Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/501/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208242
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214208242.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: G. P., nar. XX.XX.XXXX, rod. I., bytom P. V. XX, W., o zaplatenie 270 eur s príslušenstvom,

o návrhu žalobcu na prerušenie konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 14C/503/2015-50 zo dňa 26. januára 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016
(ďalej len "Občiansky súdny poriadok" alebo "OSP"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca,
ktorý sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 270 eura s príslušenstvom, navrhol písomným podaním zo
dňa 22.10.2015 prerušiť konanie s poukazom na ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm.
c) OSP dôvodiac tým, že na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 36C/117/2014 prebieha konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu v Komárne v konaní

sp. zn. 14C/503/2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania
nie je dôvodný, pretože nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov, keďže nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. s niektorým zákonom alebo niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná. Pochybnosti žalobcu o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú

dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) OSP, keď procesný postup podľa citovaného
ustanovenia sa obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci (teda nie účastník
konania) dospeje k záveru o rozpornosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci,
s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Dôvod na
prerušeniekonaniapodľa§109ods.2písm.c) OSPsúdnevzhliadolani vprebiehajúcichkonaniach
(pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 36C/117/2014 a Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. RVP 12672/2015), pretože výsledok týchto konaní nebude mať automaticky vplyv na rozhodnutie
súdu v tomto konaní. Poukázal na to, že prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109
ods. 2 písm. c) OSP súdom je odôvodnené v konaniach, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo
výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom
bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí
s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok

tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom
konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu.2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrhu na

prerušenie konania vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Uviedol,
že právna úprava platná do 30.04.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej
po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
bolo zákonodarcom prijaté ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom je prikázané
orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo inú
prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodným ustanoveniach, ktoré by
zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového
režimu.ÚstavaSRpriznávakaždémuzúčastníkovsúdnehokonaniarovnaképostavenie.Odhliadnucod
skutočnosti, že možnosť zbaviť sa dlhu vznesením námietky premlčacia už sama o sebe znamená zásah
do majetkových práv a zásad dobrých mravov, prijatím § 5b citovaného zákona zákonodarca zašiel ešte

ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa
zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v
tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenia súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým
Ústavu SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a narušil
tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom procese prejavuje

vytváraním rovnakých procesných podmienok a postavením strán, o ktorých právach a povinnostiach
rozhoduje všeobecný súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. Trval na
tom, aby konanie bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
v konaní pod sp. zn. RVP 12672/2015.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej

inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 29.04.2014 domáhal od žalovaného
zaplatenia 270 eura s príslušenstvom z titulu nesplatených splátok zo zmluvy uzatvorenej dňa
26.01.2010, ktorú zmluvu uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, pôvodným veriteľom -
Všeobecnáúverovábankaa.s.,ktorýžalobcovipohľadávkuvočižalovanémupostúpilnazákladezmluvy

o postúpení pohľadávok dňa 04.12.2013. Dňa 16.10.2015 žalobca požiadal o prerušenie konania z
dôvodov uvedených vyššie. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu napadnutým uznesením. V
danej právnej veci uplatnený právny nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy.

9. Podľa § 109 ods.1 písm. b) OSP účinného do 30.06.2016, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.10. Podľa § 109 ods.2 písm. c) OSP účinného do 30.06.2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

11. Podľa 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky

na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.

12. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

13. Podľa § 193 prvej vety CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny

predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

14. Z uvedeného vyplýva, že pôvodná a aj terajšia právna úprava rozlišuje medzi obligatórnym a
fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162

CSP, ktoré vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Postup
súdu v intenciách tohto ustanovenia je výsledkom procesu tvorby jeho vlastného právneho názoru
na prejednávanú vec a len v prípade, ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych
otázok, príp. rozhodnutia o určitej právnej otázke v intenciách písm. a), b) alebo c), obligatórne preruší
konanie a iniciuje ďalší procesný postup. Pokiaľ k takémuto záveru nedospeje, hoci bol podaný návrh

niektorou stranou, neodníma prípadným zamietnutím návrhu na prerušenie konania možnosť sporovej
strane konať pred súdom. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd je povinný prerušiť konanie, ak
pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že pred rozhodnutím vo veci sú splnené podmienky na
konanie o súlade právnych predpisov. Jediný kto je oprávnený riešiť predmetné otázky je Ústavný súd
SR.Z uvedeného dôvodu tak musí súd obligatórne podať návrh na začatie konania Ústavnému súdu

SR a až do skončenia konania na Ústavnom súde SR musí konanie uznesením prerušiť. Súdy môžu
podať návrh na začatie konania iba v súvislosti s konaním, ktoré sa vedie pred všeobecným súdom.
Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP, v zmysle ktorého ako jediný
fakultatívny dôvod prerušenia konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na

takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania, ktoré nie
je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými
procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu
bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu
výnimku ako pravidlo. Rozhodnutie súdu môže často závisieť od otázky, ktorá patrí do právomoci iného

orgánu ako súdu alebo v kontexte ktorej prebieha konanie na inom súde. Pri rozhodovaní o návrhu
na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením
konania, do skončenia iného správneho alebo súdneho konania, môže prísť k predĺženiu konania na
dlhú dobu. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých
istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty.

Hlavnými kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka
konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie
prípadných odlišných rozhodnutí aj súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností
a hospodárnosť konania.

15. V danej právnej veci súd prvej inštancie dôvod prezentovaný žalobcom neuznal za taký dôležitý,
aby bolo opodstatnené konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) OSP,
účinného do 30.06.2016. Dôvod uvádzaný žalobcom súd prvej inštancie neakceptoval a zvážil, že aj
napriekprebiehajúcemukonaniunaÚstavnomsúdeSlovenskejrepublikyohľadomrozporu ustanovenia§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (predpis vyššej právnej sily), možno vo veci konať a

rozhodnúť. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie citovaných procesných ustanovení rešpektoval súdom
prvej inštancie zvolený postup so záverom, že dôvod na prerušenie konania uvádzaný žalobcom nie
je relevantný a argumentácia súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia bola vecne správna,
objektívna, presvedčivá. S ohľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého uznesenia, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na
skonštatovane správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 387 ods.2
CSP. Odvolací súd v danej právnej veci, vo veci prerušenia konania, v intenciách článku 17 CSP
poznamenáva, že žalobcom uplatnený právny nárok nesporne vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, keď
v konaniach o právnych nárokoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné poukázať aj na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobnej veci, napr.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého „musel by
prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom by ako „orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods.2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.“

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).