Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209774
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616209774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
NovéMěsto,Politickýchvěznů1272/21,IČO:26429705,protižalovanémuO.Á.D.,Z.XXX,ozaplatenie
1 999 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/224/2016-41 z 8.11.2016 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo sporových
strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobca žiadal žalobou na uplatnenie pohľadávky, doručenou mu
23.6.2016 a podanou podľa čl.4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), a
čo uviedol v časti údaje o pohľadávke. Ďalej uviedol: Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom
na území Českej republiky (ďalej len ČR), žalovaný je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území
Slovenskej republiky (ďalej len SR) a žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je aj platobné
miesto. Žalobca určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska žalovaného podľa čl.25 ods.1 písm. a/

Nariadenia. Podľa čl.5 ods.2 Nariadenia bolo zaslané žalovanému tlačivo C na odpoveď, ktoré prevzal
14.9.2016. Odpoveď mu žalovaný doručil 19.9.2016. V časti 1. uvedeného tlačiva žalovaný na otázku, či
akceptuje pohľadávku vyznačil odpoveď čiastočne z dôvodu, že je poberateľom invalidného dôchodku,
má 2 nezaopatrené deti a chcel by splácať pohľadávku v splátkach. Odpoveď žalovaného bola doručená
zástupcovi žalobcu 29.9.2016. V odpovedi doručenej mu 10.10.2016 žalobca poukázal na to, že
žalovaný čiastočne akceptoval jeho pohľadávku a v tejto časti je jeho nárok nesporný. Ďalej uviedol,
že zmenka, ktorú predložil spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50

Sb., žalovaný voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky. Ako majiteľ zmenky na
základe indosamentu nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je platná a
žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Citoval (nepresne) znenie časti čl.5 ods.1 Nariadenia. Ani jedna
zo sporových strán nenavrhla nariadenie pojednávania vo veci. Napriek tomu, vzhľadom „k povahe“
uplatnenej pohľadávky žalobcom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré
nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala, resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, považoval nariadenie pojednávania za potrebné. Pojednávanie vo veci považoval za potrebné

nariadiť aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
exekučným spisom Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves a umožnenie sporovým stranám
vyjadriť sa k týmto dôkazom, pričom nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu
uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania vo veci. Pristúpil k nariadeniupojednávania aj vzhľadom na Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu (ďalej
len NS) SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR č.93 z 20.10 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo
veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, z ktorého citoval.

Žalobca namietal jeho procesný postup, ktorým vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu, že mal
povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť.
V tejto súvislosti poukazuje na čl.5 ods.1 Nariadenia, z ktorého nevyplýva jeho povinnosť v prípade ak
považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť.
Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je povinný podľa uvedeného čl. tretej a štvrtej vety v prípade

odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento
prípad. Na pojednávanie sa žalobca a jeho zástupca nedostavili, lehota na prípravu na pojednávanie
bola u nich zachovaná. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, nežiadali o odročenie pojednávania.
Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, svoju neúčasť ospravedlnila, preto podľa § 180 CSP
pojednával v neprítomnosti sporových strán. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že v r.2011 uzavrel
úverovú zmluvu s Pohotovosť-ou, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 800 €. Pri uzavretí zmluvy

podpísal aj zmenku. Bolo mu povedané, že aká suma je na zmenke, toľko bude musieť zaplatiť. O
splátky požiadal z dôvodu, že jeho príjmom je len invalidný dôchodok 219 € a má vyživovaciu povinnosť
k 2 mal. deťom. Vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou z 23.6.2011,
obsahom spisu OS Spišská Nová Ves 11Er/524/2014, z ktorého bola oboznámená žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, zmenka, zmluva o úvere, rozhodcovský rozsudok, rozhodnutia

exekučného súdu a zistil tento skutkový stav: Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku
vystavenú žalovaným 23.6.2011 s údajmi, ktoré reprodukoval. Z obsahu spisu OS Spišská Nová Ves
11Er/524/2014 bolo zistené, že 3.6.2014 bola na OS Spišská Nová Ves podaná žiadosť súdneho
exekútora (ďalej len exekútora) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu (ďalej len titul) - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR 07178/13 zo 17.10.2013 a návrhu

oprávnenej Pohotovosť, s.r.o., Bratislava (ďalej len Pohotovosť) proti povinnému - žalovanému, pre
vymoženie pohľadávky 2 926,37 € a jej prísl. K žiadosti o udelenie poverenia bola okrem návrhu
oprávnenej predložená aj Zmluva o úvere č.702800569, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(ďalej len VPPÚ) a zmenka vystavená 23.6.2011. Zo zmluvy o úvere č. 702800569 z 23.6.2011 zistil,
že predchodkyňa žalobcu Pohotovosť, ako veriteľ, poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver 1 400 €.

Žalovaný ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 1
216 €, t.j. celkovo 2 616 € v 12 mesačných splátkach po 218 €, počnúc od 14.7.2011. Pred podpismi na
zmluvesanachádzavyhláseniedlžníkaotom,žesaoboznámilasúhlasísobsahomzmluvyoúvere,ako
aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so VPPÚ, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy,
nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Cituje znenie Dohody o vyplnení zmenky,

obsiahnutej v čl.13 VPPÚ. Titulom v konaní 11Er/524/2014 - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
SR 07178/13 zo 17.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.11.2013 a vykonateľnosť 7.11.2013, bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi Pohotovost-i istinu 2 926,37 €, zmenkový úrok 0,25
% denne z tejto sumy od 10.5.2013 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 2 926,37 € od 10.5.2013
do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania 604,04 €. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa

uvádza, že medzi účastníkmi konania vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe Zmenky v súlade s
Dohodouovyplnenízmenky,ktorájeprávnymtitulomuplatnenéhonároku.Žalovanýžiadnymspôsobom
nenamietal zmenkový právny vzťah, ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským. Uznesením OS Spišská Nová
Ves 11Er/524/2014-24 zo 17.9.2014, „ktorý“ nadobudol právoplatnosť 18.6.2015, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením 11Er/524/2014-44 zo 6.7.2015 bolo následne

exekučné konanie zastavené. Cituje znenie čl.2 ods.1,čl.5 ods.1,2,čl.7 ods.1,2,čl.16,čl. 19 Nariadenia,§
39,§ 52,§ 53 ods.1,2,3,ods.4 písm. k/,ods.5,§ 54 ods.1,2 O. z.,§ 1 ods.1,2,§ 2 písm. a/,b/,§ 9 ods.2
písm. f/,i/,j/,k/,y/ a § 11 ods.1 písm. a),b) zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného k 23.6.201. Po
oboznámení sa so žalobou, žalobcom predloženými dôkazmi a vykonaní dôkazu oboznámením sa s

obsahom uvedeného exekučného spisu OS Spišská Nová Ves dospel k záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť. V súvislosti s vykonaným dokazovaním oboznámením sa s obsahom exekučného spisu
poukazuje na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných
pre rozhodnutie vo veci. Z čl.8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je
zachovaná jeho možnosť vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za

potrebné. V danej veci bolo nevyhnutné posúdiť zmenku predloženú žalobcom aj z hľadiska ochrany
spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo nevyhnutné vykonanie dôkazu oboznámením sa so Zmluvou o
úvere č.702800567 z 23.6.2011 a VPPÚ, ktorá bola zabezpečená predmetnou zmenkou. Vykonaným
dokazovanímdospeljednoznačnekzáveru,žeZmluvaoúvereč.702800567z23.6.2011uzavretámedzipredchodkyňou žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ust. O. z., platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, ako aj osobitných ust. zák.č.129/10
Z. z. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že „sa jedná“ o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred

predchodkyňou žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je
základnoučrtouspotrebiteľskýchzmlúv.Najednejstraneakoúčastníkzmluvyvystupovalžalovaný,ktorý
nekonal pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na
strane druhej vystupovala ako účastník zmluvy predchodkyňa žalobcu, teda právnická osoba konajúca
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je

všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky
reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. formulárové zmluvy), čo je zrejme aj v danej veci. Pokiaľ sa týka
skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanému poskytnutý na výkon povolania, ide len o
všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom povolania
a či žalovaný skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti.

Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ, resp. jeho právny
nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola. 36. Z novelizovaného § 17
ods.1 zák.č.191/50 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo
zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné
vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 uvedeného ust. vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj
keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu
zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné
skutočnosti, ktoré vyplývajú, napr. z § 52 O. z., z § 5a zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako
aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 cit. zák. odkazuje a ak takéto skutočnosti odôvodňujú

námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, tzv. kauzálne námietky, ktoré by mohol v prejednávanom spore uplatniť aj v situácii, keď
tak neurobí, musí ex offo na všetky rozhodujúce skutočnosti, ak zaviazanosť žalovaného zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, prihliadnuť. Zák. tak zavádza povinnosť súdu skúmať,
či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Základný právny

vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda jednoznačne spotrebiteľskú povahu
a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Žalobca
si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka obsahuje
označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený
bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť a

tiež meno, resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa.
Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa § 75 zák.č.191/50 Zb. zmenkový a šekový
zákon. Napriek uvedenému, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, je však nevyhnutné
vo veci poukazujúc na čl.6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami,

musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Preto zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské úvery
musia spĺňať okrem všeobecných náležitosti podľa zák.č.191/50 Zb. aj ďalšie náležitosti podľa Zák. o
spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená
na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku zmenkového vzťahu medzi predchodkyňou žalobcu a
žalovaným tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy, t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá

je súčasťou VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v čl.13 VPPÚ. Je súčasťou dlhého textu,
ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo
odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu
zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj
pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie

je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť
riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ,
resp. blankozmenky a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené
Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ust., pretože aj keď
žalovaný by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo

strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o
úvere podľa spotrebiteľských predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky je tak poukazujúc na § 53 ods.1,5O. z. neplatná. Navyše predchodkyňa žalobcu ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením
blankozmenky, pričom tento údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku výslovne v Dohode o vyplnení
zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky

ohľadom výšky a spôsobu platenia zmenkovej sumy pre žalovaného. Podstatné je aj to, že výška
zmenkovejsumyvčasejejvyplneniazáviselavýlučneodveriteľa,oktorejnemalžalovanývopredžiadnu
vedomosť. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodkyni žalobcu tak nevzniklo právo
na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo
nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Okrem toho Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky

a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zák. O obchádzanie zák.
ide, ak právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zák., avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby zák. dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právna predchodkyňa
žalobcu snažila vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zák. o spotrebiteľských
úveroch a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu
nemôže požívať právnu ochranu. Zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje skutočnosť, že Zmluva

o úvere č.702800567 z 23.6.2011 uzavretá medzi predchodkyňou žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky
náležitosti uvedené § 9 ods.2 zák.č.129/10 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve
o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len
údaj splatenia úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za
presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie
je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej
zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 11 ods.1 cit. zák. úver sa tak považuje za bezúročný a
bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná

úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver
poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov. Podľa predloženej zmenky
sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje úrok
vo výške 91,25 %. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Úrok má viesť

dlžníka k dobrovoľnému plneniu povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného plnenia v rozpore s
dobrými mravmi. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať
ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno hovoriť už o úžere.
Takéto dojednanie zmenkového úroku považuje za neplatné podľa § 39 O. z. v spojitosti s § 3 ods.1
O. z. V neposlednom rade poukazuje aj na rozpor konania predchodkyne žalobcu s platnými právnymi

predpismi, keď predmetnú úverovú zmluvu zabezpečila zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore
s cit. § 17 ods.3 zák.č.129/10 Z. z., čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby. Keďže zmenka
zabezpečovalanárokyzozmluvyospotrebiteľskomúvereabolavyplnenávrozporesuvedenýmust.nie
je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Takúto
zmenku právna predchodkyňa žalobcu nesmela ani prijať, a pokiaľ ju prijala, konala v rozpore so zák.

Uplatnenému nároku z takejto zmenky preto nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu a na jej základe
teda zaviazať žalovaného na plnenie z nej. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobu zamietol.
Žalobca poukázal na čiastočné uznanie pohľadávky zo strany žalovaného a navrhol postup podľa § 282
CSP. Rozsudok na základe uznania, resp. čiastočného uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak
žalovaný kedykoľvek počas konania uzná nárok uplatnený žalobou. Žalovaný môže pritom uznať nárok

aj len do určitej výšky alebo čo do základu. V danej veci má za to, že zo strany žalovaného nedošlo k
uznaniu nároku žalobcu a to ani len čiastočne, keďže žalovaný neuviedol „sa“ nekonkretizoval do akej
výšky a z akého dôvodu nárok žalobcu uznáva. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a §
262 ods.1 CSP (ich znenie citoval). Žalobca v konaní nebol úspešný, žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil. Preto rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1
písm. d) CSP]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. b) CSP súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaný však
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom

sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že
účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých
okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia,
hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou,keďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálnenáležitostipredpokladanézák.č.191/50Sb.(Zákon

zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci.
4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy
ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je
vykonanienenavrhnutýchdôkazovnevyhnutnéprerozhodnutievoveci;anevykonanienejakéhodôkazu

môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo
samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V
danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“
zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových

strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k
otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k
narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia „náležíte“ zdôvodniť.
V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v

listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal

námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal
dokazovanie,ktoréúdajnepreukázalojehocharakterakospotrebiteľa.Žalovanýsatejtoobranyžiadnym
spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd

iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného
v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu
žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom

štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46
ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval
to, že žalovaný s POHOTOVOSŤ-ou uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom
tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.

10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania!
Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti
jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani on sa k týmto skutočnostiam nikdy
nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. V
zmysle § 120 ods.3 O. s. p. súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú

medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie
súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje
meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 12. Je majiteľom

zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb.(ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 13. Je nevyhnutné
zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby

išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 14. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (cituje
jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať
tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto
súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 15. Z

uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči
nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii
nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu
na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú
hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného
na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 16. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie

vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust.
o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré
nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané
bez návrhu. 17. Poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 1839/2000 z
22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia

cituje). 18. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je
aplikovateľnáajvtomtokonaní,jetentojudikátaplikovateľnýnaprejednávanúvec.Zuvedenéhojudikátu
vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy,
bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky. 19. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku,

nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zák. o spotrebných úveroch a, že tomuto
zák. odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zák. predpísané náležitosti, a teda ide
o platnú zmenku. Uplatnený jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. 20. V tejto súvislosti je na
mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 21. V
okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za

zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý
záväzokobsiahnutýnazmenke,zmenkovýúroknevynímajúc.Záväzokžalovanéhozaplatiťajzmenkový
úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac,
ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. 22. Významným sa javí aj fakt, že
súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými

mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho
vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na základe argumentácie súdu - s
ktorou nesúhlasí) mohla byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorá sa dobrým mravom
neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa
dobrým mravom. 23. Súd však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť

uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje
uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej
veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej
Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci,
potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Považuje

za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko
zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V
tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj

v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého
druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú
akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia,
ako aj zo slov vyplnenú veriteľom, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované

dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie
znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Záver súdu je teda nesprávny avyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť
rozsudok, tak že návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada
trov odvolacieho konania vo výške: € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál,

a to všetko navýšené o DPH. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v
Prešove 10Co 79/2013 z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú v podstate správne, preto
sa s nimi stotožňuje, na čom nič nemení ani odvolanie.
7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie
pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým
došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie

sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
11. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke vystavenej v Gelnici 23.6.2011 (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej
zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka
možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv.

hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich
vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu
je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom od 2.4.2010 do 30.11.2011, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 17 ods.3
cit. zák.č.129/10 Z. z.
13. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393

ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.