Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/254/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709204828
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2709204828.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľky: A. Z.,

predtým K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX K., zast.: Mgr. Peter Voloch, advokát, Čáčovská
305, 905 01 Senica, proti odporcom: 1. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX K., zast.: Mgr.
Tomáš Sodoma, advokát, Štúrova 96, 900 01 Modra, 2. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 o určenie neplatnosti Zmluvy o zabezpečení
záväzkov a dlžníka prevodom vlastníckeho práva a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom na
Okresnom úrade Skalica katastrálny odbor pre obec Skalica, k.ú Skalica a to byt číslo XX, vo vchode

číslo XX, na 1. poschodí bytového domu v bytovom dome súp. číslo XXXX postavenom na pozemku
par. XXX a na pozemku par. č. XXX zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel XX/XXXX-tin
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel 56/2349 k pozemku,
parcela číslo XXX vo výmere 209 m2 a parcela číslo XXX vo výmere 209 m2 a to v podiele 1/1.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 25.9.2009 domáhala voči pôvodne označeným
odporcom určenia neplatnosti Zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo
dňa 4.9.2006, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou M.V.partners, s.r.o. a S. S., určenia
neplatnostizáložnejzmluvyuzavretejmedzispoločnosťouM.V.partners,s.r.o.aspoločnosťouVÚB,a.s.,
určenia,žeS.S.nemážiadnevlastníckeprávoknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXXX,určenia,že
spoločnosťM.V.partners,s.r.o.nemáanemalažiadnevlastníckeprávoknehnuteľnostiamzapísanýmna

LV č. XXXX, určenia, že spoločnosť VÚB, a.s. nemá žiadne záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX a určenia, že navrhovateľka má vlastnícke právo v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX vedenom v katastri nehnuteľnosti Správa katastra Skalica a náhrady trov
konania. V návrhu uviedla, že bola vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom v
katastri nehnuteľnosti Správy katastra Skalica, okres a obec Skalica, a to: byt č. XX v bytovom dome
č. XX, spoluvlastnícky podiel 56/2349 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach príslušenstve
uvedeného bytového domu, spoluvlastnícky podiel 56/2349 na pozemku parc. č. XXX vo výmere 209m2,

spoluvlastnícky podiel 56/2349 na pozemku parc. č. XXX. Dňa 4.9.2006 uzavrela Zmluvu o úvere č.
XXXX/XXXX so spol. M.V.partners, s.r.o. ( ďalej len spoločnosť) pod vtedajším obchodným menom
BENEFIT INVEST, s.r.o., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru pre navrhovateľku vo výške 70.000
Sk, t.j. 2.323,57 €, za ktorý sa zaviazala veriteľovi zaplatiť celkom 238.000 Sk, t.j. 7.900 € v 59 splátkachpo 3.996 Sk, t.j. 132,64 € a 1 splátke vo výške 4.006 Sk, t.j. 132,97 € do 4.9.2011. Zmluvu o zabezpečení
záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, uzatvorenú medzi navrhovateľkou a spol. M.V.partners, s.r.o.
pravdepodobne dňa 4.9.2006 nemá k dispozícii, pretože ju nikdy od spoločnosti neobdržala. Dňa

1.12.2006 bol medzi navrhovateľkou a spoločnosťou uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere, na základe
ktorej bol poskytnutý úver navýšený o 40.000 Sk, t.j. 1.327,57 €, čím sa pohľadávka spoločnosti voči
navrhovateľke navýšila na sumu 382.000 Sk, t.j.12.680 €, splatnú v 57 splátkach po 6.268 Sk do
4.9.2011. neskôr navrhovateľka obdržala list od spoločnosti zo dňa 18.4.2007 označený ako „ Výzva na
úhradu splátok a príslušenstva úveru“, v ktorom bola vyzvaná na uhradenie dlžných splátok za mesiace

3/07 a 4/07 po 6.268 Sk a zmluvnej pokuty 7.640 Sk, všetko spolu vo výške 20.176 Sk do 25.4.2007, inak
sa spoločnosť v súlade so Zmluvou o úvere a Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckych
práv stane definitívnym vlastníkom predmetu zabezpečenia. Následne obdržala list zo dňa 26.4.2007
označený ako „ Vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru č. 0073/2006“ s tým, aby úver v celom jeho
rozsahu spolu s prísl. vo výške 344.740 Sk, t.j. 11.443,27 €, taktiež zmluvnú pokutu, spolu v sume
358.380 Sk, t.j. 11.896 € zaplatila do 3.5.2007 spolu s úrokom z omeškania, pod upozornením, že inak sa

spoločnosť stane definitívnym vlastníkom predmetu zabezpečenia so všetkými právami a povinnosťami
vlastníka. Následne bola navrhovateľka spoločnosťou prinútená odsťahovať sa z bytu do nájomného
bytu v Skalici. Následne spoločnosť previedla byt na odporcu v 1. rade Kúpnou zmluvou, zároveň bolo
na byte zriadené záložné právo v prospech odporcu v 2. rade ( predtým odporca v 3. rade). Postup
spoločnosti, keď za poskytnutý úver požadoval úžernícke úroky, svoj nárok zabezpečil zabezpečovacím

prevodom vlastníckeho práva k bytu, pričom si zároveň uplatnil tzv. prepadnú klauzulu, pričom kúpnou
cenou bytu sa mala stať nesplatená časť pohľadávky je v rozpore s dobrými mravmi, preto Zmluva
o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, resp. jej prepadná klauzula je neplatná. Ide
o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľka uviedla, že na jej strane existuje nesporný
naliehavý právny záujem na predmetnom určení, keďže v súčasnosti je ako vlastník bytu zaregistrovaný

v katastri nehnuteľnosti odporca v 1. rade, ktorý môže s bytom voľne disponovať a rovnako aj v prípade
záložného práva v prospech odporcu v 2. rade.
Okresný súd Skalica Uznesením zo dňa 11.7.2011, sp. zn. 2C/254/2009-138 konanie v časti o určenie,
žezmluvaozabezpečenízáväzkuprevodomprávaknehnuteľnostizodňa4.9.2006medzispoločnosťou
M.V.partners, s.r.o. a navrhovateľkou je neplatná, v časti o určenie, že kúpna zmluva medzi

spoločnosťou M.V. partners, s.r.o. a Petrom Plánkom je neplatná, v časti o určenie, že záložná zmluva
medzi spoločnosťou M.V.partners, s.r.o. o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti
VÚB,a.s.jeneplatná,včastiourčenie,žePeterPlánkanemážiadnevlastníckeprávoknehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. 6305, v časti o určenie, že M.V.partners, s.r.o. nemá žiadne vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 6305, vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky, zastavil.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 10.8.2011.

Okresný súd Skalica Uznesením zo dňa 17.8.2011, vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky,
ktorým vzala svoj návrh voči odporcovi v 2. rade späť, konanie v časti voči odporcovi v 2. rade
M.V.partners, s.r.o., Staničná 16/1062, 911 05 Trenčín, IČO: 36 377 617 zastavil a zároveň rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.9.2011.

Po čiastočnom zastavení konania predmetom konania zostalo, aby súd určil, že spoločnosť VÚB, a.s.
nemá žiadne záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a určenie, že navrhovateľka

má vlastnícke právo v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedenom na katastri
nehnuteľnosti Správy katastra Skalica pre obec a k.ú. Skalica, ktorými sú byt č. XX vchod Z., 1.
Poschodiebytovéhodomusúp.č.XXXXnapozemkuparc.č.XXX aparc.č.XXX,spoluvlastníckypodiel
56/2349 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve uvedeného bytového domu,
spoluvlastnícky podiel 56/2349 na pozemku parc. č. XXX vo výmere 209 m2, druh pozemku zastavené

plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 56/2349 na pozemku parc. č. XXX vo výmere 209 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a náhrada trov konania.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil.

Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, výpismi z LV č. XXXX, Zmluvou o úvere
č. XXXX/XXXX, Dodatkom č. 1 k Zmluve o úvere, výzvou na úhradu, vyhlásením predčasnejsplatnosti úveru, Sponzorskou zmluvou, výpisom z OR, Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti, Zmluvou o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva, písomným
vyjadrením právneho zástupcu odporcu v 1. rade, písomným vyjadrením odporcu v 2. rade a ostatným

obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o úvere zo dňa 4.9.2006 veriteľ BENEFIT INVEST, s.r.o. poskytol navrhovateľke ako dlžníčke
úver vo výške 70.000 Sk, t.j. 2.323,57 €, ktorá činí spolu s navŕšením pohľadávku voči dlžníkovi vo výške
238.000 Sk za účelom výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka. Navrhovateľka sa zaviazala úver vrátiť

veriteľovi najneskôr do dňa 4.9.2011, podľa priloženého splátkového kalendára. Navrhovateľka v zmluve
zároveň uznala svoj záväzok vyplývajúci z danej zmluvy v celkovej výške 238.000 Sk. V čl. III. zmluvy sa
zmluvné strany zároveň zaviazali uzavrieť a podpísať Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva
k nehnuteľnosti, ktorá tvorí prílohu č. I tejto zmluvy. V čl. IV. zmluvy bolo určené, že v prípade, že sa
dlžník dostane do omeškania s niektorou zo splátok je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2%
mesačne z dlžnej sumy, dlžník zároveň prehlasuje, že dojednaná zmluvná pokuta nie je vzhľadom na

výšku dlhu neprimerane vysoká. Za akékoľvek porušenie tejto zmluvy zaplatí dlžník zmluvnú pokutu vo
výške 200.000 Sk, dlžník zároveň prehlasuje, že dojednaná zmluvná pokuta nie je vzhľadom na výšku
dlhu dlžníka neprimerane vysoká. Veriteľ je oprávnený dlžníkovi účtovať 300 Sk za náklady spojené s
každou písomnou, telefonickou alebo faxovou upomienkou. V čl. V. zmluvy je uvedené, že v prípade,
že sa dlžník dostane do omeškania s niektorou zo splátok, neuhradí ju riadne a včas, stáva sa v deň

kedy sa dostanú do omeškania s niektorou zo splátok splatný celý dlh uvedený v čl. I. tejto zmluvy. Ak
si dlžník v takto určený deň splatnosti nesplní riadne a včas svoj celý dlh, deň nasledujúci po splatnosti
takto splatného celého dlhu stáva sa veriteľ trvalým vlastníkom hore uvedených nehnuteľností. Zmluvné
strany sa dohodli, že dňom kedy sa veriteľ stane definitívnym vlastníkom nehnuteľností zaniká nárok
dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky. V čl. VII zmluvy je dohoda zmluvných

strán, že ich právny vzťah vyplývajúci z tejto zmluvy sa spravuje výlučne ustanoveniami z. č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník. Splátkový kalendár, ktorý tvorí súčasť zmluvy o úvere, obsahuje rozpis splátok
v celkovom počte 48 splátok s tým, že 47 splátok zaplatí navrhovateľka vo výške splátky 3.966 Sk a
poslednú splátku vo výške 4.006 Sk.

Dňa 4.9.2006 uzatvorila spoločnosť BENEFIT INVEST, s.r.o. a navrhovateľka ako dlžníčka Zmluvu
o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva podľa § 553 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V čl. I. je konštatované, že dlžníčka je výlučným vlastníkom bytu č. XX na 1. Poschodí
bytového domu súp. č. XXXX, orientačné číslo XX, postaveného na parc. č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 209 m2 a parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209m2 nachádzajúce

sa v k.ú. Skalica, zapísané na LV č. XXXX v podiele 1/1, spoluvl. podielu na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu súp. č. XXXX vo veľkosti 56/2349, spoluvl. podielu k pozemku na parc.
č. XXX - zast. plochy a nádvoria o výmere 209 m2 a parc. č. XXX- zast. plochy a nádvoria o výmere
209 m2, na ktorom je dom postavený vo veľkosti 56/2349. V čl. VI zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli na
zabezpečení záväzkov - dlhu vo výške 238.000 Sk dlžníka voči veriteľovi prevodom vlastníckeho práva

k hore uvedeným nehnuteľnostiam. Na základe tejto zmluvy dlžník prevádza do výlučného vlastníctva
veriteľa uvedené nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že hodnota horeuvedených nehnuteľností,
ktoré sú predmetom prevodu za účelom zabezpečenia záväzkov dlžníka predstavuje 238.000 Sk. Podľa
čl. VII. Zmluvy v prípade, že si dlžník riadne a včas nesplní svoj záväzok - dlh vyplývajúci zo zmluvy
o úvere, dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. dňa 5.9.2011 sa veriteľ stáva definitívnym vlastníkom

nehnuteľností. V prípade, že sa dlžník dostane do omeškania s niektorou zo splátok, neuhradí ju
riadne a včas, stáva sa deň, kedy sa dostane do omeškania s niektorou zo splátok splatný celý dlh a
dňom nasledujúcim po splatnosti takto splatného celého dlhu sa stáva veriteľ trvalým vlastníkom hore
uvedených nehnuteľností.

Dňa 13.8.2007 bola medzi odporcom v 2. rade, Všeobecnou úverovou bankou, a.s., ako záložným
veriteľom a spoločnosťou BENEFIT INVEST, s.r.o., IČO: 36337617, ako záložcom, uzavretá Zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Predmetom zálohu podľa čl. I. zmluvy sú nehnuteľnosti,
ktorých vlastníkom je záložca v spoluvl. podiele 1/1 zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Skalica, a to byt č.
XX, pozemok parc. č. XXX, výmera 209 m2 časť spoluvl. podielu v 56/2349 k celku, pozemok parc.

č. XXX, výmera 209 m2 časť spoluvl. podielu v 56/2349 k celku, spoluvl. podiel k pozemkom 56/2349,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 56/2349. V čl. III zmluvy je
uvedené, že na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v čl. II zmluvy, vrátane prísl.,
zriaďuje záložca záložné právo v prospech záložného veriteľa, ktorého predmetom je záloh uvedený včl. I. zmluvy. Správa katastra Skalica povolila vklad záložného práva k nehnuteľnostiam dňa 25.9.2007
pod č. V: XXXX/XX.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že potrebovala nutne peniaze, pretože s mužom
nežije v spoločnej domácnosti a starala sa o tri deti. Jedno z detí, ktoré je od malička telesne postihnuté,
jej ochorelo. V regionálnych novinách Skalicko - Senicko našla ponuku na poskytnutie pôžičky, pričom
sa ručilo bytom. V tom čase nemala vedomosť o tom, čo toto ručenie predstavuje. Išlo o spoločnosť
BENEFIT INVEST. Navrhovateľka zavolala na uvedené telefónne číslo, pričom sa jej hneď spýtali, či

má k dispozícii byt. Následne navrhovateľku navštívil v jej byte zamestnanec spoločnosti, pán Tyršel,
ktorý jej sľúbil poskytnutie pôžičky vo výške 60.000 Sk, avšak sa mu musela preukázať listom vlastníctva
na predmetný byt. Na druhý deň prišiel pán Tyršel so sumou 70.000 Sk a dal navrhovateľke podpísať
zmluvu. Zároveň jej dal na podpis aj ďalšiu zmluvu, s ktorej obsahom sa navrhovateľka neoboznámila.
Následne prišli ďalší zamestnanci spoločnosti a dali jej podpísať ďalšiu zmluvu, na ktorej bolo navýšenie
pôvodnej pôžička, avšak o akú sumu išlo, už si navrhovateľka nepamätala. Istý čas navrhovateľka

pôžičku splácala, neskôr mala finančné problémy a preto pôžičku prestala splácať. Keď nezaplatila
jednu splátku úveru v lehote splatnosti telefonoval jej pán Kamenec, ktorý sa jej vyhrážal, povedal jej,
že sa má z bytu vysťahovať, pretože už nie je jej. Navrhovateľka zo strachu pred vyhrážkami sa z
bytu vysťahovala, odišla bývať do podnájmu, do bytu, ktorý jej zabezpečila spoločnosť . Ešte pred tým,
ako sa z bytu vysťahovala oslovila pani Kopčárovú, ktorá poskytovala pôžičky za menšie úroky, ktorá

mala za navrhovateľku vyplatiť zostatok pôžička, avšak konateľ spoločnosti p. Kollár toto odmietol. Byt,
ktorý mala v osobnom vlastníctve kúpila za kúpnu cenu 580.000 Sk. Byt bol v dezolátnom stave, na
rekonštrukciu bytu investovala sumu 40.000 Sk.
Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v roku 2006 sa rozviedol a nakoľko si
potreboval vyriešiť svoje vybavenie obrátil sa na realitnú kanceláriu v Skalici, kde mu pani Hanzalíková

ponúkla na predaj predmetný byt s tým, že byt nepredáva ich RK ale dala mu telefonický kontakt na pána
Jána Kamenca, riaditeľa spol. Benefit Reality Trenčín. S Kamencom najskôr uzatvorili zmluvu o budúcej
zmluve a neskôr kúpnu zmluvu na predmetný byt, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 830.000
Sk, ktorá bola hradená z hypotekárneho úveru. V úvere ručil odporca predmetným bytom. Na byt bol
vypracovaný znalecký posudok, v ktorom bol ohodnotený sumou 840.000 Sk. Tento byt už neprerábal,

len dokúpil nábytok.

Odporca v 2. rade uviedol, že s odporcom v 1. rade uzatvorili zmluvu o hypotekárnom úvere a zmluvu
o záložnom práve k bytu, ktorú uzatvorili s evidovaným vlastníkom bytu a to v dobrej viere, konali
dobromyseľne, pričom vychádzali z hodnoverných údajov katastra nehnuteľností, kde ako vlastník bytu

bola evidovaná spoločnosť Benefit Invest. Poukázal na ust. § 7 katastrálneho zákona podľa ktorého
údaje uvedené v KN sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Právny zástupca odporcu v 1. rade. Mgr. Sodoma, vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že odporca
v 1. rade zakúpil predmetný byt v dobrej viere, dobromyseľne, pričom vychádzal z údajov, ktoré boli

zverejnené v katastri nehnuteľnosti a následne aj banka mu na zakúpenie bytu poskytla hypotekárny
úver.

Právny zástupca navrhovateľky Mgr. Voloch uviedol, že odporca v 2. rade pri uzatváraní zmluvy o
záložnom práve k bytu nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože už v tom čase mohol vedieť,

že spoločnosť Benefit Invest nenadobudla nehnuteľnosť v súlade so zákonom, nakoľko sú známe
rozhodnutia súdov, ktoré v obdobných prípadoch rozhodli, že vlastníkmi nehnuteľností sú fyzické osoby
a nie daná spoločnosť.

Právny zástupca navrhovateľky, Mgr. Voloch, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.9.2012 okrem

iného uviedol, že návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a ktorý zásadným
spôsobom menila aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a
zabezpečovaciehoprevoduprávabolzostranyMSSRpredloženýnapripomienkovékonanie18.5.2007,
pričom vláda SR schválila tento návrh zákona uznesením č. 701/2007 zo dňa 15.8.2007. VÚB, a.s.

si tak v priebehu leta 2007 zabezpečila hypotekárny úver poskytnutý odporcovi v 1. rade záložným
právom zriadeným na základe záložnej zmluvy uzavretej priamo s úverovou spoločnosťou BENEFIT
INVEST, s.r.o., ktorá byt získala od navrhovateľky na základe zabezpečovacieho prevodu práva, a to
napriek tomu, že na základe uvedených legislatívnych aktov, ktoré boli verejnosti všeobecne prístupné,si banka pri vynaložení odbornej starostlivosti musela byť veľmi dobre vedomá, že vlastnícke právo
nadobudnuté úverovou spoločnosťou od spotrebiteľa na základe zabezpečovacieho prevodu práva je
právne spochybniteľné a rizikové.

Právny zástupca odporcu v 1. rade, Mgr. Sodoma, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.7.2012
okrem iného uviedol, že zmluvy, ktoré uzatvorila navrhovateľka so spoločnosťou M.V.partners, s.r.o. nie
sú v rozpore so zákonom a ani v rozopre s dobrými mravmi. Navrhovateľka zakúpila predmetný byt
za kúpnu cenu 580.000 Sk. Na základe úverovej zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške 70.000 Sk a

následne 40.000 Sk. Spoločnosť M.V. partners zabezpečili navrhovateľke spolu s jej rodinou náhradné
bývanie, pričom jej zaplatili nájomné na 6 mesiacov, neskôr na ďalších 5 mesiacov v sume 55.000 Sk.
V roku 2007 spoločnosť navrhovateľke zaplatila sumu 2x 30.000 Sk. Synovi navrhovateľky poskytla
spoločnosť finančný dar vo výške 170.000 Sk. Úverovú zmluvu považoval za platnú a preto je platná aj
zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Odporca v 1. rade nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere
a jeho vlastnícke právo je nedotknuteľné v zmysle čl.11 listiny základných práv a slobôd a je potrebné

posúdiť dobromyseľnosť nadobúdateľa.

Svedkyňa Ľubica Kopčárová uviedla, že navrhovateľka bola klientkou ich spoločnosti, ktorá poskytovala
úvery. Navrhovateľka prejavila záujem o úver, ktorý ich spoločnosť schválila a ktorým chcela uhradiť svoj
dlh u spol. Benefit Invest. Úver chceli vyplatiť priamo veriteľovi navrhovateľky, avšak konateľ spoločnosti

Benefit Invest, pán Kollár to však jednoznačne odmietol, preto k prevodu peňazí na účet spoločnosti
Benefit Invest neprišlo.
Z výpisu z LV č. 6305 katastra nehnuteľností pre k.ú. Skalica mal súd preukázané, že pôvodnou
vlastníčkou nehnuteľností, bytu č. XX., podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku p.č. XXX a XXX, zastavané plochy a nádvoria

v podiele 56/2349 bola navrhovateľka a to v 1/1.Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva N. zo dňa
12.4.2006. Spoločnosť BENEFIT INVEST, s.r.o., Trenčín sa vlastníkom predmetných nehnuteľností stala
na základe Zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva V-2468/06 zo dňa
12.1.2007. Žalovaný v 1. rade sa vlastníkom predmetných nehnuteľností stal titulom kúpnej zmluvy V-.
zo dňa 25.9.2007 a takýto stav je platný doposiaľ.

Z výpisu z Obchodného registra OS Trenčín mal súd preukázané, že pôvodné obchodné meno
spoločnosti M.V.partners, s.r.o. bolo BENEFIT INVEST, s.r.o. (od 6.8.2004 do 8.9.2009). Uznesením OS
Trenčín č.k. 28Cbr/120/2010-96 zo dňa 20.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2012 súd
zrušil spoločnosť s likvidáciou a ustanovil spoločnosti likvidátora.

Podľa § 80 O.s.p.
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predmetom konania, po jeho čiastočnom zastavení, v zmysle právoplatného uznesenia Okresného
súdu Skalica č.k. 2C/254/2009-138 zo dňa 11.7.2011, bolo určenie vlastníckeho práva navrhovateľky

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Skalica, katastrálny
odbor a to v podiele 1/1 a tiež určenie, že odporca v 2. rade nemá žiadne záložné právo k uvedeným
nehnuteľnostiam. Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čím sa rozumie právny záujem
navrhovateľa. Navrhovateľ musí v konaní tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia

naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok, aby súd mohol v rozsudku
žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu môže byť daná rôznymi aspektmi. Takýmto
aspektom môže byť aj skutočnosť prejavujúca sa v ohrození práva či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.
Súd mal za to, že v danom konaní navrhovateľka preukázala právny záujem na požadovanom určení,

keď v návrhu, ale i počas konania v danej veci pred súdom, prostredníctvom právneho zástupcu,
tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou a následne, na základe Zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva sa stala vlastníkom nehnuteľností spoločnosť BENEFIT INVEST
s.r.o., pričom zmluvu považuje za absolútne neplatnú a nemôže mať preto následok vznik práv apovinností. Rovnako aj v prípade určenia, že odporca v 2. rade nemá záložné právo k nehnuteľnostiam,
navrhovateľka svoj naliehavý prácny záujem odôvodnila tým, že súčasnosti je ako vlastník bytu
zaregistrovaný v LV odporca č. 1 a v prípade , ak by odporca č. 1 neplnil záložnou zmluvou zabezpečený

záväzok, odporca v 2. rade by mohol pristúpiť k výkonu záložného práva a byt odpredať ďalšej osobe.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka
(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,

inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na
základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmejčastitohtozákonaazmluvapodľa§55,akzmluvnýmistranamisúnajednejstranedodávateľana
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
(3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 Z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.
(2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný

spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
(3)Zákonsanevzťahujeaninaúverformoupovolenéhoprečerpaniapeňažnýchprostriedkovnabežnom

účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods.
6.

Podľa § 3 Z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 Z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 2 Z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(1) Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
(2) Podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

Podľa § 9 Z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka
(1) Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len "meno"). Obchodné meno
fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

Podľa § 23a ods. 1 Z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka a spoločnosť M.V.partners, s.r.o. (pôvodne BENEFIT
INVEST, s.r.o.) ako hlavný záväzok uzatvorili dňa 4.9.2006 Zmluvu o úvere č. XXXX/XXXX v zmysle
prísl. ustanovení z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V zmysle predmetnej úverovej zmluvy veriteľ,
spoločnosť BENEFIT INVEST, s.r.o. poskytla navrhovateľke úver vo výške 70.000 Sk za účelom výkonu

jejpodnikateľskejčinnosti.Navrhovateľkasaúverzaviazalavrátiť,spolusnavýšenímvsume238.000Sk
najneskôr dňa 4.9.2011 a to formou splátok, v celkovom počte 60 splátok. Zmluva o úvere má charakter
spotrebiteľského úveru a preto pri právnom posúdení veci súd zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení
Z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na

právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods.2 cit. zákona. Spotrebiteľom je výlučne fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmluve o úvere bol uvedený účel poskytnutia úveru, ktorý sa poskytol navrhovateľke za účelom jej
podnikateľskej činnosti, avšak podnikanie navrhovateľky nebolo v konaní preukázané. V zmysle § 9 ods.
1 Z.č. 513/1991 Zb. obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. V zmluve o úvere bola

navrhovateľka označená menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, adresou bydliska,
takže bola označená ako bežná fyzická osoba, bez dodatku že ide o podnikateľa. V konaní nebolo
ničím preukázané, že úver bol poskytnutý za účelom podnikateľskej činnosti navrhovateľky, pričom
navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že peniaze potrebovala pre účely svojej rodiny,
keďže bola samoživiteľka a starala sa o tri deti, z ktorých jedno je ťažko zdravotne postihnuté. Na

základe uvedeného potom súd považoval navrhovateľku v danom zmluvnom vzťahu za fyzickú osobu,
ktorejbolúverposkytnutý nainýúčelakonavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania.Náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 Z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti
uvedené v odseku 2 ust. § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia niektorej z náležitostí

uvedenej v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje neplatnosťou zmluvy,
považuje sa za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu uzavretá
neobsahovala náležitosť požadovanú v ust. § 4 ods.2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďv zmluve absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, Nakoľko predmetná úverová zmluva neobsahovala
všetky zákonom požadované náležitosti , preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Na danú zmluvu je potom potrebné nazerať ako na zmluvu o úvere, ktorý je bezúročný
a bez poplatkov. Zmluva o úvere je však zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 23a,
ods. 1 Z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Účastníci zmluvného vzťahu v zmluve o úvere
dojednali spravovanie ich vzťahu Obchodným zákonníkom, keďže v zmysle ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od úpravy obsiahnutej v § 52 a

nsl. Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, bolo potrebné spotrebiteľke poskytnúť ochranu
podľa Občianskeho zákonníka. Súd posúdil platnosť Zmluvy o úvere č. 0073/2006 a má za to, že
predmetná zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu a
hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky
ako spotrebiteľky a zmluvu o úvere potom posúdil ako právny úkony v rozpore s dobrými mravmi. Ako
neprijateľné podmienky súd považoval nasledovné zmluvné dojednania:

Včl.I.zmluvy,ktorýmboldojednanýúrokzosumy70.000Skzaobdobieod4.9.2006do4.9.2011pevnou
sumou 238.000 Sk, čo predstavuje ročný úrok 68%. V mesiaci september 2006 priemerná úroková miera
z nových úverov pre spotrebiteľov dosahovala 15,61% ( zdroj w.) Dojednaná úroková miera účastníkov
zmluvného vzťahu značne prekračovala obvyklú mieru, dojednaný úrok z úveru je neprimerane vysoký
a odporujúci dobrým mravom. Ide o absolútne neplatné dojednanie.

V čl. III. zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak dlžník poruší povinnosti
vyplývajúce z tejto zmluvy, najmä ak poruší splátkový kalendár čo do výšky alebo včasnosti úhrady
jednotlivých splátok v dôsledku čoho sa stane úver predčasne splatný, dňom nasledujúcim po splatnosti
úveru sa veriteľ stane definitívnym vlastníkom nehnuteľností uvedených v zmluve o zabezpečení
záväzku prevodom práva. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná, v rozpore s dobrými mravmi, pretože

čo i len jeden deň omeškania dlžníčky, prípadne neuhradenia celej splátky čo i len o jednu korunu, dňom
nasledujúcim sa veriteľ stáva vlastníkom nehnuteľností.
V čl. IV zmluvy v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania s niektorou zo splátok je povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 2% mesačne z dlžnej sumy. Za akékoľvek porušenie tejto zmluvy zaplatí
dlžník zmluvnú pokutu vo výške 200.000 Sk. Veriteľ je oprávnený dlžníkovi účtovať 300 Sk za náklady

spojené s každou písomnou, telefonickou alebo faxovou upomienkou. Všetky tieto sankcie sú v hrubom
nepomere k porušeniu právnych povinností navrhovateľky, nezodpovedajú hospodárskemu riziku na
strane veriteľa.
V čl. V. zmluvy v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania s niektorou zo splátok, neuhradí ju riadne
a včas, stáva sa v deň kedy sa dostane do omeškania s niektorou zo splátok splatný celý dlh uvedený

v čl. I. tejto zmluvy. Ak si dlžník v takto určený deň splatnosti nesplní riadne a včas svoj celý dlh, deň
nasledujúci po splatnosti takto splatného celého dlhu stáva sa veriteľ trvalým vlastníkom hore uvedených
nehnuteľností. Takéto dojednanie je zjavne nevýhodné pre dlžníčku, keď čo i len v prípade omeškania s
jednou splátkou úveru o jeden deň, v deň, keď sa dostane do omeškania stáva sa splatným celý dlh a v
prípade, ak nesplní v tento deň riadne svoj celý dlh, deň nasledujúci sa stáva veriteľ trvalým vlastníkom

nehnuteľností. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná a je v rozpore s dobrými mravmi.
V Čl. V. zmluvy je ďalej uvedené, že dňom kedy sa stane veriteľ definitívnym vlastníkom nehnuteľností
zaniká nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky. Takéto ustanovenie je
taktiež obsiahnuté v čl. IX. Záverečných ustanovení. Z uvedeného zmluvného ustanovenia je zrejmé,
že navrhovateľka by v prípade, ak sa stal splatným celý dlh, nielenže prišla o vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam, ale nemá ani nárok na vrátenie už ňou poskytnutého plnenia. Toto ustanovenie je
taktiež v zrejmom nepomere v právach a povinnostiach zmluvných strán a je v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zmluvy o úvere, ktoré sú absolútne neplatné a ktoré sa
dotýkajú podstatných náležitostí zmluvy o úvere a nie je možné ich oddeliť od ostatného obsahu zmluvy,

spôsobujú v zmysle cit. ustanovenia § 41 OZ absolútnu neplatnosť celej zmluvy o úvere.

Podľa § 553 Občianskeho zákonníka(1) Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací
prevod práva).
(2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je vo vzťahu k hlavnému záväzku, k zmluve o úvere,
záväzkom akcesorickým, nemôže existovať samostatne a jej právny osud je tak spojený s osudom
hlavného záväzku. Ak potom súd konštatoval neplatnosť zmluvy o úvere má toto konštatovanie
automaticky za následok i neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Okrem toho je

Zmluva o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva neplatná aj z iného dôvodu.
Ustanovenie § 553 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, v platnom znení do 31.12.2007, nestanovuje ďalšie
podmienky, ako by záväzok takéhoto charakteru mal byť upravený ( napríklad neustanovuje vymedzenie
predmetu, obsah záväzku a pod.) Súd ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva z hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť

právnych úkonov ( § 34 a nsl. OZ). V zmluve absentujú podstatné náležitosti, viažuce sa k predmetu
tohto právneho úkonu z hľadiska určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia
zaisťovacieho prevodu práva, resp. akým spôsobom sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že
dlžník zaistenú pohľadávku veriteľovi neuhradí riadne a včas.
Podľa čl. VI. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že hodnota hore uvedených nehnuteľností, ktoré

sú predmetom prevodu za účelom zabezpečenia záväzkov dlžníka predstavuje 238.000 Sk. Takéto
dojednanie o hodnote nehnuteľností je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v čase, keď
navrhovateľka predmetné nehnuteľnosti kupovala (3/2006), zaplatil kúpnu cenu 580.000 Sk a do bytu
ešte investovala a tento byt zhodnotila. Cena nehnuteľností bola ďaleko vyššia ako je konštatované v
zmluve, keď aj spoločnosť BENEFIT INVEST po krátkom čase nehnuteľnosti predala odporcovi v 1.

rade za cenu 830.000 Sk a podľa čl. V. Zmluvy o zriadení záložného práva bola cena nehnuteľností
ohodnotená sumou 840.000 Sk.
V zmysle čl. VII. Zmluvy v prípade, že si dlžník riadne a včas nesplní svoj záväzok - dlh vyplývajúci
zo zmluvy o úvere, dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. dňa 5.9.2011 sa veriteľ stáva definitívnym
vlastníkom hore uvedených nehnuteľností. V prípade, že sa dlžník dostane do omeškania s niektorou

zo splátok, neuhradí ju riadne a včas, stáva sa v deň kedy sa dostane do omeškania s niektorou zo
splátok splatný celý dlh uvedený v čl. V tejto zmluvy. Ak si dlžník v takto určený deň splatnosti nesplní
riadne a včas svoj celý dlh, deň nasledujúci po splatnosti takto splatného celého dlhu stáva sa veriteľ
trvalým vlastníkom hore uvedených nehnuteľností.
V zmluve o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva absentovala dohoda účastníkov o

spôsobe, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi
riadne a včas neuhradí, teda v danom prípade dohodu o tom, akým spôsobom veriteľ vráti dlžníčke
hodnotu veci prevyšujúcej poskytnutý úver. Z uvedených dôvodov treba konštatovať, že zmluva o
zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva zo dňa 4.9.2006 je neplatná pre neurčitosť v
zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka a tiež pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39

Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť zmluvy. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
nastáva priamo zo zákona a na právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený. Takýto právny úkon
nespôsobuje právne následky, preto v danej právnej veci v dôsledku absolútne neplatnej zmluvy o
zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam na spoločnosť M.V.partners, s.r.o. (predtým BENEFIT INVEST, s.r.o.). V zmysle

zásady nemo plus iuris, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má,
nemohla potom spoločnosť M.V.partners, s.r.o. previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporcu
v 1. rade. Právny zástupca odporcu v 1. rade počas konania v danej veci poukazoval na skutočnosť,
že odporca v 1. rade nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere a jeho vlastnícke právo je nedotknuteľné
v zmysle čl. 11 listiny základných práv a slobôd a pre posúdenie vlastníckeho práva navrhovateľky

treba posúdiť aj dobromyseľnosť odporcu. Ako bolo uvedené vyššie dôsledkom zásady nemo plus
iuris je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka. V danom prípade proti
sebe stojí princíp ochrany práva pôvodného vlastníka ( navrhovateľky) s princípom ochrany dobrej viery
nového nadobúdateľa ( odporcu v 1. rade). V zmysle rozhodovacej činnosti súdov ochranu skutočnéhovlastníka zaručovanú uvedenou zásadou možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len
celkom výnimočne ( Uznesenie NS SR č. 6Cdo71/2011, nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 3314/11). Dobrá
viera musí byť hodnotená veľmi prísne. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľností ani

pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu
požadovať, nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý
je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. V konaní mal
súd preukázané, že odporca v 1. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 10.8.2007 od spoločnosti BENEFIT INVEST, s.r.o., ktorej vklad do KN bol povolený pod č.

V-1781/07 dňa 25.9.2007. Z výpisu z Katastra nehnuteľností z LV č. 6305 bolo zrejmé, že ku dňu
uzatvorenie kúpnej zmluvy bola ako vlastník nehnuteľností zapísaná spoločnosť BENEFIT INVEST,
s.r.o., Trenčín, pričom titul nadobudnutia vlastníctva bola Zmluva o zabezpečení záväzkov dlžníka
prevodom vlastníckeho práva. Túto skutočnosť mal odporca možnosť zistiť, nakoľko údaje katastrálneho
operátu sú občanom verejne prístupné. Súd má za to, že odporca v 1. rade pri uzatváraní kúpnej
zmluvy so spoločnosťou BENEFIT INVSET, s.r.o., ktorá nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam titulom

zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva nebol dostatočne obozretný, nebol aktívny, keď si
nezisťoval konkrétne skutočnosti za akých sa spoločnosť stala vlastníkom nehnuteľností. V roku 2007,
keď odporca uzatváral kúpnu zmluvu, boli už dostatočne medializované skutočnosti, že spotrebitelia na
základe úžerníckych pôžičiek, ktoré zabezpečovali prevodom bytu, prichádzajú o svoje byty ( články na
internete - Sme.sk; „Zjavne nevýhodné zmluvy by súdy mohli vyhlásiť za neplatné“ , „ Oprávnená kritika

z Bruselu“, v televízii a pod.). V máji 2007 bol do parlamentu SR predložený ministrom spravodlivosti SR
návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách..., Súd má za to, že
odporca v 1. rade na základe uvedených skutočností a pri väčšej obozretnosti mohol mať pochybnosti
o nadobúdacom vlastníckom titule a zvážiť uzavretie kúpnej zmluvy s danou spoločnosťou. Odporca v
1. rade sa môže v inom konaní domáhať nápravy, vrátenia investícií vložených do nehnuteľností a pod.

V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala určenia, že odporca v 2. rade nemá žiadne záložné
právo k nehnuteľnostiam, súd návrh zamietol a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
účastníkov konania. Vecnú legitimáciu účastníkov konania ( aktívnu alebo pasívnu) určujú práva a
povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti

zo dňa 13.8.2007 mal súd preukázané, že zmluvu uzatvorili Všeobecná úverová banka, a.s. ako
záložný veriteľ a spoločnosť BENEFIT INVEST, s.r.o. ako záložca. Uznesením zo dňa 17.8.2011 súd
konanie voči spoločnosti M.V.partners, s.r.o. (predtým BENEFIT INVEST, s.r.o.) zastavil, a to z dôvodu
dispozičného práva navrhovateľky, ktorá prostredníctvom právneho zástupcu vzala svoj návrh voči
spoločnosti M.V.partners, s.r.o. späť. Z výpisu Obchodného registra, ku dňu vyhlásenia rozsudku, mal

súd preukázané, že spoločnosť M.V.partners, s.r.o. je naďalej zapísaná v obchodnom registri, doposiaľ
nebol uskutočnený výmaz tejto spoločnosti, preto naďalej má právnu subjektivitu. Nárok navrhovateľa
v časti o určenie, že odporca v 2. rade nemá záložné právo k nehnuteľnostiam je potrebné považovať
za určovaciu žalobu podľa § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p., pričom súd ako prejudiciálnu otázku bude riešiť
platnosť zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o
ktoré v konaní ide. Všetci účastníci zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení, teda sú vecne
legitimovaní, ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu. V posudzovanej veci nepochybne
účastníkmi konania mali byť nielen odporca v 2. rade ako záložný veriteľa ale aj spoločnosť M.V.partners,
„v likvidácii“ ako záložca. Návrh mal byť preto správne podaným tak voži odporcovi v 2. rade ale aj voči

uvedenej obchodnej spoločnosti, ako druhému účastníkovi zmluvy. Za situácie, že žaloba smerovala len
voči jednému z účastníkov zmluvného vzťahu ide o nedostatok vecnej legitimácie na strane odporcov,
v dôsledku čoho musel súd návrh v tejto časti zamietnuť.

V súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p., väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd

rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovaťoznačenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)