Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/716/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315211150
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4315211150.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
A. XXX/X, XXX XX D. nad G., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCESA,akciováspoločnosť,zapísanémuvobchodnomregistriParížpodčíslom542097902RCS
Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcemu prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811
09 Bratislava, IČO: 47 258 713 (právny nástupca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská

7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783), v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač
s.r.o., Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie 714,80 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice z 20. júna 2016 č.k. 6C/450/2015-96, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, akciová spoločnosť, zapísaným v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS
Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcim prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09

Bratislava, IČO: 47 258 713.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 714,80 eura a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 23.06.2015 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1,
2, 3, 4, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods.
1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa 23.11.2004 zmluvu o
úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Najejzákladežalovanýposkytolžalobcovi akofyzickejosobe
úver vo výške 265,21 eura na kúpu elektroniky. Podľa zmluvy, žalobca jej podpisom súčasne žiada o

poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty. Z prehľadu úverového účtu vyplýva,
žežalobcareálnečerpalfinančnéprostriedkyvovýške3.952,81euraažalovanémuvrátilsumu 5.439,51
eura. Dospel k záveru, že k platnému uzavretiu revolvingovej zmluvy bolo potrebné, aby žalovaný
doručil písomný návrh na uzavretie zmluvy žalobcovi, žalobca tento návrh prijal a písomný súhlas sprijatím doručil žalovanému. Keďže žalovaný nepreukázal doručenie návrhu na uzavretie takejto zmluvy
žalobcovi ani písomné prijatie, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Čerpanie
peňažných prostriedkov bez existencie platne uzavretej zmluvy kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie

podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré bol žalobca povinný vydať žalovanému. Zistil, že
žalobca vrátil žalovanému viac ako reálne čerpal, preto prostriedky vo výške 1.486,70 eura predstavujú
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi. Žalobca si
uplatnil len sumu 714,80 eura zaplatenú v období od 20.06.2012 do 12.06.2013. Zistil, že žalobca uhradil
žalovanému poslednú splátku dňa 12.06.2013. V tomto čase boli žalobcovi známe skutkové okolnosti

potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda komu plnil a v akej výške.
Na základe uvedeného dospel k záveru, že týmto dňom začala plynúť žalobcovi 2-ročná subjektívna
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 12.06.2015. Preto nárok žalobcu uplatnený žalobou podanou na
súd dňa 19.06.2015 bol podaný po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko žalovaný v konaní relevantným
spôsobom vzniesol námietku premlčania, podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal žalovanému, ktorý mal v konaní

plný úspech, plnú náhradu trov proti žalobcovi zodpovedajúcu trovám právneho zastúpenia vo výške
429,54 eura. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Náhrada trov
právneho zastúpenia pozostávala z odmeny za 3 úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1
písm. a), c), d) vyhlášky po 51,45 eura (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

písomné podanie na súd vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa 20.06.2016), a z režijného paušálu
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,39 eura a 1 x 8,58 eura. V rámci trov právneho zastúpenia priznal
žalovanému podľa § 15a vyhlášky náhradu cestovného právneho zástupcu na trase z I. do P. späť na
pojednávanie dňa 20.06.2016 vo výške 63,84 eura (270 km x 0,183 eura + 270 km x 0,99 eura/l x 5,4
l/100 km), a podľa § 15b vyhlášky náhradu za stratu času vo výške 114,40 eura (8 začatých polhodín

cesty na pojednávanie po 14,30 eura). K takto vypočítanej odmene a náhrad priznal aj uplatnenú DPH
vo výške 20 % DPH v sume 71,59 eura (357,95 € x 20 %).

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, v

prípade zmeny rozhodnutia a vyhovenia žalobe aj náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
Dôvodil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdil, že pre začiatok plynutia premlčacej doby sa vyžaduje
skutočná, preukázaná, a nie len predpokladaná vedomosť na strane oprávneného, to je vedomosť o
skutočnostiach, ktoré mu umožnia uplatniť právo na súde. Rozhodujúci je okamih, kedy sa oprávnený

skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.
Tvrdil, že námietku premlčania vzniesol žalovaný, preto mal preukázať, že nárok bol na súde uplatnený
po uplynutí premlčacej doby. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, ktorý za začiatok plynutia
premlčacej lehoty považoval deň, kedy uhradil na účet žalovaného poslednú splátku úveru. Potvrdil, že
v ten deň sa dozvedel komu plnil a v akej výške, ale v tom čase ešte nevedel, že ide o bezdôvodné

obohatenie. Tvrdil, že o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel po
prvej porade so svojim právnym zástupcom, čo bolo v ten istý deň, ako právnemu zástupcovi udelil
splnomocnenie. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustálenou súdnou
praxou, nakoľko vychádza iba z domnienok, predpokladov a fikcií, pričom pre skutočné začatie plynutia
subjektívnejpremlčacejlehotyjepotrebnáskutočnáapreukázanávedomosťoprávneného,žesanajeho

úkor niekto bezdôvodne obohatil. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici.

3. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomne. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku na základe vznesenej námietky premlčania.

Poukázalnadostatočnédokazovanievykonanésúdomprvejinštancie,osobitnenavýpoveďžalobu. Mal
za to, že súd prvej inštancie dokazovaním dospel k správnemu záveru, že došlo k uplynutiu subjektívnej
premlčacej doby a žalobca nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 67/2011. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil
a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavomtak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

8. Podľa oznámenia žalovaného došlo s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 k cezhraničnému zlúčeniu
spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787
783, so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť, zapísanej v

obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcou prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713. Spoločnosť
CETELEM SLOVENSKO, a.s., v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla bez likvidácie a spoločnosť
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť, sa stala jej právnym nástupcom.

Uvedené skutočnosti ma odvolací súd potvrdené výpisom z obchodného registra spoločnosti CETELEM
SLOVENSKO, a.s., a výpisom z obchodného registra organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky. Na základe uvedeného odvolací súd z úradnej povinnosti
rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.11.2004 uzatvorili žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník
zmluvu o úvere č. 260250651998136, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi ako
fyzickej osobe úver vo výške 7.990,- Sk (265,21 eura) na nákup elektroniky. Podľa časti C/ úverovej

zmluvy žalobca zároveň žiadal, aby bol zaradený do zoznamu žiadateľov o úverovú kartu s úverovým
rámcom 20.000,- Sk a zaviazal sa čerpané prostriedky splácať. Žalobca čerpal finančné prostriedky
vo výške 3.952,81 eura a na účet žalovaného zaplatil sumu 5.439,51 eura. Dňa 12.06.2013 žalobca
uhradil poslednú splátku. Žalobca uplatnil na súde nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
714,80 eura, ktoré získal žalovaný v období od 20.06.2012 do 12.06.2013. Žalovaný vzniesol námietku

premlčania.

12. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie rozhodujúc v danej veci,

zaoberal sa predovšetkým vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobcu
je premlčaný, nakoľko určil začatie plynutia premlčacej lehoty dňom 12.06.2013 a jej koniec dňom
12.06.2015. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje

(§ 387 ods. 2 CSP).13. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

14. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka).

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že v prípade práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je stanovená premlčacia doba subjektívna a objektívna.
Tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia
doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného
obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. V
posudzovanom prípade je riešená právna otázka, kedy začína plynúť subjektívna dvojročná premlčacia

doba. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený
dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, a
to, kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu
umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudol vedomosť

o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného. Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie
je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si
mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Z uvedeného vyplýva správnosť
záveru súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka

minimálne vychádzať zo dňa, kedy žalobca poukázal žalovanému ako veriteľovi poslednú splátku úveru.
Žalobca ku dňu 12.06.2013 mal k dispozícii všetky listinné podklady a všetky údaje, ktoré mu umožňovali
podať na súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia už v tento deň. Sám žalobca pred súdom
prvej inštancie potvrdil, že kartu riadne používali aj splácali. Neskôr si k papierom sadli, lebo sa im zdalo,
že platia veľa. Skontaktovali sa s právnym zástupcom a podali žalobu. Z jeho výpovede vyplýva, že mal

vedomosť o tom, že na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu skôr, ako navštívili
právneho zástupcu a účelom jeho návštevy bola práve táto vedomosť. Ak dňa 12.06.2013 zaplatil
žalovanému posledný krát, nič mu nebránilo, aby sa žalobou na súde domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia od žalovaného, keďže v tomto čase vedel, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil.

16. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Námietku, že žalovaný bol povinný uniesť dôkazné bremeno
tvrdenia, že nárok žalobcu je premlčaný, odvolací súd považoval za nedôvodnú. Práve oprávnený z
bezdôvodného obohatenia musí súdu preukázať včasnosť uplatnenia svojho nároku. Žalovaný nemôže
objektívne vedieť, kedy žalobca nadobudol vedomosť o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne

obohatil. Opačný záver by viedol k narušeniu právnej istoty, nakoľko oprávnený z vydania bezdôvodného
obohatenia by aj po niekoľkých rokoch mohol tvrdiť, že sa o tom dozvedel iba teraz. Ani tvrdenie
žalobcu, že o tom, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedel po prvej porade
so svojim právnym zástupcom, čo bolo v ten istý deň, ako právnemu zástupcovi udelil splnomocnenie
(08.06.2015), odvolací súd s poukazom na bod 13. neakceptoval. Navyše uvádza, že z hľadiska

včasnosti uplatnenia nároku na súde nie je rozhodujúce, či žalobca vie svoj nárok právne kvalifikovať.
Rozhodujúca je len vedomosť o existencii bezdôvodného obohatenia a o osobe, ktorá sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatila. Tieto skutkové okolnosti boli žalobcovi známe už predtým, ako navštívil
svojho právneho zástupcu. Žalobcom namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku
odvolací súd nezdiela. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení stručne uviedol, čoho sa žalobca

domáhal a z akých dôvodov. Uviedol tiež, ako sa vo veci vyjadril žalovaný. Dostatočne zrozumiteľne
vysvetlil svoje úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil a uviedol ako vec právne posúdil, vrátane
citácie právnych noriem, ktoré pri rozhodovaní aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté
rozhodnutiespĺňapožiadavkynariadnezdôvodneniestanovenéustanovením§157ods.2Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol účinný v čase jeho vydania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške

trovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnymúradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).