rozdelili, čím majiteľovi Z. Š. spôsobili poškodením plastového
okna škodu vo výške 350,- eur a odcudzením finančnej hotovosti a mobilných telefónov škodu v celkovej
výške 5.400,- eur,

t e d a

- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takým činom spôsobil väčšiu škodu,
- spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á ch a l

prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20,
§ 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a s prečinom poškodzovania cudzej veci
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s ao d s u d z u j e

Podľa§194odsek2Trestnéhozákona,spoukazomna§36písmenol)Trestnéhozákona,§37písmeno

h) Trestného zákona § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 43
Trestného zákona k úhrnnému ďalšiemu trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod sp. zn. Pv 919/15/2204 -10 na Okresný súd
Piešťany dňa 30.3.2016 obžalobu na X. I., nar. XX.XX.XXXX K. J., O. Y., E.. XX.XX.XXXX K. J. W. C. Č.,
E.. XX.X.XXXX pre prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa 20, § 194 odsek 1,

odsek 2, písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a s prečinom poškodzovania cudzej
veci spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom
vo výroku tohto rozsudku.

Okresný súd Piešťany dňa 22.8.2016 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorý vo vzťahu k O. Y. nadobudol
právoplatnosť dňa 15.9.2016 a vo vzťahu k C. Č. dňa 27.10.2016. Vo vzťahu k X. I. bol proti trestnému
rozkazu prokurátorom podaný odpor.

Obžalovaný X. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.1.2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek

1 písmeno b/ Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu
obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 919/15/2204 - 10 zo dňa 24.3.2016.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný,
súd v zmysle § 257 odsek 4 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),
d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257

odsek 5 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
prijať.
Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku.
V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci

dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Poškodený, ktorý svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnil, uviedol, že si škodu neuplatňuje,
nakoľko táto mu bola už v plnom rozsahu uhradená.

Výsluchom obžalovaného a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd
zistil nasledovné:
Obžalovaný už bol za trestnú činnosť asi pred rokom odsúdený.
Podľa odpisu z registra trestov tento má jeden záznam o odsúdení Okresným súdom Piešťany vo veci
sp. zn. 2T/14/2015. V evidencii priestupkov má jeden záznam z 22.7.2013 za priestupok proti verejnému

poriadku podľa § 47 odsek 1, písmeno c) zákona č. 372/1990 Zb. za čo mu bola uložená bloková pokuta
30 eur. Mestom G. nebol prejednávaný za priestupok.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/14/2015 vyplýva, že na obžalovaného X. I.,
v tom čase mladistvého, bola dňa 13.3.2015 podaná obžaloba pre prečin krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 odsek 1 Trestného zákona, pričom
súd v danej veci dňa 16.3.2015 vydal trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému doručený do vlastných
rúk dňa 10.7.2015. Keďže obžalovaný voči trestnému rozkazu podal odpor, vo veci bolo rozhodnuté
na hlavnom pojednávaní dňa 2.5.2016 rozsudkom, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného a bol
mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na

skúšobnú dobu 1 rok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2016.Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jeho vyhlásenia o
vine, ktoré súd prijal.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 4
a odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, ako aj to, akou mierou konanie každého zo spolupáchateľov prispelo k spáchaniu

trestného činu.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pre trestný čin podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden
rok až päť rokov.
Pre trestný čin podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť
mesiacov až tri roky.

Pre trestný čin podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody až na jeden
rok.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k

spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac
trestných činov.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich

najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 43 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než

bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest
spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody,
rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie.

Obžalovanému X. I. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, pričom súd má za to, že iný druh trestu ako
trest odňatia slobody by nezabránil páchateľovi v páchaní ďalšej majetkovej trestnej činnosti, za ktorú
už mu bol pred spáchaním tohto skutku doručený trestný rozkaz vo veci tunajšieho súdu sp. zn.

2T/14/2015. Napriek tomu, že obžalovanému bol vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/14/2015 dňa
10.7.2015 doručený do vlastných rúk trestný rozkaz, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu krádeže a
prečinu porušovania domovej slobody, opätovne sa dňa 24.12.2015 dopustil rovnakých prečinov spolu
s prečinom poškodzovania cudzej veci. Teda už v čase páchania skutku v danej trestnej veci, mal
vedomosť o rozhodnutí o odsúdení v inej trestnej veci, ktorá však v tom čase ešte nebola právoplatne

skončená, keďže voči trestnému rozkazu podal odpor a vec právoplatne skončila až dňa 18.5.2016,
kedy nadobudol právoplatnosť odsudzujúci rozsudok z 2.5.2016.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd neukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, nakoľko
v danej trestnej veci a veci 2T/14/2015 nejde o viačinný súbeh, keďže súbeh skutku spáchaného vo veci
2T/14/2015 dňa 3.4.2014 prerušuje doručenie trestného rozkazu obžalovanému vo veci 2T/14/2015 dňa

10.7.2015, teda pred spáchaním skutku v danej veci, ku ktorému došlo dňa 24.12.2015.
Pri súbehu trestných činov musia byť trestné činy spáchané do momentu vyhlásenia odsudzujúceho
rozsudku súdu prvého stupňa. Povahu odsudzujúceho rozsudku má aj trestný rozkaz, pričom účinky
spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú v tomto prípade doručením trestného rozkazu obvinenému(§ 353 odsek 8 Trestného poriadku), pretože trestný rozkaz sa nevyhlasuje. Pri posúdení súbehu
je určujúci moment prvého vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa (doručenia
trestného rozkazu), a to i v prípade, že v dôsledku riadneho či mimoriadneho opravného konania

(včas podaného odporu) bol tento rozsudok (trestný rozkaz) zrušený, pokiaľ v ďalšom konaní dôjde k
právoplatnému odsúdeniu páchateľa. (R 41/1968)
Prípad, keď páchateľ po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, ale ešte pred
nadobudnutím jeho právoplatnosti, spácha ďalší trestný čin, nie je súbehom ani recidívou. Hovoríme tu
o mnohosti sui generis alebo tiež recidíve nepravej. Táto forma mnohosti má bližšie k pravej recidíve ako

k súbehu, pretože páchateľ bol, hoci ešte nie právoplatným (ale už vyhláseným) rozsudkom (doručeným
trestným rozkazom) varovaný, aké trestnoprávne následky má jeho predchádzajúca trestná činnosť, ale
ani týmto varovaním sa nedosiahla náprava páchateľa. Nepraná recidíva kladie dôraz na výchovnú silu
rozsudku bez pohľadu na jeho právoplatnosť. Vychádzajúc z toho, že ak ten istý subjekt spácha po
takomto spoločenskom zákroku ďalší trestný čin, zasluhuje si, aby bol považovaný za recidivistu.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci a veci 2T/14/2015 nejde o súbeh trestných činov, súd ukladal
obžalovanému samostatný úhrnný a ďalší trest. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný na hlavnom
pojednávaní svoju vinu priznal a čin úprimne oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37
písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchal viac trestných činov (prečin krádeže, prečin poškodzovania

cudzej veci a prečin porušovania domovej slobody).
S prihliadnutím na rovnaký pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností ako aj mieru ich
závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 194 odsek 2 Trestného zákona
v trvaní od jedného roka do piatich rokov nemenila. S ohľadom na spôsob spáchania skutku, jeho
následok a mieru akou sa obžalovaný podieľal na jeho spáchaní ako aj osobu páchateľa a možnosť jeho

nápravy, súd mu ukladal trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 14 mesiacov,
zohľadniac aj skutočnosť, že ide ďalší trest podľa § 43 Trestného zákona, nakoľko trest uložený v konaní
2T/14/2015 doposiaľ nebol vykonaný a ide o trest rovnakého druhu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním tohto skutku nebol právoplatne odsúdený a

priestupkovo bol postihnutý len raz, poškodenému sa ospravedlnil a nahradil mu škodu, má súd za
to, že nie je pre nápravu obžalovaného, ktorý prejavil úprimnú ľútosť nad svojím konaním, ako aj na
zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto súd výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a obžalovanému
určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s ohľadom na okolnosti nepravej recidívy, kde má súd za to, že

treba dlhší čas skúšobnej doby, aby obžalovaný preukázal, že bude viesť riadny život a už sa žiadneho
protiprávneho konania nedopustí.

Keďže poškodený oznámil, že mu škoda bola v celom rozsahu uhradená, nerozhodoval súd o náhrade
škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani
dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného
poriadku.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.
Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Odvolanie má odkladný účinok.