Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6C/616/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315215307
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4315215307.7

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci žalobcu: P. X., X..
XX.X.XXXX, L. V. - M. XX, proti žalovaným: 1/ A.. C.X. F., X.. XX.X.XXXX, L. V. - M. XX C. X/ F. F., X..
XX.X.XXXX, L. V. - M. XX, obaja v konaní zast.: Mgr. Oľga Sršňová, nar. 12.7.1969, bytom Ľanová 4,
Bratislava, o zákaz chovu včiel a náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 7.7.2015 v znení jej rozšírenia podaného dňa 18.1.2016 sa žalobca podľa
§ 127 Občianskeho zákonníka domáhal voči žalovanému v 1. rade uloženia zákazu chovu včiel bližšie
ako 200 m od intravilánu obce Tupá časť Chorvatice a povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo

výške 2000 € a náhrady trov konania. Uznesením zo dňa 7.9.2016 súd na návrh žalobcu pripustil vstup
žalovaného v 2. rade. Ako uviedol, žalovaný v 1. rade chová včelstvo vo svojej záhrade vo vzdialenosti
do 100 m od rodinného domu žalobcu a priľahlého pozemku, kde sa nachádza aj kúpacie jazierko vo
vzdialenosti 4 m od vchodu do rodinného domu. Včelstvo v čase horúčav navštevuje jazierko žalobcu
za účelom napájania sa vodou, čím im znemožňuje jeho užívanie ako i užívanie altánku a to tým, že
ich napádajú a bodaním ohrozujú, keďže žalobca trpí alergiou na bodnutie včelou. K žalobe pripojil

fotografie a videozáznamy.

2. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2015 vyjadril nesúhlas s podanou žalobou.
Tvrdil, že včely chová niekoľko desaťročí, pričom včelstvo má umiestnené najmenej 153 m od domu
žalobcu. Neporušuje a nikdy neporušoval povinnosti chovateľa včiel. Predložil potvrdenie Obecného
úradu Tupá, podľa ktorého sťažnosť podal jedine žalobca, žiadne iné sťažnosti od občanov doručené

neboli, vyjadrenie najbližších susedov, ktorí vlastnia kúpacie bazény aj ovocné sady a nachádzajú sa
v menšej vzdialenosti ako žalobca.

3. Súd na pojednávaní vypočul strany sporu a zástupcu žalovaných, pričom spolu s listinnými dôkazmi
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Žalobca vo výpovedi doplnil, že včely pána F. C. F. žalobcu a jeho rodinu neustále obťažujú.
Nemôže spokojne žiť vo vlastnom dvore, pán F. bol vyzvaný aj starostom obce, aby včely premiestnil.
Poukazuje na § 127 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa vlastník musí zdržať všetkého, čím
nadmieru primeraným pomerom obťažoval iného vlastníka. Do spisu predložil fotografie, ktoré sa
zakladajú ako č.l. 60-61, ktoré preukazujú, že žalovaní porušujú zákon aj tým, že letáče majú otočené
smerom na jeho pozemok, pričom podľa zákona majú byť otočený na vlastný. Nevie, aký počet včelích

rodín majú žalovaní súčasne, ale vie, že pán F. ich mal 17 a pán KS. až 150. Nie je priamym susedom
žalovaných, ale na ich včely sa sťažujú aj iní, vyjadrenie rodinných príslušníkov doložil ešte v konanío predbežnom opatrení. Keď bol popálený, spôsobilo by žalobcovi vážne problémy uštipnutie včelou,
má aj alergiu na včely, nakoľko keď ho poštípali na troch miestach na ruke, táto mu opuchla celá tak, že
nemohol ísť do práce. Žalobca pracuje ako vodič, údržbár. O poštípaní včelami v roku 2014 predložil

aj lekárske potvrdenie. Hneď ako podal žalobu, zrazu dva týždne na to sa u nás neobjavila žiadna
včela, zrejme ich začali kŕmiť tak ako majú. Predložené fotografie podľa žalobcu preukazujú, že včely
nemajú zabezpečené ani napájanie vodou. Po nariadení predbežného opatrenia J. F. včely premiestnil,
ale pán F. nie. Všetko to dal aj na políciu. Uviedol, že ak súd chce, môže doručiť tohtoročné vyjadrenia
známych, ktorí chodia k žalobcovi na návštevu. Žalovaní tvrdia, že všetko je dodržané, napriek tomu

žalobca nemôže plnohodnotne využívať vlastný dvor. Keby aspoň otočili letáče tak, aby včely nenalietali
k jeho jazierku. Škodu, ktorú si uplatňuje, tvorí približne cestovné, keďže na súd musel niekoľkokrát
chodiť, bol tiež PN a 4 roky nemohol využívať jazierko.

5. Zástupkyňa žalovaných sa držala písomného vyjadrenia k podanej žalobe z decembra 2015. Ďalej
uviedla, že včela prioritne nie je hmyzom, ktorý by bol prispôsobený na obťažovanie, využíva sa na

poľnohospodárske účely, chov včiel je dokonca vyžadovaný a podporovaný aj v mestách na strechách
budov. Obťažovanie včelami je subjektívny pocit žalobcu. Má za nepreukázané, že včely, ktorými má
byť žalobca obťažovaný patria žalovaným, nakoľko je známe, že včela zaletí do vzdialenosti 5 km. V
obci Tupá sú dvaja chovatelia včiel, pričom v susednej obci, ktorá je vzdialená len 200 metrov sú traja
chovatelia a k tomu ešte množstvo včiel voľne poletujúcich, ktoré nepatria žiadnemu z chovateľov.

Navrhovateľ tak isto nepreukázal, aké povinnosti by mali žalovaní porušiť, čo sa týka letáčov pána F.,
že ich má otočené smerom na pozemok navrhovateľa uviedla, že sú otočené aj na vlastný pozemok
pána F. i keď je to smerom k pozemku pána navrhovateľa, avšak ani jeden zo žalovaných nie je
priamym susedom žalobcu, vzdialenosť medzi ich nehnuteľnosťami je asi 150 metrov, čo je asi 4-5
domov a pozemky žalovaných sú obklopené ďalšími susedmi, ktorí majú na svojich pozemkoch aj

bazény a kúpacie jazierka. Vo svojich vyjadreniach, ktoré doložili do spisu, susedia neuvádzajú, že by
mali problémy s enormným náletom včiel. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že včely nemajú dostatok
vody uvádza, že žalovaní majú napájačky v počte primeranom k množstvu včiel. Včela počas svojho
letu sa priblíži v prípade potreby k najbližšiemu napájadlu s vodou a nevracia sa k domovskej
napájačke. Obťažovanie včelami nebolo nad mieru primerane obvyklej. Naopak bolo zaregistrované zo

strany navrhovateľa určité správanie, ktoré mohlo vyvolať agresivitu u včiel. Pán F. chová včely viac
ako 55 rokov, chová mierne včelstvá, pritom vie, že krížením včiel sa môžu vyšľachtiť určité agresívne
druhy, pán F. je predsedom chovu včelárov, s chovom má obrovské skúsenosti, sú mu známe predpisy
v súvislosti s chovom včiel a tieto aj dodržiava. Pán F. má pred svojim včelstvom 3,5 m vysoký plot
z orgovánu, ktorý zabraňuje priamemu vyletovaniu včiel na susediaci pozemok. V čase nariadenia

predbežného opatrenia a v súvislosti s jeho realizáciou, prišiel pán F. o 10 včelích rodín, čím mu vznikla
škoda a má za to, že predbežné opatrenie nebolo treba nariaďovať, nakoľko včelstvá sa nachádzali
vo vzdialenosti vyššej ako 150 m od rodinného domu žalobcu. Tak isto nemá za preukázané, že by sa
včely žalovaných podieľali na škode, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť a žalovaní si nie sú vedomí
toho, že by porušovali právne predpisy.

6. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že správanie žalobcu, ktoré mohlo vyvolať agresiu včiel bolo, že
žalobcabenzínovoulampoupálilvčelynajazierku,posledné3-4rokys nímvôbecnekomunikuje.Letáče
sú síce otočené na juh, teda smerom k pozemku žalobcu, ale pred nimi je ešte 30 metrov pozemku
žalovanéhoajehovinohrad,odporúčasaichotáčaťsmeromnajuhkvôlislnku,nechbyvšakboliotočené

na akúkoľvek svetovú stranu, včely nemajú problém úle obletieť. Žalovaný sa včelárstvu venuje 50 rokov,
v dedine má umiestnených len 40 včelstiev a v extraviláne má ďalších 160. Čo sa týka alergie na
včely, syn žalovaného je silný alergik, na čo berie tabletky, nikdy ho však včela nepoštípala a nemali s
včelami problémy. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že po podaní žaloby sa dvanásť dní na jeho pozemku
včely nevyskytovali uviedol, že ich nepremiestnil a stále boli na tom istom mieste.

7. Žalobca sa v konaní odvolával na dôkazy predložené v roku 2014, kedy žiadal nariadiť predbežné
opatreniežalovaným.Zpripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.14C/176/2014súdzistil,žeuznesením
zo dňa 10.4.2015 bolo žalovaným uložená povinnosť presťahovať a umiestniť včelstvá minimálne na
vzdialenosť 150 m od rodinného domu žalobcu. Zároveň bola žalobcovi uložená povinnosť podať v

lehote 30 dní od doručenia uznesenia návrh vo veci samej, čo žalobca neučinil, čím predbežné opatrenie
zaniklo. V uvedenom konaní žalobca predložil písomné vyjadrenia rodinných príslušníkov a známych zo
dňa 8.7.2014, podľa ktorých sú pri návštevách u žalobcu ohrozovaní včelami. Ďalej predložil potvrdenie
starostu E. P. zo dňa 7.7.2014, ktorý prijal sťažnosť žalobcu a vyzval žalovaných na odstránenieproblému. Z potvrdenia všeobecného lekára MUDr. Františka Rusznyáka zo dňa 27.8.2014 vyplýva, že
žalobca bol poštípaný včelami na pravom ramene, doporučená antiedematická liečba, PN podľa potreby.

8. Žalovaný v 1. rade v prejednávanej predložil potvrdenie starostky obce U. P. zo dňa 1.12.2015,
podľa ktorého Obecný úrad v Tupej prijal sťažnosť na umiestnenie včelstiev A.. F. iba od žalobcu a to
dňa 7.6.2014. Doposiaľ žiadne iné sťažnosti od občanov obce prijaté neboli. Včelstvá neprekážajú ani
občanom, ktorí bývajú v bezprostrednom susedstve s A.. F., pričom v letných mesiacoch majú napustené
kúpaciebazény.Starostkauviedla,ženakoľkosúpoľnohospodárskouoblasťouaskoroprikaždomdome

v obci je aj úžitková záhrada, včelstvá sú len veľkým prínosom pri opeľovaní rastlín a stromov. Obec
Tupá nemá schválené nariadenie, ktorým by bolo obmedzené alebo úplne zakázané držanie včelstiev
na území obce.

9. Žalovaný v 1. rade taktiež predložil vyjadrenia obyvateľov obce zo dňa 3.12.2015, a to A.. Ľ. H.S., B.
L. C. G. P., ktorých vzdialenosť od domu žalovaného je cca 55 m, 67 m a 153 m a ktorí majú kúpacie

bazény a doposiaľ nezaznamenali akékoľvek obťažovanie včelami.

10. Z potvrdenia starostky U. P. zo dňa 8.6.2016 predloženého žalobcom vyplýva, že pri miestnej
obhliadke dňa 8.6.2016 u žalobcu v čase o 15.30 hod. Poletovalo pri jazierku na jeho pozemku približne

50 včiel. Podľa uvedenia žalobcu sa okolo 18.00 hod. pri jazierku nachádzalo niekoľkonásobne väčšie
množstvo včiel.

11. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

12. V prípade susedských sporov podľa § 127 OZ sa môže žalobca úspešne domáhať len vydania
rozsudku, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie
však povinnosť niečo pozitívne konať (napr. odstrániť, premiestniť, upraviť a pod.). Pri obťažovaní

včelami sa možno proti vlastníkovi včelstiev domáhať, aby sa zdržal presne vymedzeného rušivého
konania pri chove včiel a je na samotnom včelárovi, aby sa rozhodol, ako takej povinnosti vyhovie. Uložiť
takúto povinnosť však možno len v prípade, že bude preukázané, že došlo k obťažovaniu včelami nad
mieru primeranú pomerom. Žalobca má v sporovom konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, a
to jednak povinnosť predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a jednak povinnosť navrhovať

vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. V prejednávanej veci má súd za to, že žalobca
dôkazné bremeno neuniesol. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom žalobca
neustále odvolával na vyjadrenia známych z roku 2014, do vyhlásenia rozsudku nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia v tomto čase, ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, na
ktorých predloženie a označenie mal od podania žaloby dostatok času. Potvrdenie starostky, že v čase

obhliadky sa v okolí jazierka žalobcu nachádzalo cca 50 včiel ani predložené videá ešte nedokazujú, že
obťažovanie včelami je nad mieru primeranú pomerom. Je známe, že včely sa v čase horúčav zdržiavajú
v okolí vôd a tiež je leto obdobím, kedy kvitne množstvo rastlín, ktoré včely lákajú. Samotná starostka aj
susedia v bližšom susedstve žalovaných než žalobca, potvrdili užitočnosť včiel v poľnohospodárstve a
nepostrehli žiadne nadmerné obťažovanie. Sťažnosti na včely boli pritom prijaté len od žalobcu, ktorého

nehnuteľnosť je vzdialená od žalovaných o 4-5 rodinných domov s pozemkami, žiadni z bezprostredných
susedov žalovaných sa nesťažovali. U žalovaných nebolo preukázané žiadne porušovanie predpisov
o chovaní včelstiev ani teraz, ani v minulosti. Žalovaní pritom nie sú jedinými chovateľmi včiel v obci a
jej okolí. Žalobca taktiež nepreukázal, že by trpel alergiou na včelí jed. Lekárske potvrdenie z augusta
2014 potvrdzuje len tú skutočnosť, že bol uštipnutý včelou a bola mu nasadená antiedematická, teda

protiopuchová liečba. K opuchu, či už väčšiemu alebo menšiemu, môže dôjsť pri uštipnutí akýmkoľvek
hmyzom, pričom nemusí ísť zákonite o alergiu. U žalobcu lekár nekonštatoval žiadne alergické reakcie,
anafylaktický šok a pod. U alergológa žalobca vyšetrenie neabsolvoval. Tvrdenie, že má alergiu na včely,je len tvrdením ničím nepodloženým. V neposlednom rade nebolo preukázané, že včely, ktoré by mali
žalobcu obťažovať, pochádzajú zo včelstiev žalovaných.

13. K nároku žalobcu na náhradu škody súd uvádza, že okrem uvedenia jej výšky, žalobca
sumu 2000 € konkrétne nešpecifikoval. Nekonkretizoval, aké náklady a akú škodu má uvedená
suma zahŕňať. Žalobca musí preukázať, že ku škode došlo, že ju spôsobil žalovaný a že bola daná
príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ani v tomto smere. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd podanú žalobu zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. Žalovaní mali vo veci plný úspech, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

pričom o konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.