Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, April 8, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914203740
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7914203740.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,

s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: Š. E., nar. XX.XX.XXXX bytom L. Č..
XX, toho času na neznámom mieste zast. opatrovníkom B.. M. C., vyšším súdnym úradníkom U. súdu
E., za účasti vedľajšieho účastníka konania Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
Bratislava, zast. B.. K. B., advokát, advokátska kancelária so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava
v konaní o zaplatenie 6 017,98 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 6 017,98 Eur, úrok z omeškania vo výške 49,65 Eur

zo splátok za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, 9% p. a. úrok z omeškania zo sumy 6 017,98
Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 973,38 Eur pozostávajúce
zo súdneho poplatku 361,- Eur a z trov právneho zastúpenia 1 612,38 Eur, a to všetko na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vedľajšiemu účastníkovi súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej sumy 6 017,98 Eur s
prísl. na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a. s. uzavrela s
ním dňa XX.XX.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky
v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla
odporcovi úver za zmluvne dohodnutých podmienok a odporca sa zaviazal úver splácať ale svoj záväzok
porušil, dostal sa do omeškania so zaplatením peňažného dlhu a jeho dlh narastal. Poukázal na zmluvu
o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej získal pohľadávku pôvodného veriteľa

Slovenskej sporiteľne, a. s. voči odporcovi z titulu vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Tým bola aktívna
legitimácia navrhovateľa v konaní preukázaná.

Opatrovník odporcu sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX súd konštatuje, že ju uzavrel právny predchodca
navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava a odporca dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej
veriteľ poskytol odporcovi spotrebný bezúčelový úver vo výške 150 000,- Sk pri premenlivej úrokovej
sadzbe 12% p. a., pri poplatku za poskytnutie úveru vo výške 3 000,- Sk, pri výške mesačnej splátky2 211,- Sk. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na XX.XX.XXXX a počet splátok bol stanovený
na 120. Konečná splatnosť úveru bola určená na XX.XX.XXXX, ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 14,23%.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE súd konštatuje, že pôvodný veriteľ, Slovenská
sporiteľňa, a. s. Bratislava ako postupca postúpil navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávky, medzi
ktorými sa nachádza aj pohľadávka voči odporcovi a je špecifikovaná v Prílohe č. 1 k Zmluve o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX, a to vo výške 8 189,94 Eur z toho istina

predstavovala 7 573,81 Eur.

V zozname o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX súd konštatuje, že pôvodný veriteľ, Slovenská
sporiteľňa, a. s. oznámila odporcovi, že došlo k postúpení pohľadávky na navrhovateľa a upozornil ho,
aby dlh splácal tomuto subjektu.

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že právny vzťah, na základe ktorého došlo k poskytnutiu finančných
prostriedkov odporcovi, považujú za obchodnoprávny vzťah a nie spotrebiteľský vzťah v zmysle
Občianskeho zákonníka aj keď z vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania vyplýva argumentácia v
tomto smere ale oni s tým nesúhlasia. Navrhovateľ zdôraznil, že úver vo výške 150 000,- Sk odporca
získal ale svoje povinnosti splácať ho riadne a včas porušil, dostal sa do omeškania so splácaním dlhu.

Ešte pred tým, než došlo k zosplatneniu úveru, došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa na
navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola súdu preukázaná. V čase postúpenia dlhu tento predstavoval 8
189,94 Eur. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie zvyšku dlhu a keďže úver nesplácal, pristúpil
k zosplatneniu úveru, a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa XX.XX.XXXX v čase, keď sa stali
splátky pôvodne splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V tomto konaní si navrhovateľ uplatňuje

zaplatenie sumy 6 017,98 Eur, ktorá suma pozostáva z 82 neuhradených splátok úveru a ďalej si
uplatňuje zosplatnené splátky úveru na základe uhradených platieb, ktoré vyčíslil v návrhu na začatie
konania vo výške 49,65 Eur. Zostatok bol vyčíslený ku dňu XX.XX.XXXX, teda ku dňu zosplatnenia
úveru. Od nasledujúceho dňa, teda od XX.XX.XXXX si uplatňuje navrhovateľ zákonný úrok z omeškania
vo výške 9% p. a..

Navrhovateľ v súvislosti s námietkou vedľajšieho účastníka konania, ktorý vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku uviedol, že s jeho stanoviskom navrhovateľ nesúhlasí. Zmluvný vzťah nepovažuje
za spotrebiteľský právny vzťah ale za absolútny obchod, na ktorý treba uplatňovať ust. Obchodného
zákonníka aj v otázke premlčania. Keďže zmluva bola uzavretá pred XX.XX.XXXX, teda ešte v r. XXXX,
v tom čase Občiansky zákonník neupravoval úverovú zmluvu ako typ spotrebiteľskej zmluvy, a tak v

danom prípade je namieste použiť iba Obchodný zákonník. K zosplatneniu úveru došlo XX.XX.XXXX,
žaloba bola podaná na súd XX.XX.XXXX, teda v rámci štvorročnej premlčacej lehoty, a tak nárok
premlčaný nie je.
Zároveň vyjadril nesúhlas aj s argumentmi vedľajšieho účastníka konania ohľadom neplatnosti
postúpenia pohľadávky navrhovateľovi a s tým súvisiacou vecnou aktívnou legitimáciou navrhovateľa

v tomto konaní. Poukázal na ust. §89 ods. 1 Zákona o bankách, ktoré umožňuje banke dohodnúť sa
s klientom ohľadom úpravy práv a povinností odchylne od zákona, čo banka s klientom urobila v bode
19.16 VOP, kde odporca výslovne súhlasil s tým, že banka bude oprávnená v budúcnosti postúpiť
svoju pohľadávku aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy aj v prípade ak nedošlo k mimoriadnemu
zosplatneniu úveru, teda pred zosplatnením bude možné postúpiť aj nesplatenú časť úveru. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré citoval vo svojom písomnom vyjadrení ako aj na
rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky č. k. XÚS XX/XX, v ktorom bol vyslovený zásadný právny
názor, ktorým sa navrhovateľ riadil a Ústavný súd povedal, že nie každý právny úkon je treba považovať
za neplatný pre rozpor so zákonom ale treba dôsledne skúmať úmysel zákonodarcu, výklad teleologický
a z dôvodovej správy zákona o bankách nevyplýva úmysel zákonodarcu sankcionovať neplatnosťou

právneho úkonu taký právny úkon banky, ktorým postúpil na iný subjekt hoci aj časť nesplatného úveru.
V súvislosti s aktívnou legitimáciou navrhovateľa v konaní poukázal aj na komentár k Občianskemu
zákonníkuzr.XXXXautoraT.Y.,kdesauvádza,žezaabsolútneneplatnýprávnyúkonmožnopovažovať
iba taký, ktorý odporuje kogentným ustanoveniam zákona a §92 ods. 8 zákona o bankách nie je možné
považovať za kogentné ustanovenie lebo §87 ods. 1 cit. zák. umožňuje iný postup, resp. odchýlenie

sa od zákonnej úpravy.

Zároveň poukázal aj na komentáre k Občianskemu zákonníku Českej republiky z r. XXXX autora Y. &. C.
a kolektív kde je uvedené, že sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa obmedzuje jedna zozákladných ľudských slobôd, a to sloboda vôle zmluvných strán, a preto je kritérium rozporu so zákonom
potrebné skúmať a jedine keď v danej norme je dôvod hodný ospravedlniteľného zreteľa, resp. touto
normou je chránená taká hodnota, ktorá prevyšuje zmluvnú slobodu zmluvných strán, len vtedy možno

hovoriť o absolútnej neplatnosti takého právneho úkonu pre rozpor so zákonom. Zdôraznil, že v §92
ods. 8 zákona o bankách nie je chránená žiadna takáto hodnota, ktorá by prevažovala nad slobodnou
zmluvnou voľnosťou zmluvných strán, preto zmluvu o postúpení pohľadávky medzi navrhovateľom a
právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou sporiteľňou, a. s. nie je možné považovať za neplatný
právny úkon.

Navrhovateľ poukázal aj na to, že práva zo zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol navrhovateľ v
súlade s princípom dobrej vôle a právnej istoty a nebolo možné zistiť ani pri náležitej starostlivosti, či
boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky bankou.

Podaním zo dňa XX.X.XXXX oznámilo OZ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vstup do konania
ako vedľajší účastník konania na strane odporcu a podaním zo dňa XX.XX.XXXX vzniesol námietku

premlčania uplatneného nároku poukazujúc na to, že, že veriteľ mohol zosplatniť úver už v prípade,
že odporca bol v omeškaní so splnením jednej splátky o viac ako 10 dní. Od toho momentu začala
plynúť premlčacia, ktorá ku dňu podania návrhu uplynula. Zároveň namietal aj aktívnu legitimáciu
navrhovateľa v konaní tvrdiac, že navrhovateľ nepreukázal v konaní, že pohľadávka voči odporcovi v
čase jej postúpenia na neho existovala, teda, že finančné prostriedky boli skutočne poskytnuté, a že

bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods.8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách. V dôsledku toho podľa
neho nemožno považovať za preukázané, že toto postúpenie je platné a že navrhovateľ je oprávnený
pohľadávku voči odporcovi uplatňovať na súde. Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
navrhovateľ mal získať pohľadávku voči odporcovi, považuje VÚK za absolútne neplatný právny úkon
lebo je v rozpore so zákonom, a tak na základe nej nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky.

Z bodu 19.16 VOP Slovenskej sporiteľne, a. s. v znení účinnom od XX.XX.XXXX a znení Dodatku
č. 1 účinného od XX.XX.XXXX, Dodatku č. 2 účinného od XX.XX.XXXX, Dodatku č. 3 účinného od
XX.XX.XXXX, Dodatku č. 4 účinného od XX.XX.XXXX, Dodatku č. 5 účinného od XX.XX.XXXX súd
konštatuje, že klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje

pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené bez
ohľadunaprávnyvzťah,zktoréhovyplývajú,akoajbezohľadunato,čibankavznieslavsúvislostistouto
pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek
svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť
svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v počte 82 v celkovej výške 6 017,98 Eur. Splátky pôvodne splatné
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa stali splatnými dňa XX.XX.XXXX, kedy navrhovateľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa §497 Obchodného zákonníka ( ďalej len OBZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úrok
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 397 OBZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Súd konštatuje, že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá medzi právny predchodcom navrhovateľa
a odporcom dňa XX.X.XXXX preto ide o absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d/ OBZ bezohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Z toho vyplýva, že právne vzťahy zo zmluvy o
úvere uzavreté pred X.X.XXXX sa spravujú Obchodným zákonníkom. Do X.X.XXXX v Občianskom
zákonníku sa ako typ spotrebiteľskej zmluvy úverová zmluva neupravovala, tá bola upravená iba v OBZ

a zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. Z toho vyplýva, že ak je účastníkom zmluvy
spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. zákona o spotrebiteľských úveroch Práva a povinnosti, ktoré nie
sú v tomto špeciálnom zákone upravené je treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka. V tejto
súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. X M. R. zo dňa XX.X.XXXX. Nakoľko
ide o obchodnoprávny vzťah, aj otázku premlčania bolo potrebné posudzovať podľa OBZ, teda platí 4

ročná premlčacia lehota, ktorá v danom prípade neuplynula vzhľadom k tomu, že navrhovateľ uplatňuje
v konaní neuhradené a nepremlčané splátky úveru splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX , splátky
pôvodne splatné od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa stali splatnými dňa XX.XX.XXXX kedy došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, návrh bol podaný na súd dňa XX.X.XXXX, t.j. počas 4 ročnej
premlčacej lehoty, včas.

V súvislosti s námietkou aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní súd zdôrazňuje, že k
postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľni, a. s. na navrhovateľa došlo platným
spôsobom a to, že veriteľ mohol postúpiť navrhovateľovi v tom čase aj nesplatné pohľadávky vyplýva
z bodu 19.16 VOP Slovenskej sporiteľni, a. s. v znení platných Dodatkov. Navrhovateľ preukázal, že
postúpenie pohľadávky bolo oznámené dlžníkovi, vedel teda komu bola postúpená pohľadávka, v akej

výške ako aj to, že je povinný dlh v budúcnosti uhradiť novému veriteľovi, na ktorého pohľadávka platne
prešla. Súd považuje aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní za preukázanú.
Navrhovateľ v konaní uplatnil splátky úveru splatné od XX.X.XXXXX do XX.X.XXXX v počte 82 a v
celkovej výške 6 017,98 €. Splátky pôvodne splatné od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX sa stali splatnými dňa
XX.X.XXXX, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ

v konaní neuplatnil. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný,
preukázaný a v konaní nevyšlo najavo, že by odporca dlh navyše uhradil, a tak mu súd uložil povinnosť
zaplatiť žalovanú sumu v plnom rozsahu.

Konštatujúc, že odporca je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, podľa §517 ods. 2 OZ uložil súd

odporcovi povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške vyplývajúcej z §3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého s účinnosťou od XX.XX.XXXX výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania tak predstavujú 9 % ročne. Úroky z
omeškania za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX ( zosplatnenie úveru) súd kapitalizoval na 49,65

€ a od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, t.j. od XX.X.XXXX priznal úroky z omeškania z dlžnej
sumy 6 017,98 € do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa §142 ods. 1 OSP, úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 361 € a z trov právneho

zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 za šesť plných úkonov právnej
pomoci á 210,81 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX) účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX - 52,70 Eur,
20% DPH 221,35 €, spolu odmena vrátane 20% DPH predstavuje 1 328,10 €,

2x8,04 € rež. paušál,
3x8,39 € rež. paušál,
1x8,58 € rež. paušál,
20% DPH - 9,97 €,
spolu rež. paušál s DPH predstavuje 59,80 €.

Cestovné:
podľa z. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného
motorového vozidla Q. Q., EVČ: C.:
1.) základná náhrada za cestu 2x C. - E. a späť na vyššie uvedené pojednávanie - 0,183/km, t. j. 196km

x 0,183 €/km = 35,87 €,
2.) náhrada za spotrebované PHM, priemerná spotreba 5 l/100 km spolu 196km x 5l/100km, t. j.
spotrebovaných 9,8l x 1€/l = 9,80 €,
spolu 45,67 Eur, 20% DPH 9,13 €,spolu cestovné 54,80 €.

Náhrada za stratu času:
náhrada za stratu času cestou C. - E. - C. na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, t. j. 1x5 začatých polhodín,
t. j. 5x13,98 Eur = 69,90 €,
náhrada za stratu času cestou C. - E. - C. na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, t. j. 1x5 začatých polhodín,
t. j. 5x14,30 Eur = 71,50 €,

20% DPH 28,28 €,
spolu 169,68 €,
hotové výdavky spolu 284,28 €,
trovy právneho zastúpenia spolu 1 612,38 €,
trovy konania spolu so súdnym poplatkom 1 973,38 €.

Odporcavkonaníúspechnemal,vedľajšíúčastníkkonaniavystupovalnastraneneúspešnéhoúčastníka
konania, preto mu súd trovy konania nepriznal.

Podľa §149 ods. 1 OSP uložil súd odporcovi trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.